4. časť

Kvalita podzemných vôd

Predmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, z ktorých 16 objektov sú pozorovacie studne na kvalitu podzemnej vody, situované vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní je používaných na zásobovanie pitnou vodou (Tab. 4-1). Vzorky boli odoberané 4-krát za rok. V prípade studne na pitnú vodu Darnózseli-I bola odobratá len jedna vzorka. V roku 2002 boli opäť uskutočnené merania rozpusteného kyslíka v pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody. Monitorovanie kvality vody na pozorovacích studniach bolo uskutočnené Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, monitoring kvality vody v studniach pre zásobovanie pitnou vodou bol vykonaný oblastnými orgánmi vodární. Studne zahrnuté do monitoringu kvality podzemných vôd sú znázornené na Obr. 4-1.  

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

V súlade s bodom 1 Odporúčaní Spoločnej výročnej správy za rok 1999 bolo v Maďarskej národnej ročnej správe za rok 2002 uskutočnené dlhodobé hodnotenie kvality podzemných vôd. Podrobné hodnotenie ako aj časové rady a grafy boli uvedené v Maďarskej národnej ročnej správe za rok 2002. V tejto Spoločnej správe je uvedené hodnotenie štyroch vybraných pozorovacích studní.    

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti 

Na základe dlhodobých údajov je v tejto studni zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie kvality vody. Voda má nízky obsah solí, podobne ako dunajská voda. Periodicita sa objavuje najmä pri teplote vody, vodivosti, ako aj v koncentráciách sodíka, chloridov a dusitanových iónov. Spomedzi iónového zloženia bol zaznamenaný mierny nárast koncentrácie sodíka a chloridov, ako aj fosforečnanov. Vzhľadom na limity pre kvalitu podzemných vôd (Tab. 4-3) voda z tejto studne spĺňa požiadavky na kvalitu pitnej vody.    

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget 

Teplota a pH vody vykazuje podobné kolísanie ako predchádzajúci rok, s kulmináciou v lete. Podľa meraní vodivosti koncentrácia solí mierne kolíše. Voda má strednú mineralizáciu a podľa priemerných hodnôt je pozorovaný klesajúci trend. Čo sa týka limitných hodnôt pre kvalitu pitnej vody nad limitom bol obsah dusitanových iónov, zatiaľ čo koncentrácie amónnych iónov a dusičnanov, ako aj organického znečistenia zostali pod limitnými hodnotami. Obsah železa vykazuje klesajúci trend a nachádza sa pod limitnou hodnotou, zatiaľ čo obsah mangánu sezónne kolíše a hodnoty sú nad limitnou hodnotou.    

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak 

Teplota vody je stabilná a nesleduje zmeny teploty vzduchu. Voda má strednú mineralizáciu. Postupný pokles obsahu solí sa spomalil, dokonca v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne vzrástol, čo je sprevádzané podobnými zmenami v koncentráciách vápnika a hydrouhličitanových iónov. Množstvo rozličných dusíkových foriem a organických látok je trvalo nízke, koncentrácie sú pod dohodnutými limitmi. Vysoké koncentrácie železa a mangánu nespĺňajú kritéria pre kvalitu pitnej vody. Koncentrácia železa vykazuje z roka na rok výrazné kolísanie, zatiaľ čo koncentrácia mangánu pozvoľna klesá.    

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró 

Mierny nárast hodnôt vodivosti od roku 1996 sa zastavil. Teplota vody je stabilná a voda má stredný obsah solí s miernym sezónnym kolísaním. Spomedzi dusíkových foriem bola nad limitnou hodnotou koncentrácia amónneho iónu a nepriaznivý stúpajúci trend pokračoval. Dusitanové a dusičnanové znečistenie nie sú pre túto vodu charakteristické. Obsah organickej hmoty bol pod limitnou hodnotou a vykazuje klesajúci trend. Koncentrácia mangánu vo vode bola pod limitnou hodnotou, avšak bol pozorovaný mierny nárast. Koncentrácia železa, v protiklade s predchádzajúcim rokom, opäť kolísala nad limitnou hodnotou. 

Na základe výsledkov hodnotenia dlhodobého pozorovania kvality vody na vybraných 16-tich pozorovacích studniach je možné konštatovať, že v určitých studniach nastali zmeny. 

Čo sa týka mineralizácie v prípade studní č. 9368 pri Rajke a č. 9430 pri Kisbodaku klesajúci trend sa zastavil a bol zaznamenaný mierny nárast. Stúpajúci trend pokračoval v prípade studní č. 9536 pri Püski, 9435 pri Araku, 9475 pri Györzámolyi, zatiaľ čo určitý pokles sa vyskytol v studniach č. 9413 pri Sérfenyőszigete a č. 9418 pri Mosonmagyaróvári. 

Čo sa týka koncentrácií železa a mangánu bol zaznamenaný nárast v prípade studní č. 9418 pri Mosonmagyaróvári, 9435 pri Araku a 9457 pri Ásványráró, 9475 a 9480 pri Győrzámolyi a 9484 pri Vámosszabadi, zatiaľ čo klesajúci trend pokračoval v studniach č. 9310 pri Rajke, 9413 pri Sérfenyőszigete a v prípade obsahu mangánu v studni č. 9430 pri Kisbodaku. 

Určité zhoršenie, čo sa týka obsahu organickej hmoty, bolo pozorované v studniach č. 9310, 9368 a 9379 pri Rajke, zatiaľ čo trend zlepšovania alebo žiadne významné zmeny boli zistené v roku 2002 v ostatných studniach. 

Koncentrácie amónneho iónu stúpli v studniach č. 9331 pri Dunakiliti, 9536 pri Püski, 9456 pri Ásványráró, 9475 pri Győrzámolyi a 9484 pri Vámosszabadi, zatiaľ čo poklesli v studniach č. 9368 pri Rajke, 9435 pri Araku a 9457 pri Ásványráró. 

Koncentrácia dusitanov ďalej stúpla v studniach č. 9310 a 9368 pri Rajke, 9331 pri Dunakiliti, 9435 pri Araku a 9484 pri Vámosszabadi, zatiaľ čo rovnomerne klesajúci trend sa vyskytol v studniach č. 9379 pri Rajke a 9418 pri Mosonmagyaróvári. 

Vysoká koncentrácia amónneho iónu, popri znečistení dusitanmi, dusičnanmi, fosforečnanmi a organickou hmotou v studni č. 9368 pri Rajke má lokálny pôvod a pravdepodobne pochádza z poľnohospodárskej činnosti v tejto oblasti. Podobne je tiež pravdepodobné, že vysoké obsahy dusitanov, dusičnanov a fosforečnanov na limitné hodnoty v studni č. 9458 pri Ásványráró sú lokálne a tiež spôsobené poľnohospodárskym znečistením. 

Okrem studní, ktoré majú lokálne znečistenú podzemnú vodu je možné konštatovať, že koncentrácie dusitanov a dusičnanov sú v skúmaných studniach nižšie ako v povrchovej vode. Nízka koncentrácia rozpusteného kyslíka a vysoké koncentrácia železa a mangánu – niekedy nad limitnou hodnotou – sú vo všeobecnosti pre podzemnú vodu v oblasti charakteristické. Vyššia koncentrácia síranov by mohla indikovať anaeróbne podmienky v podzemnej vode. 

Tieto zmeny v kvalite vody môžu odrážať integrovaný vplyv zmien v oblasti, v ktorých premenlivé prúdenie podzemnej vody, ovplyvnené dotáciou vody, tiež môže hrať úlohu. 

Hodnotiac údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných na zásobovanie pitnou vodou, je možné konštatovať že studne v oblasti Győru vykazujú určité znečistenie železom, mangánom a amónnym iónom. Obsah solí, koncentrácie železa a mangánu sú vyššie vo vodnom zdroji Győr-Révfalu, než v studniach pri Győr-Szőgye, ktoré sú hlbšie. Ostatné monitorované studne majú bez zmeny vynikajúcu kvalitu podzemnej vody a zloženie vody je charakteristické vysokým stupňom stability.    

4.2. Slovenské územie  

Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda. Objekty vodární sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, ostatné objekty sú pozorovacie studne (Tab. 4-2). 

Hodnotenie pre každú studňu zahrnutú do spoločného monitoringu, podobne ako predchádzajúci rok, bolo vykonané pre obdobie desiatich rokov (1.10.1992-31.10.2002) v Národnej ročnej správe. Hodnotenie v tejto správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodných zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Všetky údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu uvedených v Tab. 4-3. 

V monitoringu kvality podzemnej vody v hydrologickom roku 2002 nastala jedna významná zmena. Studňa pre zásobovanie pitnou vodou č. 906 bola vyradená z prevádzky a bola nahradená studňou č. 907, ktoré má podobné kvalitatívne dlhodobé ukazovatele. 

Od januára 2002 nastali niektoré zmeny v limitoch pre kvalitu pitnej vody stanovené Nariadením Ministerstva zdravotníctva č. 29/2002. Poznámka „SK“ v tabuľke 4-3 označuje ukazovatele, kde sa limity slovenskej normy odlišujú od limitov EU.  

 Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Stručné hodnotenie objektov na kvalitu podzemnej vody zahrnutých vo výmene údajov 

V porovnaní s predchádzajúcim rokom počas hydrologického roku 2002 v ukazovateľoch neboli pozorované žiadne významné zmeny. Dlhodobé hodnotenie bolo uskutočnené v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2002 pre desaťročné obdobie, porovnaním údajov zo všetkých monitorovaných objektov s dohodnutými limitmi pre kvalitu podzemnej vody. Kvalita podzemnej vody na zdrojoch pitnej vody je dlhodobo veľmi stabilná a spĺňa dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Jedinou výnimkou je vodný zdroj Bodíky (č. 485), kde koncentrácie mangánu 15 krát  a koncentrácia amónneho iónu raz prekročila limitnú hodnotu v priebehu celého pozorovaného obdobia, a vodný zdroj Rusovce (č. 102), kde koncentrácia síranov raz prekročila limitnú hodnotu. (Detaily pozri v tabuľke „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2002). 

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Z tabuľky „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2002 vyplýva, že dohodnuté limity sú prekročené v prípade koncentrácie amónneho iónu (objekty č. 87, 329, 872, 88, 899), koncentrácie dusitanov (objekty č. 170, 234, 872), mangánu (objekty č. 3, 170, 899), železa (objekty č. 170, 872), sporadicky koncentrácie horčíka (objekty č. 3, 899) a CHSK_Mn (objekty č. 170, 888). Hodnoty základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov, katiónov a aniónov a ukazovateľov kyslíkového režimu spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody.    

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch pre zásobovanie pitnou vodou    

Pravá strana Dunaja  

(Vodné zdroje č. 907 – Bratislava, 102 – Rusovce, 2559 – Čunovo) Kvalita vody vo vodných zdrojoch Rusovce a Čunovo je veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody kvôli zmeneným podmienkam infiltrácie a zmenenému smeru prúdenia podzemnej vody, najmä pri vodnom zdroji Rusovce. Po prehradení koncentrácia katiónov (Na, Ca, Mg) a aniónov (Cl, SO₄, HCO₃) výrazne klesla, čo ma za následok zníženie vodivosti. Podobný proces, ale v menšom rozsahu bol pozorovaný na vodnom zdroji Čunovo. V období rokov 1998-1999 sa kvalita podzemnej vody stabilizovala a katióny a anióny kolíšu v užšom intervale. Na oboch vodných zdrojoch koncentrácie dusičnanov, ako aj organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn a TOC, poklesli a stabilizovali sa. 

Situácia na vodnom zdroji č. 907 – Bratislava je odlišná. Hodnoty príslušných ukazovateľov počas roka veľmi kolíšu. Vodný zdroj je situovaný blízko Dunaja a koncentrácie pozorovaných ukazovateľov sledujú kolísanie týchto ukazovateľov v Dunaji. Na základe nameraných hodnôt je možné konštatovať, že sa vyskytol nárast koncentrácie horčíka a pokles síranov a organického znečistenia.    

Ľavá strana Dunaja  

(Vodné zdroje č. 116 – Kalinkovo, 105 – Šamorín, 467 – Dobrohošť, 485 – Bodíky, 103 – Gabčíkovo) 

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola ovplyvnená do takej miery ako kvalita na vodných zdrojoch na pravej strane. Kvalita vody na vodných zdrojoch č. 116 – Kalinkovo a č. 105 – Šamorín je podobná. Určité rozdiely (v Kalinkove mierny nárast, v Šamoríne mierny pokles) sú v koncentráciách vápnika, horčíka a hydrouhličitanov. Koncentrácie mangánu v Kalinkove kolíšu okolo 2 mgl^-1. Na oboch vodných zdrojoch klesajú koncentrácie dusičnanov a síranov; koncentrácie kremičitanov a CHSK_Mn mierne rastú. TOC v Kalinkove narastá, v Šamoríne sa nárast TOC zastavil v roku 2000 a koncentrácie začali klesať. 

Vodný zdroj Gabčíkovo je situovaný v oblasti drénovanej odpadovým kanálom a voda do studní prichádza z vnútrozemia. Vodivosť, obsah rozpustených solí, chloridy a sírany z dlhodobého pohľadu mierne vzrástli. Tento fakt ukazuje, že množstvo podzemnej vody prichádzajúce z vnútrozemia postupne narastá. Obsah kyslíka je nízky, ale koncentrácia dusičnanov mierne narastá a hodnoty TOC a CHSK_Mn klesajú na 1 mgl^-1. Z tohto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšuje. Obsah železa je pod medzou stanovenia, avšak obsah mangánu zriedkavo prekračuje daný limit. 

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch č. 467 – Dobrohošť a č. 485 – Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Aj keď sú vodné zdroje blízko seba, na základe meraní je možné konštatovať, že trendy ukazovateľov kvality podzemnej vody sú rozdielne: pokles vodivosti, koncentrácií vápnika, síranov a hydrouhličitanov v Dobrohošti, nárast koncentrácií vápnika, horčíka, síranov a hydrouhličitanov v Bodíkoch. Na vodnom zdroji Bodíky koncentrácie amónneho iónu kolíšu v širokom intervale od 0,05 do 0,57 mgl^-1, koncentrácie horčíka kolíšu prevažne od 0,2 do 0,8 mgl^-1. Koncentrácie dusičnanov klesajú na oboch vodných zdrojoch počas celého monitorovacieho obdobia, avšak od roku 2001 je pozorovaný slabý nárast. Koncentrácie CHSK_Mn a TOC na oboch vodných zdrojoch mierne klesajú.  

4.3. Zhrnutie  

Na záver je možné konštatovať, že základné fyzikálne a chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režime spĺňajú dohodnuté limity pre podzemnú vodu na všetkých monitorovaných objektoch. Obsah nutrientov z dlhodobého hľadiska tiež spĺňa dohodnuté limity, okrem objektu č. 170 a obsahu amónneho iónu v objekte č. 899. Obsahy železa a mangánu spĺňajú limity na väčšine monitorovaných objektov, avšak obsah mangánu prekračuje daný limit v objektoch č. 116, 485, 899 a 262a obsah železa prekročil limit raz v roku 2001 na objektoch č. 170, 262 a 234 a na objekte č. 872 v období 1999-2001.    

Nasledujúca tabuľka uvádza limity pre kvalitu pitnej vody používané pri hodnotení v rámci spoločného monitoringu:          

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu

	Obr. 4-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu