6. časť

Monitoring lesa

Obe krajiny skúmajú rast a zdravotný stav lesných porastov podobným spôsobom. Monitorovacie lokality na slovenskom a maďarskom území, zahrnuté do spoločného monitoringu, sú znázornené na Obr. 6-1. Obe strany, slovenská aj maďarská, v tejto správe hodnotia vývoj základných rastových ukazovateľov, týždenné obvodové prírastky a zdravotný stav stromov na lesných stanovištiach pre rok 2002. V tomto roku maďarská strana vo svojej Národne správe hodnotila ročné prírastky drevnej hmoty aj pre aktuálny rok. Teda na rozdiel od predchádzajúcich rokov v porovnaní s ostatnými hodnotenými údajmi nenastal žiadny sklz.

V roku 2002 sa uskutočnil letecký prieskum zdravotného stavu lesných porastov v ľavostrannej inundačnej oblasti Dunaja (slovenské územie). Výsledky hodnotenia sú uvedené v aktuálnej správe. Letecké snímkovanie pravostrannej inundačnej oblasti (maďarské územie) v roku 2002 nebolo uskutočnené. Avšak, maďarská strana v tomto roku vykonala nejaké hodnotenie leteckého prieskumu z roku 1999 a stručné výsledky sú tiež uvedené v tejto správe.

6.1. Slovenské územie

Monitoring lesa sa na slovenskej strane vykonáva na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-1. Všetky sa nachádzajú v oblasti inundácie (Obr. 6-1), kde sa vyskytujú najproduktívnejšie, rýchlo rastúce spoločenstvá lužných lesov. Tieto spoločenstvá sú vysoko náročné na vodu a sú relatívne vysoko odolné voči biologickému poškodeniu.

 Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane

Monitorované lesné spoločenstvá reprezentujú vývoj stanovištných podmienok po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v rozličných častiach inundačnej oblasti. Monitorované plochy č. 2683-2690 sa nachádzajú v oblasti s regulovanou hladinou podzemnej vody (medzi nápustným objektom v Dobrohošti a sútokom Bakanského ramena a starého koryta Dunaja). Dotácia vody do ramennej sústavy zavedená v roku 1993 výrazne eliminovala pokles hladiny podzemnej vody, očakávaný po prehradení Dunaja. Medzi príslušnými priečnymi stavbami v ramennej sústave sú, v závislosti od pozície hladiny podzemnej vody a hrúbky pôdneho profilu, vytvorené špecifické podmienky. Existencia nepriaznivých vlhkostných podmienok je potvrdená v oblasti Dobrohošte, nad priečnou stavbou B (reprezentovaná monitorovacou lokalitou č. 2690). Vývoj lesných spoločenstiev na monitorovacích plochách č. 2689 a 2688 je ovplyvnený špecifickými podmienkami v páse pozdĺž starého koryta Dunaja, kde sa silne prejavuje drenážny efekt. Hladina podzemnej vody počas väčšej časti vegetačného obdobia kolíše v štrkovej vrstve. Lesné spoločenstvá fakticky závisia od zrážok, ktoré vďaka vynikajúcej retenčnej schopnosti pôd výrazne pomáhajú pri zabezpečení priaznivých vlhkostných podmienok pre vývoj lužných lesov. Oblasť s neregulovanou hladinou podzemnej vody sa nachádza pod zaústením Bakanského ramena po sútok starého koryta Dunaja s odpadovým kanálom. Túto oblasť reprezentujú monitorovacie plochy č. 2681, 4219 a 2682. Vplyvy poklesu hladiny podzemnej vody (v prípade malého prietoku v Dunaji) po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky sú v tejto oblasti menej výrazne vďaka spätnému vzdutiu a dobrej retenčnej schopnosti pôd. Vlhkostné podmienky v tejto oblasti sú veľmi priaznivé. Vzorové monitorovacie plochy č. 3802 a 3803 sa nachádzajú v oblasti pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Priame vplyvy vodného diela Gabčíkovo neboli v tejto oblasti potvrdené, vlhkostné podmienky biotopov sú veľmi priaznivé.

Dve extrémne povodne, na začiatku a na konci vegetačného obdobia v roku 2002, pozitívne ovplyvnili vývoj lesných spoločenstiev v celej monitorovanej oblasti.

Základné rastové ukazovatele novo vysadeného porastu vŕby bielej, druh „Gabčíkovo 9“, na monitorovacej lokalite č. 2681 v roku 2002 neboli hodnotené. Zdravotný stav vysadeného klonu bol dobrý; výskyt chorôb a biotického poškodenia nebol zaznamenaný. Merania týždenných obvodových prírastkov sú od roku 2001 dočasne uskutočňované na susednom poraste č. 4219. Získané výsledky potvrdzujú priaznivé hydrologické podmienky v tejto oblasti, avšak počas suchého obdobia (máj-júl 2002) boli pomerne často zaznamenané nulové týždenné prírastky. Maximálne prírastky sú koncentrované v prvej tretine vegetačného obdobia, čo bolo vo všeobecnosti pre rok 2002 charakteristické kvôli množstvu vlhkosti v pôde po povodni v marci 2002.

