7. časťMonitoring biotyBiologický monitoring dohodnutých skupín vodných a suchozemských je na slovenskej strane vykonávaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Na týchto plochách boli uskutočňované aj fytocenologické pozorovania, ktoré zaznamenávajú jarný a letný aspekt rastlinných spoločenstiev. Naviac, v roku 1999 bolo opäť začaté pozorovanie vodných makrofytov. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, sú na maďarskej strane pozorované na 31 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1). V niektorých monitorovacích metódach sú na oboch stranách rozdiely (napr. na maďarskej strane nie je vyhodnocovaný index podobnosti rastlinných spoločenstiev, na oboch stranách sa líši hodnotenie vodných makrofytov, na slovenskej strane nie sú trstinové porasty pozorované tak detailne ako na maďarskej strane, monitoring podeniek, potočníkov a vážok je na slovenskej strane založený na pozorovaní vodných lariev, zatiaľ čo na maďarskej strane spočíva na pozorovaní imág). 7.1. Fytocenológia Ľavostranná ramenná sústava Zmeny bioty na monitorovacej ploche č. 2600 sú spôsobené postupným dlhodobým vysychaním lokality, ktoré bolo už pozorované od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Vlhkostné podmienky lokality boli v roku 2002 relatívne priaznivé kvôli dvom silným povodniam v oblasti inundácie. Toto sa mierne prejavilo vo vývoji jednotlivých etáží rastlinných spoločenstiev. Hoci spoločenstvo vykazuje znaky stabilizácie v posledných rokoch, v letnom období roku 2002 boli zaznamenané vyššie hodnoty pokryvnosti všetkých troch etáží – nebol zaznamenaný žiadny predčasný opad listov v stromovej vrstve, ani mozaikovité vypadávanie pokryvnosti v bylinnej vrstve. Avšak, vývoj ekoindexu vlhkosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom vykazuje ďalší pokles, čo indikuje postupný ústup druhov s vysokým nárokom na vodu. Monitorovacie plochy č. 2603 a 2604 sa nachádzajú pod nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy, vďaka čomu sa vlhkostné podmienky po prehradení Dunaja výrazne nezmenili a aj hladinu podzemnej vody v ramenách je možné udržiavať vysoko. Nejaké zmeny boli zaznamenané v záplavovom režime oblasti a v prípade monitorovacej plochy č. 2603 je potrebné venovať pozornosť zmenám spôsobeným drenážnym účinkom Dunaja. Fytocenologický monitoring na monitorovacej ploche č. 2603 (TMP 9A) sa po prerušení v období 1998-2001 kvôli výrubu opäť začal v päťročnom poraste šľachteného topoľa. Hodnoty pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy mladého porastu boli ešte relatívne malé. V porovnaní s výsledkami pôvodného porastu do roku 1997 najväčšie zmeny boli zaznamenané v druhovej diverzite bylinnej vrstvy. Jej hodnota bola trikrát vyššia kvôli rozšíreniu sa burín, synantropných, svetlomilných a inváznych druhov do nedostatočne vyvinutého porastu. V nasledujúcich rokoch, po vyvinutí porastu a postupnom poklese vyššie spomínaných tychocénnych druhov je možné očakávať návrat spoločenstva k stavu pred prehradením. V zložení a pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy monitorovacej lokality č. 2604 neboli zaznamenané žiadne významné zmeny. Pokračujúca prítomnosť pôvodných rastlinných spoločenstiev bola preukázaná aj vysokou hodnotou Jacardovho indexu podobnosti v jarnom zápise bylinnej vrstvy (2001/2002). Silná prirodzená povodeň v auguste, ktorá je dôležitým faktorom z hľadiska vývoja lužného lesa, ovplyvnila výsledky letného zápisu. Monitorovacie plochy č. 2608 a 2609 sa nachádzajú v oblasti kde vplyv spätného vzdutia nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja eliminuje vplyv vodného diela Gabčíkovo. Aj keď je situácia v dolnej často ostrova Istragov (plocha č. 2609) stabilná, riešenie vodného režimu by nemalo byť podceňované. Vlhkostný režim plochy č. 2608 bol v roku 2002 veľmi priaznivý. Vývoj stromovej a krovinnej vrstvy bol podobný predchádzajúcim rokom. Len na jar boli vo vývoji bylinnej vrstvy pozorované nejaké zmeny, pretože jarná povodeň ho spomalila. Klesajúci trend počtu druhov vlhkých a veľmi vlhkých biotopov na monitorovacej lokalite č. 2608 je varujúci. Ďalšie zmeny v ekoindexoch pre svetlo, teplotu a pôdny dusík (pravdepodobne nesúvisiace priamo s prevádzkou vodnej elektrárne Gabčíkovo) , ktoré boli zaznamenané počas predchádzajúcich rokov, neboli v roku 2002 pozorované. Na monitorovacej ploche č. 2609 sa nachádza zachovalý vŕbový porast, typická pre lužné lesy. V dôsledku priaznivého vlhkostného režimu nie sú očakávané zmeny fytocenózy. Referenčná monitorovacia plocha č. 2612 sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, kde je priamy vplyv vodného diela nepatrný. Napriek prítomnosti stabilného topoľového porastu bola hodnota podobnosti porastu v letnom zápise znížená (2001/2002). Pokles hodnoty môže byť vysvetlený realizáciou selektívneho výrubu malých stromov a krovín ako aj vplyvom silnej povodne v auguste. Pravostranná ramenná sústava Maďarská strana vykonáva monitoring rastlinných spoločenstiev a trstinových porastov len v letnom období. Fytocenologický prieskum v roku 2002 bol uskutočnený pred silnou povodňou v auguste, preto vplyvy dvoch silných povodní nie sú v zápise tohoto roka vyjadrené. Strednodobé a dlhodobé vplyvy povodní budú registrované v nadchádzajúcich rokoch. Výsledky fytocenologického prieskumu boli podobné výsledkom predchádzajúceho roka. Na plochách s najsilnejším poklesom hladiny podzemnej vody (pozdĺž starého koryta Dunaja) bol v lúčných spoločenstvách potvrdený nárast xerofilných rastlín. Rastliny bylinnej vrstvy v lesných spoločenstvách týchto lokalít boli nižšie a ich pokryvnosť bola tiež menšia. Na zaplavených miestach vzorkovania v inundácii vo veľkom množstve zostal splavený materiál, v dôsledku čoho boli na niekoľkých miestach fľaky bez vegetácie. Trstinové porasty (Kisbajcs – Szavajský kanál, Lipót – močaristé jazero, Arak – Malomszer) v oblasti chránenej proti povodniam s dobrou dotáciou vody sú nepretržite stabilné. Výrazne sa odlišujú od trstinových porastov v hornej časti oblasti Szigetközu, ktoré sa stávajú suchšími, slabšími a burinatejšími. Od roku 2001 je pozorovaný len trstinový porast v plytčine Cvek blízko Cikolaszigetu (oblasť chránená proti povodniam). Monitorovacia lokalita pri Dunakiliti – Suchý les bola preoraná a zničená. V tejto oblasti sa objavuje vyschýnanie trstinových porastov a dominantnými sa stali terestrické rastliny. 7.2. Suchozemské mäkkýše Ľavostranná ramenná sústava Proces vyschýnania v oblasti monitorovacej lokality č. 2600, ktorý bol zaznamenaný v predchádzajúcich dekádach sa po odklonení Dunaja zrýchlil. Spoločenstvo terestrických mäkkýšov sa stabilizovalo na úrovni strednej degradácie pôvodného spoločenstva typu suchšieho lužného lesa. Absencia polyhygrofilných druhov, pokles hygrofilných a typických lesných druhov pokračoval aj v roku 2002, dominantnými boli eurytopické a mezohygrofilné druhy. V roku 2002 sa opäť začal monitoring suchozemskej malakocenózy na pôvodnej lokalite „9A“ monitorovacej plochy č. 2603. Spoločenstvo mladého topoľového porastu monitorovacej plochy „9A“ bolo veľmi podobné malakocenóze susedného vŕbového porastu „9B“ v ostatnom roku, avšak dominantnými boli iné druhy. Porovnanie výsledkov s pred prehradenia Dunaja potvrdzuje trvalú prítomnosť priaznivých podmienok biotopu pre vývoj lužného lesa. V súčasnosti spoločenstvo mäkkýšov pozostáva z mezohygrofilných a mezofilných lesných druhov s významnou prítomnosťou polyhygrofilných druhov. Vďaka regulovanému vodnému režimu (realizácia umelých záplav) je na monitorovacej lokalite č. 2604 pozorovateľná trvalá prítomnosť spoločenstva suchozemských mäkkýšov prirodzeného lužného lesa. Aj v roku 2002 