3.časť
Režim podzemných vôdV hydrologickom roku 2003 bol vplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd, na slovenskej a maďarskej strane, monitorovaný 265 pozorovacími studňami. Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Situácia pozorovacích sietí na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2003 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v príslušných Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedením dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôdS ohľadom na priebeh vodných hladín v Dunaji počas hydrologického roka 2003 je možné konštatovať, že to bol netypický rok. Vo všeobecnosti sa vyššie hladiny, ako dôsledok extrémne vodných mesiacov, vyskytli v zimnom období, zatiaľ čo vo vegetačnom období bol pozorovaný sústavný pokles prirodzených vodných hladín. Avšak tam, kde je aplikovaná dotácia vody – v slovenskej a maďarskej ramennej sústave a pozdĺž Mošonského Dunaja – bola hladina podzemnej vody, v porovnaní s prirodzenou hladinou vody, umelo zvýšená. Toto hodnotenie je zamerané na oblasť ovplyvnenú dotáciou vody. Hladina podzemnej vody závisí prevažne od kolísania hladiny vody v Dunaji, od úrovne hladiny vody v zdrži a od kolísania hladiny vody v riečnych ramenách. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané tri hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Hydrologické situácie boli zvolené tak, aby charakterizovali podmienky pri malých, stredných a veľkých prietokoch v Dunaji, čo zodpovedá približne 1000, 2000 a 3000 m3s-1. Avšak kvôli atypickému prietokovému režimu Dunaja v roku 2003, zvolené hydrologické situácie nie sú úplne porovnateľné. Klimatické podmienky a evapotranspirácia pri malých a veľkých prietokoch boli odlišné. Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky v Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava-Devín sú nasledovné (Tab. 3-1, Obr. 3-2, Obr. 3-3a, Obr. 3-3b): Tabuľka 3-1
Obdobie nízkych prietokov sa v hydrologickom roku 2003 vyskytlo v druhej polovici vegetačného obdobia, zatiaľ čo normálne sa vyskytuje počas zimného obdobia. Pre účely hodnotenia bola zvolená hydrologická situácia na konci obdobia s nízkymi prietokmi, v auguste 2003. Obdobie priemerných prietokov bolo zvolené v prvej dekáde júna, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie zvolené v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené začiatkom decembra 2002. Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach bola použitá priemerná denná hodnota. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps sú na mape uvedené nadmorské výšky hladín podzemnej vody. Na zostrojenie hydroizohýps boli použité aj vypočítané hladiny povrchovej vody v Dunaji. Tieto hladiny boli vypočítané pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli na konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramennej sústavy. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9. Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskom území. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Po porovnaní hydrologických situácií malej vody (približne 1000 m3s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2003 oproti 1993) je možné konštatovať, že vplyvom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja na celom ovplyvnenom území nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). V hornej a strednej časti oblasti Szigetközu sa pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili výrazne vyššie hladiny podzemnej vody. Výrazné stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja. V dolnej časti Szigetközu, okolo Bagomérskej ramennej sústavy, kde dotácia vody stále nie je vyriešená, boli hladiny podzemných vôd nižšie než hladiny podzemných vôd v roku 1993. Nižšie hladiny podzemných vôd, kvôli extrémne nízkym prietokom v Dunaji počas vegetačného obdobia, boli zaznamenané aj v celej dolnej časti Žitného ostrova. Avšak najvýznamnejší pokles hladín podzemných vôd sa vyskytol pozdĺž odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Táto oblasť je ovplyvnené eróziou koryta. Vo všeobecnosti je stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0,5-1,2 m v porovnaní s hladinami podzemných vôd v roku 1993. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie je aj v oblasti inundácie na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach v zmysle Dohody. Kolísanie hladiny podzemnej vody počas roka bolo v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu okolo 0,5-1,5 m. V dolnej časti Szigetközu hladina kolísala medzi 1,5-3 m. V dôsledku extrémne nízkych prietokov v Dunaji hladina podzemnej vody v pozorovaných studniach dosiahla najnižšiu zaznamenanú úroveň.. Na ľavej strane zdrže je možné pozorovať pokles hladín podzemných vôd. Súvisí to s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj poklesom priepustnosti dna zdrže. Avšak hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie ako pred vybudovaním hate. Pokles hladín podzemných vôd na ľavej strane zdrže je výrazne nižší v porovnaní so situáciou pred dvoma veľkými povodňami na Dunaji v roku 2002. Po povodniach v hydrologickom roku 2002 sa priepustnosť dna zdrže výrazne zvýšila a hladiny podzemných vôd okolo zdrže sa takmer vrátili na svoju úroveň po naplnení zdrže. Pokles hladín podzemných vôd pod vodnou elektrárňou Gabčíkovo je spôsobený čiastočným prehĺbením odpadového kanála a eróziou koryta Dunaja pod sútokom (pri zaústení Bagomérskej ramennej sústavy). Avšak pokles v roku 2003 je výraznejší v dôsledku extrémne nízkych prietokov v Dunaji počas vegetačného obdobia. Podmienky priemerných prietokov Pri porovnaní hladín podzemných vôd, v období pred realizáciou technických opatrení a po zvýšení prietokov v Dunaji podľa Dohody a po zavedení dotácie vody na maďarskej strane, pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1), je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd nastalo v oboch, hornej aj strednej časti oblasti Szigetközu. Stúpnutie hladiny podzemnej vody je okolo 0,3-1 m (Obr. 3-8). Najvýraznejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody sa vyskytuje v hornej a strednej časti maďarskej inundácie kde dosahuje 0,5-1 m. V porovnaní s rokom 1993 hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja v dolnej časti Szigetközu (Bagomérska ramenná sústava) boli mierne nižšie a boli ovplyvnené nízkymi prietokmi v Dunaji, avšak na ostatnom území ostali nezmenené. Pokles hladín podzemných vôd je spôsobený eróziou na tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Vyššie hladiny podzemnej vody v ľavostrannej ramennej sústave odrážajú odlišný režim zásobovania vodou v rokoch 1993 a 2003. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať okolo ľavej strany zdrže. Tento vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj z poklesu priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Na veľkej časti slovenskej strany nebola pozorovaná žiadna zmena hladín podzemných vôd. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3s-1) pre obdobie pred (1993) a po (2003) realizovaní opatrení podľa Dohody, pozdĺž Dunaja je možné vidieť pokles hladín podzemných vôd, tak v oblasti Szigetközu ako aj v oblasti Žitného ostrova (Obr. 3-9). Pokles v inundačnom území dosahuje 0,3-0,8 m Tento rozdiel je spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2003 (329 m3s-1) a v dôsledku porovnávania odlišných hydrologických situácií. Na väčšine územia nie je dokumentovaná žiadna zmena Zmeny v oblasti okolo zdrže na slovenskej strane súvisia s nižšou hladinou vody v zdrži a poklesom priepustnosti dna zdrže. Napriek nepriaznivým hydrometeorologickým podmienkam v roku 2003 (nízke prietoky v Dunaji počas celého vegetačného obdobia a nedostatočné množstvo zrážok) neboli v území ovplyvnenom dotáciou vody, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, zaznamenané žiadne významné zmeny. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Avšak pre podmienky vysokých prietokov v hornej a strednej časti územia Szigetközu nenastali žiadne významné zmeny a pozdĺž Dunaja je charakteristický pokles hladín podzemných vôd. Výsledky monitorovania zdôrazňujú potrebu riešenia hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Potrebné zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy, v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane, by mohol byť vyriešené rozšírením systému dotácie vody na tieto oblasti, alebo opatreniami aplikovanými v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách môže byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“.
|
|||||||||||||||||||||||||
