1. časť

Hladiny a prietoky povrchových vôd

Zaznamenávanie hladín povrchových vôd sa v hydrologickom roku 2003 uskutočňovalo na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). Na niektorých z nich bolo vykonané aj vyčíslenie prietokov. Situácia pozorovacej siete je znázornená na Obr. 1-1a a Obr. 1-1b.

Strany sa v medzivládnej Dohode zaviazali vzájomne si vymieňať údaje z dohodnutých vodomerných staníc. Spoločné merania prietoku napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov pritekajúcich do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté odsúhlasené časové rady údajov. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody realizovaných podľa Článkov 1-3 Dohody.

Tabuľka 1-1: Zoznam vodomerných staníc

V rámci medzivládnej Dohody, podpísanej 19. apríla 1995, bol stanovený dočasný vodohospodársky režim. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³s^-1 v Bratislave-Devíne, bude do Dunaja pod Čunovom prepúšťaný priemerný ročný prietok 400 m³s^-1. Denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava-Devín, zohľadňujúc manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³s^-1. V prípade povodní sa množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané cez hať v inundácii pri výpočte ročného priemeru nezohľadňuje. V Dohode bolo dohodnutých ďalších 43 m³s^-1 vody prepúšťaných do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála.

Vodomerná stanica Bratislava-Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo. Minimálny ročný prietok sa vyskytol 8. septembra 2003, keď priemerný denný prietok bol 855,4 m³s^-1, maximálny ročný prietok sa vyskytol 12. novembra 2002, keď dosiahol 5650 m³s^-1 (maximálny priemerný denný prietok bol 5214 m³s^-1). Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2003 bol 2000,75 m³s^-1, čo bolo blízko priemerného ročného prietoku uvažovaného v medzivládnej Dohode (Tab. 1-2). Avšak s ohľadom na priebeh vodných hladín a prietokov počas hydrologického roka je možné konštatovať, že to bol atypický rok. Extrémne vodné mesiace sa vyskytli v zimnom období (november 2002, december 2002 a január 2003). Na druhej strane extrémne suché a suché mesiace sa vyskytli počas vegetačného obdobia (apríl-september 2003).

       Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky

Nízke prietoky v Dunaji počas hydrologického roka 2003 sa oproti iným rokom vyskytli koncom vegetačného obdobia v auguste a septembri 2003. November 2002 bol extrémne vodný a priemerný denný prietok kolísal od 2733 do 5214 m³s^-1. Po kulminácii v polovici novembra 2002 prietok až do polovice decembra 2002 postupne klesal. Avšak v tretej dekáde decembra prietoky, v dôsledku bohatých zrážok v povodí Dunaja, výrazne stúpli a priemerný denný prietok dosiahol 4599 m³s^-1. Koncom decembra 2002, po náhlom poklese, začali prietoky opäť stúpať a prietok kulminoval v prvej dekáde januára 2003, keď priemerný denný prietok dosiahol 4318 m³s^-1. Prietoky počas januára výrazne klesli, avšak koncom mesiaca sa znova vyskytlo stúpnutie. Počas februára priemerný denný prietok sústavne klesal a kolísal do 1500 m³s^-1. V marci 2003 sa prietoky pohybovali prevažne od 1700 do 2200 m³s^-1. Priemerný denný prietok v apríli kolísal pod a v priebehu mája a prvej polovice júna osciloval okolo 2000 m³s^-1. Vzhľadom na priemerné mesačné prietoky je možné toto obdobie charakterizovať ako suché. Koncom júna 2003 začali priemerné denné prietoky klesať a klesali až do polovice júla, keď dosiahli hodnoty pod 1000 m³s^-1. Po miernom zvýšení koncom júla a začiatkom augusta priemerné denné prietoky prudko klesli a kolísali okolo 1000 m³s^-1. Začiatkom septembra pokles pokračoval a 8-9. septembra 2003 priemerný denný prietok dosiahol ročné minimálne hodnoty 855,4 m³s^-1. Napriek výraznému zvýšeniu v polovice septembra, prietoky zostali nízke až do začiatku októbra 2003. Koncom prvej dekády októbra sa v dôsledku výdatných dažďov vyskytlo výrazné zvýšenie prietokov a priemerný denný prietok dosiahol 3658 m³s^-1. Avšak po kulminácii prietok do konca hydrologického roku sústavne klesal. Na základe vyššieuvedených faktov je možné konštatovať, že napriek normálnemu priemernému ročnému prietoku boli počas vegetačného obdobia zaznamenané extrémne nízke prietoky. Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2003 na vodomernej stanici č. 1250 - Bratislava-Devín je znázornený na Obr. 1-2.

1.1. Prietok do Dunaja pod Čunovom

Stanovenie priemerného denného množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo je založené na priemerných denných prietokoch stanovených v staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3).

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2003 sú nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava-Devín v hydrologickom roku 2003 bol 2000,75 m³s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode slovenská strana bola povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 395,21 m³.s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 398,97 m³s^-1.

Počas hydrologického roka 2003 bolo nevyhnutné prepúšťať do koryta pod Čunovom množstvo vody väčšie než 600 m³s^-1 len pri jednej príležitosti, kvôli vysokému prietoku v Dunaji v novembri 2002. Keď odpočítame množstvo vody nad 600 m³s^-1, prepúšťané počas povodne (1 hodnota), dostaneme priemerný ročný prietok 397,94 m³s^-1.

Keď hodnotíme množstvo vody prepúšťané do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Pri uvažovaní minimálnych hodnôt predpísaných v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³s^-1, a vo vegetačnom období najmenej 400 m³s^-1) je možné konštatovať že minimálne priemerné denné prietoky v zimnom období boli po niekoľko dní nižšie než predpísaná hodnota. Minimálny priemerný denný prietok v letnom období, okrem niekoľkých prípadov (v apríli), bol splnený. Rozdiely vyplynuli z oneskoreného obnovenia merných kriviek na referenčných profiloch na slovenskej strane, kde po povodniach v roku 2002 nastali zmeny v morfológii koryta.

1.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, by podľa medzivládnej Dohody mal byť 43 m³s^-1. Merania prietoku sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove v hydrologickom roku 2003 sú nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 42,56 m³s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je umiestnené na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II boli v hydrologickom roku 2003 nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 2,30 m³s^-1. V priesakovom kanáli bol počas predchádzajúcich rokov pozorovaný sústavný pozvoľný pokles prietokov, a teda hydrologické podmienky neumožňovali nepretržité prepúšťanie 3 m³s^-1, ktoré sú predvídané v Dohode. Avšak po povodni v marci a v auguste 2002 je možné pozorovať výrazný nárast množstva priesakovej vody. Priemerný ročný prietok v priesakovom kanáli dosahuje priemerný ročný prietok pozorovaný v roku 1998.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 2003, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody v pravostrannom priesakovom kanáli boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 44,87 m³s^-1.

Na základe vyhodnotenia je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok do Mošonského Dunaja uvedený v Dohode bol splnený.

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečenie sústavnej dotácie vody do oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja.

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Oblasť inundácie na maďarskej strane môže byť zásobovaná vodou z dvoch zdrojov:

a)       Cez dva otvory na brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena.

b)      Z priesakového kanála cez stavidlo č. V.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami vykonané aj v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2003 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 58,31 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V v hydrologickom roku 2003 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 13,68 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2003 (Obr. 1-5):

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do oblasti inundácie bol 71,99 m³s^-1.

1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2003 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI. bol 27,41 m³s^-1.

Počas mimovegetačného obdobia bolo na Mošonskom Dunaji simulované aj obdobie malej vody. Toto bolo dosiahnuté presmerovaním veľkej časti vody z priesakového kanála do oblasti inundácie cez stavidlo č. V, zatiaľ čo množstvo vody odoberané z Dunaja nad Dunakiliti bolo znížené.

Stavidlo č. I má popri funkcii zásobovania vodou aj funkciu ochrany proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam

1.4. Charakteristika hladín vody Dunaja na úseku Čunovo-Vámosszabadi

Na základe prevažujúceho vplyvu môže byť úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky môžu byť charakterizované na základe údajov získaných z nasledovných vodomerných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Charakteristika štyroch sekcií na úseku Čunovo-Vámosszabadi v hydrologickom roku 2003 je nasledovná:

a)    Úsek Čunovo – Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek umožňuje dotáciu vody do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Hladina vody je udržiavaná v koryte strednej vody. Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v rozmedzí od 0,25 do 0,60 ms^-1. Počas hydrologického roku 2003 bol prietok nad 600 m³s^-1 do starého koryta Dunaja prepúšťaný dvakrát. 13. novembra 2002 kvôli povodni a 14-15. septembra 2003 za účelom udržiavania hladiny vody v koryte Dunaja pod haťou Čunovo na vyššej úrovni z technických dôvodov.        
Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) kolísala od 122,30 do 123,93 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,11 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,26 do 123,58 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 122,96 m n. m. (Obr. 1-7).

b)   Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku koryta. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 116,93 do 119,95 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,99 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,27 do 115,90 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 113,91 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,71 do 0,95 ms^-1.

c)    Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody v tomto úseku je ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri obvyklej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825,5) pri prietokoch nad 2500 m³s^-1 v Medveďove. Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111,57 do 114,92 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,34 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja, v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne môže dosiahnuť cca 20 cm.

d)   Úsek Sap – Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 30 cm) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá je uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi – Medveďov v roku 2003 bol 1944,21 m³s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 109,14 do 114,73 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 111,25 m n. m. (Obr. 1-10).

Obr. 1-1a Základná sieť vodočetných staníc		Obr. 1-1b Doplnková sieť vodočetných staníc		Obr. 1-2 Povrchová voda - prietok Bratislava-Devín
Obr. 1-3 Povrchová voda - prietok Rajka		Obr. 1-4 Povrchová voda - prietok Čunovo - Mošonský Dunaj		Obr. 1-5a Povrchová voda - prietok stavidlo V.
Obr. 1-6 Povrchová voda - prietok stavidlo VI.		Obr. 1-7 Povrchová voda - hladina Hamuliakovo a Rajka		Obr. 1-8 Povrchová voda - hladina Dobrohošť, Dunaremete
Obr. 1-9 Povrchová voda - hladina Gabčíkovo		Obr. 1-10 Povrchová voda - hladina Medveďov