7. časť

 

Monitoring bioty

Biologický monitoring dohodnutých skupín vodných alebo suchozemských živočíchov sa na maďarskej aj slovenskej strane v roku 2001 uskutočnil bezo zmien. Na slovenskej strane sa vykonal na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Na týchto plochách sú uskutočňované aj fytocenologické pozorovania, ktoré zaznamenávajú jarný a letný aspekt rastlinných spoločenstiev. Naviac, v roku 1999 bolo opäť začaté pozorovanie vodných makrofytov. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, sú na maďarskej strane pozorované na 31 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1). V niektorých monitorovacích metódach sú rozdiely (napr. na maďarskej strane nie je vyhodnocovaný index podobnosti rastlinných spoločenstiev, na oboch stranách sa líši hodnotenie vodných makrofytov, na slovenskej strane nie sú trstinové porasty pozorované tak detailne ako na maďarskej strane, monitoring podeniek, potočníkov a vážok je na slovenskej strane založený na pozorovaní vodných lariev, zatiaľ čo na maďarskej strane spočíva na pozorovaní imág).

 

7.1. Fytocenológia

Ľavostranná ramenná sústava

Monitorovacia plocha č. 2600 sa nachádza nad miestom nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy a pozitívne vplyvy dotácie vody a umelých záplav túto plochu neovplyvňujú. Znaky postupného vysychania tejto monitorovacej plochy, kvôli poklesávaniu koryta a súvisiaceho poklesávania hladiny podzemnej vody, boli pozorované už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tento proces sa po prehradení Dunaja, kvôli výraznému poklesu hladiny podzemnej vody a chýbajúcim záplavám, ešte viac zintenzívnil. V súčasnosti suchozemské rastlinné spoločenstvá a fauna pozostávajú z mezohygrofilných druhov sa širokou ekologickou valenciou. V posledných rokoch je možné pozorovať znaky stabilizácie rastlinných spoločenstiev na tejto úrovni.

Monitorovacie plochy č. 2603 a 2604 sa nachádzajú pod nápustným objektom a vďaka tomu sa vlhkostné pomery výrazne nezmenili a hladinu podzemnej vody v priľahlých ramenách je možné udržiavať vysoko. Jedinými zmenami sú záplavy, ktoré chýbali, ale zavedením umelého zaplavovania to bolo redukované. Spoločenstvá suchozemských rastlín na ploche č. 2603 boli silne ovplyvnené výrubom lesa v roku 2001. Tento vplyv je oveľa silnejší než vplyv vodného diela. Pozorovania v roku 2002 však budú pokračovať na pôvodnej ploche vysadenej mladými topoľmi. Podľa výsledkov monitoringu v roku 2001 spoločenstvá suchozemských rastlín na ploche č. 2604 vykazujú znaky pôvodnosti. Rastlinné spoločenstvá pozostávajú z hygrofilných druhov a prítomnosť indikačných druhov inundačného územia je trvalá.

Monitorovacie plochy č. 2608 a 2609 sa nachádzajú v oblasti kde vplyv spätného vzdutia nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja eliminuje vplyv vodného diela. Avšak riešenie vodného režimu v tejto oblasti by sa nemalo podceňovať. V posledných rokoch je možné na ploche č. 2608 registrovať niektoré známky postupnej zmeny fytocenologického spoločenstva (zmeny v ekoindexoch pre svetlo, teplotu a kontinentalitu), ktoré pravdepodobne nemôžu byť spájané s vplyvom gabčíkovských objektov. Rastlinné spoločenstvo na ploche č. 2609 je stabilné a zodpovedá pravidelne zaplavovanému spoločenstvu lužného lesa.

Plocha č. 2612 sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, kde je priamy vplyv vodného diela minimálny. Vegetačné podmienky pozorovaného topoľového stanovišťa na tejto ploche sú stabilné.

Pravostranná ramenná sústava

Maďarská strana vykonáva monitoring rastlinných spoločenstiev a trstinových porastov len v letnom období. Vegetačné obdobie v roku 2001 bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom bohatšie na zrážky. Toto sa odrazilo v oblasti chránenej proti povodniam zmenami v rastlinnej vrstve. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli rastliny vyššie a pokryvnosť bola väčšia.

Avšak klesajúci trend biomasy rastlinnej vrstvy na pozorovaných plochách so zaklesnutou hladinou podzemnej vody (pozdĺž koryta Dunaja) sa v roku 2001 opäť potvrdil. Nastal pokles prítomnosti hygrofilných druhov.

Podľa fytocenologického výskumu sa trstinové porasty pri obci Kisbajcs počas pozorovaného obdobia, ako aj v roku 2001 nezmenili. Ako veľkosť tak aj hustota stebiel z roka na rok kolíše bez akéhokoľvek trendu. Trstinový porast pri močaristom jazere pri obci Lipót si od zavedenia dotácie vody zachoval svoju homogénnu štruktúru. Pobrežná vegetácia je druhovo bohatá, sprevádzaná typickými močiarnymi druhmi. Výška a hustota stebiel trstiny sú jednými z najvyšších spomedzi pozorovaných plôch. Trstinový porast pri obci Malomszer sa nachádza v kanáli, kde sa v posledných rokoch vyskytuje voľná voda. Trstinový porast je stabilný a hustota stebiel v roku 2001 bola vyššia než priemerná hodnota predchádzajúcich rokov.

Okraje trstinového porastu pri plytčine Cvek pri obci Cikolasziget vyschli a  voľná voda nebola nájdená. Z tohto dôvodu na tejto ploche dominujú suchozemské rastliny. Trstinový porast pri Dunakiliti bol v roku 2001 vypálený a pooraný. Monitorovacia plocha bola zničená.

 

7.2. Suchozemské mäkkýše

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov na ploche č. 2600 v roku 2001 pozostáva z mezohygrofilných druhov so širokou ekologickou valenciou. Prírodné podmienky na ploche z hľadiska umiestnenia hladiny podzemnej vody a zaplavovania sa po odklonení Dunaja zhoršili. Táto oblasť však bola kvôli poklesávaniu koryta charakteristická postupným vysúšaním už predtým. Výrazný pokles hladiny podzemnej vody na tejto ploche po odklonení, v dôsledku silného drenážneho vplyvu Dunaja, tento proces urýchlil. V súčasnosti je spoločenstvo stabilizované na mezohygrofilnej úrovni.

Od roku 1997 bolo spoločenstvo mäkkýšov na ploche č. 2603 pod spoločným vplyvom drenážneho efektu Dunaja a vyťaženia susedného lesa. Spoločenstvo pozostávalo prevažne z hemiheliofytických (druhy presvetlených porastov) a eurytopné druhy. Vŕbová porast na tejto ploche bol v roku 2001 tiež vyťažený. Odstránenie stromovej vrstvy sa však ešte neprejavilo. Monitoring bude pokračovať na ploche pozorovanej predtým, kde teraz rastie mladý topoľový porast.

Pozitívny vplyv zavedených umelých záplav na spoločenstvo suchozemských mäkkýšov na monitorovacej ploche č. 2604 bol v roku 2001 opäť preukázaný. Výsledky monitoringu potvrdzujú návrat typického spoločenstva mäkkýšov lužného lesa, ktoré pozostáva z polyhygrofilných a indikačných druhov inundácie.

Stály nárast počtu a abundancie mezohygrofilných druhov so širokou ekologickou valenciou na ploche č. 2608 indikuje potrebu hydrotechnického riešenia tejto oblasti. Najdôležitejšou úlohou je riešenie vodného režimu a umožnenie pravidelného zaplavovania tohoto územia.

Monitorovacia plocha č. 2609 sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Vodný režim a vlhkostné podmienky zostali nezmenené. V roku 2001 boli na ploche opäť zaznamenané typické spoločenstvá mäkkýšov močarísk a lužného lesa.

Na ploche č. 2612 sa neprejavuje priamy vplyv vodného diela Gabčíkovo. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch boli v roku 2001 zaznamenané prevažne mezohygrofilné lesné druhy mäkkýšov so širokou ekologickou valenciou. Spoločenstvo mäkkýšov na tejto lokalite je stabilné.

Pravostranná ramenná sústava

Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov v oblasti inundácie je neporušené. Druhy zaznamenané v roku 2001 boli prítomné aj v predchádzajúcich rokoch. Druhy sa vyskytujú hojne; dokonca nie je zriedkavý ani výskyt typického druhu Trichia striolata.

 

7.3. Vodné makrofyty

Rastové parametre, zloženie a množstvo makrofytov boli určované miestnymi charakteristickými hydrologickými podmienkami, regulovanou dotáciou vody, ako aj teplotou a svetelnými podmienkami. Monitoring makrofytov v roku 2001 bol uskutočnený aj na slovenskej aj maďarskej strane. Hodnotenie zaznamenaných druhov je na slovenskej strane uskutočňované metódou Braun-Blanquet, zatiaľ čo na maďarskej strane je používaný Kohlerov index.

Dunaj

V starom koryte Dunaja sa nachádzajú len dve maďarské monitorovacie miesta (č. 2 a 7).

Monitorovacia plocha č. 2 je v hlavnom koryte, kde pred odklonením Dunaja, kvôli hĺbke vody a rýchlosti prúdenia, neboli pozorované žiadne makrofyty. Podľa Dohody bolo v roku 2001 počas vegetačného obdobia, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch, prepúšťaných 600 m³.s^-1 do starého koryta Dunaja, kvôli čomu spoločenstvo makrofytov nie je ani naďalej prítomné.

Monitorovacie plocha č. 7 je oddelená od starého koryta Dunaja pobrežnou vegetáciou (Salicetum triandrae). Kvôli intenzívnemu rozširovaniu sa krovín v roku 2001 sa znížila plocha voľnej vody. Malá plytký vodná plocha rýchlo zarástla. Toto bolo indikované zvýšením abundancie vodných (Elodea canadensis) a močiarnych druhov (Phragmites australis a Typha angustifolia).

Ľavostranná ramenná sústava

Ako dôsledok dotácie vody do ramennej sústavy oblasť okolo monitorovacej lokality č. 2603 dostáva oveľa viac vody. Spoločenstvo makrofytov na monitorovacej ploche č. 2603 v období po zavedení dotácie vody do ľavostrannej ramennej sústavy je stabilné, ale líši sa od stavu pred dotáciou vody. Kvôli veľkému množstvu vody pretekajúcemu cez ramená druhová diverzita a abundancia poklesla. Masový výskyt makrofýt bol zistený len pozdĺž líniových objektov, brehov a na miestach chránených pred silným prúdom.

Podľa výsledkov pozorovania posledných troch rokov spoločenstvo makrofytov v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 je podobné spoločenstvu v rokoch 1990-1991. Močaristé jazero je lemované trstinovým porastom asociácie Phragmitetum communis; voľná vodná plocha je takmer úplne pokrytá druhom Ceratophyllum demersum. V litoráli sa vyskytujú ohrozené vodné a močiarne druhy. Avšak výskyt  abundancie jednotlivých druhov závisí od rozšírenia hydroekofázy v pozorovanom roku.

Pozorovanie makrofytov na monitorovacej ploche č. 2608 bolo uskutočnené v plytkých častiach riečneho ramena, ktoré bolo v rokoch 1990-1991 prekryté vodou. Rozvoj spoločenstva makrofytov v súčasnosti závisí od ekofázy prítomnej v príslušnom roku. Počas väčšej časti vegetačného obdobia v roku 2001 bola prítomná iba limózna ekofáza (podzemná voda priamo ovplyvňovala len koreňový systém rastlín). V spoločenstve dominovali druhy typické pre suché ramená, pobrežné a litorálne biotopy a aluviálne lúky.

Spoločenstvá makrofytov pozorované na monitorovacej ploche č. 2612 je aj naďalej druhovo bohaté a početné. Veľmi výrazná je jeho zonácia závislá od hĺbky vody v pozorovaných častiach ramena. Ofenzívne šírenie sa druhu Elodea nuttalii bolo v roku 2001 opäť pozorované.

Pravostranná ramenná sústava

Dotácia vody do aktívnej inundácie bola počas vegetačného obdobia 2001 takmer rovnaká; prietoky v roku 2001 boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Na monitorovacích plochách č. 4 a 9 bola trvalo charakteristická veľká hĺbka vody. Vďaka priaznivému počasiu a svetelným podmienkam počet a abundancia koreniacich druhov v Čákáňskom Dunaji – lokalita č.9 – vzrástol. Väčšia hĺbka vody a vyššia teplota v Schisslerovom ramene priaznivo ovplyvnili rozvoj rias, zatiaľ čo rozšírenie a abundancie makrofytov zostalo nízke. Táto situácia vyplynula z vytvorenia trvalého prepojenia medzi Čákáňskym Dunajom a Schisslerovým ramenom.

Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam zostali v roku 2001, kvôli sústavnej dotácii vody, nezmenené. Nevyskytli sa žiadne extrémne teploty, čo obmedzilo výskyt teplomilných druhov makrofytov zaznamenaných v predchádzajúcom roku. Kvôli pomalšiemu zohrievaniu sa vody teplomilný druh Hydrocharis ranae vyskytoval s nižšou abundanciou. Niektoré zo sprievodných druhov neboli zaznamenané vôbec, čo na monitorovacej lokalite č. 8 vyústilo do nižšieho počtu druhov. Avšak dominantné druhy s plávajúcimi listami dosiahli abundanciu podobnú ako v predchádzajúcich rokoch. V plytkom močaristom ramene Lipót – monitorovacia lokalita č. 6, boli pozorované priaznivé zmeny. Bolo pozorované šírenie sa pôvodného druhu Nymphaea alba, avšak abundancia niektorých iných, predtým typických druhov je v porovnaní s obdobím pred prehradením Dunaja nižšia.

 

7.4. Vodné mäkkýše

Dunaj

Hodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji v roku 2001 je založené na údajoch poskytnutých rovnako slovenskou aj maďarskou stranou (slovenské monitorovacie lokality v rkm 1841, 1817 a 1804, maďarské pozorovacie lokality v rkm 1849, 1831, 1824 a 1816). Na základe pozorovaní je možné konštatovať, že v Dunaji je spoločenstvo mäkkýšov stabilné, bolo pozorované mierne zvýšenie druhov indiferentných k rýchlosti prúdenia. Dominantnými však zostali reofilné druhy Ancylus fluviatilis, Lymnaea ovata a Bithynia tentaculata. Druhová diverzita a abundancia dole prúdom narastá. Toto môže byť vysvetlené zvyšovaním sa diverzity existujúcich biotopov.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na plochách č. 2603 a 2604. V dôsledku prepojenia riečneho ramena na monitorovacej lokalite č. 2603 so susednými vodnými plochami je charakteristická vysoká druhová diverzita spoločenstva vodných mäkkýšov. Spoločenstvo mäkkýšov v roku 2001 pozostávalo zo stagnikolných a indiferentných druhov, prítomných po celý rok. V mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 bola aj v roku 2001 zaznamenaná nízka druhová diverzita a abundancia spoločenstva mäkkýšov.

Pravostranná ramenná sústava

V pravostrannej ramennej sústave bola zaznamenaná relatívne vysoká druhová diverzita. Dominantným zostali reofilné dunajské druhy, avšak zvyšujúca sa abundancia niektorých lastúrnikov indikuje vytváranie sa riečnych úsekov s klesajúcou rýchlosťou prúdenia a vytváranie sa úsekov s bahnitým dnom. Abundancia druhov mäkkýšov s častým výskytom sa zdá byť v Mošonskom Dunaji trvalá. Všetky zaznamenané druhy patria k reofilným druhom.

 

7.5. Vážky (Odonata)

Ľavostranná ramenná sústava

Druhové zloženie spoločenstva vážok na slovenskej strane je počas celého pozorovaného obdobia pomerne chudobné.

Po zavedení dotácie vody v ľavostrannej ramennej sústave v roku 1993 bol na pozorovacej lokalite č. 2603 zaznamenaný nárast reofilných a semireofilných druhov a pokles druhovej diverzity. Tieto zmeny súvisia so zmeneným vodným režimom väčšiny ramien – hladina vody stúpla a voda začala prúdiť. Výsledky predchádzajúcich dvoch rokov naznačujú čiastočnú obnovu stavu pred zavedením dotácie vody. Reofilné druhy neboli zaznamenané a spoločenstvo vážok pozostávalo z eurytopných druhov.