zostávajú dominantnými polyhygrofilné a indikatívne druhy. Napriek pravidelnému zaplavovaniu monitorovacej lokality č. 2608, silný úbytok polyhygrofilných druhov a nárast druhovej diverzity, netypickej pre lužný les, pravdepodobne odráža vplyv zmeneného záplavového režimu. Zmeny vodného režimu v oblasti monitorovacej lokality č. 2609 sú po prehradení Dunaja vďaka spätnému vzdutiu minimálne. Aj v roku 2002 bola druhová diverzita malakocenózy prirodzene nízka a podobná predchádzajúcim rokom. Spoločenstvo naďalej pozostáva takmer iba z polyhygrofilných druhov. Hydrologický režim oblasti pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála nebol zmenený. Plocha je pravidelne zaplavovaná a súčasná populácia malakocenózy reprezentuje široké okolie monitorovacej lokality č. 2612. Dlhý zoznam zaznamenaných druhov pozostáva s druhov s rozličnými ekologickými nárokmi. Pravostranná ramenná sústava Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov v oblasti inundácie ako aj v oblasti chránenej proti povodniam je neporušené. Podľa zaznamenaných údajov vo faune mäkkýšov nenastali žiadne významné zmeny, ani v Dunaji a dunajských ramenách, ani v Mošonskom Dunaja a galériových lesoch na strane chránenej pred povodňami. Na brehu Dunaja je možné nájsť čerstvé ulity Paladolhia oshanovae, ktoré poukazujú na trvalú prítomnosť tohoto druhu, žijúceho pod zemou. 7.3. Vodné makrofyty Tempo rastu, zloženie a množstvo makrofytov boli podmienené špecifickými lokálnymi hydrologickými podmienkami, regulovanou dotáciou vody, ako aj teplotou a svetelnými podmienkami. V roku 2002 boli dôležitým faktorom dve silné povodne. Monitoring makrofytov bol uskutočnený aj na slovenskej aj maďarskej strane. Hodnotenie zaznamenaných druhov je na slovenskej strane uskutočňované metódou Braun-Blanquet, zatiaľ čo na maďarskej strane je používaný Kohlerov index. Počínajúc rokom 2003 slovenská strana bude tiež používať Kohlerov index, aby sa získali porovnateľné výsledky. Dunaj V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie miesta (č. 2 a 7). Pred prehradením Dunaja staré koryto neposkytovalo priaznivé podmienky pre vývoj spoločenstiev makrofýt. Monitorovacia plocha č. 2 je v hlavnom koryte, kde prietok zabraňuje vzniku spoločenstiev makrofýt. Kvôli dvom silným povodniam v roku 2002 bola zmenená brehová línia Dunaja. Bolo tam zaznamenané len rozšírenie litorálnych krovinných vŕbových porastov a spoločenstva Phalaroides arundinacea. Monitorovacia plocha č. 7 je oddelená od starého koryta Dunaja pobrežnou vegetáciou Salicetum triandrae a Scirpo-Phragmitetum. Kvôli ich intenzívnemu rozširovaniu bola časť vodnej plochy izolovaná a v roku 2002 obsahovala druhovo bohaté spoločenstvo makrofýt. Ľavostranná ramenná sústava Stav spoločenstva makrofýt na monitorovacej ploche č. 2603 v období po prehradení Dunaja je stabilný, avšak v porovnaní so stavom pred prehradením je odlišný. Druhová diverzita a abundancia, kvôli hlbokej a tečúcej vode po zavedení dotácie vody do ramennej sústavy, poklesli. Makrofyty sa vyskytujú najmä pozdĺž líniových stavieb a na miestach chránených pred silným prúdom. V roku 2002 bolo pre celú monitorovanú plochu charakteristické masové rozšírenie invazívneho neofytu Elodea nuttalii. Výsledky monitoringu makrofytov v mŕtvom ramene monitorovacej plochy č. 2604 od opätovného začatia monitorovanie makrofýt (199-2002) sú porovnateľné so zisteniami pred prehradením Dunaja. Vývoj spoločenstva je priamo ovplyvňovaný vývojom hydroekofázy vo vegetačnom období a v roku 2002 bol z tohto hľadiska veľmi priaznivý. Močaristé jazero je lemované porastom trstiny asociácie Phragmitetum communis, voľná voda je takmer úplne pokrytá druhom Ceratophyllum demersum, v litoráli sa vyskytujú vodné a močiarne druhy. Vývoj spoločenstiev makrofýt v početných depresiách a ramenách na monitorovacej ploche č. 2608 je závislý od vývoja ekofázy v aktuálnom roku. Limózna ekofáza (keď hladina podzemnej vody priamo ovplyvňuje len koreňový systém rastlín) bola v roku 2002 prítomná len v severnej časti ramena; v porovnaní s predchádzajúcim rokom bola druhová diverzita spoločenstva vyššia (okrem jesenného zápisu, keď boli druhy odplavené silnou povodňou v auguste). Na niektorých miestach v ramene boli zaznamenané kolónie rodu Carex. Rôznorodé typy ramien na ploche monitorovacej lokality č. 2612 sú osídľované širokou škálou spoločenstiev makrofýt. Hladina vody v roku 2002 bola relatívne vysoká a prítomnosť trvalej hydroekofázy bola tiež častá. Spoločenstvá makrofýt voľnej vodnej plochy a litorálne močiarne biotopy boli podobné spoločenstvám predchádzajúcich rokov s trvalou prítomnosťou invazívneho druhu Elodea nuttalii. Pravostranná ramenná sústava Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch, okrem povodňových vĺn v marci a auguste. Po vytvorení trvalého prepojenia medzi Schisslerovým rameno (monitorovacie plocha č. 4) a Čákánskeho Dunaja (v roku 1997) stúpla hĺbka vody a v ramene sa vytvoril slabý prúd. V roku 2002 sa v ramene vyskytol rozvoj rias a v malých skupinách boli prítomné koreniace druhy makrofýt. Vplyv povodňovej vlny v auguste bol v tomto ramene minimálny. Silné vyplavenie bolo zaznamenané v Čákánskom ramene Dunaja – monitorovacia plocha č. 9. Spoločenstvo v júli pozostávalo z koreniacich druhov, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, ktoré vo voľnej vode vytvárali veľké skupiny. Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam zostali v roku 2002, kvôli sústavnej dotácii vody, opäť nezmenené. Bagrovanie dna ovplyvnilo vývoj makrofýt v kanálovej časti monitorovacej plochy č. 6 – močaristé jazero Lipót. Spoločenstvo makrofytov tejto monitorovacej lokality v roku 2002 pozostávalo popri druhov s plávajúcimi a vznášajúcimi sa listami aj z koreniacich druhov. Koreniace druhy sa rozšírili najmä v západnej časti ramena, kde bol zaznamenaný proces zabahňovania. Rastové podmienky na monitorovacej ploche v Zátonskom Dunaji (lokalita č. 8) boli výrazne ovplyvnené povodňou v auguste. Makrofyty boli z hlbších častí ramena vyplavené. V júlovom zápise na voľnej vode dominuje Nymphaea alba a v submerznej vrstve druh Ceratophyllum demersum. Rozšírenie teplomilných druhov v dôsledku absencie extrémnych teplôt vzduch pokleslo. 7.4. Vodné mäkkýše Dunaj Hodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji v roku 2002 je založené na údajoch poskytnutých oboma stranami, slovenskou aj maďarskou (slovenské pozorovacie lokality sa nachádzajú v rkm 1841, 1817 a 1804, maďarské pozorovacie lokality sa nachádzajú v rkm 1831 a 1824). Na základe pozorovaní je možné konštatovať, že spoločenstvo mäkkýšov v Dunaji je stabilné, bol pozorovaný mierny nárast druhov indiferentných k rýchlosti prúdenia. Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na plochách č. 2603 a 2604. V dôsledku prepojenia riečneho ramena na monitorovacej lokalite č. 2603 so susednými ramenami a Dunajom je trvale možné pozorovať vysokú druhovú diverzitu. Vodná malakocenóza po celý rok pozostávala zo stagnikolných a indiferentných druhov. Vplyv povodne v auguste bol minimálny. Napriek širokej potravinovej ponuke hojných makrofytických zárastov bolo izolované spoločenstvo vodných mäkkýšov v mŕtvom ramene monitorovacej plochy č. 2604 počas uplynulých rokov (včítane roku 2002) druhovo i početnostne veľmi chudobné. Vďaka dočasnému prepojeniu so susedným ramenom počas silnej povodni v auguste 2002 je možné v nasledujúcich rokoch očakávať nárast druhovej diverzity. Pravostranná ramenná sústava V roku 2002 neboli v malakofaune pravostrannej ramennej sústavy zaznamenané žiadne významné zmeny. 