Pomer jednotlivých klonov topoľov v oblasti inundácie Dunaja sa v predchádzajúcich rokoch zmenil. Vyrúbané plochy sú väčšinou vysádzané novo vyšľachtenými odolnými klonmi Populus x euroamericana “Pannonia”. Monitoring dendrometrických charakteristík na týchto novo vysadených porastoch na pôvodných monitorovacích lokalitách sa začne v priebehu niekoľkých rokov.

Na základe monitoringu lesa nad sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála v roku 2002 je možné konštatovať, že súčasné topoľové porasty Populus x euroamericana „Robusta“ a Populus x euroamericana „I-214“ naďalej vykazujú vysoké hodnoty rastových ukazovateľov. Rast stromov zodpovedá krivke pre triedu kvality 40 (bývalá 1. trieda bonity) a priemerné hodnoty výškového a hrúbkového prírastku napriek vysokému veku porastov klesajú len pomaly. Avšak v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli týždenné obvodové prírastky na niektorých plochách nižšie. Častejší výskyt nulových hodnôt týždenného prírastku bol počas suchého obdobia (máj-júl 2002) zaznamenaný aj na niektorých topoľových porastoch. Podľa terestrických pozorovaní je zdravotný stav stromov uspokojivý a stabilný.

Rast mladých porastov Populus x euroamericana „Pannonia“ a Populus x euroamericana „Gigant“ na vzorových lokalitách L-25 a L-26 je veľmi intenzívny. Zo zdravotného hľadiska novo vykultivované klony vykazujú veľkú odolnosť.

Na základe leteckého prieskumu, uskutočneného v roku 2002, môže byť zdravotný stav lesných porastov medzi pôvodným korytom Dunaja a derivačným kanál hodnotená ako veľmi dobrý. Klasifikácia zdravotného stavu na základe defoliácie stromov nepotvrdila negatívny vplyv vodného diela Gabčíkovo na lesné spoločenstvá. Priemerná defoliácia lesných porastov v ovplyvnenom území vykazuje v období 1996-2002 klesajúci trend. Hodnoty boli nižšie než je priemerná hodnota defoliácie lesov Slovenska. V monitorovanom období bol zaznamenaný nárast plôch so zdravými lesmi a lesmi s veľmi slabými znakmi poškodenia. Pokles bol zaznamenaný pri plochách s mierne a stredne poškodenými lesmi (defoliácia 20-50%). Väčšina poškodených porastov sa nachádza v oblasti Dobrohošte.

Výsledky monitoring v roku 2002 potvrdzujú pozitívny vplyv prirodzených povodní. Na základe toho je možné vyvodiť potrebu realizácie umelých záplav (v prípade absencie prirodzených povodní) so súčasnou podporou zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja v nasledujúcich rokoch.

Počas povodne v marci 2002 sa vyskytlo poškodenie niektorých regulačných objektov v ramennej sústave. Suché obdobie (máj-júl 2002) potvrdilo potrebu rýchlej nápravy škôd a navrátenie funkčnosti ramennej sústavy, aby bola schopná zlepšiť vlhkostné podmienky umelým zaplavovaním inundačnej oblasti.

Bezprostredné vyhodnocovanie meraní pôdnej vlhkosti by mohlo napomôcť pri pružnom menení prietokov a hladinového režimu v ramennej sústave alebo by dokonca mohlo operatívne signalizovať potrebu umelého zaplavenia oblasti.

6.2. Maďarské územie

Monitoring lesa na maďarskej strane v roku 2002 zahŕňal merania prírastku drevnej hmoty, týždenné obvodové merania vybraných jedincov a pozorovanie zdravotného stavu lesných porastov. Monitoring bol uskutočnených na monitorovacích plochách uvedených v Tabuľke 6-2, ktoré sa, s výnimkou jednej, nachádzajú v oblasti inundácie (Obr. 6-1). V zmysle Dohody odborníkov, podpísanej 17. júna 2002, budú vyrúbané porasty nahradené existujúcimi alebo novými monitorovanými plochami v priebehu roka 2003. Nahradenie sa uskutoční automaticky po terénnej prehliadke a spoločnom odsúhlasení odborníkmi oboch strán. Tento prístup sa bude uplatňovať aj v budúcnosti.

Hodnotenie v tejto Spoločnej správe zahŕňa výsledky monitoringu lesa za roky 2001 a 2002. Týmto krokom je zaručené, že údaje ročných prírastkov reprezentujú aktuálne hodnotený rok (na rozdiel od doteraz existujúcej praxe, keď údaje ročných prírastkov popisovali vývoj v predchádzajúcom roku.). Výsledky monitoringu v rokoch 2001 a 2002 boli podobné.

Prirodzené povodne na začiatku a na konci vegetačného obdobia pozitívne ovplyvnili aj vývoj lesných spoločenstiev na maďarskej strane. Avšak, klimatické podmienky a rozdelenie zrážok počas vegetačného obdobia boli pre vegetáciu veľmi nepriaznivé. Rozdelenie zrážok bolo nerovnomerné, niekedy sa podstatne odchyľovali od dlhodobých priemerov. Málo zrážok bolo v januári, apríli a najmä v máji a júni, a veľa ich padlo v auguste. Zrážkový úhrn vo vegetačnom období bol o 30% nižší než priemer. Dĺžka obdobia rastu v roku 2002 bola priemerná; trvalo 21 týždňov.

Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane

Tempo rastu stromov reprezentované ročnými údajmi o prírastkoch, naznačuje, že stromy v oblasti Szigetközu boli po prehradení Dunaja ovplyvnené poklesom hladiny podzemnej vody. Bol zaznamenaný značný pokles. Po zavedení dotácie vody do oblasti inundácie v roku 1995 bol negatívny vplyv poklesu hladiny vody značne redukovaný. Hladina podzemnej vody stúpla a na veľkej časti územia sa trvalo nachádza v pôdnej vrstve. Avšak, opatrenie realizované podľa Dohody nevyriešili dotáciu vody lesným porastom pozdĺž starého koryta Dunaja. Najmä stanovištia pozdĺž Dunaja vysadené vŕbami, ktoré sú veľmi náročné na vodu, sa stali nevhodnými pre vŕby. Súčasná situácia je priaznivá pre šľachtené topole, ale nepostačuje pre vŕbové porasty, ktoré vyžadujú občasné zaplavenie. Aktuálne pozorovania dokumentujú, že intenzívny rast najrozšírenejších klonov topoľov prebieha do 12-13 roku. Rast starších stromov zaostáva za tempom rastu pred prehradením Dunaja. Na druhej strane pozitívny vplyv zlepšených hydrologických podmienok je po zavedení dotácie vody zrejmý. Rastové ukazovatele porastu topoľa na monitorovacej ploche Dunasziget 44C boli vynikajúce. Avšak, ročné prírastky vŕbových porastov sú stále veľmi malé. Rast zmiešaného dubového porastu je stabilný.

Zmenené hydrologické podmienky popri rastových parametroch ovplyvnili zdravotný stav lesných porastov. Vplyv odklonenia Dunaja sa najviac prejavuje na vŕbových porastoch. Zdravotný stav vŕb bol v roku 2002 priemerný, ale vykazuje znateľné zhoršenie v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak. Napriek dotácii vody kvôli vysokému obsahu vápnika v pôde a kvôli vysokému položeniu vŕbových stanovíšť, popri chýbajúcich záplavách, sa tieto stanovištia stávajú nevhodnými pre rast vŕb. Niekoľko vŕb pozdĺž brehu Dunaja v predchádzajúcich rokoch vyschlo, avšak stav zostávajúcich jedincov sa v posledných rokoch zlepšil.

Zdravotný stav topoľov v roku 2002 vykazuje sústavné zlepšovanie. Škody spôsobené biologickými faktormi zostali na úrovni predchádzajúcich rokov. Avšak infekcia kôry bola častejšia.

Bylinná vrstva je tiež dobrým indikátorom vlhkostných podmienok biotopu. Oblasť inundácie bola v roku 2002 dvakrát zaplavená, preto aj veľkosť bylinnej vrstvy bola veľká.

Na základe výsledkov vyhodnotenia leteckého prieskumu oblasti inundácie vykonaného v roku 1999 maďarská strana zhrnula:

	Pokles zalesnenej oblasti v Szigetköze kvôli ekologickým vplyvom nebol zaznamenaný,
	V dôsledku spontánneho zalesnenia oblastí, ktoré sa v koryte Dunaja stali suchými po poklese hladiny vody Dunaja, je možné pozdĺž koryta rieky preukázať nárast zalesnenej plochy o 3-6%,
	Rovnako, kvôli poklesnutej hladine vody, je možné na vyššie položených stanovištiach pozdĺž koryta Dunaja preukázať podobný nárast plochy bez stromov.

Uvedené hodnotenie neobsahuje závery o zdravotnom stave lesných porastov v pravostrannej inundácii založené na defoliácii stromov.

		Obr. 6-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu