Kvalita povrchovej vody

Merania kvality povrchovej vody v zmysle Dohody boli v roku 2002 uskutočňované na 11 monitorovacích miestach na maďarskom území a na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1. V roku 2002 maďarská strana na základe Odporúčaní v Spoločnej výročnej správe za rok 2001 zahrnula tri existujúce monitorovacie miesta v starom koryte Dunaja do medzi vzorkované lokality pozorované v rámci Spoločného monitoringu. Dve z nich sa nachádzajú nad a pod dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti v rkm 1843, tretí je situovaný pri Dunaremete v rkm 1825. Na slovenskej strane bude vzorkovaná lokalita č. 111 – Dobrohošť, pozorovaná Výskumným ústavom vodného hospodárstva, nahradená monitorovacou lokalitou č. 4025, ktorá sa nachádza na rovnakom mieste. Pozorovania budú uskutočňované Slovenským vodohospodársky podnikom. Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte. Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód, odsúhlasených pracovnou skupinou pre ochranu kvality vody Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd. Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality sú uvedené v prílohách Slovenskej a Maďarskej Národnej správy z monitorovania prírodného prostredia za rok 2002. Avšak maďarské národné údaje pre spoločné vzorkovacie miesta (5 profilov) v roku 2002 neboli poskytnuté. Kvôli vyššie uvedenej príčine bolo hodnotenie na týchto miestach vzorkovania založené na tzv. zjednotených údajoch Komisie hraničných vôd, zatiaľ čo na ostatných miestach vzorkovania boli použité národné údaje. Grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody je uvedené v prílohách Národných správ. Obrázky v tejto správe reprezentujú údaje pre vybrané ukazovatele. V prípade spoločných miest vzorkovania sú znázornené slovenské národné údaje a tzv. zjednotené údaje Komisie hraničných vôd. Na hodnotenie boli použité odsúhlasené limitné hodnoty pre kvalitu povrchovej vody, dohodnuté na 55. zasadnutí Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd (Tab. 2-2).    

                     Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít

     

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

     

2.1. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele    

Teplota vody 

Kolísanie teploty vody v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje priebeh teploty vody pozorovaný v Dunaji pri Bratislave (miesto vzorkovania č. 109). V aktuálnom roku kolísala v rozmedzí od 1 do 21 °C, v zdrži do 25 °C, pričom maximálne hodnoty sa vyskytli v júli a v auguste a minimálne hodnoty v januári. Teplota vody v priesakovom kanáli bola odlišná, tak ako v predchádzajúcich rokoch. V zimnom období bola teplejšia (o 1 °C) a v letnom období chladnejšia (o 1-4°C), pretože priesakový kanál je dotovaný podzemnou vodou. Teplota vody v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove bola podobná ako teplota vody v Dunaji a kolísala od 1 do 21 °C, v mieste vzorkovania pri Véneku kolísala od 3 do 24 °C. Teplota vody v pravostrannej ramennej sústave bola v zimnom období chladnejšia v porovnaní s vodou Dunaja, letné maximá dosiahli teploty pozorované v dunajskej vode. Teplota vody vo vybraných miestach vzorkovania za hydrologický rok 2002 je dokumentovaná na Obr. 2-2.    

pH 

Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. V dôsledku zníženej asimilačnej aktivity v zimnom období boli hodnoty pH nižšie než v letnom období. Hodnoty pH dunajskej vody v hydrologickom roku 2002 kolísali v rozmedzí od 7 do 8,6, pričom vyššie hodnoty sa vyskytli počas nárastu rias (najmä v máji, pričom druhá kulminácia nárastu rias bola zastavená povodňou v auguste). Hodnoty pH v ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji kolísali medzi 7,8 a 8,55, pričom hodnoty pH boli na týchto miestach vzorkovania vyššie v zimnom období a v apríli a v máji a počas letného obdobia boli nižšie. Hodnoty pH v priesakovom kanáli kolísali od 7,66 do 8,25. Hodnoty pH vody sú dokumentované na Obr. 2-3.    

Merná elektrická vodivosť 

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených látok minerálneho pôvodu. Hodnoty vodivosti v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave v roku 2002 v zásade sledujú hodnoty vodivosti v profile Bratislava (č. 109) a kolísali medzi 29 a 44 mS.m^-1. Vyššia salinita sa vyskytla v období od novembra do januára, v priebehu roka klesala a minimálnu hodnotu dosiahla v júni. Potom znovu stúpala. Obsah rozpustených látok v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove je podobný obsahu v dunajskej vode. Pri profile Vének je v porovnaní s ostatnými vodnými plochami vyšší (je to spôsobené vplyvom prítokov a tiež v dôsledku zaťaženia pochádzajúceho z odpadových vôd). Avšak, nedosiahol hodnoty spred roku 2001 a kolísal v rozmedzí od 33 do 55.5 mS.m^-1. Hodnoty elektrickej vodivosti v priesakovom kanáli, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v rozmedzí od 33 do 47 mS.m^-1, pričom počas obdobia od februára do júla boli v porovnaní s dunajskou vodou vyššie (miesto vzorkovania Bratislava).    