Stúpajúci trend podielu stagnikolných druhov na monitorovacej ploche č. 2604 bol v roku 2001 prerušený, aj napriek tomu, že mŕtve rameno ostalo izolované. Spoločenstvo vážok pozostávalo z eurytopných druhov. Vyššie uvedené zloženie bez stenotopných druhov môže indikovať aj prirodzenú degradáciu mŕtveho ramena.

Podmienky v ramene na monitorovacej lokalite č. 2608 nie sú pre spoločenstvo vážok priaznivé. Kvôli močaristému dnu a absencii makrofytov nebol v rokoch 2000 a 2001 zaznamenaný žiadny reprezentant spoločenstva vážok.

Napriek priaznivým podmienkam súčasného biotopu na monitorovacej lokalite č. 2612 bol zaznamenaný len jeden jedinec larvy eurytopnej vážky

Pravostranná ramenná sústava

Spoločenstvá vážok príslušných typov biotopov sa vyvíjali pod rôznymi antropogénnymi vplyvmi. Druhové zloženie inundačného územia a plytkých alebo hlbších štrkovísk v oblasti chránenej proti povodniam sa výrazne nezmenilo. Väčšie množstvo vody prepúšťanej do Mošonského ramena Dunaja neovplyvnilo zloženie spoločenstva vážok. Avšak zvýšené množstvo vody v predtým pomaly tečúcich ramenách v oblasti chránenej proti povodniam výrazne zmenilo predchádzajúce podmienky. Namiesto typickej bohatej fauny stojatých vôd boli v roku 2001 zaznamenané riečne druhy so širokou ekologickou valenciou, čo je indikované aj poklesom druhového zloženia (pozorovacie lokalita č. 22, kanál Zsejke pri obci Lipót)

 

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)

 Dunaj

Stabilizované podmienky starého koryta Dunaja umožňujú formovanie sa stabilného zloženia spoločenstva perloočiek. Ostatný rok bola ich druhová diverzita vysoká a pomer medzi pelagickými a tychoplanktonickými druhmi sa vracia do stavu pre prehradením Dunaja. V roku 2001 však bol v dôsledku výskytu vyššej ponorenej makrovegetácie zaznamenaný vyšší počet fytofilných druhov, čo vyššieuvedený trend prerušilo.

V roku 2001 v Dunaji zostala aj pomerne vysoká druhová diverzita spoločenstva veslonôžok. Pomer medzi euplanktonickými a tychoplanktonickými druhmi je ustálený, avšak na pozorovanom úseku Dunaja sa z miesta na miesto líši.

Ľavostranná ramenná sústava

V roku 2001 bol v ramene na monitorovacej ploche č. 2603 pozorovaný nižší počet perloočiek, pričom počet pelagických druhov bol nepatrný. V mediáli a litoráli ramena dominovali tychoplanktonické druhy, čo je výsledkom sústavného poklesu euplanktonických druhov po zavedení dotácie vody v roku 1993. Druhové zloženie a abundancia veslonôžok v roku 2001 zostali nezmenené, avšak líši sa od zloženia v období pred zavedením dotácie vody v roku 1993, keď sa vyskytovali len euplanktonické druhy. V súčasnosti v mediáli aj litoráli ramena dominujú tychoplanktonické druhy.

Životné podmienky na monitorovacej lokalite č. 2604 sú typické pre paleopotamal. Pokračuje rozširovanie sa submerznej (ponorenej) vegetácie, v dôsledku čoho sa zhoršujú podmienky pre euplanktonické perloočky. V dôsledku masového výskytu pelagického druhu v roku 2001 mierne prevažovali euplanktonické druhy nad tychoplanktonickými. Spoločenstvo veslonôžok v roku 2001 bolo na monitorovacej lokalite opäť druhovo bohaté a početné. V mediáli ramena neboli zaznamenané žiadne významné zmeny, dominovali euplanktonické druhy, je pozorované len kolísanie a zmeny dominujúcich druhov. V litoráli ramena však bola v roku 2001 po prvýkrát zaznamenaná mierna dominancia tychoplanktonických druhov.