7.5. Vážky (Odonata) Ľavostranná ramenná sústava Druhové zloženie spoločenstva vážok na slovenskej strane je počas celého pozorovaného obdobia pomerne chudobné. Monitoring vážok na monitorovacej ploche č. 2600 bol v roku 2002 opäť zavedený v štrkovej jame, ktorá je naplnená dunajskou vodou a má bahnito-štrkovité dno. Novo vytvorený biotop zatiaľ nebol zarastený makrofytmi a spoločenstvo vážok bolo chudobné. Bola zaznamenaná len prítomnosť eurytopných druhov vážok, ale v nasledujúcich rokoch je možné očakávať obsadenie biotopu. Abiotické podmienky vodného biotopu na monitorovacej lokalite č. 2603 sa od zavedenia dotácie vody do ramennej sústavy (v roku 1993) nezmenili. V prúdiacej vode s veľkou hĺbkou sa vyskytujú najmä reofilné a semireofilné vážky. Len v rokoch 2000 a 2001 bola zaznamenaná dominancia eurytopných druhov. Stav odonatocenózy reprezentuje relatívne stabilné spoločenstvo, ktoré obsadzuje mierne tečúce vody. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bola druhová diverzita vážok na monitorovacej ploche č. 2604 mierne bohatšia a popri eurytopných druhoch boli zaznamenané aj stagnikolné zraniteľné druhy. Kvôli povodni v auguste sa premena plesiopotamalu na paleopotamal a degradácia mŕtveho ramena spomalila. Podmienky biotopu na monitorovacej lokalite č. 2608 nie sú pre spoločenstvo vážok priaznivé. Kvôli močaristému dnu a absencii makrofytov nebol od roku 2000 zaznamenaný žiadny reprezentant spoločenstva vážok. Bude potrebné premiestniť vzorkovaciu lokalitu do priaznivejšieho biotopu blízko pôvodnej monitorovacej lokality. V roku 2002 bol monitoring odonatocenózy na monitorovacej ploche č. 2612 bol presunutý do susedného ramena s priaznivejšími podmienkami pre výskyt vážok. Po povodni v auguste bolo spoločenstvo, ktoré pozostáva z eurytopných, semireofilných a teplomilných druhov, reprezentované len lietajúcimi imágami. Pravostranná ramenná sústava Druhové zloženie odonatocenózy plytkých a hlbokých štrkových jám v oblasti inundácie a v oblasti chránenej proti povodniam sa výrazne nezmenilo. Väčšie množstvo vody prepúšťanej do Mošonského Dunaja neovplyvnilo zloženie spoločenstva vážok. Avšak zvýšené množstvo vody v predtým pomaly tečúcich riečnych ramenách s početnými makrofytmi výrazne zmenilo predchádzajúce podmienky. Namiesto typickej bohatej vodnej fauny stojatých vôd boli v roku 2002 opäť zaznamenané eurytopné a riečne druhy a na niektorých miestach aj pokles druhovej diverzity. 7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda) Dunaj Vyhodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok ja založené na výsledkoch slovenskej strany. Stabilizované podmienky starého koryta Dunaja umožňujú formovanie sa stabilného spoločenstva perloočiek a veslonôžok. Ostatný rok bola ich druhová diverzita pomerne vysoká a pomer medzi euplanktonickými a tychoplanktonickými druhmi je porovnateľný so stavom pre prehradením. Ich vývoj v príslušných rokoch je ovplyvnený aktuálnym rozšírením makrovegetácie v rieke. Ľavostranná ramenná sústava Stav spoločenstiev perloočiek a veslonôžok v ramena na monitorovacej ploche č. 2603 bol počas posledných rokov stabilný. Trend nárastu dominancie tychoplanktonických druhov v litorálnej zóne ramena, ktorý začal po spustení nápustného objektu v Dobrohošti do prevádzky (v roku 1993), zostal. Výrub lesa realizovaný v blízkosti ramena môže v spoločenstve v nasledujúcich rokoch vyvolať zmeny. Trend zarastania mŕtveho ramena na monitorovacej ploche č. 2604 spôsobuje postupný úbytok dominancie euplanktonických druhov perloočiek, pretože sa zhoršujú ich životné podmienky. Aj keď bol počet druhov v roku 2002 podobný predchádzajúcim rokom, tychoplanktonické druhy po prvý krát prevažovali nad euplanktonickými. Ich pokles nebol pozorovaný dokonca ani po úbytku makrovegetácie po povodni v auguste. Nárast tychoplanktonických druhov je možné zaznamenať aj v spoločenstve veslonôžok, ale nie je taký intenzívny. Prerušenie sústavnej dominancie euplanktonických druhov perloočiek v mediáli a litoráli ramena sa po prvýkrát vyskytlo v roku 2001. V roku 2002 bola prítomnosť euplanktonických a tychoplanktonických druhov vyrovnaná, aj keď v niektorých prípadoch bola zaznamenaná prevaha tychoplanktonických druhov. Šírenie sa tychoplanktonických druhov môže poukazovať na zanášanie a zarastanie ramena. Avšak, výsledky monitoringu spoločenstva veslonôžok tento trend nepotvrdzujú. Toto spoločenstvo s vysokým druhovým bohatstvom je charakteristické výraznou dominanciou (nad 90%) euplanktonických druhov. V zmiešaných vzorkách mediálu a litorálu prirodzene zarastajúceho ramena na monitorovacej ploche č. 2612 abundancia euplanktonických druhov perloočiek klesá praktický po celé pozorované obdobie. V uplynulom roku dominovali tychoplanktonické druhy. Výrazná prevaha euplanktonických druhov bola zaznamenaná len jesennej vzorke v roku 2002, keď bola početná makrovegetácia riečneho ramena odstránená silnou povodňou v auguste. Podobný trend v spoločenstve veslonôžok zatiaľ nebol pozorovaný. Aj keď bol v roku 2002 v spoločenstve veslonôžok pozorovaný mierny pokles druhovej diverzity, dominancia euplanktonických druhov sa v ročnom priemere zachovala počas celého pozorovaného obdobia (okrem roku 1999). Pravostranná ramenná sústava Počet druhov bol najvyšší v Lipótskom močiari – 34 druhov. Najvyššie početnosť jednotlivých druhov bola opäť pozorovaná v Schisslerovom ramene, kde zostala dominancia pelagických perloočiek. Nárast počtu druhov a početnosti jedincov planktonických kôrovcov, ktorý bol zaznamenaný v Zátoňskom a Čákánskom Dunaji predchádzajúci rok, sa v roku 2002 nezopakoval. V porovnaní s rokom 2001 takmer na všetkých plochách poklesla druhová diverzita spoločenstiev perloočiek a veslonôžok. Najčastejšími druhmi boli Bosmina longirostris, Chydorus sphaericus a Pleuroxus truncates. Početnosť v lete bola nízka, avšak v septembri, po letnej povodni, abundancia zooplanktónu výrazne narástla. 7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera) V metódach monitorovania taxocenóz podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera) používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek žijúce vo vode, zatiaľ čo na maďarskej strane sú pozorované lietajúce imága. Dunaj Zmeny ekologických podmienok v starom koryte Dunaja vyústili do zmien v spoločenstvách podeniek a potočníkov. Výsledky monitoringu na slovenskej strane indikujú prítomnosť veľmi chudobného spoločenstva podeniek s nepravidelným výskytom semireofilných a stagnikolných druhov. Maďarská strana v hlavnom koryte Dunaja v Rajke popisuje masový výskyt podeniek eutrófnych vôd, ktoré je založené na pozorovaní lietajúcich imág (najmä Caenis horaria, Caenis robusta). Stredný úsek Dunaja je stále charakterizovaný reofilnou faunou. Podľa výsledkov slovenskej strany spoločenstvo potočníkov v Dunaji v roku pozostávalo len z jedného prirodzeného druhu Brachycentrus subnubilus. Výskyt tohto druhu filtrátora naznačuje sústavný pokles zoškrabávačov, ktoré sa v Dunaji rozšírili v dôsledku zmeny potravinovej ponuky po prehradení rieky. Odborníci maďarskej strany v roku 2002 opäť zaznamenali podstatne vyšší počet druhov a jedincov, čo ukazuje na dobrý stav vôd. Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvá podeniek a potočníkov v ľavostrannej ramennej sústave sú vo všeobecnosti charakterizované poklesom druhovej diverzity a nízkym počtom jedincov prítomných druhov. Spoločenstvá podeniek a potočníkov v ramene na monitorovacej ploche č. 2603 bolo v uplynulých rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobné. Pozostáva z nepravidelne sa vyskytujúcich semireofilných a stagnikolných druhov. Vývoj spoločenstva v budúcich rokoch bude pravdepodobne ovplyvnený vplyvom výrubu lesov v okolí ramena. V dôsledku priaznivých hydrologických (povodne) a meteorologických (bez silného prehriatia vody) podmienok bol vývoj spoločenstiev podeniek a potočníkov v plesiopotamáli plochy č. 2604 v roku 2002 priaznivý. Nárast počtu druhov, početnosti a trvalá prítomnosť podeniek a potočníkov bola zaznamenaná po ich absencii v roku 2000 a sporadickom výskyte podeniek v roku 2001. Prítomné boli najmä stagnikolné druhy a druhy závislé na šírení sa makrofýt. Spoločenstvá podeniek a potočníkov v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2608 bolo v uplynulom období veľmi chudobné. Prítomnosť rozličných druhov v príslušných rokoch bola veľmi nepravidelná. V roku 2002 neboli nájdené žiadne larvy podeniek a potočníkov. Spoločenstvo podeniek na monitorovacej ploche č. 2612 je v uplynulých rokoch reprezentované jediným stagnikolným druhom. V roku 2002 sa vyskytol počas celého roka, ale v nízkej početnosti. Po dvoch rokoch absencie boli v roku 2002 zaznamenané dva druhy potočníkov; jeden z nich mal relatívne vysokú početnosť. Pravostranná ramenná sústava Rozdielne výsledky v monitorovaní podeniek a potočníkov na slovenskej a maďarskej strane boli dosiahnuté aj v ramennej sústave. Druhová diverzita a abundancia druhov podeniek je na maďarskej strane výrazne vyššia. Najvyššie počty boli zaznamenané na monitorovacej lokalite na Mošonskom Dunaji pri obci Feketeerdő. Masívny výskyt podeniek eutrófnych vodných plôch (Caenis horaria, Caenis Robusta) bol zaznamenaný v Lipótskom močiari. Na druhej strane, v Lipótskom močiari a v Mošonskom Dunaji bol opakovane pozorovaný semireofilný druh Ephemera vulgata. Spoločenstvo potočníkov v oblasti Szigetközu je veľmi bohaté, čo je preukázané vysokým počtom druhov a vysokým počtom jedincov. Pomery druhov, s masovým výskytom v predchádzajúcich rokoch, sa stabilizovali. Pre všetky typy vodných plôch existujú druhy, ktoré sa v minulosti vyskytovali s minimálnou početnosťou a teraz patria medzi dominantné druhy spoločenstva. Podobne bol potvrdený ďalší výskyt niektorých zriedkavých a vzácnych druhov. Na základe vývoja a zloženia spoločenstva potočníkov sú vodné plochy v oblasti Szigetközu v dobrom stave. 7.8. Ryby (Osteichtyes) Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom (s prístrojom so stredným výkonom – 600 W). V roku 2002 bola na maďarskej strane alternatívne použitá aj loď s prístrojom s vysokým výkonom (10000 W). Spomínaný prístroj má väčší dosah a preto dovoľuje pozorovanie hlbších častí vody. V dôsledku odlišnej druhovej selektívnosti spomínaných metód dosiahnuté výsledky nie sú priamo porovnateľné s údajmi predchádzajúcich rokov. Metódy elektrolovu majú obmedzený dosah a sú druhovo selektívne, preto nemôžu podávať úplné výsledky. Dunaj Hodnotenie je založené na slovenských výsledkoch pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 a maďarských výsledkoch pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že spoločenstvo rýb v Dunaji je stabilné, počas posledných rokov neboli zaznamenané žiadne zmeny. Po odklonení Dunaja bol zaznamenaný pokles počtu reofilných druhov. Nahradili ich eurytopné druhy. Druhová bohatosť je v posledných rokoch na tejto úrovni stabilná. Použitím prístroja s vysokým výkonom na maďarskej strane boli v roku 2002 zaznamenané ďalšie druhy, ktoré v predchádzajúcich rokoch zaznamenané neboli. Ichtyocenóza Dunaja je druhovo bohatá. Výsledky príslušných rokov kolíšu v závislosti od aktuálneho prietoku počas vzorkovania. Ľavostranná ramenná sústava Ekologické podmienky v ramennej sústave pri Bodíkoch (monitorovacia plocha č. 2603) sa po zavedení dotácie vody v roku 1993 zmenili. Ichtyocenóza tejto plochy je v ostatných rokoch charakteristická stabilitou, pri dominancii eurytopných druhov. Počas povodní v roku 2002 boli z okolitých sekcií splavené jedince a tak abundancia niektorých prítomných druhov bola vyššia. Pomerne vysoká druhová diverzita ichtyocenózy v