Úvod

Predchádzajúce udalosti

19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali Dohodu o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch v Dunaji a v Mošonskom ramene Dunaja[1] (Príloha A.1). Dohoda predpisuje monitorovanie vplyvu realizovaných opatrení, zvýšených prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy na prírodné prostredie. Činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie spojené s uskutočňovaním monitorovania prírodného prostredia v ovplyvnenom území sú uvedené v Štatúte[2], podpísanom 29. mája 1995 v Gabčíkove (Príloha A.2).

Slovenská republika 23. októbra 1997, prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí, informovala Maďarskú republiku o svojej pripravenosti predĺžiť platnosť Dohody z 19. apríla 1995 dovtedy, kým bude dosiahnutá dohoda o implementácii Rozsudku MSD, vynesenom 25. septembra 1997. Maďarská republika prijala tento návrh uznesením vlády zo 17. decembra 1997.

Podľa medzivládnej Dohody sa Slovenská strana zaviazala prepúšťať priemerný ročný prietok 400 m³s^-1 do Dunaja pod haťou Čunovo a 43 m³s^-1 do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála, v závislosti od hydrologických a technických podmienok uvedených v Prílohách č. 1 a 2 Dohody. Maďarská strana, podľa Dohody, uviedla v júni 1995 do prevádzky dnovú prehrádzku, vybudovanú na spoločnom úseku Dunaja v rkm 1843. Táto prehrádzka umožňuje dotáciu až 250 m³s^-1 vody do riečnych ramien v inundačnej oblasti na maďarskej strane. Voda prepúšťaná do Mošonského ramena Dunaja zabezpečuje zásobovanie Mošonského Dunaja a ramien v oblasti chránenej proti povodniam vodou na maďarskej strane.

Podľa Článku 4 medzivládnej Dohody sú Strany povinné vzájomne si vymieňať a vyhodnocovať údaje získavané monitorovaním prírodného prostredia na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ktoré sú potrebné na posúdenie vplyvov zvýšeného prietoku do Dunaja a dotácie vody na maďarskej strane. Technické detaily monitorovania prírodného prostredia na oboch stranách – vymedzenie ovplyvneného územia, miesta vzorkovania a merania, frekvencia meraní, zoznam vymieňaných ukazovateľov, intervaly výmeny údajov, atď. – sú popísané v Štatúte (Príloha A.2) a v príslušných dokumentoch.

Výsledky pozorovaní a namerané údaje v tabuľkovom a grafickom tvare, spolu s ich hodnotením tvoria Národné ročné správy, vypracované Stranami samostatne podľa Článku 3 Dohody. Táto Spoločná výročná správa bola vypracovaná spoločne a je založená na odsúhlasených a vzájomne vymenených Národných správach.

Súčasná správa je ôsmou Spoločnou výročnou správou z monitorovania prírodného prostredia a podáva hodnotenie vzťahujúce sa na hydrologický rok 2002. Hodnotenie slovenskej strany je založené na údajoch získavaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského, Slovenskou akadémiou vied, Lesníckym výskumným ústavom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy, Západoslovenskými vodárenskou spoločnosťou, Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Slovenským vodohospodárskym podnikom, Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Konzultačnou skupinou Podzemná voda spol. s r. o. Výmena údajov a vyhodnotenie monitoringu v  rámci spoločného monitorovania sú koordinované Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Hodnotenie maďarskej strany je založené na údajoch získavaných Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, Severozadunajským vodohospodárskym riaditeľstvom, Oblastnými organizáciami vodných zdrojov, Lesníckym výskumným ústavom, Panónskou poľnohospodárskou univerzitou, Prírodovedným múzeom, Maďarskou akadémiou vied a Univerzitou Eötvosa Lóránda. Výmena údajov a vyhodnotenie je koordinované Ministerstvom ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva.

Ciele spoločného monitorovania

Hlavným cieľom spoločného slovensko-maďarského monitorovania v súlade s medzivládnou Dohodou je pozorovať, zaznamenávať a spoločne hodnotiť kvantitatívne a kvalitatívne zmeny povrchových a podzemných vôd a prírodného prostredia závislého na vode v súvislosti s realizovanými opatreniami a uskutočňovanou dotáciou vody. Dotácia vody do ramennej sústavy na maďarskej strane je zabezpečovaná dnovou prehrádzkou, ktorá vzdúva hladinu v Dunaji nad prehrádzkou.

Vyhodnotenie zahŕňa zmeny v hydrologických režimoch povrchovej a podzemnej vody, zmeny v kvalite povrchovej a podzemnej vody, zmeny v pôdnej vlhkosti a zmeny v lesných porastoch a biote.

Cieľom vzájomnej výmeny údajov je poskytovanie informácií o výsledkoch monitorovania, o vývoji ukazovateľov zahrnutých do výmeny údajov a o zmenách prírodného prostredia na ovplyvnenom území jednotlivých Strán.. Základnou podmienkou výmeny údajov je používanie rovnakých alebo podobných metód meraní a analýz a používanie dohodnutých metód interpretácie.

Konečným cieľom Spoločnej výročnej správy je predložiť spoločné vyhodnotenie výsledkov monitorovania a spoločné odporúčania pre zlepšenie monitorovania a činností na ochranu životného prostredia príslušným vládam.

Aktivity spoločného monitorovania v roku 2002

Monitorovacie činnosti boli v hydrologickom roku 2002 na oboch stranách vykonávané v súlade s medzivládnou Dohodou a Štatútom. Pozostávajú z pozorovania režimu povrchových a podzemných vôd, monitorovania kvality povrchových a podzemných vôd, merania obsahu pôdnej vlhkosti, monitorovania lesa a pozorovania fauny a flóry. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastali v zložení pozorovacích objektov určité zmeny.

Na maďarskej aj slovenskej strane bola v rámci monitorovania hladín povrchových vôd vykonaná terénna dokumentácia. Do rámca spoločného monitorovania bola zahrnutá spoločne odsúhlasená sieť vodomerných staníc v inundačnom území, ktoré sa nachádzajú pri rôznych objektoch v ramennej sústave.

Vo vybraných profiloch Strany vykonali spoločné merania prietoku povrchovej vody.

Ostatné činnosti zostali nezmenené.

Plnenie odporúčaní Spoločnej výročnej správy za rok 2001

1.      Počas roka 2002 bola na slovenskej aj maďarskej strane uskutočnená dokumentácia nových objektov na pozorovanie hladiny povrchových vôd. Nové pozorovacie objekty sa nachádzajú v inundačnej oblasti a sieť pozostáva z vodomerných staníc situovaných pri objektoch na reguláciu hladiny vody v riečnych ramenách. Spoločne odsúhlasená monitorovacia sieť bola schválená Poverenými zástupcami pre monitorovanie a jestvujúce údaje od roku 1992 boli zahrnuté do výmeny údajov.

2.      Maďarská strana poskytla údaje z existujúcich monitorovacích miest na kvalitu povrchovej vody, ktoré sa nachádzajú v starom koryte Dunaja (dve pozorovacie miesta pri Dunakiliti – nad a pod dnovou prehrádzkou, rkm 1843; a pozorovacie miesto pri Dunaremete, rkm 1825).

3.      Odborníci oboch Strán skúmali nezhody v údajoch o kvalite povrchových vôd. Na základe vyhodnotených údajov bolo konštatované, že existujú systematické a náhodné typy odchýliek. Keďže Komisia hraničných vôd začala pripravovať novú metodiku vzorkovania, spracovania a analýzy vzoriek povrchových vôd, Strany sa dohodli, že po zavedení novej metodiky, uskutočnia vyhodnotenie zavedených opatrení. Ak opatrenia odstránia existujúce nezhody medzi slovenskými a maďarskými údajmi, na vyhodnocovanie kvality povrchových vôd v rámci Spoločného monitoringu by mohli byť používané tzv. zjednotené údaje Komisie hraničných vôd.

4.      Pri vyhodnotení kvality podzemných vôd na slovenskej strane bola použitá nová slovenská norma pre pitné vody. Obe strany si v písomnej forme vymenili nové normy prijaté v príslušných krajinách.

5.      V rámci monitoringu lesa bol pripravený zoznam monitorovacích plôch, ktoré sú k dispozícii pre účely Spoločného monitoringu. Počas roka 2003 nové monitorovacie plochy nahradia vyradené a opustené plochy.      
Ďalší pokrok vo vyhodnocovaní leteckých snímok zatiaľ nebol dosiahnutý.

6.      Nebol dosiahnutý žiadny postup v dlhodobom vyhodnocovaní dohodnutých skupín biologického monitoringu.