Pre celé pozorovacie obdobie sú spoločenstvá perloočiek a veslonôžok na monitorovacej ploche č. 2608 charakteristické vysokou druhovou diverzitou a dominanciou euplanktonických druhov. V roku 2001 bola v litoráli ramena po prvýkrát zaznamenaná mierna dominancia tychoplanktonických druhov perloočiek. Táto zmena pravdepodobne súvisí s pokračujúcou izoláciou riečneho ramena od hlavného toku.

Sústavné zarastanie plesiopotamalu na monitorovacej ploche č. 2612 makrofytmi vyústilo v spoločenstve perloočiek do zmeny. V tomto spoločenstve je v posledných rokoch pozorované pomalé postupné nahradzovanie euplanktonických druhov tychoplanktonickými. Množstvo tychoplanktonických druhov dosiahlo 71 %. Spoločenstvo veslonôžok bolo v roku 2001 stabilné, pri dominancii euplanktonických druhov.

Pravostranná ramenná sústava

Na všetkých monitorovacích lokalitách bol v roku 2001 v porovnaní s rokmi 1999 a 2000 pozorovaný nárast druhovej diverzity spoločenstiev perloočiek a veslonôžok. Teplota vody počas vzorkovania v lete a na jeseň bola nezvyčajne nízka, čo môže byť príčinou nízkej abundancie niektorých druhov perloočiek a relatívne častého výskytu niektorých mezotermofilných druhov.

Najvyššia abundancia jednotlivých druhov bola opäť zaznamenaná v Schisslerovom ramene, hoci počet jedincov bol v lete, kvôli rozvoju rias a následného vysokého obsahu nerozpustných látok, nízky. Najväčšiu abundanciu malo pelagické perloočky a niekoľko fytofilných druhov. V roku 2001 vzrástol počet druhov v Čákáňskom a Zátoňskom ramene. Abundancia druhov močiarnych biotopov s hustou vegetáciou bola vysoká; boli zaznamenané aj niektoré ďalšie fytofilné druhy. Druhová diverzita v Lipótskom močiari je stabilná; najpočetnejšími druhmi boli Pleuroxus truncatus a fytofilný druh Sida cristallina.

 

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)

V metódach monitorovania taxocenóz podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera) používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek žijúce vo vode, zatiaľ čo na maďarskej strane sú pozorované lietajúce imága.

Dunaj

Zmeny ekologických podmienok v starom koryte Dunaja vyústili do zmien v spoločenstvách potočníkov a podeniek. Výsledky monitoringu na slovenskej strane v predchádzajúcich rokoch indikujú sústavný pokles druhovej diverzity a abundancie. Naviac boli filtrátory postupne nahradené zoškrabávačmi. V roku 2001 slovenská strana nezaznamenala žiadne larvy spoločenstva podeniek. Maďarská strana však na vzdutom úseku Dunaja popisuje masívny výskyt podeniek eutrófnych vôd, ktoré je založené na pozorovaní lietajúcich imág (Caenis horaria, Caenis robusta). Typický druh veľkých riek, Heptagenia sulphurea nebol zaznamenaný.

Podľa výsledkov slovenskej strany bola druhová diverzita potočníkov v Dunaji nízka. Toto spoločenstvo pozostávalo, tak ako v predchádzajúcich rokoch, prevažne z filtrátorov. Túto zmenu v potravinovom reťazci je možné považovať za pozitívnu. Odborníci maďarskej strany v roku 2001 zaznamenali podstatne vyšší počet druhov a jedincov. Podľa ich výsledkov je Dunaj osídľovaný druhovo bohatým spoločenstvom potočníkov.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvá podeniek a potočníkov v ľavostrannej ramennej sústave sú vo všeobecnosti charakterizované poklesom druhovej diverzity a nízkym počtom jedincov prítomných druhov.

Spoločenstvo podeniek na monitorovacej ploche č. 2603 pozostávalo zo stagnikolných a semireofilných druhov. Druhová diverzita a abundancia prítomných druhov ja konštantne nízka. Rameno používané na dotáciu vody bolo v posledných rokoch osídľované reofilnými druhmi. Zloženie spoločenstva potočníkov je podobné zloženiu v predchádzajúcich rokoch a pozostáva z malého počtu druhov s nízkou abundanciou.

Po absencii druhov potočníkov a podeniek v paleopotamali monitorovacej plochy č. 2604 bolo v roku 2001 zaznamenané určité zlepšenie. Boli zistené tri druhy podeniek, ale boli nájdené len prázdne schránky lariev potočníkov. Prirodzené zarastanie paleopotamalu pokračuje a výsledkom sú zmeny v oboch spoločenstvách. Naviac negatívny vplyv vysokých teplôt počas leta môže vyústiť do extrémnej reakcie spoločenstiev potočníkov a podeniek.

Po absencii druhov podeniek v uplynulom roku a monitorovacej ploche č. 2608, boli v roku 2001 opäť zaznamenané larvy stagnikolného druhu. Pri všetkých troch vzorkovaniach boli zaznamenané larvy s nízkou početnosťou. Znova nebol zaznamenaný žiadny zástupca spoločenstva potočníkov.

Podobná situácia bola pozorovaná aj na monitorovacej ploche č. 2612. Spoločenstvo podeniek bolo reprezentované jediným stagnikolným druhom, s vysokou abundanciou na jeseň 2001. Druhy potočníkov v roku 2001 opäť neboli nájdené.

Pravostranná ramenná sústava

Rozdielne výsledky v monitorovaní potočníkov a podeniek na slovenskej a maďarskej strane boli dosiahnuté aj v ramennej sústave.

Druhová diverzita a abundancia druhov podeniek je na maďarskej strane výrazne vyššia. Najvyššie počty sú zaznamenané na monitorovacej lokalite na Mošonskom Dunaji pri obci Feketeerdő. Masívny výskyt podenky eutrófnych vodných plôch (Caenis horaria) bol zaznamenaný v Lipótskom močiari. Na druhej strane, v ramennej sústave pri Lipóte a pri Mošonskom Dunaji bol opakovane pozorovaný druh Ephemera vulgata. Na Mošonskom Dunaji bol po prvýkrát zaznamenaný druh pomaly tečúcich a stojatých vôd Ephemera glaucops.

Spoločenstvo potočníkov v oblasti Szigetközu je veľmi bohaté, čo je preukázané vysokým počtom druhov a vysokým počtom jedincov vo vzorkách. Vzorkovanie počas priaznivých klimatických podmienok vyústilo do vysokého počtu druhov ako pozdĺž Dunaja tak aj pozdĺž dotácie vody v ramennej sústave. Je možné konštatovať, že vo všeobecnosti je vysoká dominancia druhov biotopov bohatých na kyslík s tečúcou vodou.

 

7.8. Ryby (Osteichtyes)

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Používaná metóda monitoringu neumožňuje pozorovanie ichytocenózy hlbších vodných plôch (v prvom rade hlbších častí Dunaja) a nemôže podať úplné výsledky.

Dunaj

Hodnotenie je založené na slovenských výsledkoch pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 a maďarských výsledkoch pozorovaných na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že spoločenstvo rýb v Dunaji je stabilné, počas posledných rokov neboli zaznamenané žiadne zmeny. Po odklonení Dunaja bol zaznamenaný mierny pokles počtu reofilných druhov, ktoré boli nahradené eurytopnými druhmi. Druhová bohatosť je v posledných rokoch na tejto úrovni stabilná.

Ľavostranná ramenná sústava

Ekologické podmienky v ramennej sústave pri Bodíkoch (monitorovacie plocha č. 2603) sa po zavedení dotácie vody v roku 1993 zmenili, avšak odvtedy sú stabilné. Spoločenstvo rýb je charakteristické vysokou stabilitou, s dominanciou eurytopných druhov.

Napriek pokračujúcej izolácii paleopotamalu na monitorovacej ploche č. 2604 bola v roku 2001 zaznamenaná ichtyocenóza bohatá na druhy i počet jedincov. Absencia extrémne vysokých teplôt počas letných mesiacov vyústila do priaznivého zloženia rybej fauny.

