Kapitola 8

8. časť

8.1. Záverečné konštatovania

Berúc do úvahy hodnotenie monitorovania prírodného prostredia za hydrologický rok 2002 poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

1. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2002 bol 530,13 m³s^-1. Keď odpočítame množstvo nad 600 m³.s^-1, prepúšťané počas povodní, dostaneme priemerný ročný prietok 419,66 m³.s^-1. To znamená, že podľa vodohospodárskeho režimu dohodnutého v medzivládnej Dohode, podpísanej v roku 1995, bol záväzok slovenskej strany, prepúšťať priemerný ročný prietok, ktorý je funkciou priemerného ročného prietoku zaznamenaného na vodočetnej stanici Bratislava-Devín, bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja, berúc do úvahy technické a hydrologické okolnosti uvedené v medzivládnej Dohode, bol 42,75 m³s^-1. Berúc do úvahy presnosť merania je možné konštatovať, že aj množstvo vody prepúšťané do Mošonského ramena Dunaja bolo splnené.
Vývoj hladín povrchových vôd v starom koryte Dunaja počas povodní v marci a auguste 2002 poukázal na to, že kapacita koryta výrazne poklesla. V záujme poskytnutia dostatočnej ochrany proti povodniam pre okolité územie je potrebné prijať opatrenia.

2. Výkyvy v kvalite vody počas roka na pozorovacích lokalitách v Dunaji zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcej do ovplyvnenej oblasti. Hydrologický rok 2002 bol v kvalite vody podobný predchádzajúcemu hydrologickému roku, neboli pozorované žiadne extrémne hodnoty ukazovateľov. Zdrž, ktorá sa nachádza pod Bratislavou, v závislosti na aktuálnom prietoku a rýchlosti prúdenia hrá určitú úlohu pri sedimentácii a remobilizácii nerozpustných látok. Kvalita vody v hlavných ramenách pravostrannej ramennej sústavy v dôsledku dotácie vody sleduje kvalitu vody pozorovanú v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji, pozorovaná v profile Vének, je predovšetkým ovplyvnená kvalitou vody v jeho prítokoch a znečistením pochádzajúcim zo sídiel na maďarskej strane.

3. Podľa hodnotenia režimu podzemnej vody pred a po realizácii dotácie vody, umožnenej technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody podpísanej v roku 1995, je možné konštatovať, že táto vyvolala významné zvýšenie hladín podzemnej vody na maďarskom území, pre podmienky malých a stredných prietokov v Dunaji. Pri porovnaní hydrologickej situácie pre podmienky veľkých prietokov je možné konštatovať, že dotácia vody v hladinách podzemných vôd významné zmeny nespôsobila. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody hrá dôležitú úlohu pri vytváraní hladín podzemných vôd v celej oblasti Szigetközu.
Zvýšenie hladín pozemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť uspokojivo zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji pomocou opatrení realizovaných v koryte. Takéto opatrenia zlepšia režim podzemných vôd v inundačnom území a mohli by pomôcť aj pri umelom zaplavovaní. Avšak tieto opatrenia musia byť prispôsobené protipovodňovým aktivitám v tejto oblasti.

4. Na základe hodnotenia dlhodobých údajov na vybraných 16 pozorovacích vrtoch je možné konštatovať, že v niektorých studniach nastali nejaké zmeny (nárast obsahu solí v Rajke, Győrzámolyi a Kisbodaku, pokles v Mosonmagyaróvári, stúpnutie obsahu železa a mangánu v dolnej časti oblasti Szigetközu, klesajúci trend obsahu železa pokračoval v Rajke; určité zhoršenie týkajúce sa obsahu organických látok v oblasti Rajky). Vysoká koncentrácia amónneho iónu, popri znečistení dusičnanmi, dusitanmi, fosforečnanmi a organickými látkami v Rajke a Ásványráró má lokálny pôvod a pravdepodobne pochádza z poľnohospodárskej činnosti v týchto oblastiach. Tieto zmeny v kvalite podzemnej vody môžu odrážať integrovaný vplyv zmien v oblasti, v ktorej premenlivé smery prúdenia podzemnej vody, ovplyvnené dotáciou vody, tiež môžu hrať úlohu. Vo všeobecnosti sú pre podzemnú vodu v tejto oblasti charakteristické nízka koncentrácia rozpusteného kyslíka, vysoká koncentrácia železa a mangánu – občas nad limitnú hodnotu. Na slovenskej strane bol nárast mangánu zistený pri Rusovciach a Sape, mierny nárast železa sa vyskytol v Kalinkove, klesajúci trend obsahu dusičnanov je pozorovaný v Rusovciach, Čunove a Dobrohošti. Tieto zmeny nie sú významné a nespôsobujú zmeny v klasifikácii pre zásobovanie pitnou vodou. V prípade studní používaných na zásobovanie pitnou vodou je možné konštatovať, že ukazovatele kvality vody sú vynikajúce a zloženie vody je na oboch stranách charakterizované vysokou stabilitou.

5. Povodne na začiatku a na konci vegetačného obdobia pozitívne ovplyvnili tvorbu pôdnej vlhkosti. Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v hydrologickom roku 2002 boli podobné predchádzajúcemu roku. Pôdna vlhkosť na väčšine pozorovacích bodov na maďarskej strane bola dotovaná z hladiny podzemnej vody, zvýšenej dotáciou vody. Pôdna vlhkosť vrchnej časti pôdnej vrstvy, najmä uprostred vegetačného obdobia, vykazovala nedostatok vlhkosti kvôli malému množstvu zrážok. Pozícia hladiny podzemnej vody neumožňovala zvlhčovanie plytkých pôdnych profilov v hornej a strednej časti Szigetközu. Počas jarnej povodne bola veľká časť inundácie zaplavená, počas povodne v auguste bola zaplavená celá.
Situácia bola podobná aj na slovenskej strane. Avšak počas suchých mesiacov sa kvôli poškodeniu objektov v ramennej sústave, spôsobeného jarnou povodňou, neuskutočnila simulácia umelej záplavy.

6. Lesné porasty na slovenskej strane pozostávajú z vŕb a šľachtených topoľov. Ročný prírastok vŕbových porastov v roku 2002 zostal na stabilnej úrovni. Zdravotný stav vŕbových porastov v hodnotenom roku zostal dobrý. Porasty šľachtených topoľov sú v oblasti inundácie široko rozšírené. Na väčšine monitorovacích plôch dosiahli rubný vek, ale hodnoty prírastkov klesajú len pomaly a rast je uspokojivý. Výškový prírastok na väčšine z nich stále spĺňa krivky I. bonitnej triedy. Hodnoty meraní týždenných obvodových prírastkov potvrdzujú pozitívny vplyv záplavy na začiatku vegetačného obdobia. Zvýšenie hladiny vody v starom koryte Dunaja by mohlo zmierniť negatívny vplyv nedostatočných zrážok, osobitne počas suchých mesiacov vo vegetačnom období.
Zloženie lesných porastov na maďarskej strane je podobné zloženiu na slovenskej strane. Prírastky vŕbových porastov a lesných porastov na plytkých pôdach však zaostávajú za očakávanou mierou rastu. Všeobecné zdravotné podmienky vŕb boli priemerné a v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak zdravotné podmienky vykazujú znateľné zhoršovanie. V pôde bol zistený vysoký obsah vápnika, čo môže byť zodpovedné za deštrukciu vŕb. Pôdy s takým vysokým obsahom karbonátov – nad 20 % – môžu byť využívané na pestovanie vŕb len v prípade veľmi priaznivého zásobovania vodou. V prípade chýbajúcich povodní sa stanovištia pokryté vŕbami stávajú pre ne nevhodnými. Zdravotný stav topoľových porastov vykazuje počas posledných rokov sústavné zlepšovanie. Vďaka povodni v auguste nebol pozorovaný predčasný opad listov. Nepriaznivé vlhkostné podmienky, najmä keď sa počas vegetačného obdobia vyskytne malé množstvo zrážok, by mohli byť zlepšené zvýšením hladiny vody v starom koryte Dunaja.

7. Dve povodne v roku 2002 veľmi pozitívne ovplyvnili podmienky pôdnej vlhkosti v oblasti. Dokonca na monitorovacích plochách v oblasti ramennej sústavy, ktoré sú pod silným drenážnym vplyvom Dunaja sa nevyskytol predčasný opad listov, ani mozaikovité vypadávanie pokryvnosti v bylinnej vrstve. Avšak ekoindexy pre vlhkosť na týchto plochách naďalej vykazujú pokles. Bylinná vrstva bola nižšia a pokryvnosť menšia v porovnaní s plochami, ktoré nie sú ovplyvnené silným drenážnym efektom. Strednodobé a dlhodobé vplyvy povodní budú pozorovateľné v nasledujúcich rokoch. Na monitorovacích plochách s dostatočnou dotáciou vody a priaznivým vlhkostným režimom sa zmeny fytocenózy neočakávajú. Spoločenstvá makrofýt sú vysoko závislé od miestnych hydrologických podmienok. Po zavedení dotácie vody sa ramenná sústava stala prietočnou. Makrofyty obsadzujú brehy a časti s pomalým prúdom vody. Na väčšine pozorovaných plôch bolo po povodni v auguste zaznamenané ich silné vyplavenie. Na plochách chránených proti povodniam zostal vývoj makrofýt nezmenený vďaka sústavnej dotácii vodou a nezmeneným hydrologickým podmienkam. Berúc do úvahy suchozemské mäkkýše je možné konštatovať, že na väčšine monitorovacích lokalít sa vracajú pôvodné hygrofilné druhy. Zmeny vo vodnej faune odrážajú zmeny v ramennej sústave. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pozdĺž dotácie vody rastie počet druhov; vzrástol počet reofilných druhov. Druhové zloženie sa stabilizovalo. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných druhov v ichtyofaune odráža čiastočné opätovné prepojenie pravostrannej ramennej sústavy s hlavným korytom. Prepojenie riečnych ramien s Dunajom počas povodní v roku 2002 pozitívne ovplyvnilo spoločenstvo rýb. Bola pozorovaná stabilná alebo zvýšená druhová diverzita. Charakteristiky spoločenstva rýb na monitorovacích plochách dotovaných vodou sa stali stabilnými. Aj druhové bohatstvo v území chránenom proti povodniam sa stalo stabilné a počas ostatných rokov bolo vyrovnané.

8.2. Návrhy

Keď je Spoločná výročná správa odsúhlasená a podpísaná poverenými zástupcami pre monitorovanie, návrhy uvedené v tomto bode sa stanú pre obe strany záväznými a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie.

1. Pretože strany majú rozdielne názory na to čo znamená termín „povodeň“ poverení zástupcovia pre monitorovanie požiadali odborníkov na hydrológiu povrchových vôd o definíciu pojmu povodeň a povodňový prietok pre účely hodnotenia množstva vody prepúšťaného do Dunaja v zmysle Dohody z roku 1995.

2. Vzhľadom na to, že hodnotenie kvality povrchových vôd bolo doteraz uskutočňované pre hydrologický rok a vzhľadom na to, že maďarská strana navrhla hodnotenie uskutočňovať pre kalendárny rok, poverení zástupcovia pre monitorovanie požiadali odborníkov navrhnúť a odôvodniť hodnotiace obdobie.

3. Slovensko-maďarská komisia hraničných vôd sa zaoberala problémom týkajúceho sa rozdielov v analytických výsledkoch v údajoch o kvalite povrchovej vody vo vzorkách odoberaných na spoločných odberových miestach v rovnakom čase. Poverení zástupcovia pre monitorovanie požiadali odborníkov vyhodnotiť prijaté opatrenia a navrhnúť ďalší postup.

4. V priebehu roka 2003 sa uskutočnia spoločné overovacie merania kvality povrchových a podzemných vôd a kvality sedimentov na vybraných miestach vzorkovania na slovenskej a maďarskej strane.

5. V záujme zosúladenia hodnotenia výsledkov lesníckych pozorovaní je potrebné, v prípade údajov o produkcii dreva na maďarskej strane, pokračovať v zbere a hodnotení údajov spôsobom aplikovanom v roku 2002. Používaním tohto spôsobu je zaručené, že údaje ročných prírastkov, na rozdiel od doteraz existujúcej praxe, reprezentujú aktuálne hodnotený rok.

6. Pri vyhodnocovaní monitoringu makrofytov bude slovenská strana od roku 2003 používať metódu zhodnú s metódou aplikovanou maďarskou stranou. Slovenská strana nahradí metódu hodnotenia podľa tzv. Braun-Blanqueta hodnotením podľa tzv. Kohlerovho indexu.

7. V rámci monitoringu bioty maďarská strana v roku 2002 pokusne použila na vzorkovanie rýb v starom koryte Dunaja lovný prístroj s vysokým výkonom (10000 W). Úspešnosť metódy je potrebné v priebehu rokov 2003 a 2004 overiť a vyhodnotiť. Na základe získaných výsledkov by sa po odsúhlasení odborníkov oboch strán uvedená metóda vzorkovania v starom koryte Dunaja aplikovala v rámci spoločného monitoringu.

8. Je potrebné pokúsiť sa identifikovať príčinu diametrálne odlišných výsledkov monitoringu vážok, podeniek a potočníkov. Pri monitoringu podeniek a potočníkov obe strany používajú rozdielnu metodiku – slovenská strana monitoruje larvy žijúce vo vodách, maďarská strana monitoruje lietajúce imága.

9. V prípade monitorovacej plochy č. 2608 na slovenskej strane je potrebné monitoring vážok, podeniek a potočníkov presunúť na iný vhodný biotop v rámci pôvodnej monitorovacej plochy, najlepšie v blízkosti doterajších lokalít.