Nerozpustné látky 

Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Kolísanie obsahu nerozpustných látok počas hydrologického roka 2002 v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje kolísanie obsah nerozpustných látok v Dunaji pri Bratislave (č. 109). Obsah nerozpustných látok prevažne kolísal v rozmedzí od 4 do 50 mg.l^-1. Tri vzorky odobraté na miestach vzorkovania pri Bratislave (č. 109) a pri Kalinkove (č. 307) a jedna pri Kalinkove (308), Šamoríne (311), v odpadovom kanáli (3530) a v Medveďove (112) počas povodní prekročili 50 mg.l^-1.Vyššie hodnoty sú viazané na obdobia so zvýšeným prietokom. V priesakovom kanáli obsah nerozpustných látok kolísal medzi 1-18 mg.l^-1. Obsah nerozpustných látok pozdĺž pozdĺžneho profilu pravostrannej ramennej sústavy bol nízky, podobne ako v predchádzajúcich rokoch. Kolísal okolo 40 mg.l^-1, pričom maximálne hodnoty sa vyskytli koncom marca (miesto vzorkovania Helena, 86 mg.l¹) a v auguste (Szigetské rameno, 152 mg.l^-1). V Mošonskom Dunaji pri Čunove sa obsah nerozpustných látok pohyboval od 7 do 28 mg.l^-1, v profile Vének obsah nerozpustných látok kolísal od 10 mg.l^-1 do 50 mg.l^-1, pričom jedna hodnota v septembri dosiahla 99 mg.l^-1.    

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie 

Základné fyzikálno-chemické parametre v Dunaji v a ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie obsahu nerozpustných látok na celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje kolísanie obsahu nerozpustných látok v Dunaji v Bratislave (č. 109). 

Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných plôch. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru; voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hydrologickom roku 2002 v porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli v kvalite vody zaznamenané žiadne významné zmeny.    

2.2. Katióny a anióny    

Kvantitatívny pomer iónového zloženia dunajskej vody počas hydrologického roka 2002, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie kvantitatívneho pomeru obsahu iónov sledovalo zmeny salinity (predovšetkým zmeny obsahu iónov horčíka, vápnika, sodíka, chloridov a hydrogénuhličitanov), ktoré závisia od kolísania prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Priebeh koncentrácie síranov meraný slovenskou a maďarskou stranou je znázornený na Obr. 2-4. Najstabilnejší obsah iónov bol charakteristický pre priesakovú vodu. Vyšší obsah rozpustených látok v Mošonskom Dunaji pod Győrom sa vyskytol v súvislosti s vyššou koncentráciou sodíka, horčíka a síranových iónov v prvej polovici hydrologického roka.    

2.3. Nutrienty    

Dusičnany 

Koncentrácie dusičnanov v roku 2002 na všetkých monitorovaných miestach na Dunaji, ako aj v pravostrannej ramennej sústave vykazujú sezónne kolísanie. Hodnoty väčšinou kolísali v intervale od 3 do 16 mg.l^-1. Koncentrácie dusičnanov v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Véneku boli väčšinou nižšie v porovnaní s dunajskou vodou a kolísali v intervale od 3 do 14 mg.l^-1. Dusičnany v priesakovom kanáli v roku 2002 rovnomerne kolísali v intervale od 3 do 10 mg.l^-1.    

Amónny ión 

V hydrologickom roku 2002 koncentrácie amónneho iónu na všetkých meraných miestach na Dunaji, ako aj v pravostrannej ramennej sústave dosiahli maximálne hodnoty v januári (od 0,39 mg.l^-1 v Bratislave, po 0,56 mg.l^-1 pri Sape). V nasledujúcom období koncentrácia kolísala od 0,01 do 0,15 mg.l^-1. (Obr. 2-5). Vo všeobecnosti sa v dôsledku pomalších nitrifikačných procesov vyskytujú vyššie koncentrácie počas období s nižšou teplotou vody. 

Koncentrácie amónneho iónu sú najnižšie v priesakovom kanáli, kde kolísali od 0,05 do 0,35 mg.l^-1. 

Koncentrácia amónneho iónu v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove kolísali od 0,04 do 0,44 mg.l^-1, v profile Vének v zimnom období bola koncentrácia niekoľkokrát dvojnásobne vyššia než koncentrácie pozorované na ostatných profiloch. Avšak maximálne hodnota bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia (0,61 mg.l^-1 v januári, 0,63 mg.l^-1 v októbri).    

Dusitany 

Koncentrácie dusitanových iónov, ktoré sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov, vykazovali v dunajskej vode sezónne zmeny a kolísali v intervale od 0,01 do 0,21 mg.l^-1 – Obr. 2-6. Koncentrácie dusitanov v priesakovom kanáli boli v porovnaní s dunajskou vodou nižšie a väčšinou kolísali od 0,02 do 0,08 mg.l^-1. Obsah dusitanov na vzorkovanej lokalite na Mošonskom Dunaji pri Čunove bol podobný obsahu v dunajskej vode. V profile Vének a v pravostrannej ramennej sústave boli koncentrácie dusitanov v porovnaní s dunajskou vodou vyššie a kolísali od 0,02 do 0,15 mg.l^-1.    

Celkový dusík 

Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Trend kolísania celkového dusíka v Dunaji, Mošonskom Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave si bol vzájomne podobný. V porovnaní s dunajskou vodou bol obsah celkového dusíka na Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove nižší a pri profile Vének mierne vyšší. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je možné v pravostrannej ramennej sústave pozorovať mierny pokles hodnôt celkového dusíka. Mierny pokles obsahu celkového dusíka v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol pozorovaný aj v dunajskej vode. Koncentrácie celkového dusíka v Dunaji kolísali od 1,6 do 4,4 mg.l^-1, v zdrži od 1,2 do 5,6 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove sa koncentrácie pohybovali od 1,64 do 4,96 mg.l^-1, v profile Vének od 2,4 do 5,06 mg.l^-1. Najmenšie množstvo celkového dusíka bolo zistené v priesakovom kanáli a v porovnaní s predchádzajúcim rokom množstvo celkového dusíka tiež pokleslo (kolísalo od 0,9 do 2,5 mg.l^-1).  

Fosforečnany 

V hydrologickom roku 2002 koncentrácie fosforečnanov v porovnaní s predchádzajúcim rokom opäť mierne poklesli. V dunajskej vode kolísali od 0,01 do 0,32 mg.l^-1 (Obr. 2-7), v pravostrannej ramennej sústave od 0,02 do 0,28 mg.l^-1. Obsah fosforečnanov v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove kolísal v intervale od 0,06 do 0,25 mg.l^-1, v profile Vének bol obsah fosforečnanov v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a kolísal od 0,1 do 0,8 mg.l^-1. Najnižšia koncentrácia fosforečnanov sa vyskytla v priesakovej vode (od 0,01 do 0,31 mg.l^-1). Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty koncentrácie ortofosforečnanov vyskytli počas povodní a v zimnom období, nižšie hodnoty sú charakteristické pre vegetačné obdobie.    

Celkový fosfor 

Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledovali zmeny koncentrácie fosforečnanov. Avšak vplyv povodňových stavov bol v dôsledku absorpcii fosforu na nerozpustné látky výrazný, čo sa prejavilo v náraste koncentrácie. Výnimkou bola priesaková voda, kde boli koncentrácie nízke a vplyv povodní bol zanedbateľný. 

Koncentrácia celkového fosforu na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének situovaného na Mošonskom Dunaji, kolísala v intervale od 0,02 do 0,26 mg.l^-1 (Obr. 2-7). Koncentrácie celkového fosforu v profile Vének kolísali v intervale 0,17-0,46 mg.l^-1; v porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená mierny nárast hodnôt. Obsah celkového fosforu v priesakovom kanáli kolísali v úzkom intervale od 0,01 do 0,08 mg.l^-1.    

Nutrienty - zhrnutie 

Na základe desaťročného pozorovania je možné konštatovať, že obsah nutrientov v dunajskej vode (miesto vzorkovania Bratislava), po stúpajúcom trende v rokoch 1992-1997, sústavne poklesáva. Pokles obsahu nutrientov v bratislavskom úseku Dunaja pravdepodobne súvisí s poklesom znečistenia prichádzajúceho do tejto oblasti z hornej časti povodia Dunaja. Podobná situácia je aj na vzorkovanej lokalite pri Medveďove; koncentrácia amónnych iónov dlhodobo klesá, obsah fosforečnanov a dusitanov, po slabom stúpnutí, od roku 1997 mierne poklesáva. Koncentrácia dusičnanov a celkového dusíka, po náraste do roku 1996, v roku 1997 klesla a v rokoch 1998-2001 kolísala bez zmien, zatiaľ čo v roku 2002 opäť nastal mierny pokles. 

Po zavedení dotácie vody obsah nutrientov v pravostrannej ramennej sústave väčšinou sleduje kolísanie v Dunaji. 

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.    

2.4. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka    

Rozpustený kyslík 

V hydrologickom roku 2002 koncentrácia rozpusteného kyslíka v Dunaji kolísala od 7,4 do 12,8 mg.l^-1, na monitorovacích lokalitách v zdrži do 13,6 mg.l^-1, maximálna hodnota sa vyskytla na lokalite č. 308 – 18 mg.l^-1. Kolísanie rozpusteného kyslíka na vybraných profiloch je dokumentované na Obr. 2-8. Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty vyskytujú v zimnom období, zatiaľ čo nižšie hodnoty sa vyskytujú v lete. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesal s narastajúcou teplotou vody v Dunaji. Okrem toho obsah rozpusteného kyslíka závisí aj od asimilačnej aktivity fytoplanktónu.

V pravostrannej ramennej sústave v dôsledku sústavnej dotácii vody obsah rozpusteného kyslíka sledoval priebeh hodnôt rozpusteného kyslíka v Dunaji. Koncentrácie kolísali v intervale od 7,2 do 13 mg.l^-1. 

Koncentrácie kyslíka v Mošonskom Dunaji na lokalite vzorkovanie pri Čunove kolísali od 8,26 do 12,35 mg.l^-1; v profile Vének, podobne ako minulý rok, bol obsah kyslíka v porovnaní s dlhodobými hodnotami mierne vyšší a kolísal od 6,3 do 12,63 mg.l^-1. Podmienky kritického nedostatku kyslíka v Mošonskom Dunaji sa počas hodnoteného obdobia nevyskytli. 

Obsah kyslíka v priesakovom kanáli kolísal od 5 do 12 mg.l^-1.    

CHSK_Mn a BSK₅  

Ukazovatele CHSK a BSK sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. V hydrologickom roku 2002 hodnoty CHSK na všetkých meraných profiloch kolísali od 1,4 do 6 mg.l^-1. Vyššia hodnota bola v jednom prípade nameraná na vzorkovacej lokalite Bratislava (č. 109), keď počas povodne v auguste dosiahla hodnotu 9,1 mg.l^-1. Hodnoty CHSK v pravostrannej ramennej sústave boli v porovnaní s dunajskou vodou o niečo nižšie a kolísali od 1,2 do 4,8 mg.l^-1. Maximálna hodnota v profile Helena bola nameraná v októbri (9,9 mg.l^-1), v Szigetskom ramene v auguste (7,2 mg.l^-1). 

Hodnoty BSK v dunajskej vode kolísali v rozmedzí od 1 do 3,5 mg.l^-1 (Obr. 2-9). Hodnoty BSK v pravostrannej ramennej sústave boli v porovnaní s dunajskou vodou väčšinou vyššie a kolísali v rozmedzí od 0,44 do 3,67 mg.l^-1, s jednou extrémnou hodnotou v Helene (7,26 mg.l^-1). 

Obsah organických látok v priesakovom kanáli je dlhodobo nízky a v roku 2002 kolísal od 1,2 do 3,6 mg.l^-1; BSK kolísalo od 0,8 do 2,11 mg.l^-1. 

Hodnoty CHSK v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove kolísali v rozmedzí od 2,15 do 4,9 mg.l^-1 a hodnoty BSK kolísali od 1,37 do 3,75 mg.l^-1. V profile Vének, podobne ako hodnoty v predchádzajúcich rokoch, boli hodnoty CHSK a BSK, v dôsledku čiastočne čistenej odpadovej vody z Győru, vyššie (CHSK 3-7,5 mg.l^-1, BSK 2,08-7,05 mg.l^-1). 

Vyššie hodnoty CHSK a BSK sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach so zvýšenými prietokmi v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prírodnej organickej hmoty.    

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie 

Počas hydrologického roka 2002 boli obsahy rozpusteného kyslíka zvyčajne priaznivé a obsah organického uhlíka bol vo všeobecnosti malý. Ukazovatele súvisiace s kyslíkom a organickým uhlíkom v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2000) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v bratislavskom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. V rokoch 2001-2002 bolo zaznamenané stúpnutie hodnôt CHSK_Mn v miestach vzorkovania v Bratislave a Medveďove. Vyššie hodnoty ukazovateľov kyslíkového režimu (CHSK_Mn, BSK₅) sa vyskytujú v období vyšších prietokov na Dunaji. Ukazovatele kyslíkového režimu pri Véneku sú ovplyvnené lokálnym znečistením (znečistenie pochádzajúce z mesta Győr) spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom, avšak v roku 2002 sa v Mošonskom Dunaji pod Győrom nevyskytol kritický nedostatok kyslíka.    

2.5. Kovy    

Železo 

Množstvo nerozpustných látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode. Vzájomná súvislosť medzi koncentráciami železa a obsahom nerozpustných látok v povrchovej vode je dokumentovaná tým, že najvyššie koncentrácie železa sú namerané v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok. V roku 2002 koncentrácie železa na všetkých meraných profiloch v Dunaji kolísali prevažne do 0,75 mg.l^-1, v dvoch prípadoch v Bratislave dosiahli hodnotu 1,11 mg.l^-1. Koncentrácie železa v pravostrannej ramennej sústave prevažne kolísali do 0,3 mg.l^-1. Od júna do septembra sa obsah železa pohyboval v rozmedzí od 0,3 do 1,11 mg.l^-1. 

Koncentrácia železa v priesakovom kanáli kolísala v užšom intervale od 0,05 do 0,19 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove sa obsah železa pohyboval v rozmedzí od 0,2 do 0,5 mg.l^-1. V profile Vének je obsah železa kvôli charakteru oblasti povodia vždy vyšší (voda v rieke Rába je bohatá na železo). V hydrologickom roku 2002 bol obsah železa podobný obsahu v dunajskej vode; kolísal od 0,12 do 0,69 mg.l^-1, s jednou extrémnou hodnotou na začiatku septembra - 2,05 mg.l^-1.    

Mangán 

Mangán, podobne ako železo, sa v povrchovej vode vyskytuje prevažne v pevnej fáze. Koncentrácie mangánu v dunajskej vode väčšinou kolísali v intervale do 0,08 mg.l^-1, na lokalite vzorkovania v Bratislave sa v auguste vyskytla jedna hodnota 0,13 mg.l^-1. Koncentrácie mangánu na Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove kolísali v úzkom intervale do 0,05 mg.l^-1. V profile Vének, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, sa vyskytli tri extrémne hodnoty, zatiaľ čo ostatné hodnoty sa pohybovali do 0,1 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave a v priesakovom kanáli pri Čunove boli namerané nízke koncentrácie do 0,1 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou v Szigetskom ramene (0,14 mg.l^-1). V ľavostrannom priesakovom kanáli sa obsah mangánu pohyboval do 0,3 mg.l^-1.    

Ťažké kovy 

Koncentrácie ťažkých kovov v hydrologickom roku 2002 zvyčajne kolísali v rozmedzí limitov zodpovedajúcich I. triede kvality povrchových vôd. Obsah ortute sa pohyboval okolo medze stanovenia (0,1 mg.l^-1), zatiaľ čo jedna hodnota v Bratislave dosiahla hodnotu 1,1 mg.l^-1, čo zodpovedá V. triede kvality. Ostatné koncentrácie ťažkých kovov kolísali v rámci I. triedy kvality.    

2.6. Biologické a mikrobiologické ukazovatele    

Koliformné baktérie 

Bakteriologické znečistenie povrchovej vody je možné stanoviť počtom koliformných baktérií. V roku 2002 počet koliformných baktérií v profile Bratislava (č. 109) kolísal v intervale od 10 do 1000 KTJ.ml^-1, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje mierny nárast. Hodnoty koliformných baktérií v profile Rajka a Medveďov sledujú kolísanie hodnôt na profile Bratislava, zatiaľ čo počet koliformných baktérií je v porovnaní s profilom Bratislava dlhodobo nižší. Bakteriologické znečistenie, dokumentované počtom koliformných baktérií, je v hlavnom koryte v profile Medveďov v porovnaní s profilom Rajka nižšie. Bakteriologické znečistenie v ramennej sústave je v porovnaní s Dunajom nižšie a kolísalo od 2,3 do 160 KTj.ml^-1.Podobne ako predchádzajúci rok bolo od vtoku v pozdĺžnom profile ramennej sústavy pozorované určité zlepšenie mikrobiologických ukazovateľov. 

Bakteriologické znečistenie Mošonského Dunaja v mieste vzorkovania pri Čunove sa pohybovalo od 1n do 270 KTJ.ml^-1, v profile Vének kolísalo v rozmedzí od 110 do 5400 KTJ.ml^-1. Priesakový kanál je možné z bakteriologického hľadiska považovať za najčistejší, počet baktérií sa pohyboval do 46,5 KTJ.ml^-1.    

Chlorofyl-a 

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vo vode. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. Podľa pozorovaní v Dunaji v roku 2002 jarné maximum nárastu rias, podobne ako predchádzajúci rok, nastalo v priebehu apríla a mája, keď hodnoty dosiahli 50 mg.m^-3 (miesto vzorkovania Bratislava). V nasledujúcom období koncentrácia chlorofylu poklesla a povodeň v auguste eliminovala potenciálnu letnú kulmináciu (Obr. 2-10). 

Situácia v pravostrannej ramennej sústave bola podobná situácii v dunajskej vode; koncentrácie chlorofylu-a boli tiež podobné. Situácia v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove bola podobná situácii v dunajskej vode, zatiaľ čo na profile Vének boli zaznamenané dve kulminácie; prvá v máji (138,5 mg.m^-3) a druhá koncom júla a začiatkom augusta (88,8 mg.m^-3). Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovom kanáli zostala nízka a prevažne kolísala od 1 do 11,5 mg.m³. Najvyššie hodnoty boli namerané počas jarného nárastu rias v máji, keď koncentrácie chlorofylu-a dosiahli 11,5 mg.m³.    

Index saprobity 

Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Na základe nameraných údajov sa hodnoty indexu saprobity v ovplyvnenom území pohybujú v intervale od 1,78 do 2,65, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu. Tieto hodnoty sapróbnemu indexu sú typické pre tento úsek rieky. Samočistiace procesy na tejto úrovni sapróbneho indexu prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Časové rady údajov indexu saprobity počas posledných desiatich rokov indikujú mierne klesajúci trend. 

Index saprobity sa v pravostrannej ramennej sústave pohyboval od 2,27 do 2,69, čo zodpovedá alfa-beta mezosapróbnemu stavu. Sapróbny index v Mošonskom Dunaji v profile Vének kolísal od 2,55 do 2,82, čo zodpovedá alfa-mezosaprobite. 

Ostatné biologické ukazovatele 

Pozorovania abundancie fytoplanktónu a stanovenie počtu rias, počtu zooplanktónu a makrozoobentosu sa podľa Dohody uskutočňuje štyri krát za rok.    

Fytoplanktón 

Minimálne hodnoty abundancie fytoplanktónu boli zaznamenané počas jesenného a zimného obdobia, zatiaľ čo maximálne hodnoty sa vyskytli na jar. Podľa zaznamenaných údajov je v pozdĺžnom profile od Bratislavy po Komárno, podobne ako predchádzajúci rok, zrejmý postupný nárast trofického stavu v Dunaji. Druhová rôznorodosť v roku 2002 bola bohatá. Dominovali rozsievky (rody Achnantes, Amphora, Asterionella, Aulacoseira, Caloneis, Cocconeis, Cyclostephanos, Cyclotelle, Cymatopleura, Cymbella, Diatoma, Fragillaria, Gomphonema, Gyrosima, Hantzschia, Melosira, Naviculla, Nitzschia Rhoicosphoenia, Skeletonema, Stephanodiscus, Surirella). V letnom období vzrástol počet taxónov zelených rias (Desmidiales, Euglenophyta, Chlorococcales, Ulotrichales). Počas jarného obdobia boli častými aj iné druhy rias (Cryptophyta, Chrysophycaeca, Volvocales). 

Intenzívnejší nárast rias v pravostrannej ramennej sústave pozdĺž hlavného ramena medzi Szigetským a Ášváňskym ramenom bol pozorovaný len počas marca. 

V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli hustoty populácií vyššie, najmä kvôli klimatickým podmienkam – vo vegetačnom období boli charakteristické vysoké teploty a nízke prietoky. Maximálne hodnoty sa väčšinou vyskytovali v máji a abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 7062 KTJ.ml^-1 (lokalita vzorkovania Bratislava) do 20000 KTJ.ml^-1 (Medveďov). V profile Vének na Mošonskom Dunaji maximálna hodnota dosiahla 45793 KTJ.ml^-1. Voda v priesakovom kanáli bola pomerne chudobná na riasy, maximálna hodnota dosiahla 6600 KTJ.ml^-1.    

Zooplanktón 

V roku 2002 sa v Dunaji vyskytli skupiny vírnikov (Rotatoria) a kôrovcov v podobnom zložení ako predchádzajúci rok. Počet druhov (60) a abundancia bola vyššia u vírnikov, zatiaľ čo kôrovce boli reprezentované nižšou druhovou diverzitou (veslonôžky (Copepoda) – 11, perloočky (Cladocera) – 31). Počty druhov v skupinách kôrovcov boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. V roku 2002, podobne ako predchádzajúci rok, sa vyskytli aj zriedkavé druhy (napr. Polyphemus pediculus, Camptocerus restrirostris, Eurycercus lamellatus). Abundancia v pozdĺžnom profile z Bratislavy do Komárna, podobne ako predchádzajúci rok mierne vzrástla a zaznamenané maximálne hodnoty boli vyššie.

V pravostrannej ramennej sústave sa populácie zooplanktónu s vysokou hustotou vyskytli zriedkavejšie než v predchádzajúcom roku. Abundancia je nízka na miestach kde je v dôsledku dočasnej dotácii vody vysoká rýchlosť prúdenia. Jedinou výnimkou je Ášváňske rameno, kde sa vytvorilo bohaté spoločenstvo. Abundancia a sezónna dynamika boli podobné tým, aké boli zaznamenané v predchádzajúcich rokoch. 

Počet jedincov v priesakovom kanáli vykazuje v posledných 2-3 rokoch postupný mierny pokles. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli maximálne hodnoty v priesakovej vode výrazne nižšie. Nevyskytlo sa žiadne masové rozšírenie teplomilných lariev druhov Rotifera a Nauplius, žijúcich v eutrófnych vodách. Avšak, bolo zaznamenaných niekoľko zriedkavých druhov perloočiek (Cladocera) (Polyphemus pediculus, Camptocerus restrirostris, Eurycercus lamellatus). 

V Mošonskom Dunaji v profile Vének hodnoty abundancie kulminovali od marca do augusta, avšak abundancia bola počas roka opäť vyrovnaná.    

Makrozoobentos 

Na sledovaných miestach vzorkovania v Dunaji bolo nájdených 73 taxónov, ktoré potvrdzujú vyššiu druhovú bohatosť makrozoobentosu než predchádzajúci rok. 

Na vzorkovanej lokalite v Bratislave bol zistený nárast diverzity (18 taxónov). Popri bežných dunajských druhoch (Dina punctata, Ancylus fluviatilis, rod Hydropsyche – Potočníky) bol zistený masový nárast pontokaspických druhov (rod Dikerogammarus family - Kôrovce, Pontogammarus obesus, Corphium curvispinum). Na rozdiel od predchádzajúceho roka neboli zistené žiadne reofilné larvy potočníkov Brachycentrus subnubilus, kôrovcov Limnomysis benedeni a mäkkýšov Theodoxus fluviatilis a Theodoxus danubialis. 

Vzorkovacia lokalita Rajka bola napriek výraznému kolísaniu prietokov bohatá na druhy (22 taxónov), a v porovnaní s ostatnými vzorkovanými lokalitami bolo nájdené väčšie množstvo lastúrnikov (Bivalvia), pijavíc (Hirudinea), máloštetinavcov (Oligochaeta) a pakomárov (čeľaď Chironomidae). 

Na vzorkovanej lokalite v Medveďove bolo nájdených 20 taxónov, z ktorých najrozmanitejšími boli kôrovce a ulitníky. Len na vzorkovacej lokalite pri Komárne bol počet taxónov v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižší. Bol zaznamenaný druh Theodoxus danubialis, zatiaľ čo rod Fagotia chýbal. Neboli nájdené vôbec žiadne potočníky a podenky boli reprezentované druhom Caenis moesta (luctuosa). 

Výsledky sapróbneho indexu v dunajskej vode v pozdĺžnom profile z Bratislavy do Komárna zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu, ktorý je typický pre tento úsek rieky. Priemerné hodnoty sapróbneho indexu v roku 2002 sa pohybovali od 2,08 (v Bratislave) do 2,20 (v Medveďove). Minimálna hodnota bola zaznamenaná na vzorkovanej lokalite v Komárne (2,04), maximálna hodnota v Dobrohošti (2,26). 

V pravostrannej ramennej sústave v inundačnej oblasti boli pozorované rôzne druhy reofilných spoločenstiev mäkkýšov, kôrovcov a hmyzu. Tieto spoločenstvá sú pomaly obohacované druhmi pomalšie tečúcich vôd, najmä v bočných ramenách, kde bolo postupne zaregistrovaných niekoľko predtým nezaznamenaných druhov hmyzu (Hydroptyla occulta, Hydropsyche incognita). Bežná prítomnosť reofilných druhov a druhov stojatých vôd ukazuje, že voda dodávaná do inundačnej oblasti sa postupne stáva bohatším a rôznorodejším habitatom.

Spoločenstvá bezstavovcov v pozdĺžnom profile Mošonského Dunaja sa vyvíjali podobne ako predchádzajúci rok. Boli zaznamenané typické druhy horného úseku rieky (napr. Theodoxus danubialis, Obesogammarus obesus a Aphelocheirus aestivalis). Zvyšné druhy sa vyskytujú bežne bez osobitného vzťahu k nejakému úseku rieky. Na vzorkovanej lokalite pri Véneku boli nájdené len rozšírené druhy so širokou toleranciou. V bahne pozdĺž brehovej čiary bol pozorovaný veľký počet máloštetinavcov (Oligochaeta) a Hypania invalida.    

Perifytón 

Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že sapróbne indexy perifytónu na každom mieste vzorkovania v Dunaji sa v roku 2002 pohybovali v rozmedzí lepšieho beta-mezosapróbneho stavu. Sapróbny index sa pohyboval od 1,63 (v Dobrohošti) do 2,1 (v Rajke ). Rozsah hodnôt bol oproti predchádzajúcemu roku širší. 

Na základe druhovej diverzity perifytónu na každom mieste vzorkovania dominovali rozsievky – Diatomae, zelené riasy - Chlorophyta (Uhlotrix, Cladophora) a sinice - Cyanophyta (Phormidium). Častými boli rody Aulacoseira, Cyclotella, Cyclostephanos, Stephanodiscus a Thalassiosira, rody zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria) ako aj rody zo skupiny Achnanthaceae (Achanathes, Cocconeis), ale najčastejšími boli rody zo skupiny Naviculaceae (Amphora, Cymbella, Cymatopleura, Surirella, Gomphonema, Naviculla, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia). Sporadickými boli Cyanophyta, spomedzi ktorých boli zistené druhy Leptolyngbyia boryana a Phormidium retzii a zaznamenané boli druhy rody Rhizoclonium.    

2.7. Kvalita sedimentov    

Vzorkovanie dnových sedimentov v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu bolo maďarskou stranou uskutočnené v máji 2002 a slovenskou stranou v októbri (Obr. 2-11). Boli analyzované anorganické a organické mikrokomponenty a bol stanovovaný aj obsah celkového fosforu a dusíka. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bol na hodnotenie použitý “kanadský zoznam”. Táto norma rozlišuje tri úrovne znečistenia: úroveň bez znečistenia, najnižšia úroveň znečistenia a úroveň vážneho znečistenia. 

Spomedzi anorganického mikroznečistenia bolo analyzovaných sedem komponentov ťažkých kovov (Zn, Hg, Cd, Cr, Ni, Pb a Cu). Podľa výsledkov je možné zhrnúť, že v roku 2002, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, znečistenie ťažkými kovmi na žiadnom zo vzorkovaných miest nedosiahlo „úroveň vážneho znečistenia“. Boli miesta kde koncentrácie ťažkých kovov, s výnimkou ortute a kadmia, boli vyššie než príslušné limitné hodnoty pre „najnižšiu úroveň znečistenia“. Koncentrácia zinku nad limitnú hodnotu (120 mg.kg^-1) bola zistená v sedimentoch Ášváňskeho ramena a v profile Vének na Mošonskom Dunaji. Koncentrácia medi bola vyššia než limitná hodnota (16 mg.kg^-1) na všetkých pozorovaných lokalitách, okrem lokalít Rajka, Medveďov a priesakových kanálov. Koncentrácia chrómu bola vyššia než „najnižšia úroveň znečistenia“ (26 mg.kg^-1) len v profile Vének. Koncentrácia olova bola vyššia než najnižšia úroveň znečistenia (31 mg.kg^-1) v Ášváňskom ramene. Mierne vyššia koncentrácia niklu bola zaznamenaná na oboch vzorkovaných miestach na Mošonskom Dunaji a na prehrádzke Helena v ramennej sústave. 

Podľa horeuvedených výsledkov je možné konštatovať, že najvyššia akumulácia ťažkých kovov bola zaznamenaná v profile Vének na Mošonskom Dunaji a najnižšie koncentrácie boli pozorované v hlavnom koryte Dunaja a v priesakovom kanáli. 

Z organických mikroznečisťovateľov boli analyzované polychlórované bifenyly (PCB) a polyaromatické uhľovodíky (PAH). Suma PCB bola stanovená analýzou 8 izomérnych zložiek. Suma PAH bola stanovená 13 zložkami polyaromatických uhľovodíkov. Podľa získaných výsledkov je možné konštatovať, že znečistenie PCB a PAH neprekračuje príslušné limity pre “najnižšiu úroveň znečistenia”, v prípade PCB 70 mg.kg^-1 a v prípade PAH 2000 mg.kg^-1. 

Obsah celkového fosforu v sedimentoch na všetkých vzorkovaných miestach, okrem vzorkovaných lokalít v Rajke a priesakovom kanáli, prekročil limitnú hodnotu „najnižšej úrovne znečistenia“ (600 mg.kg^-1). Obsah celkového dusíka v sedimentoch prekročil limitnú hodnotu „najnižšej úrovne znečistenia“ na všetkých vzorkovaných miestach. Naviac, obsahy celkového dusíka prekročili aj „úroveň vážneho znečistenia“ (4800 mg.kg^-1), okrem vzorkovaných lokalít v hlavnom koryte Dunaja a na vzorkovanej lokalite pri Čunove na Mošonskom Dunaji.    

2.8. Rozdiely v údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou  

Táto kapitola bola zamýšľaná na preukázanie toho, aké výsledky boli dosiahnuté pri eliminácii rozdielov v údajoch meraných maďarskou a slovenskou stranou. Bohužiaľ maďarská strana neposkytla žiadne národné údaje zo vzorkovaných miest, kde sa uskutočňujú spoločné merania, a teda hodnotenie efektívnosti aplikovaných opatrení nemôže byť uskutočnené. 

Zjednotené údaje Komisie hraničných vôd zvyčajne reprezentujú priemernú hodnotu takzvaných národných údajov, ktoré strany získali na rovnakých vzorkovacích lokalitách v rovnakom čase. Na základe vzájomného porovnania slovenských národných údajov a takzvaných zjednotených údajov bolo čiastočne možné sledovať vývoj spoľahlivosti spoločných meraní. 

Je zrejmé, že stanovovanie niektorých ukazovateľov sa zlepšilo (napr. hodnoty kyslíka už sledujú rovnaký trend a vo väčšine prípadov sú hodnoty podobné). Do ďalšej skupiny ukazovateľov patria ukazovatele kde, okrem 3-4 prípadov, má priebeh údajov rovnaký trend (napr. pH, rozpustené látky, amónny ión, dusitany, celkový dusík, fosforečnany a CHSK). Avšak existujú aj ukazovatele, kde sú rozdiely výraznejšie, alebo častejšie, alebo dokonca systematické (sírany, chloridy, BSK, celkový fosfor, ťažké kovy, index saprobity). Niektoré z vyššie uvedených ukazovateľov sú uvedené v priložených grafoch. 

V prípade, že opatrenie budú efektívne, spoločné hodnotenie by malo byť založené na takzvaných zjednotených údajoch Komisie hraničných vôd.    

2.9. Závery    

Zvýšené alebo znížené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji, viditeľné z dlhodobého hodnotenia, boli pozorované už na profile Bratislava (109), kde sa kvalita vody Dunaja vo všeobecnosti zlepšila. Táto zmena ovplyvňuje kvalitu vody pritekajúcu na územie ovplyvnené dočasnými opatreniami realizovanými podľa Dohody. 

Hydrologický rok 2002 sa od predchádzajúceho hydrologického roka odlišoval dvoma povodňovými situáciami. Kolísanie jednotlivých ukazovateľov, charakterizujúcich kvalitu povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave bolo, v dôsledku sústavnej dotácie vody od roku 1995, umelo ovplyvnené a sleduje ich kolísanie v dunajskej vode. 

Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri dotácii vody formovaná aj prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody labilný (premenlivý v čase), čo je dokumentované nepriaznivými hodnotami niektorých ukazovateľov (koliformné baktérie, BSK, dusičnany, celkový fosfor, sírany a sapróbny index), zatiaľ čo v ukazovateľoch charakterizujúcich kyslíkový režim, rozpustené látky, koncentráciu železa a CHSK je možné pozorovať zlepšenie. 

V nasledujúcej tabuľke Tab. 2-3 bolo uskutočnená klasifikácia jednotlivých vzorkovaných lokalít do tried kvality podľa kritérií kvality pre hraničné vody.    

Tabuľka 2-3: Klasifikácia ukazovateľov alebo skupiny ukazovateľov na základe limitných hodnôt pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

ukazovateľ	profily na Dunaji				Mošonský Dunaj		priesakový kanál	pravostranná ramenná sústava
	Bratislava	Rajka	Medveďov	Komárno	Čunovo	Vének	Čunovo	Helena + Szigetské rameno
teplota	I	I	II	II	I	II	I	I
pH	II	II	II	II	II	II	II	II
elektrická vodivosť	II	II	II	II	II	II	II	II
nerozpustné látky	III	III	II	II	II	IV	I	II-III (V)
Cl-	I	I	I	I	I	I	I	I
SO42-	I	I	I	I	I	II	I	I
NO3-	III	II	III	III	II	III	II	III
NH4+	II	II	II	II	II	III	I	II (III)
NO2-	IV	IV	IV	IV	IV	V	IV	IV
celkový dusík	V	V	V	V	V	V	IV	V
PO43-	II	II	III	III	III	IV	II	III
celkový fosfor	II	II	III	III	III	IV	II	II (III)
O2	I	I	I	I	I	II	II	I
CHSKMn	II	I	I	II	I	II	I	I  (II)
BSK5	II	II	II	II	II	III	II	II (III)
Fe	II	II	II	II	II	IV	I	I (II)
Mn	II	II	II	II	II	II (III/IV)	II	II
ťažké kovy	I, II (Hg)	I, II (Hg)	I, II (Hg)	I, II (Hg)	I	I, II (Hg)	I, II (Hg)	I
koliformné baktérie	V	V	IV	V	V	VI	III	III
chlorofyl-a	II-III	II	II	II	II	IV	I	II (III)
index saprobity	III	III	III	III	III	IV	III	II

Trieda kvality je stanovená podľa 90% nameraných hodnôt. Uvedená klasifikácia nerozlišuje za akých podmienok boli príslušné hodnoty zaznamenané (napr. extrémne hodnoty počas povodní alebo vysokých prietokov, kolísanie ukazovateľov). Uvedená klasifikácia podáva len porovnanie kvality vody pritekajúcej na ovplyvnené územie (vzorkovaná lokalita Bratislava) a kvality vody opúšťajúcej sústavu (vzorkovaná lokalita Medveďov). Klasifikácia vzorkovaných lokalít v starom koryte Dunaja a vzorkované miesta na Mošonskom Dunaji, v pravostrannej ramennej sústave a v priesakovom kanáli bola uskutočnená podobným spôsobom.  

 

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Kvalita povrchovej vody Teplota vody		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody pH
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody SO4-2		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody NH4+		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody NO2-
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody PO43-, celkový P		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody  O2		Obr. 2-9 Kvalita povrchovej vody BSK5
Obr. 2-10 Kvalita povrchovej vody Chlorofyl-a		Obr. 2-11 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov