V hydrologickom roku 2002 bola v slovenskej a maďarskej inundácii vykonaná terénna prehliadka. Počas terénnej prehliadky boli dokumentované monitorovacie systémy hladín vody v bočných ramenách. Na základe terénnej prehliadky bolo do pozorovacej siete povrchových vôd doplnených 13 vodomerných staníc v slovenskej inundačnej oblasti a 16 vodomerných staníc v maďarskej inundačnej oblasti. To znamená, že pozorovania v roku 2002 boli vykonané na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). Situácia pozorovacej siete je znázornená na Obr. 1-1a a Obr. 1-1b.

V medzivládnej Dohode sa Strany zaviazali vzájomne si vymieňať údaje z dohodnutých vodomerných staníc. Spoločné merania napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov pritekajúcich do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté odsúhlasené časové rady údajov. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody uskutočnených v zmysle Článkov 1-3 Dohody.

                Tabuľka 1-1: Zoznam vodočetných staníc

V rámci medzivládnej Dohody, podpísanej 19. apríla 1995, bol stanovený dočasný vodohospodársky režim. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³s^-1 v Bratislave-Devín, bude do Dunaja pod Čunovom prepúšťaný priemerný ročný prietok 400 m³s^-1. Denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava-Devín, zohľadňujúc manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³s^-1. V prípade povodní sa množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané cez hať v inundácii pri výpočte ročného priemeru nezohľadňuje. Avšak, termín „povodeň“ pre účely výpočtu priemerného ročného prietoku zatiaľ nebol stanovený. V Dohode bolo dohodnutých ďalších 43 m³s^-1 vody prepúšťaných do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála.

Vodomerná stanica Bratislava-Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod Čunovom. Minimálny ročný prietok sa vyskytol 6. novembra 2001, keď bol prietok 1040 m³s^-1, maximálny ročný prietok sa vyskytol 16. augusta 2002, keď dosiahol 10390 m³s^-1 (maximálny priemerný denný prietok bol 10180 m³s^-1). Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2002 bol 2458,40 m³s^-1, čo je viac než priemerný prietok uvažovaný v medzivládnej Dohode (Tab. 1-2). Pri porovnaní priemerného ročného prietoku v stanici č. 1250 s priemernými ročnými prietokmi v predchádzajúcich rokoch, je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok v roku 2002 bol druhým najvyšším priemerným ročným prietokom od roku 1995.

Nízke prietoky v Dunaji sa počas hydrologického roka 2002 vyskytli v novembri 2001, koncom decembra 2001 a v januári 2002. Najnižší priemerný denný prietok v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín sa vyskytol 6. novembra 2001, keď dosiahol hodnotu 1040 m³s^-1. Avšak, kvôli vyšším zrážkam a v januári aj kvôli vysokým teplotám, sa v zimnom období štyrikrát vyskytli prietoky nad 3000 m³s^-1. Kvôli výdatným zrážkam v povodí Dunaja sa koncom marca 2002 vyskytla významná povodeň, keď prietok vo vodomernej stanici Bratislava-Devín kulminoval pri 8628 m³s^-1 (priemerný denný prietok bol 8450 m³s^-1). Prietoky v máji, júni a júli 2002 kolísali prevažne od 2900 do cca 1500 m³s^-1. Vzhľadom na priemerné mesačné prietoky môže byť toto obdobie charakterizované ako suché obdobie. Koncom prvej dekády augusta bohaté zrážky v rakúskom a nemeckom povodí Dunaja vyvolali dve povodňové vlny, z ktorý druhá nasledovala ihneď za prvou. Kulminácia prvej povodne v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín nastala 9. augusta a prietok dosiahol cca. 7000 m³s^-1. Druhá povodeň kulminovala 16. augusta a prietok bol 10390 m³s^-1 (priemerný denný prietok bol 10180 m³s^-1). Táto povodňová situácia bola výnimočnou z hydrologického aj historického hľadiska; opakovanie raz za 50-100 rokov. Prietok vo vodomerných staniciach č. 1252 – Medveďov a č. 1600 – Komárno dosiahol hodnoty s opakovaním raz za 100 rokov (9420 m³s^-1, respektíve 8940 m³s^-1). Po povodni prietok postupne klesal, avšak do konca hydrologického roka prietok stúpol nad 4000 m³s^-1 ešte dvakrát. Na základe vyššie uvedených faktov je možné konštatovať, že prietoky v hydrologickom roku 2002 dosiahli výnimočné hodnoty. Priemerný ročný prietok bol 2458,40 m³s^-1. Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2002 vo vodomernej stanici č. 1250 – Bratislava-Devín je na obr. 1-2.

Stanovenie priemerného denného množstvá vody prepúšťanej do Dunaja pod Čunovom bolo založené na priemerných denných prietokoch meraných v staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3a, Obr. 1-3b).

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2002 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava-Devín v hydrologickom roku 2002 bol 2458,40 m³s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode slovenská strana bola povinná prepustiť do koryta Dunaja pod Čunovom priemerný ročný prietok 485,61 m³s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 530,13 m³s^-1.

Počas hydrologického roka 2002 sa vyskytli dve povodňové situácie, a teda bolo potrebné do koryta pod Čunovom prepúšťať väčšie množstvo vody. Prvá povodňová situácia sa vyskytla koncom marca 2002, keď bol prietok nad 600 m³s^-1 prepúšťaný do koryta Dunaja 9 dní. Maximálny prietok v stanici č. 0001 – Rajka sa vyskytol 24. marca 2002 a dosiahol hodnotu 3804 m³s^-1. Druhá povodňová situácia sa vyskytla uprostred augusta 2002. Pri tejto príležitosti bol prietok nad 600 m³s^-1 prepúšťaný do koryta Dunaja 10 dní. Maximálny prietok v Rajke sa vyskytol 16. augusta 2002 a dosiahol hodnotu 6590 m³s^-1. Keď odpočítame množstvo nad 600 m³s^-1 počas povodňových situácií (19 hodnôt) dostaneme priemerný ročný prietok 419,66 m³s^-1.

Keď hodnotíme množstvo vody prepúšťané do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Pri uvažovaní minimálnych hodnôt predpísaných v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³s^-1, vo vegetačnom období nie menej než 400 m³s^-1) je možné konštatovať, že minimálne priemerné denné prietoky v zimnom období, v januári a februári 2002, boli po niekoľko dní nižšie než predpísaná hodnota. Minimálne priemerné denné prietoky v letnom období, okrem niekoľkých málo prípadov (v apríli, v júli a auguste), boli dodržané.

Prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, by podľa medzivládnej Dohody mal byť 43 m³s^-1. Merania prietokov sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove boli v hydrologickom roku 2002 nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 39,5 m³s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je umiestnené na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 1,93 m³s^-1. V priesakovom kanáli bol počas predchádzajúcich rokov pozorovaný sústavný pozvoľný pokles prietokov, a teda hydrologické podmienky neumožnili nepretržité prepúšťanie 3 m³s^-1, ktoré sú predvídané v Dohode. Avšak, po povodni v marci 2002 je možné pozorovať výrazný nárast množstva priesakovej vody. Nárast prietoku v priesakovom kanáli súvisí s eróziou jemných sedimentov z dna nádrže počas povodne.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody v pravostrannom priesakovom kanáli boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 41,42 m³s^-1.

Berúc do úvahy len hydrologické okolnosti pre prepúšťanie vody do Mošonského ramena Dunaja v období povodní v marci a auguste 2002 (23-28.3.2002, 13-22.8.2002, od 16. augusta do 22. augusta bol nápustný objekt dokonca uzatvorený), celkový priemerný ročný prietok bol 42,75 m³s^-1. Na základe vyhodnotenia je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok do Mošonského Dunaja uvedený v Dohode bol splnený.

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečenie sústavnej dotácie vody do oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja.

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Oblasť inundácie na maďarskej strane môže byť zásobovaná vodou z dvoch zdrojov:

1. Cez dva otvory na brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena.

2. Z priesakového kanála cez stavidlo č. V.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami vykonané aj v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2002 boli nasledovné:

* - počas povodňovej situácie (15-17.8.2002) bol prietok určený na 0 m³s^-1, a bol zohľadnený v prietoku Dunaja

Priemerný ročný prietok bol 76,9 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V:

Priemerný ročný prietok bol 16,03 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2002 (Obr. 1-5a, Obr. 1-5b):

* - počas povodňovej situácie (15-17.8.2002) bol prietok v Helene stanovený na 0 m³s^-1, a množstvo vody pretekajúce cez tento profil bol zohľadnený v prietoku Dunaja

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do oblasti inundácie bol 93,1 m³s^-1.

 1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

 Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2002 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI bol 21,8 m³s^-1.

Počas mimovegetačného obdobia bolo na Mošonskom Dunaji simulované aj obdobie malej vody. Toto bolo dosiahnuté presmerovaním veľkej časti vody z priesakového kanála do oblasti inundácie cez stavidlo č. V, zatiaľ čo množstvo vody odoberané z Dunaja nad Dunakiliti bolo znížené.

Stavidlo č. I má popri funkcii zásobovania vodou aj funkciu ochrany proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam.

1.4. Charakteristika hladín vody Dunaja na úseku Čunovo-Vámosszabadi

Na základe prevažujúceho vplyvu môže byť úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky môžu byť charakterizované na základe údajov získaných z nasledovných vodomerných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Štyri sekcie na úseku Čunovo-Vámosszabadi sú nasledovné:

a)      Úsek Čunovo – Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek umožňuje dotáciu vody do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Hladina vody je udržiavaná v koryte strednej vody. Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v rozmedzí od 0,54 do 2.26 ms^-1. Počas hydrologického roku 2002 bol prietok nad 600 m³s^-1 do starého koryta Dunaja prepúšťaný dvakrát počas povodní. V marci voda zaplavila len dolnú časť oblasti inundácie. V auguste voda zaplavila celú inundáciu. 
Priemerná ročná hladina vody na vodomernej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) bola 123,25 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,22 do 128,93 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,14 m n. m. (Obr. 1-7a, Obr. 1-7b).

b)      Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku rieky. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 116,94 do 124,37 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,90 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,38 do 120,26 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 114,18 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,79 do 2,62 ms^-1.

c)      Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody je v tomto úseku ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála so starým korytom Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri obvyklej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825,5) pri prietokoch nad 2500 m³s^-1 v Medveďove. Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111,60 do 118,57 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,62 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja, v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne môže dosiahnuť cca 20 cm.
Počas povodne v auguste kulminácia hladiny vody na vodomernej stanici č. 0002 – Dunaremete poukázala na to, že prepravná kapacita koryta výrazne poklesla. Hladina vody v roku 1991 bola len o 5 cm vyššia ako počas povodne v auguste 2002, avšak prietok v auguste bol výrazne nižší (o cca 2100 m³s^-1).

d)      Úsek Sap – Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 30 cm) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá je uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi – Medveďov v roku 2002 bol 2348,66 m³s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 108,84 do 116,88 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 110,84 m n. m. (Obr. 1-10).

Obr. 1-1a Základná sieť vodočetných staníc		Obr. 1-1b Doplnková sieť vodočetných staníc		Obr. 1-2 Povrchová voda - prietok Bratislava-Devín
Obr. 1-3a Povrchová voda - prietok Rajka		Obr. 1-3b Povrchová voda - prietok Rajka		Obr. 1-4 Povrchová voda - prietok Čunovo - Mošonský Dunaj
Obr. 1-5a Povrchová voda - prietok stavidlo V.		Obr. 1-5b Povrchová voda - prietok stavidlo V.		Obr. 1-6 Povrchová voda - prietok stavidlo VI.
Obr. 1-7a Povrchová voda - hladina Hamuliakovo a Rajka		Obr. 1-7b Povrchová voda - hladina Hamuliakovo a Rajka		Obr. 1-8 Povrchová voda - hladina Dobrohošť, Dunaremete
Obr. 1-9 Povrchová voda - hladina Gabčíkovo		Obr. 1-10 Povrchová voda - hladina Medveďov