mŕtvom ramene na ploche č. 2604, ktorá sa v roku 2001 pravdepodobne vytvorila v dôsledku chýbajúcich vysokých teplôt vzduchu a prehriatia vody zostala aj v roku 2002. Trvalú existenciu tohoto stavu je možné vysvetliť prepojením mŕtveho ramena so živým ramenným systémom počas povodne v marci a auguste. V spoločenstve pretrváva dominancia limnofilných druhov. Ichtyocenóza na monitorovacej ploche č. 2608 je pozorovaná na dvoch čiastkových monitorovacích lokalitách v ramennej sústave (nad a pod hrádzou Foki), ktoré sa líšia vo svojom spojení s Dunajom. Monitorovacia lokalita nad hrádzou Foki je počas vyšších prietokov spojená s Dunajom. Spoločenstvo rýb je stabilné s dosť vysokou druhovou diverzitou a početnosťou, ako aj dominanciou eurytopných druhov. Povodeň v auguste spôsobila ďalšie obohatenie rybieho spoločenstva v tejto lokalite. V izolovanej časti ramena, pod hrádzou Foki, povodeň zapríčinila stredný nárast nízkeho počtu druhov a nárast početnosti druhov približne štvornásobne.. Ďalším pozitívnym vplyvom povodne bol návrat reofilných druhov do časti ramena pod hrádzou Foki, kde tiež dominujú eurytopné druhy. Opätovné prepojenie ramena na monitorovacej ploche č. 2612 s Dunajom počas povodní v roku 2002 spôsobilo určité zmeny v ichtyofaune. Počas desaťročnej izolácie rameno stratilo svoju funkciu neresiska, čo bolo nasledované výrazným poklesom prítomných druhov rýb a početnosti jedincov (na 3-4 limnofilné druhy). V roku 2002 bola preukázaná prítomnosť 10 druhov, s približne štvornásobne vyššou abundanciou. Dominantnými sa stali eurytopné druhy, a naviac ustúpil druh veľmi teplých vôd Misgurnus fossilis. Vývoj tejto ichtyocenózy v oblasti pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála závisí na vývoji hydrologického režimu Dunaja. Pravostranná ramenná sústava Ichtyocenóza inundačnej oblasti je monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách. – č. 9 a č. 4. Monitorovacie lokality v oblasti chránenej proti povodniam sa nachádzajú v Gázfűi Dunaji a Lipótskom močiari. Ichtyofauna na monitorovacej lokalite č. 9 – Čákáňský Dunaj v roku 2002 pozostávala zo 7 druhov rýb, podobne ako v predchádzajúcich rokoch. Výskyt reofilných druhov v roku 1992 indikoval spojenie medzi Čákáňským ramenom a Dunajom. Počas rokov 1993-1994, keď bola ramenná sústava zásobovaná nedostatočným množstvom vody, reofilné ryby ustúpili, zatiaľ čo sa objavili fytofilné druhy. Prepojenie medzi ramenom a Dunajom bolo obnovené v roku 1995 zavedením dotácie vody pomocou dnovej prehrádzky v rkm 1843. Následne nastala redukcia vodnej vegetácie, poklesol počet fytofilných druhov a znova sa objavili reofilné druhy. Druhové zloženie je v ostatných rokoch stabilné, druhová bohatosť spoločenstva je stredná. Ichtyofauna Schisslerovho ramena sa po jeho umelom prepojení s Čákaňskym Dunajom v roku 1997 obnovila, Počet druhov radikálne stúpol, v súčasnosti je druhová bohatosť rybieho spoločenstva stredná. V roku 2002 bolo zaznamenaných 12 druhov. Počas ostatných rokov si svoju dominanciu zachovávajú eurytopné druhy. V roku 2002 bolo na monitorovacej lokalite č. 12 - Gázfűi Dunaj zaznamenaných 10 druhov rýb. Pre túto monitorovaciu lokalitu je charakteristická stredná druhová bohatosť, pozostávajúca z eurytopných a limnofilných druhov. Dominantným zostal eurytopný druh Rutilus rutilus. Od roku 1998 sú charakteristiky rybieho spoločenstva stabilná a porovnateľná s výsledkami dosiahnutými pred prehradením Dunaja. Po zavedení dotácie vody na monitorovaciu lokalitu č. 5 – Lipótsky močiar je pozorovaná regenerácia ichtyofauny. Od roku 1994 sa zvyšuje druhová diverzita, v súčasnosti je druhová bohatosť lokality výrazná. V roku 2002 bolo zaznamenaných 9 druhov. V ostatných rokoch sú výsledky monitoringu vyrovnané, pri dominancii eurytopných druhov. V spoločenstve sa vyskytujú aj limnofilné druhy.
|
||||||
