3.časť
Režim podzemných vôdVplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd bol v hydrologickom roku 2002 na slovenskej a maďarskej strane monitorovaný 263 pozorovacími studňami. Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Sieť pozorovacích objektov na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2002 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v príslušných Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedení dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôd Toto hodnotenie je zamerané na oblasť ovplyvnenú dotáciou vody. Hladina podzemnej vody závisí prevažne od kolísania hladiny vody v Dunaji, od úrovne hladiny vody v zdrži a od kolísania hladiny vody v riečnych ramenách. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané porovnateľné hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Pre charakterizáciu podmienok pri nízkych, stredných a vysokých prietokoch na Dunaji, zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3s-1, boli vybrané tri rôzne hydrologické situácie. Vybrané dátumy a zodpovedajúce prietoky na Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava-Devín sú nasledovné (Tab.3-1, Obr. 3-2, Obr.3-3a, Obr. 3-3b): Tabuľka 3-1
Typické dlhotrvajúce obdobie nízkych prietokov sa v hydrologickom roku 2002 nevyskytlo. Pre účely hodnotenia bola zvolená hydrologická situácia na konci obdobia klesajúcich prietokov v januári 2002. Obdobie priemerných prietokov bolo zvolené v prvej dekáde júna, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie zvolené v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené koncom augusta po povodni. Predchádzajúca hydrologická situácia kvôli maximálnemu prietoku nebola úplne podobná hydrologickej situácii v roku 1993. Avšak, na druhej strane trvanie povodne nebolo príliš dlhé a teda stúpnutie hladín podzemných vôd je možné považovať za podobné ako bolo v roku 1993. Klimatické podmienky vo vybraných obdobiach boli podobné. Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach bola použitá priemerná denná hodnota. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps je na mape uvedená nadmorská výška hladín podzemnej vody. Na zostrojenie hydroizohýps boli použité aj vypočítané hladiny povrchovej vody v Dunaji. Tieto hladiny boli vypočítané pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli na konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramennej sústavy. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9. Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskom území. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Po porovnaní hydrologických situácií malej vody (približne 1000 m3s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2002 oproti 1993) je možné konštatovať, že vplyvom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja na celom ovplyvnenom území nastalo výrazné stúpnutie hladiny podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). V porovnaní s rokom 1993 sa v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili vyššie hladiny podzemnej vody. Výrazné stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja. V oblasti okolo Bagomérskej ramennej sústavy, kde dotácia vody stále nie je vyriešená, boli hladiny podzemných vôd podobné hladinám v roku 1993. Táto oblasť je ovplyvnená eróziou koryta rieky pod odpadovým kanálom. Vo všeobecnosti je stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0,5-1,0 m. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie je aj v oblasti inundácie na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach v zmysle Dohody. Na ľavej strane zdrže je pozorovaný pokles. Tento súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj poklesom priepustnosti dna zdrže. Avšak hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred výstavbou priehrady. Mierny pokles hladín podzemných vôd nad sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála je spôsobený čiastočným prehĺbením odpadového kanála a eróziou koryta Dunaja pod sútokom (pri vyústení Bagomérskej ramennej sústavy). Po povodniach v hydrologickom roku 2002 v marci a najmä v auguste priepustnosť dna zdrže výrazne stúpla a hladiny podzemných vôd na pravej strane zdrže sa vrátili do stavu po naplnení zdrže. Zvýšená priepustnosť je taktiež dokumentovaná zvýšenými prietokmi v pravostrannom priesakovom kanáli. Rozdielové čiary pre obdobie malej vody (zvyčajne zimné obdobie) obsahujúce vplyv zvýšenej priepustnosť dna zdrže bude dokumentované v nasledujúcej Spoločnej výročnej správe. Podmienky priemerných prietokov Pri porovnaní hladín podzemných vôd v období pred realizáciou technických opatrení a po zvýšení prietokov podľa Dohody a zavedením dotácie vody na maďarskej strane pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1) je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd nastalo v oboch, hornej aj strednej časti oblasti Szigetközu. Stúpnutie hladiny podzemnej vody je okolo 0,3-1 m (Obr. 3-8). Najvýraznejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody sa nachádza v hornej a strednej časti maďarskej inundácie kde dosahuje 0,5-1 m. V porovnaní s rokom 1993 hladiny podzemných vôd v dolnej časti Bagomérskej ramennej sústavy neboli dotáciou vody ovplyvnené a hladiny podzemných vôd vo všeobecnosti zostali nezmenené. Mierny pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať pod sútokom starého koryta Dunaja s odpadovým kanálom, ktorý je pravdepodobne spôsobený eróziou koryta rieky v tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neobjavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať najmä okolo ľavej strany zdrže. Toto vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj poklesom priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Aj v inundačnej oblasti na slovenskej strane je možné pozorovať určité stúpnutie hladín podzemných vôd, čo súvisí s rozdielnym režimom dotácie vody v inundačnom území. Na veľkej časti na slovenskej strane neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3s-1) pre obdobie pred a po realizovaní opatrení podľa Dohody, vo všeobecnosti nie je možné v oblasti Szigetközu preukázať žiadny vplyv na hladiny podzemných vôd (Obr. 3-9). Na väčšine územia nie je dokumentovaná žiadna zmena. V inundačnom území sa vyskytuje pokles do 0,3-0,7 m. Tento rozdiel je spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2002 (527 m3s-1). Pokles hladiny podzemnej vody okolo sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja je pravdepodobne spôsobený prehlbovaním koryta rieky a súvisiacim poklesom hladiny povrchovej vody. Zmeny v oblasti okolo zdrže na slovenskej strane súvisia s nižšou hladinou vody v zdrži a poklesom priepustnosti dna zdrže. 3.2. Závery Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody v pravostrannej ramennej sústave hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Avšak pre podmienky vysokých prietokov nenastali v hornej a strednej časti územia Szigetközu žiadne významné zmeny a v dolnej časti je charakteristický pokles hladín podzemných vôd. Pokles hladiny podzemnej vody v oblasti okolo Ášváňskej a Bagomérskej ramennej sústavy by mohol byť vyriešený rozšírením dotácie vody do týchto území. To by mohlo pomôcť zvýšiť hladinu podzemnej vody a zlepšiť situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách môže byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“.
|
||||||||||||||||||||||||
