4. časť

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, z ktorých 16 objektov sú pozorovacie studne na kvalitu podzemnej vody, situované vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní je používaných na zásobovanie pitnou vodou (Tab. 4-1).

Vzorky boli odoberané 4-krát za rok. V roku 2003 v prípade studne na pitnú vodu Darnózseli-I nebola odobratá ani jedna vzorka. V pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody boli uskutočnené aj merania rozpusteného kyslíka.

Monitorovanie kvality vody na pozorovacích studniach bolo uskutočnené Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, monitoring kvality vody v studniach pre zásobovanie pitnou vodou bol vykonaný oblastnými orgánmi vodární. Studne zahrnuté do monitoringu kvality podzemných vôd sú znázornené na Obr. 4-1.

 Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

V súlade s bodom 1 Odporúčaní Spoločnej výročnej správy za rok 1999 bolo v Národnej ročnej správe za rok 2003 uskutočnené dlhodobé hodnotenie kvality podzemných vôd od roku 1992. Aj podrobné hodnotenie, tabuľky a grafy o kvalite podzemnej vody sú súčasťou Maďarskej národnej ročnej správy.

Kvalita podzemnej vody v prípade štyroch vybraných pozorovacích objektov na maďarskej strane bola nasledovná.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v tejto studni na pozorovanie podzemnej vody zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie kvality vody, ktorá má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. K periodicite dochádza najmä pri teplote vody, rozpustenom kyslíku, vodivosti, pH a dusitanových iónov. Popri tom bol zaznamenaný mierny nárast koncentrácie sodíka a chloridov. V organickom znečistení, v koncentrácii fosforečnanového iónu a v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Železo bolo vo vode zistené v koncentrácii pod limitnou hodnotou pre kvalitu vody, zatiaľ čo koncentrácia mangánu, ktorá v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpla, prekročila tieto limity v druhej polovici roka.

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Meteorologické podmienky v roku významne neovplyvnili teplotu vody. Sezónne kolísanie bolo pozorované v hodnotách pH a obsahoch sodíka, železa a mangánu. Hodnoty vodivosti, ktoré poukazujú na obsah solí vo vode, kolísali výraznejšie, na základe priemerných hodnôt je možné preukázať klesajúci trend. Obsah draslíka, horčíka a chloridov bol pod limitmi pre kvalitu podzemnej vody, naďalej s klesajúcim trendom. Obsah vápnika v roku 2003 bol prítomný v nižšej koncentrácii, avšak prekračoval limity pre kvalitu podzemnej vody. Koncentrácia organických látok ukazuje mierny pokles. Spomedzi dusíkových foriem boli limitné hodnoty namerané pri jednej príležitosti v prípade dusitanového iónu, zatiaľ čo koncentrácie amónneho a dusičnanového iónu ako aj organické znečistenie zostali pod limitmi. V prípade dusičnanov bolo pozorované znížené kolísanie a klesajúci trend. Obsah železa mierne vzrástol a v jednom prípade bola nameraná koncentrácia prekračujúca limit pre kvalitu podzemnej vody. Obsah mangánu sezónne kolíše a trvale prekračuje limitnú hodnotu.

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Teplota vody, ktorá ma strednú mineralizáciu, bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia; kolísanie bolo menšie a nesledovalo zmeny teploty vzduchu. Postupný pokles obsahu solí sa zastavil; hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom stabilné. Pri koncentrácii organického znečistenia a fosforečnanov bolo pozorované stúpnutie. Hodnoty dusitanových a dusičnanových iónov boli podobné hodnotám v predchádzajúcom roku, s maximom pozorovaným na jar. V obsahu amónneho iónu a síranov bol zaznamenaný pokles. Z hľadiska použitia vody na pitie je možné namietať len obsah amónneho iónu. Koncentrácie železa a mangánu vo vode boli vysoké. Obsah železa počas roka výrazne kolísal, zatiaľ čo obsah mangánu vykazoval sezónne kolísanie.

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Hodnoty vodivosti vody, ktorá má stabilnú, mierne sezónne kolísajúcu teplotu a strednú mineralizáciu, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zásadne nezmenili.

Obsah organickej hmoty bol pod hodnotami pre kvalitu podzemnej vody a vykazoval mierne sezónne kolísanie; v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa nevyskytli žiadne významné zmeny. Spomedzi dusíkových foriem limitnú hodnotu prekročila koncentrácia amónneho iónu, s maximom v letnom období. Mierne stúpajúci trend sa zastavil. Znečistenie dusitanmi a dusičnanmi nebolo pre túto vodu typické. Obsah železa a mangánu vykazoval sezónne kolísanie nad limitnými koncentráciami.

4.2. Slovenské územie

Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda. Objekty vodární sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, ostatné objekty sú pozorovacie studne (Tab. 4-2).

Hodnotenie pre každú studňu zahrnutú do spoločného monitoringu, podobne ako predchádzajúce roky, bolo vykonané pre obdobie jedenástich rokov (1.10.1992-31.10.2003) v Národnej ročnej správe. Hodnotenie v tejto správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodných zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Všetky údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu uvedených v Tab. 4-3.

Od 1. apríla 2004 bolo zavedené nové Nariadenie slovenského Ministerstva zdravotníctva č. 151/2004, ktoré úplne prevzalo Smernicu EÚ č. 98/83/EC z 3. novembra 1998 popisujúcu limity kvality vody pre ľudskú spotrebu. Poznámka “SK” v tabuľke 4.3 označuje ukazovatele, kde slovenská národná norma predpisuje odlišnú hodnotu.

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Stručné hodnotenie objektov na monitorovanie kvality podzemnej vody zahrnutých vo výmene údajov

V porovnaní s predchádzajúcim rokom počas hydrologického roka 2003 neboli v ukazovateľoch pozorované žiadne významné zmeny. Dlhodobé hodnotenie bolo uskutočnené v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2003 pre jedenásťročné obdobie, porovnaním údajov zo všetkých monitorovaných objektov s dohodnutými limitmi pre kvalitu podzemnej vody. Kvalita podzemnej vody na zdrojoch pitnej vody je dlhodobo veľmi stabilná a spĺňa dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Jedinou výnimkou je vodný zdroj Bodíky (č. 485), kde koncentrácie mangánu 17-krát a koncentrácia amónneho iónu raz prekročila limitnú hodnotu v priebehu celého pozorovaného obdobia, a vodný zdroj Rusovce (č. 102), kde koncentrácia síranov raz prekročila limitnú hodnotu (rok 1992). (Detaily pozri v tabuľke „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2003).

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Z tabuľky „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2003 vyplýva, že dohodnutý limit bol častejšie prekračovaný v objekte č. 899, zatiaľ čo občas bol prekročený v objektoch č. 87, 329, 872 a 888. V prípade koncentrácie dusitanov boli limitné hodnoty veľmi často prekročené v objekte č. 170, zatiaľ čo občas v objektoch č. 234 a 872. V prípade mangánu bola častejšie prekročená limitná hodnota v objekte č. 899, občas v objektoch č. 170 a 3. Koncentrácie železa presahujú limity v objektoch č. 170 a 872, občas v objektoch č. 262, 265 a 87. Ojedinele sa vyskytujú hodnoty prekračujúce limit pre koncentráciu horčíka, CHSK_Mn a chloridov.

Koncentrácie všetkých ostatných komponentov kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú limity pre kvalitu podzemnej vody.

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch pre zásobovanie pitnou vodou.

Pravá strana Dunaja

(Vodné zdroje pri Bratislave – č. 907, pri Rusovciach – 102, pri Čunove – 2559)

Kvalita vody vo vodných zdrojoch pri Rusovciach a Čunove je veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody kvôli zmeneným podmienkam infiltrácie a zmenenému smeru prúdenia podzemnej vody, najmä pri vodnom zdroji Rusovce. Po prehradení koncentrácia katiónov (Na, Ca, Mg) a aniónov (Cl, SO₄, HCO₃) výrazne klesla, čo malo za následok zníženie vodivosti, ktoré je trvalé. Podobný proces, ale v menšom rozsahu bol pozorovaný na vodnom zdroji Čunovo, hlavne v prípade sodíka, chloridov a síranov. Pri Rusovciach bol zistený mierny trend nárastu hodnôt pH.

V období rokov 1998-1999 sa kvalita podzemnej vody stabilizovala a katióny a anióny kolíšu v užšom intervale, v prípade vápnika a horčíka je pozorovaný mierny nárast, zatiaľ čo v prípade síranov a hydrouhličitanov pokles pokračuje. Na oboch vodných zdrojoch koncentrácie dusičnanov, ako aj organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn a TOC, poklesli a stabilizovali sa.

Situácia na vodnom zdroji č. 907 – Bratislava je odlišná. Hodnoty príslušných ukazovateľov počas roka veľmi kolíšu, okrem hodnoty pH. Vodný zdroj je situovaný blízko Dunaja a koncentrácie pozorovaných ukazovateľov sledujú kolísanie týchto ukazovateľov v Dunaji. Na základe nameraných hodnôt je možné konštatovať, že došlo k nárastu koncentrácie horčíka a poklesu síranov, mangánu, fosforečnanov a organického znečistenia.

Ľavá strana Dunaja

(Vodné zdroje pri Kalinkove – č. 116, pri Šamoríne – 105, pri Dobrohošti – 467, pri Bodíkoch – 485, pri Gabčíkove – 103)

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola ovplyvnená do takej miery ako kvalita na vodných zdrojoch na pravej strane. Kvalita vody na vodných zdrojoch č. 116 pri Kalinkove a č. 105 pri Šamoríne je podobná. Určité rozdiely (v Kalinkove mierny nárast, v Šamoríne mierny pokles) sú v koncentráciách vápnika, horčíka a hydrouhličitanov a hodnotách vodivosti (širší interval pri Kalinkove). Koncentrácie mangánu pri Kalinkove kolíšu okolo 0,2-0,3 mgl^-1. Na oboch vodných zdrojoch klesajú koncentrácie dusičnanov, avšak od roku 2001 je tu mierny nárast. Koncentrácie síranov klesajú na oboch vodných zdrojoch. Koncentrácie kremičitanov mierne vzrástli, nárast je výraznejší od roku 2002. Hodnoty CHSK_Mn v rokoch 2002-2003 na oboch vodných zdrojoch mierne klesli. TOC pri Kalinkove stúpol, pri Šamoríne sa nárast TOC zastavil v roku 2000 a koncentrácie začali klesať. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím priemerná teplota vody pri vodnom zdroji Kalinkovo v období rokov 2001-2003 stúpla o 1 °C.

Vodný zdroj Gabčíkovo je situovaný v oblasti drénovanej odpadovým kanálom a voda do studní prichádza z vnútrozemia. Vodivosť, obsah rozpustených solí, chloridy, sírany, sodík, draslík a dusičnany z dlhodobého pohľadu mierne vzrástli. Tento fakt ukazuje, že množstvo podzemnej vody prichádzajúcej z vnútrozemia postupne narastá. Koncentrácie kremičitanov sú v porovnaní s vodnými zdrojmi pri Kalinkove a Šamoríne vyššie, naviac od roku 2002 je tu ďalší mierny nárast. Obsah kyslíka je nízky, ale koncentrácia dusičnanov mierne narastá a hodnoty TOC a CHSK_Mn klesli na 1 mgl^-1. Z tohto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšuje. Obsah železa je pod medzou stanovenia, avšak obsah mangánu ojedinele prekračuje daný limit.

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Aj keď sú vodné zdroje blízko seba, na základe meraní je možné konštatovať, že trendy ukazovateľov kvality podzemnej vody sú rozdielne: pokles vodivosti, koncentrácií vápnika, mangánu a síranov a hydrouhličitanov v Bodíkoch; nárast vodivosti, koncentrácií vápnika, mangánu, síranov a hydrouhličitanov na vodnom zdroji vo Vojke.

Na vodnom zdroji Bodíky koncentrácie amónneho iónu kolíšu v širokom intervale od 0,05 do 0,57 mgl^-1, avšak v rokoch 2002-2003 je možné pozorovať mierny pokles. Koncentrácie mangánu kolíšu prevažne od 0,2 do 0,8 mgl^-1. Koncentrácie dusičnanov na oboch vodných zdrojoch klesajú počas celého monitorovacieho obdobia, avšak od roku 2001 je pozorovaný slabý nárast. Koncentrácie CHSK_Mn a TOC na oboch vodných zdrojoch počas posledných dvoch rokov mierne klesajú. Koncentrácie kremičitanov počas pozorovaného obdobia na oboch vodných zdrojoch mierne vzrástli.

4.3. Zhrnutie

Na záver je možné konštatovať, že základné fyzikálne a chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody na všetkých monitorovaných objektoch. Obsah nutrientov z dlhodobého hľadiska tiež spĺňa dohodnuté limity, okrem dusičnanov v objekte č. 170, počas obdobia 1994-2000, zatiaľ čo v rokoch 2001-2003 sa situácia zlepšila, a obsahu amónneho iónu najmä v objekte č. 899. Obsahy železa a mangánu spĺňajú limity na väčšine monitorovaných objektov, avšak obsah mangánu často prekračuje daný limit v objektoch č. 116, 485, 899 a 262 a obsah železa prekročil limit na objektoch č. 170 a 872, občas v objektoch č. 262 a 234.

Sumarizujúc výsledky dlhodobých pozorovaní kvality vody na 16 pozorovacích objektoch na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakteristická vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah mangánu bol trvale nad limitom kvality podzemnej vody na 12 studniach, zatiaľ čo koncentrácia železa prekročila limitnú hodnotu na 9 studniach.

V roku 2003 mohli byť v kvalite podzemnej vody na niektorých studniach pozorované ďalšie zmeny, vzhľadom k tomu, že obsah komponentov – pravdepodobne indikujúcich znečistenie poľnohospodárskeho pôvodu a z odpadových vôd – ako dusičnanové formy a organická hmota sa menili zo studne na studňu. Avšak ich obsah bol vo všeobecnosti nízky, alebo sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenil.

Zmeny v kvalite podzemnej vody na niektorých miestach odrážajú integrovaný vplyv transformácií, ktoré sa vyskytli v oblasti, pri ktorých zmenené smery prúdenia, ovplyvnené dotáciou vody do Szigetközu, tiež hrali úlohu.

Kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu môže byť charakterizovaná vysokým stupňom stability. Studne produkujúce pitnú vodu v oblasti Győru potvrdzujú znečistenie mangánom a amoniakom v nepatrnej miere. Obsah solí, koncentrácie železa a mangánu boli vyššie v studniach vodného zdroja Győr-Révfalu než v studniach pri Győr-Szőgye, ktoré sú čerpané vo väčšej hĺbke. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu – ojedinele po úprave – vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Nasledujúca tabuľka uvádza limity pre kvalitu pitnej vody používané pri hodnotení v rámci spoločného monitoringu:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu

	Obr. 4-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu