Kvalita povrchovej vody

Merania kvality povrchovej vody boli v roku 2003, v zmysle Dohody, uskutočňované na 11 monitorovacích miestach na maďarskom území a na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1.

Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte.

Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód, odsúhlasených subkomisiou pre ochranu kvality vody Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd.

V roku 2003 bola na slovenskej strane na vzorkovanej lokalite č. 3530 zmenená vzorkujúca organizácia (Výskumný ústav vodného hospodárstva bol nahradený Slovenským vodohospodárskym podnikom).

Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v prílohách Slovenskej a Maďarskej Národnej správy z monitorovania prírodného prostredia za rok 2003. Obrázky v tejto správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov. Vo vyhodnotení boli použité nové limitné hodnoty pre kvalitu povrchových vôd, dohodnuté na 78. zasadnutí Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd (Tab. 2-2).

 Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít

Tabuľka 2-2: Nové dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho hydrologického roka

Rok 2003 bol z hydrometeorologického hľadiska neobvyklý, pretože prietoky vo vegetačnom období, od apríla do októbra, boli podnormálne. Ďalej, v niektorých dňoch, sa z hľadiska letného obdobia vyskytli najnižšie prietoky za ostatných 100 rokov. Naviac, v období od februára do septembra sa vyskytol výrazný deficit zrážok. Počas vegetačného obdobia, podobne ako minulý rok, sa vyskytli extrémne teplé a dlhotrvajúce obdobia. Toto vyústilo do pomerne vysokých teplôt vody v Dunaji, ktoré súviseli aj s nízkymi prietokmi v tomto období.

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota vody

Kolísanie teploty vody v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje priebeh teploty vody pozorovaný v Dunaji pri Bratislave (miesto vzorkovania č. 109). V aktuálnom roku kolísala v rozmedzí od 1 do 21 °C, v zdrži do 25 °C. Maximálne hodnoty sa vyskytli v júli a v auguste a minimálne hodnoty v januári. Teplota vody v priesakovom kanáli bola odlišná, tak ako v predchádzajúcich rokoch. V zimnom období bola teplejšia (o 2 °C) a v letnom období chladnejšia (o 2-4°C), pretože priesakový kanál je dotovaný podzemnou vodou. Teplota vody v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove bola podobná ako teplota vody v Dunaji a kolísala od 2 do 22 °C, v mieste vzorkovania pri Véneku kolísala od 1 do 28 °C. Teplota vody v pravostrannej ramennej sústave bola v zimnom období chladnejšia v porovnaní s vodou Dunaja, letné maximá dosiahli teploty pozorované v dunajskej vode. Teplota vody vo vybraných miestach vzorkovania za hydrologický rok 2003 je dokumentovaná na Obr. 2-3.

pH

Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. V dôsledku zníženej asimilačnej aktivity v zimnom období boli hodnoty pH nižšie než v letnom období. Hodnoty pH dunajskej vody v hydrologickom roku 2003 kolísali v rozmedzí od 7,6 do 8,6, pričom vyššie hodnoty sa vyskytli počas nárastu rias (najmä v apríli-máji, a počas druhej kulminácie nárastu rias v júni). Hodnoty pH v zdrži kolísali medzi 7,2 a 8,4. Hodnoty pH v ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji kolísali medzi 7,5 a 8,5. Hodnoty pH v priesakovom kanáli kolísali od 7,5 do 8,2.

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených látok minerálneho pôvodu. Hodnoty vodivosti v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave v roku 2003 v zásade sledujú hodnoty vodivosti v profile Bratislava (č. 109) a kolísali medzi 32 a 53 mS.m^-1. Vyššia salinita sa vyskytuje v období od novembra do februára, v priebehu roka klesá a minimálne hodnoty dosahuje v júni. Potom znovu stúpa. Obsah rozpustených látok v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove je podobný obsahu v dunajskej vode. Pri profile Vének je v porovnaní s ostatnými vodnými plochami vyšší (je to spôsobené vplyvom prítokov a tiež v dôsledku zaťaženia pochádzajúceho z odpadových vôd). Avšak, vodivosť nedosiahla hodnoty spred roku 2001 a kolísala v rozmedzí od 35 do 65 mS.m^-1. Hodnoty elektrickej vodivosti v priesakovom kanáli, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v rozmedzí od 33 do 47 mS.m^-1, pričom počas obdobia od apríla do októbra boli v porovnaní s dunajskou vodou vyššie (miesto vzorkovania Bratislava).

Nerozpustné látky

Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom (Obr. 2-4). Kolísanie obsahu nerozpustných látok počas hydrologického roka 2003 v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje kolísanie obsah nerozpustných látok v Dunaji pri Bratislave (č. 109). Obsah nerozpustných látok prevažne kolísal v rozmedzí od 2 do 56 mg.l^-1. Jedna vzorka odobratá na miestach vzorkovania v Bratislave (č. 109) a v Medveďove (č. 112) prekročila 56 mg.l^-1. Vyššie hodnoty sú viazané na obdobia so zvýšeným prietokom. Pri analýze zmien obsahu nerozpustných látok v hlavnom koryte rieky je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (miesto vzorkovania Medveďov) je nižší než v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný účinok zdrže. V priesakovom kanáli obsah nerozpustných látok kolísal medzi 1-18 mg.l^-1. Obsah nerozpustných látok pozdĺž pozdĺžneho profilu pravostrannej ramennej sústavy, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísal medzi 5-45 mg.l^-1. Jedna vyššia hodnota (70 mg.l^-1) sa vyskytla v decembri na mieste vzorkovania Helena. V Mošonskom Dunaji pri Čunove sa obsah nerozpustných látok pohyboval 6 to 42 mg.l^-1, jedna vyššia hodnota sa vyskytla v januári (cca. 64 mg.l^-1). V profile Vének obsah nerozpustných látok kolísal od 1 mg.l^-1 do 22 mg.l^-1, pričom jedna hodnota v decembri dosiahla 80 mg.l^-1.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie obsahu nerozpustných látok na celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje kolísanie obsahu nerozpustných látok v Dunaji v Bratislave (č. 109), avšak obsah nerozpustných látok pod zdržou poukazuje na sedimentačný účinok zdrže.

Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných plôch. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru; voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hydrologickom roku 2003 v porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli v kvalite vody zaznamenané žiadne významné zmeny.

2.3. Katióny a anióny

Kvantitatívny pomer iónového zloženia dunajskej vody počas hydrologického roka 2003, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie kvantitatívneho pomeru obsahu iónov sledovalo zmeny salinity (predovšetkým zmeny obsahu iónov horčíka, vápnika, sodíka, chloridov a hydrogénuhličitanov), ktoré závisia od kolísania prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Najstabilnejší obsah iónov bol charakteristický pre priesakovú vodu.

Vyšší obsah rozpustených látok v Mošonskom Dunaji pod Győrom sa vyskytol v súvislosti s vyššou koncentráciou sodíka, draslíka, chloridov a síranov.

2.4. Nutrienty

Dusičnany

Koncentrácie dusičnanov v roku 2003 na všetkých monitorovaných miestach na Dunaji, ako aj v pravostrannej ramennej sústave vykazujú sezónne kolísanie. Hodnoty väčšinou kolísali v intervale od 1 do 15 mg.l^-1. Koncentrácie dusičnanov v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Véneku boli väčšinou nižšie v porovnaní s dunajskou vodou a kolísali v intervale od 4 do 21 mg.l^-1, avšak v októbri dosiahli 35,3 mg.l^-1. Dusičnany v priesakovom kanáli v roku 2003 rovnomerne kolísali v intervale od 1 do 9 mg.l^-1.

Amónny ión

V hydrologickom roku 2003 koncentrácie amónneho iónu na všetkých meraných miestach na Dunaji, ako aj v pravostrannej ramennej sústave dosiahli maximálne hodnoty koncom januára (koncentrácie kolísali do 0,23 mg.l^-1). V nasledujúcom období koncentrácia kolísala od 0,01 do 0,15 mg.l^-1. Jedna hodnota v októbri však v Bratislave dosiahla 0,837 mg.l^-1. Vo všeobecnosti sa vyššie koncentrácie, v dôsledku pomalších nitrifikačných procesov, vyskytujú počas období s nižšou teplotou vody. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je v Dunaji možné pozorovať slabý pokles obsahu amónneho iónu.

Najnižšia koncentrácia amónneho iónu je v priesakovom kanáli, kde kolísala od 0,01 do 0,15 mg.l^-1.

Koncentrácia amónneho iónu v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove kolísala od 0,04 do 0,16 mg.l^-1, avšak jedna hodnota v júli dosiahla 0,3 mg.l^-1. V profile Vének bola koncentrácia amónneho iónu niekoľkokrát dvojnásobne vyššia než koncentrácie pozorované na ostatných profiloch. Avšak maximálna hodnota bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia (0,6 mg.l^-1 vo februári, 0,52 mg.l^-1 v septembri).

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov, ktoré sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov, vykazovali v dunajskej vode sezónne zmeny a kolísali v intervale od 0,01 do 0,19 mg.l^-1. Koncentrácie dusitanov v priesakovom kanáli boli v porovnaní s dunajskou vodou nižšie a väčšinou kolísali od 0,02 do 0,08 mg.l^-1. Obsah dusitanov na vzorkovanej lokalite na Mošonskom Dunaji pri Čunove bol vyšší než obsah dusitanov v dunajskej vode pri Bratislave. V profile Vének a v pravostrannej ramennej sústave boli koncentrácie dusitanov v porovnaní s dunajskou vodou vyššie a kolísali od 0,02 do 0,15 mg.l^-1.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka (Obr. 2-5) je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Trend kolísania celkového dusíka v Dunaji, Mošonskom Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave si bol vzájomne podobný. V porovnaní s dunajskou vodou bol obsah celkového dusíka na Mošonskom Dunaji na profile Vének mierne vyšší. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je možné v pravostrannej ramennej sústave pozorovať mierny pokles hodnôt celkového dusíka. Mierny pokles obsahu celkového dusíka, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, bol pozorovaný aj v dunajskej vode. Koncentrácie celkového dusíka v dunajskej vode kolísali od 1,2 do 5,6 mg.l^-1, v zdrži od 0,7 do 4,1 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove sa koncentrácie pohybovali od 1,7 do 5,3 mg.l^-1, v profile Vének od 1,5 do 6,5 mg.l^-1, jedna hodnota v októbri dosiahla 9 mg.l^-1. Najmenšie množstvo celkového dusíka bolo zistené v priesakovom kanáli. Kolísal od 0,7 to 4,5 mg.l^-1, avšak jedna hodnota v marci dosiahla 4,3 mg.l^-1.

Fosforečnany

V hydrologickom roku 2003 koncentrácie fosforečnanov v porovnaní s predchádzajúcim rokom opäť mierne poklesli. V dunajskej vode kolísali od 0,02 do 0,32 mg.l^-1, v zdrži od 0,03 do 0,28 mg.l^-1. Koncentrácie fosforečnanov v pravostrannej ramennej sústave kolísali od 0,02 do 0,24 mg.l^-1, avšak jedna hodnota v septembri na mieste vzorkovania v Szigetskom ramene dosiahla 0,38 mg.l^-1. Obsah fosforečnanov v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove kolísal v intervale od 0,02 do 0,22 mg.l^-1, v profile Vének bol obsah fosforečnanov v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a kolísal od 0,1 do 0,86 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie fosforečnanov sa vyskytli v priesakovej vode (od 0,01 do 0,21 mg.l^-1). Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty koncentrácie ortofosforečnanov vyskytli počas zimného obdobia, nižšie hodnoty sú charakteristické pre vegetačné obdobie.

Celkový fosfor

Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledovali zmeny koncentrácie fosforečnanov. Koncentrácia celkového fosforu na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének situovaného na Mošonskom Dunaji, kolísala v intervale od 0,02 do 0,27 mg.l^-1. Koncentrácie celkového fosforu v profile Vének kolísali v intervale 0,1-0,46 mg.l^-1. Obsah celkového fosforu v priesakovom kanáli kolísal v úzkom intervale od 0,02 do 0,13 mg.l^-1.

Nutrienty - zhrnutie

Kolísanie obsahu nutrientov v dunajskej vode (miesta vzorkovania Bratislava a Medveďov) počas jedenásťročného pozorovania môže byť rozdelené do troch období: obdobie rokov 1992-1996, ktoré je charakteristické postupným zvyšovaním koncentrácií; obdobie rokov 1997-2001, ktoré je charakteristické postupným znižovaním koncentrácií; a obdobie rokov 2002-2003, ktoré je možné charakterizovať stabilizáciou obsahu nutrientov a v porovnaní s rokom 2001 v ňom nenastali žiadne zmeny. Avšak v rámci jednotlivých období koncentrácie jednotlivých ukazovateľov zo skupiny nutrientov kolíšu. Pokles obsahu nutrientov v bratislavskom úseku Dunaja pravdepodobne súvisí s poklesom znečistenia prichádzajúceho do tejto oblasti z hornej časti povodia Dunaja.

Po zavedení dotácie vody obsah nutrientov v pravostrannej ramennej sústave väčšinou sleduje kolísanie v Dunaji. Mozaikovitý charakter vodných plôch pozdĺž dotácie vody, v dôsledku zmenenej dynamiky vodného režimu, poklesol.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka

Rozpustený kyslík

V hydrologickom roku 2003 koncentrácia rozpusteného kyslíka v Dunaji kolísala od 7,5 do 13,5 mg.l^-1, v zdrži kolísala od 5 do 17 mg.l^-1. Maximálna a minimálna hodnota sa vyskytla na lokalite č. 308. Kolísanie rozpusteného kyslíka na vybraných profiloch je dokumentované na Obr. 2-6. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesal s narastajúcou teplotou vody v Dunaji. Okrem toho obsah rozpusteného kyslíka závisí aj od asimilačnej aktivity fytoplanktónu.

V pravostrannej ramennej sústave, v dôsledku sústavnej dotácie vody, obsah rozpusteného kyslíka sledoval priebeh hodnôt rozpusteného kyslíka v Dunaji. Koncentrácie kolísali v intervale od 6 do 14 mg.l^-1.

Koncentrácie kyslíka v Mošonskom Dunaji na lokalite vzorkovania pri Čunove kolísali od 8 do 14 mg.l^-1; v profile Vének, podobne ako minulý rok, bol obsah kyslíka v porovnaní s dlhodobými hodnotami mierne vyšší a kolísal od 5,11 do 14,25 mg.l^-1.

Obsah kyslíka v priesakovom kanáli kolísal od 6 do 12 mg.l^-1.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK a BSK sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. V hydrologickom roku 2003 hodnoty CHSK na všetkých meraných profiloch kolísali od 0,5 do 6 mg.l^-1. Hodnoty CHSK v pravostrannej ramennej sústave kolísali od 2 do 9,6 mg.l^-1, avšak jedna hodnota v novembri v profile Helena dosiahla 13 mg.l^-1. Obsah organických látok v priesakovom kanáli je dlhodobo nízky a v roku 2003 kolísal od 0,5 do 3 mg.l^-1, avšak jedna hodnota v decembri 2002 dosiahla 4,8 mg.l^-1.

Hodnoty BSK v dunajskej vode kolísali v rozmedzí od 1 do 5 mg.l^-1, avšak jedna vyššia hodnota sa vyskytla pri zvýšenom prietoku v novembri 2002 na vzorkovaných lokalitách pri Rajke a Medveďove (7,2 a 7,6 mg.l^-1). Hodnoty BSK v pravostrannej ramennej sústave boli v porovnaní s dunajskou vodou väčšinou vyššie a kolísali v rozmedzí od 0,5 do 7 mg.l^-1. BSK₅ v priesakovom kanáli kolísalo od 0,4 do 2,6 mg.l^-1, avšak na maďarskej strane (lokalita č. 0002) boli zaznamenané hodnoty do 4,6 mg.l^-1.

Hodnoty CHSK v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove kolísali v rozmedzí od 1,4 do 7 mg.l^-1 a hodnoty BSK kolísali od 1,37 do 3,6 mg.l^-1, pričom počas vyšších prietokov v Dunaji v novembri 2002 jedna hodnota dosiahla 6,6 mg.l^-1. V profile Vének boli hodnoty CHSK a BSK, podobne ako hodnoty v predchádzajúcich rokoch, v dôsledku čiastočne čistenej odpadovej vody z Győru, vyššie (CHSK_Mn 3-7 mg.l^-1, s jednou extrémnou hodnotou v decembri 2002 – 19,6 mg.l^-1; BSK₅ 1-6 mg.l^-1, s jednou extrémnou hodnotou v máji 2003 – 11 mg.l^-1).

Vyššie hodnoty CHSK a BSK sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach so zvýšenými prietokmi v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prírodnej organickej hmoty.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Na základe porovnania ukazovateľov režimu kyslíka a organického uhlíka v roku 2003 s dlhodobými údajmi v miestach vzorkovania v Bratislave a Medveďove je možné konštatovať, že maximálne hodnoty rozpusteného kyslíka boli v porovnaní s rokmi 2001-2002 vyššie. Hodnoty BSK v roku 2003 v porovnaní s rokmi 1999-2002 stúpli a dosahujú hodnoty z obdobia 1996-1998. Hodnoty CHSK po miernou náraste v rokoch 2001-2002 klesli pod dlhodobé priemerné hodnoty. Hodnoty TOC po náraste v rokoch 1993-1997 začali v roku 1998 klesať a v období rokov 2000-2003 kolíšu v stabilnom intervale.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2003) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v bratislavskom úseku Dunaja, čo súvisí  podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. Vyššie hodnoty ukazovateľov režimu kyslíka (CHSK_Mn, BSK₅) sa vyskytujú v období vyšších prietokov v Dunaji. Ukazovatele kyslíkového režimu pri Véneku sú ovplyvnené lokálnym znečistením (znečistenie pochádzajúce z mesta Győr) spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom.

2.6. Kovy

Železo

Množstvo nerozpustných látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode. Vzájomná súvislosť medzi koncentráciami železa a obsahom nerozpustných látok v povrchovej vode je dokumentovaná najvyššími koncentráciami železa nameranými v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok. Koncentrácie železa v hydrologickom roku 2003 na všetkých meraných profiloch v Dunaji kolísali prevažne do 1 mg.l^-1. Avšak, v dvoch prípadoch, v januári a v októbri, dosiahli hodnoty 1,2 and 1,5 mg.l^-1.

Koncentrácie železa v pravostrannej ramennej sústave prevažne kolísali do 0,5 mg.l^-1. Koncentrácia železa v priesakovom kanáli kolísala v užšom intervale do 0,4 mg.l^-1, avšak jedna extrémna hodnota (0,8 mg.l^-1) sa vyskytla v januári 2003 v profile Čunovo.

V Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove sa obsah železa pohyboval v rozmedzí od 0,1 do 0,5 mg.l^-1. Avšak v novembri 2002, v auguste a októbri 2003 sa vyskytli tri hodnoty do 2,3 mg.l^-1. V profile Vének je obsah železa, kvôli charakteru oblasti povodia, zvyčajne vyšší (voda v rieke Rába je bohatá na železo). Avšak v hydrologickom roku 2003 boli koncentrácie železa podobné koncentráciám v dunajskej vode; kolísali od 0,1 to 0,85 mg.l^-1.

Mangán

Mangán, podobne ako železo, sa v povrchovej vode vyskytuje prevažne v pevnej fáze. Koncentrácie mangánu v dunajskej vode väčšinou kolísali v intervale do 0,08 mg.l^-1, na lokalite vzorkovania v Bratislave sa v októbri 2003 vyskytla jedna hodnota 0,1 mg.l^-1. Koncentrácie mangánu na Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove kolísali v úzkom intervale do 0,05 mg.l^-1. V profile Vének, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, sa vyskytli tri extrémne hodnoty (max. 0,5 mg.l^-1), zatiaľ čo ostatné hodnoty sa pohybovali do 0,24 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave, okrem vzorkovanej lokality Helena, a v priesakovom kanáli pri Čunove boli namerané nízke koncentrácie do 0,1 mg.l^-1. Na lokalite vzorkovania Helena obsah mangánu kolísal od 0,02 to 0,97 mg.l^-1.

Ťažké kovy

Koncentrácie ťažkých kovov v hydrologickom roku 2003 kolísali v rozmedzí limitov zodpovedajúcich I. triede kvality povrchových vôd. Obsah ortute sa pohyboval pod hodnotou medze stanovenia (0,1 mg.l^-1).

2.7. Biologické a mikrobiologické ukazovatele

Koliformné baktérie

Bakteriologické znečistenie povrchovej vody je možné stanoviť počtom koliformných baktérií. V roku 2003 počet koliformných baktérií v profile Bratislava (č. 109) kolísal do 200 KTJ.ml^-1, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje čiastočný nárast. Hodnoty koliformných baktérií v profile Rajka a Medveďov sledujú kolísanie hodnôt na profile Bratislava, zatiaľ čo počet koliformných baktérií je v porovnaní s miestom vzorkovania Bratislava dlhodobo nižší. Bakteriologické znečistenie, dokumentované počtom koliformných baktérií, je v hlavnom koryte v profile Medveďov, v porovnaní s profilom Rajka, nižšie. Bakteriologické znečistenie v ramennej sústave je v porovnaní s dunajskou vodou nižšie a kolísalo v intervale od 1 do 50 KTJ.ml^-1. Podobne ako predchádzajúci rok bolo od vtoku v pozdĺžnom profile ramennej sústavy pozorované určité zlepšenie mikrobiologických ukazovateľov.

Bakteriologické znečistenie Mošonského Dunaja v mieste vzorkovania pri Čunove sa pohybovalo v intervale od 1 do 200 KTJ.ml^-1. V profile Vének bakteriologické znečistenie kolísalo v rozmedzí od 20 do 2000 KTJ.ml^-1, čo môže byť na tomto mieste vzorkovania považované za určité zlepšenie. Priesakový kanál je možné z bakteriologického hľadiska považovať za najčistejší, počet baktérií sa pohyboval do 20 KTJ.ml^-1, avšak v júni sa na profile č. 0002 vyskytla jedna extrémna hodnota (590 KTJ.ml^-1).

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vo vode. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. Podľa pozorovaní v Dunaji v roku 2003 sa jarné maximum nárastu rias, podobne ako predchádzajúci rok, vyskytlo od apríla do júna, keď hodnoty kolísali okolo 75 mg.m^-3. V nasledujúcom období koncentrácia chlorofylu poklesla.

Situácia v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji pri Čunove bola podobná situácii v Dunaji. Avšak jarný nárast rias kulminoval v porovnaní s dunajskou vodou skôr (marec-apríl). Koncentrácie chlorofylu-a počas jarného obdobia boli v porovnaní s dunajskou vodou o niečo vyššie. Situácia v profile Vének bola rovnako podobná situácii v Dunaji. Avšak jarná kulminácia sa vyskytla v máji (181 mg.m^-3), čo bolo spôsobené veľkým množstvom rias transportovaných riekou Rába pri kriticky nízkom prietoku. Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovej vode zostala nízka a prevažne kolísala od 1 do 11,8 mg.m³. Najvyššie hodnoty boli namerané počas jarného nárastu rias v máji.

Index saprobity

Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Na základe nameraných údajov na slovenskej strane hodnoty saprobity v skúmaných vodných plochách (Dunaj, zdrž a priesakové kanále) v roku 2003 kolísali v intervale od 1,7 do 2,4, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu. Podľa údajov na maďarskej strane sa hodnoty sapróbneho indexu v skúmaných vodných plochách (Dunaj, pravostranná ramenná sústava, Mošonský Dunaj) pohybovali v rozmedzí od 2,3 do 2,7, čo zodpovedá alfa-beta mezosapróbnemu stavu. Tieto hodnoty sapróbneho indexu sú typické pre tento úsek rieky. Samočistiace procesy na tejto úrovni sapróbneho indexu prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Časové rady údajov indexu saprobity indikujú počas posledných desiatich rokov mierne klesajúci trend.

Index saprobity sa v pravostrannej ramennej sústave pohyboval od 2,2 do 2,6, čo zodpovedá alfa-beta mezosapróbnemu stavu. Sapróbny index v Mošonskom Dunaji v profile Vének kolísal od 2,35 do 2,75, čo zodpovedá alfa-mezosaprobite.

Ostatné biologické ukazovatele

Pozorovania abundancie a druhového zloženia fytoplanktónu a zooplanktónu, a stanovenie sapróbneho indexu taxónov makrozoobentosu boli podľa Dohody uskutočnené trikrát za rok.

Fytoplanktón

Minimálne hodnoty abundancie fytoplanktónu boli zaznamenané počas jesenného a zimného obdobia, zatiaľ čo maximálne hodnoty sa vyskytli na jar. Podľa zaznamenaných údajov je v pozdĺžnom profile od Bratislavy po Komárno, podobne ako predchádzajúci rok, zrejmý postupný nárast trofického stavu dunajskej vody. Druhová rôznorodosť bola v roku 2003 bohatá.

Hustoty populácie boli podobne ako minulý rok vysoké, najmä kvôli klimatickým podmienkam – vo vegetačnom období boli charakteristické vysoké teploty a nízke prietoky.

Maximálne hodnoty sa v dunajskej vode väčšinou vyskytovali v máji a abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 14.150 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania Bratislava) do 15.556 KTJ.ml^-1 (Medveďov). Maximálne hodnoty v zdrži sa väčšinou vyskytovali v marci a abundancia fytoplanktónu sa pohybovala do 40.360 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania č. 308). Dominovali rozsievky (Bacillariophycea-Centrales); tvorili 78-90% fytoplanktónu v dunajskej vode. Najčastejšími boli rody Cyclotella g. sp., Stephanodiscus g. sp. div., Skeletonema potamos, Aulacoseira ambigua, Aulacoseira granulata, Melosira varians, Asterionella formosa, Synedra acus, Diatoma vulgaris, Fragillaria crotonensis, Nitzschia fruticosa, Navicula avenacea. V letnom období vzrástol počet taxónov zelených rias (Scenedesmus acuminatus, Scenedesmus quadricauda, Scenedesmus obliquus, Ankistrodesmus fusiformis, Monoraphidium contortum). Počas jarného a letného obdobia boli častými aj iné druhy rias (Cryptophyceae, Chrysophyceae, Volvocales, Chlorococalles).

Zloženie fytoplanktónu v priesakovom kanáli sa líši od jeho zloženia v dunajskej vode. Percentuálne zastúpenie skupín bolo nasledovné: Bacillariophycea-Centrales – 12-32 %, Bacillariophycea-Pennales – 16-24 %, Cyanophyceae – do 24 %, Chrysophyceae – do 19 %, Volvocales – do 16 % a Chlorococalles – do 14 %. Fytoplanktón kolísal od 14 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania č. 317) do 1.096 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania č. 3531).

Intenzívnejší nárast rias v pravostrannej ramennej sústave bol pozorovaný od marca do júna pozdĺž hlavného ramena medzi Szigetským (18.658 KTJ.ml^-1) a Ášváňskym ramenom (41.433 KTJ.ml^-1); najintenzívnejší nárast rias sa vyskytol v marci.

Množstvo fytoplanktónu v Mošonskom Dunaji sledovalo zmeny v dunajskej vode. V profile Vének pod Győrom bola rýchlosť akumulácie rias čiastočne ovplyvnená hydro-morfologickými charakteristikami, ktoré sa líšia od charakteristík na hornom úseku, a čiastočne nutrientmi prinášanými čiastočne čistenou odpadovou vodou a vodnými tokmi ústiacimi do Mošonského Dunaja v Győri.

Zooplanktón

V roku 2003 sa v Dunaji vyskytli skupiny vírnikov (Rotatoria) a kôrovcov (Crustacea) v podobnom zložení ako predchádzajúci rok. Na rozdiel od výsledkov analýz predchádzajúceho roka tento rok nebol zaznamenaný nárast počtu jedincov jednotlivých druhov v pozdĺžnom profile Dunaja. Zooplanktón pozostáva z vírnikov (Rotatoria) – 70-96 %, veslonôžok (Copepoda) – 3-29 % a perloočiek (Cladocera) – 1-3 %. Na základe druhového zloženia najpočetnejšími boli podobne ako predchádzajúci rok rody Keratella, Brachiomus a Polyarthra zo skupiny vírnikov, rody Daphnia a Bosmina zo skupiny veslonôžok, a rod Cyclopidae zo skupiny perloočiek.

Počet druhov a abundancia jedincov sa v Dunaji v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenila. Avšak vo vzorkách sa vyskytli aj niektoré zriedkavé druhy (napr. Cypelogapis vorax, Kellikottia longispina, Lecane quadriedentata, Acroperus harpae, Chydorus ovalis, Eurytemora velox).

Počet jedincov v priesakovej vode vykazuje v posledných 3-4 rokoch postupný mierny pokles.

V Mošonskom Dunaji v profile Vének hodnoty abundancie kulminovali od mája do júla, avšak abundancia bola počas roka opäť vyrovnaná. Je to možné vysvetliť vyrovnaným prietokom v Mošonskom Dunaji.

Makrozoobentos

Faunistické výsledky spoločenstiev vodných bezstavovcov Dunaja zostali veľmi podobné výsledkom predchádzajúcich rokov.

Na vzorkovanej lokalite v Bratislave bol zistený pokles diverzity (12 taxónov). Boli pozorované prevažne bežné dunajské druhy z podtriedy rakovce – Malacostraca (rod Dikerogammarus – kôrovce, Jaera istrii, atď.).

Na vzorkovanej lokalite pri Rajke bolo nájdené druhovo bohaté spoločenstvo (30 taxónov). K dominantným druhom patrili Hypania invalida zo skupiny mnohoštetinavcov (Polychaeta), Radix ovata a Bithynia tentaculata zo skupiny mäkkýšov (Gastropoda), Dreissena polymorpha zo skupiny lastúrnikov (Bivalvia) a Stilodrilus heringianus zo skupiny máloštetinavcov (Oligochaeta).

Na vzorkovanej lokalite v Medveďove bol zistený pokles druhovej diverzity (9 taxónov), spomedzi ktorých najrozmanitejšími boli rakovce – Malacostraca (rod Dikerogammarus, Corophium curvispinum), mäkkýše (Valvata naticina) a máloštetinavce (Tubifex sp.).

Výsledky sapróbneho indexu v dunajskej vode v pozdĺžnom profile z Bratislavy do Komárna zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu, ktorý je typický pre tento úsek rieky. Priemerné hodnoty sapróbneho indexu sa v roku 2003 pohybovali od 1,88 (v Dobrohošti) do 2,31 (v Bratislave). Zlepšenie kvality vody v Dunaji sa potvrdilo aj výskytom druhov vyžadujúcich čistú vodu: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Heptagenia sp. div., Brachycentrus montanus.

Sapróbny index na vzorkovaných miestach v zdrži sa pohyboval od 2,04 (Kalinkovo-kyneta) po 2,69 (Šamorín č. 311), čo zodpovedá beta-alfa mezosaprobickému stavu.

Celkovo bolo v roku 2003 nájdených 79 taxónov bezstavovcov na štyroch skúmaných profiloch v Dunaji, ako aj na dvoch profiloch pri stavidle č. I a II. Prevažná časť živočíchov patrila k mäkkýšom (Ancylus fluviatilis, Lymnaea peregra var. ovata, Potamopyrgus antipodarum) a ulitníkom (Dreissena polymorpha, Sphaerium corneum). Avšak najcharakteristickejšími živočíchmi v Dunaji boli rakovce – Malacostraca (Dikerogammarus villosus, Obesogammarus obesus).

V pravostrannej ramennej sústave v inundačnej oblasti boli pozorované rôzne druhy reofilných spoločenstiev mäkkýšov (Bithynia tentaculata, Lithoglyphus naticoides, Lymnea pergar var. ovata, Valvata piscinalis, Anodonta anatine, Pisidium henslowanum, Sphaerium corneum), kôrovcov (Corophium curvispinum, Dikerogammarus villosus, Jaera istrii, Lymnomysis benedeni, Obesogammarus obesus) a hmyzu (Brachycentrus subnubilus, Hydropsyche sp.). Bežná prítomnosť reofilných druhov a druhov stojatých vôd ukazuje, že voda dodávaná do inundačnej oblasti sa postupne stáva bohatším a rôznorodejším habitatom.

Najnižší počet taxónov bezstavovcov charakterizuje miesto vzorkovania na Mošonskom Dunaji pri Véneku. Dominantnými boli druhy preferujúce sedimenty bohaté na organický materiál (Criodrilus lacuum).

Perifytón

Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že sapróbne indexy perifytónu na každom mieste vzorkovania v Dunaji sa v roku 2003 pohybovali v rozmedzí lepšieho beta-mezosapróbneho stavu. Sapróbny index sa pohyboval od 1,61 (v Rajke) do 2,1 (v Dobrohošti). Rozsah hodnôt bol oproti predchádzajúcemu roku širší.

Na základe druhovej diverzity perifytónu dominovali rozsievky (Aulacoseira, Cyclotella, Cyclostephanos, Stephanodiscus, Thalassiosira, atď.). Častými boli rody zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria) ako aj rody zo skupiny Achnanthaceae (Achanathes, Cocconeis), ale najčastejšími boli rody zo skupiny Naviculaceae (Amphora, Cymbella, Cymatopleura, Surirella, Gomphonema, Naviculla, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia). Sporadickými boli Cyanophyta, spomedzi ktorých boli zistené druhy Lyngbyia martesiana, Leptolyngbyia boryana a Phormidium retzii a druhy rodu Rhizoclonium.

Na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy (miesto vzorkovania č. 3376) boli dominantnými druhy Chroococcus minutus a Phormidium autumnale zo skupiny siníc (Cyanophyta), Melosira varians, Diatoma vulgaris, Navicula avenacea a Cymbella prostrata zo skupiny rozsievok (Diatoms), Cladophora glomerata a Zygnema globosum zo skupiny zelených rias (Chlorophyta).

2.8. Kvalita sedimentov

Vzorkovanie dnových sedimentov v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu bolo oboma stranami – maďarskou aj slovenskou uskutočnené v septembri 2003 (Obr. 2-2). Boli analyzované anorganické a organické mikrokomponenty a bol stanovovaný aj obsah celkového fosforu a dusíka.

V roku 2003 maďarská a slovenská strana vo svojich Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia použili pre vyhodnotenie kvality sedimentov rozličné normy. Slovenská strana použila “Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” publikovanú v roku 2002. Maďarská strana používa na vyhodnotenie kvality sedimentov “Provincial Sediment Quality Guidelines”, takzvaný “Kanadský zoznam”. Podrobné hodnotenia sú súčasťou príslušných Národných ročných správ.

Podľa “Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life”, používanej slovenskou stranou, obsah ťažkých kovov a organické znečistenie v sedimentoch v stanovených miestach vzorkovania ani v jednom prípade nedosiahol limit „úrovne pravdepodobného účinku“ (PEL).

Podľa “Provincial Sediment Quality Guidelines”, používanej maďarskou stranou, obsah ťažkých kovov a organického znečistenia (PAH) v stanovených miestach vzorkovania nedosiahol ani v jednom prípade limit „úrovne vážneho účinku“ (SEL). Avšak, boli také miesta vzorkovania, kde koncentrácia ťažkých kovov, okrem kadmia, prekročila dolnú hranicu „úroveň najnižšieho účinku“ (LEL).

Na základe dosiahnutých výsledkov je možné konštatovať, že najvyššia akumulácia ťažkých kovov bola zaznamenaná v profile Vének na Mošonskom Dunaji a najnižšie koncentrácie boli pozorované v priesakovom kanáli.

Znečistenie PAH nepresiahlo príslušné limity pre „úroveň najnižšieho účinku“ (LEL) na žiadnom zo vzorkovaných miest (2000 mg.kg^-1).

Obsah celkového fosforu v sedimentoch mierne prekročil limitnú hodnotu „úrovne najnižšieho účinku“ (LEL) (600 mg.kg^-1) na všetkých miestach vzorkovania, okrem miest vzorkovania v Rajke a Dunaremete na Dunaji a v priesakovom kanáli. Obsah celkového dusíka v sedimentoch prekročil „úroveň najnižšieho účinku“ (LEL) (600 mg.kg^-1) na všetkých miestach vzorkovania. Avšak, obsahy celkového dusíka neprekročili “úroveň vážneho účinku (SEL) (4800 mg.kg^-1) na žiadnom mieste vzorkovania.

2.9. Rozdiely v údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou

Táto kapitola má za cieľ ukázať, aké výsledky boli dosiahnuté pri eliminácii rozdielov v údajoch meraných maďarskou a slovenskou stranou.

Na základe výsledkov dosiahnutých v hydrologickom roku 2003 je možné konštatovať, že na miestach vzorkovania, ktoré sú vzorkované v rovnakom čase a na rovnakom mieste, bola v prevažnej časti skúmaných ukazovateľov dosiahnutá dobrá zhoda. Avšak existujú ukazovatele kde hodnoty jednotlivých ukazovateľov meraných jednou stranou sú vyššie alebo nižšie než hodnoty stanovené druhou stranou (napr. N_celkový, nerozpustné látky, koliformné baktérie, NH₄⁺ a rozpustený kyslík). V hydrologickom roku 2003 môžeme nájsť rozdiely v údajoch meraných slovenskou a maďarskou stranou v prípade hodnoty pH, síranov, chloridov, Fe, Mn, ťažkých kovov, BSK a sapróbneho indexu (Obr. 2-7, Obr. 2-8). V rámci Komisie hraničných vôd bola prijatá nová metodika a spôsob hodnotenia, ktoré boli aplikované od januára 2004, čo znamená, že sa očakáva ďalšie zlepšenie v zhode údajov.

2.10. Závery

Zvýšené alebo znížené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji, viditeľné z dlhodobého hodnotenia, boli pozorované už na profile Bratislava (109), kde sa kvalita vody Dunaja vo všeobecnosti zlepšila. Toto ovplyvňuje kvalitu vody v území ovplyvnenom dočasnými opatreniami realizovanými podľa Dohody.

Hydrologický rok 2003 sa od predchádzajúceho hydrologického roka odlišoval dlhotrvajúcimi vysokými teplotami vzduchu, extrémne nízkymi prietokmi počas vegetačného obdobia a nedostatkom množstva zrážok. Kolísanie jednotlivých ukazovateľov charakterizujúcich kvalitu povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave bolo, v dôsledku sústavnej dotácie vody od roku 1995, väčšinou umelo ovplyvnené a sleduje ich kolísanie v dunajskej vode. Mozaikovitý charakter vodných plôch pozdĺž dotácie vody sa, v dôsledku zmenenej dynamiky vodného režimu, znížil.

Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri dotácii vody formovaná aj prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody labilný (premenlivý v čase), čo je dokumentované nepriaznivými hodnotami niektorých ukazovateľov (koliformné baktérie, BSK, dusičnany, celkový fosfor, sírany a sapróbny index), zatiaľ čo v ukazovateľoch charakterizujúcich kyslíkový režim, rozpustené látky, koncentráciu železa a CHSK je možné pozorovať zlepšenie.

V nasledujúcej tabuľke Tab. 2-3, bola uskutočnená orientačná klasifikácia jednotlivých vzorkovaných lokalít podľa kritérií kvality pre hraničné vody. Je potrebné spomenúť, že klasifikačné kritériá sa v roku 2003 významne zmenili. V rámci Komisie hraničných vôd sa klasifikácia zo šiestich tried kvality zmenila na päť tried kvality. Popri tom boli zavedené aj významné zmeny v limitných hodnotách niektorých ukazovateľov (napr. dusičnany, celkový dusík, atď.). V prípade mangánu, Cd, As, Hg a sapróbneho indexu bola klasifikácia do tried kvality uskutočnená podľa dohodnutých limitných hodnôt. Avšak v nameraných údajoch medzi maďarskou a slovenskou stranou sú rozdiely, takže tieto môžu byť klasifikované do rozdielnych tried kvality. Rozdiely v ostatných ukazovateľoch (ťažké kovy, Fe, atď.) nemajú za následok klasifikáciu do rozdielnych tried kvality.

Tabuľka 2-3: Orientačná klasifikácia ukazovateľov alebo skupín ukazovateľov na základe dohodnutých limitov pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

ukazovateľ	lokality situované na Dunaji			Mošonský Dunaj		priesakový kanál	pravostranná ramenná sústava
	Bratislava	Rajka	Medveďov	Čunovo + 0001	Vének	Čunovo + 0002	*Helena, Szigetské, Ášváňske ram.
teplota	II			II	II	I	II
pH	II			II	III	II	III
elektrická vodivosť	II			II	II	II	II
nerozpustné látky	III			III	II	I	III
Cl-	I			I	I	I	I
SO42-	I			I	II	I	I
NO3-	III			III	III	II	III
NH4+	I			I	III	I	I
NO2-	II			II	II	II	II
celkový dusík	II			III	III	II	III
PO43-	II			II	III	I	II
celkový fosfor	II			II	III	I	II
O2	I			I	II	II	I
CHSKMn	II			I	II	I	II
BSK5	II			II	III	II	II
koliformné baktérie	III			III	V	II	III
chlorofyl-a	III			III	III	I	III
Fe	II			I	II	I	I, *II
Mn	II			II	III	II	II, *III
index saprobity	II			II	III	II	III
Hg	II			II	-	II	-
ostatné ťažké kovy	I			I	-	I	-

Triedy kvality sú stanovované na základe 90% trvanlivosti nameraných hodnôt (C₉₀). Táto klasifikácia nerozlišuje za akých podmienok boli príslušné hodnoty zaznamenané (napr. hydrologické podmienky – povodne, vysoké alebo extrémne nízke prietoky, kolísanie ukazovateľov). Uvedená orientačná klasifikácia podáva len porovnanie kvality vody pritekajúcej na ovplyvnené územie (vzorkovaná lokalita Bratislava) a kvality vody opúšťajúcej sústavu (vzorkovaná lokalita Medveďov). Klasifikácia vzorkovaných lokalít v starom koryte Dunaja a vzorkované miesta na Mošonskom Dunaji, v pravostrannej ramennej sústave a v priesakovom kanáli bola uskutočnená podobným spôsobom. Z vyššie uvedenej tabuľky je zrejmé, že kvalita vody pritekajúca do sústavy a kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná.

 

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody Teplota vody
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody nerozpustné látky		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody NO3-, celkový N		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody   O2
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody  Cl-		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody  index saprobity