Dve čiastkové monitorovacie lokality na monitorovacej ploche č. 2608 (nad a pod hrádzou Foki) sa líšia vo svojom spojení s Dunajom. Monitorovacia lokalita nad Foki je počas vyšších prietokov spojená s hlavným korytom Dunaja. To vyústilo do bohatšej druhovej diverzity a pomerne vysokého počtu jedincov. Aj keď najvyššiu abundanciu dosiahli eurytopné druhy rýb, reofilné druhy zostali prítomné. Monitorovacia lokalita pod hrádzou Foki po odklonení Dunaja stratila svoje spojenie s hlavným korytom. Ichtyocenóza tohto izolovaného miesta je v posledných rokoch relatívne chudobná. Výskyt reofilných druhov, popri dominancii eurytopných druhov, je minimálny a nestály.

Aj keď bol v roku 2001 na monitorovacej ploche 2612 pozorovaný pokles druhovej diverzity, spoločenstvo rýb je možné charakterizovať ako stabilné. Postupný pokles druhovej diverzity počas pozorovaného obdobia je možné vysvetliť chýbajúcim prepojením medzi ramenom a hlavným korytom Dunaja počas doby neresenia (stratilo funkciu neresiska). V roku 2001 dominoval limnofilný druh Scardinius erythrophtalmus spolu s ohrozeným druhom Misgurnus fossilis. Ďalší vývoj lokality závisí od hydrologického režimu Dunaja.

Pravostranná ramenná sústava

Po uvedení dnovej prehrádzky do prevádzky bola umožnená dynamická regulácia dotácie vody a obnovenie prepojenia riečnych ramien s hlavným korytom Dunaja. Dva otvory v brehu rieky umožňujú migráciu rýb medzi ramennou sústavu a riekou.

Ichtyofauna na monitorovacej lokalite č. 9 – Čákáňský Dunaj v roku 2001 pozostáva z 8 druhov rýb. Výskyt reofilných druhov v roku 1992 indikoval spojenie medzi Čákáňským ramenom a Dunajom. V priebehu rokov 1993-1994, keď bola ramenná sústava zásobovaná nedostatočným množstvom vody, reofilné ryby ustúpili, zatiaľ čo sa objavili fytofilné druhy. Od roku 1995, po zavedení dotácie vody pomocou dnovej prehrádzky v rkm 1843, nastala redukcia vodnej vegetácie a poklesol počet fytofilných druhov. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných druhov odráža čiastočné opätovné prepojenie ramennej sústavy s hlavným korytom. Druhové zloženie v roku 2001 bolo stabilné; Druhová diverzita bola mierna.

Štyri roky po prepojení monitorovacej lokality č. 4 – Schisslerovho ramena s Čákáňskym ramenom bolo v roku 2001 zaznamenaných 12 druhov rýb. Druhová diverzita bola priemerná, dominantným zostal druh Rutilus rutilus. V posledných rokoch je možné pozorovať zvýšenie druhovej diverzity a znovuobjavovanie sa druhov prítomných pred prehradením Dunaja.

Monitorovacie lokality v oblasti chránenej proti povodniam sa nachádzajú v Gazfű Dunaji a v Lipótskom močiari. V roku 2001 bolo na monitorovacej lokalite č. 12 - Gázfű Dunaj, podobne ako v predchádzajúcom roku, zaznamenaných 12 druhov rýb. Dominantným zostal Rutilus rutilus. Veľmi početnými boli druhy Scardinius erythrophtalmus, Carassius carassius a Tinca tinca, ktoré sú charakteristické pre stojaté vodné plochy. Monitorovacia lokalita je charakteristická priemernou druhovou diverzitou, pozostávajúcou z limnofilných druhov, charakteristických pre lužné biotopy. Od roku 1998 sú charakteristiky spoločenstva rýb stabilné a porovnateľné s výsledkami dosiahnutými pred prehradením Dunaja.

Po zavedení dotácie vody na monitorovaciu lokalitu č. 5 – Lipótsky močiar je možné pozorovať regeneráciu ichtyofauny. Od roku 1994 sa zvyšuje druhová diverzita. Pomaly tečúce rameno a vodná plocha so stojatou vodou sú osídľované hodnotnými limnofilnými druhmi, avšak v úsekoch s vyššou rýchlosťou prúdenia sú občas zaznamenané reofilné druhy, ktoré sú pre tento druh biotopu nezvyčajné. Vzorky ulovené počas ostatných troch rokov boli vyrovnané