6. časť

Monitoring lesa

Obe krajiny skúmajú rast a zdravotný stav stromov na lesných stanovištiach podobným spôsobom. Monitorovacie lokality na slovenskom a maďarskom území, zahrnuté do spoločného monitoringu sú znázornené na Obr. 6-1. Obe strany, slovenská aj maďarská, v tejto správe hodnotia týždenné obvodové prírastky ako aj zdravotný stav stromov na lesných stanovištiach pre rok 2001. V hodnotení ročných prírastkov drevnej hmoty maďarská strana používa len údaje pre rok 2000. V roku 1999 sa uskutočnil letecký prieskum zdravotného stavu lesov v inundačnej oblasti. Vyhodnotenie leteckých snímkov zo slovenskej strany bolo ukončené v roku 1999 a bolo uvedené v Spoločnej správe za rok 2000. Vyhodnotenie leteckých snímkov z maďarskej strany, ktoré sa začalo koncom roka 2001, ešte pokračuje.

6.1. Slovenské územie

Monitoring lesa sa na slovenskej strane uskutočňuje na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-1. Všetky sa nachádzajú v oblasti inundácie (Obr. 6-1), kde sa vyskytujú najproduktívnejšie, rýchlo rastúce spoločenstvá lužných lesov. Tieto spoločenstvá sú vysoko náročné na vodu a sú relatívne vysoko odolné voči biologickým škodám.

                     Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane

Po výstavbe vodnej elektrárne Gabčíkovo boli lesné stanovištia považované za najohrozenejšie, ale tieto predpoklady sa nepotvrdili. Pokles hladiny podzemnej vody zaznamenaný po odklonení veľkej časti prietoku do prívodného kanála bol na značnej časti inundačného územia eliminovaný dotáciou vody cez nápustný objekt v Dobrohošti a sústavou priečnych prehrádzok v ramennej sústave. Táto situácia sa týka monitorovacích lokalít l-3 až L-12, okrem lokalít L-11 a L-11a, kde kvôli silnému drenážnemu účinku starého koryta Dunaja nastala nepriaznivá situácia. Hladina podzemnej vody pozdĺž Dunaja klesla a prevažne kolíše v štrkovej vrstve. Nepriaznivé vlhkostné podmienky budú pravdepodobne pozorované na novo vysadenom topoľovom stanovišti na monitorovacej lokalite L-11. Zvýšenie hladiny vody v Dunaji vhodnými dnovými prehrádzkami by mohlo ovplyvniť negatívne vplyvy drenáže Dunaja na monitorovacie plochy, ktoré ležia blízko koryta. Situácia je priaznivá Z hľadiska hladiny podzemnej vody je situácia priaznivá na monitorovacích lokalitách L-3, L-3a a L-14, kde umiestnenie hladiny podzemnej vody ovplyvňuje spätné vzdutie. Monitorovacie lokality L-25 a L-26 sa nachádzajú pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja a vodná elektráreň Gabčíkovo neovplyvňuje tieto lesné porasty.

Porast vŕby bielej na monitorovacej lokalite L-3 bol v roku 2001 vyťažený, avšak merania týždenných obvodových prírastkov boli uskutočnené v susednom, rovnako starom poraste L-3a, ktorý má podobné podmienky. Výsledky potvrdzujú pretrvávanie priaznivých podmienok v tejto oblasti. Namerané prírastky boli porovnateľné s prírastkami predchádzajúcich rokov. Na pôvodnej monitorovacej lokalite L-3 bol vysadený ten istý klon „Gabčíkovo 9“ a pozorovanie bude pokračovať v tomto novom vŕbovom poraste.

Veľká časť monitorovacích lokalít je vysadená šľachtenými topoľovými porastami - Populus x euroamericana Robusta a Populus x euroamericana I-214. Na základe výsledkov pozorovania v roku 2001 je možné vo všeobecnosti konštatovať, že prírastky stromov napriek ich vysokému veku sú stále veľmi dobré a klesajú veľmi pomaly. Výškový prírastok stromov zodpovedá krivkám pre I. triedu bonity. Týždenné obvodové prírastky majú zvyčajne dve kulminácie. Prvá sa vyskytuje začiatkom vegetačného obdobia, keď stromy využívajú vlhkosť akumulovanú počas zimného obdobia. Pozitívny vplyv umelých záplav bol preukázaný druhou kulmináciou hodnoty obvodového prírastku, po realizácii umelej záplavy. Znížená odolnosť topoľa „Robusta“ proti biologickým škodcom (najmä proti Erwinina cancerogena) sa v roku 2001 vyskytla opäť. Ten istý jav sa vyskytol aj v iných oblastiach Slovenska. Zdravotný stav pozorovaných porastov bol vo všeobecnosti porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi a výskyt biologických škodcov bol vo všeobecnosti mierny. Škody spôsobené abiotickými faktormi neboli v roku 2001 zaznamenané.

Monitorovacie plochy L-25 a L-26 sa nachádzajú pod sútokom odpadového kanála a Dunaja. Táto oblasť je charakteristická veľmi priaznivými vlhkostnými podmienkami, čo sa odrazilo aj rastových prírastkoch mladých stromov. Výškový a hrúbkový prírastok novovyšľachtených topoľových klonov – Populus x euroamericana Pannonia a Populus x euroamericana Gigant sú veľmi intenzívne. Pozerajúc sa na zdravotný stav týchto porastov je možné konštatovať, že tieto klony sú charakteristické veľmi vysokou odolnosťou.

6.2. Maďarské územie

Monitoring lesa na maďarskej strane bol v roku 2001 uskutočnený na dvanástich monitorovacích plochách (Tab. 6-2), ktoré sa, s výnimkou jednej, nachádzajú v oblasti inundácie - Obr. 6-1. Ročné prírastky v roku 2000 na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-2 boli merané začiatkom roka 2001. Získané údaje predstavujú vývoj lesných porastov v roku 2000. Na vybraných plochách boli uskutočnené aj merania týždenných prírastkov. Podobne ako na slovenskej strane bolo uskutočnené pozorovanie zdravotného stavu lesných porastov. Vlhkostné podmienky v roku 2001, berúc do úvahy celkové množstvo zrážok, boli priaznivé, avšak nie ich rozloženie vo vegetačnom období.

                        Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane

Údaje ročných rastových prírastkov naznačujú, že lesné porasty v oblasti Szigetközu boli po prehradení Dunaja ovplyvnené poklesom hladiny podzemnej vody. Negatívny vplyv silného drenážneho efektu starého koryta Dunaja bol znížený po zavedení dotácie vody zabezpečovanej dnovou prehrádzkou. Avšak opatrenia realizované podľa Dohody nevyriešili dotáciu vody pre lesné porasty pozdĺž starého koryta Dunaja. Osobitne stanovištia nachádzajúce sa pozdĺž Dunaja vysadené vŕbami, ktoré sú veľmi náročné na vodu, sa stali pre vŕby nevhodné. Čo sa týka topoľových porastov situácia je priaznivejšia. Nastáva však mierny pokles prírastkov, ale očakáva sa stabilizácia pozorovaných charakteristík.

Priemerné obdobie rastu v roku 2001 bolo 21 týždňov. Abiotické podmienky boli vo všeobecnosti priaznivé pre topole. Údaje týždenných obvodových prírastkov v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevykazujú zmeny; na niektorých miestach by však v mladých lesných porastoch bolo možné očakávať väčšie prírastky. Vývoj vo vŕbových porastoch je porovnateľný s vývojom v predchádzajúcich rokoch, prírastky na monitorovacích miestach pozdĺž Dunaja zaostávajú za očakávanými hodnotami.

Čo sa týka dlhodobého vývoja je možné konštatovať, že v rokoch 1993 a 1994, po prehradení Dunaja, keď do ramennej sústavy nebola dodávaná žiadna alebo len malé množstvo vody, bol pozorovaný výrazný pokles prírastkov. Hydrologické podmienky sa v roku 1995, po zavedení dotácie vody podľa Dohody, zlepšili. Dotácia vody mala za následok podstatné zvýšenie hladiny podzemnej vody, ktorá sústavne zostáva v pôdnej vrstve. Táto situácia je priaznivá pre šľachtené topole, avšak nie je dostatočná pre vŕbové porasty, ktoré vyžadujú pravidelné zaplavovanie. V páse pozdĺž brehu Dunaja významné zlepšenie nebolo dosiahnuté.

Údaje o obvodových prírastkoch ešte zaostávajú za očakávanými hodnotami a nedosahujú úroveň zaznamenanú v období pred prehradením Dunaja. Na druhej strane, pozitívny vplyv zlepšených hydrologických podmienok po zavedení dotácie vody, je zjavný.

Všeobecný zdravotný stav vŕb bol priemerný a v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak zdravotný stav vykazuje znateľné zhoršovanie. V pôde bol zistený vysoký obsah vápnika, čo môže byť príčinou deštrukcie vŕb. Pôdy s takým vysokým obsahom karbonátov – nad 20 % – je možné využívať na pestovanie vŕb len v prípade veľmi priaznivého zásobovania vodou, včítane zaplavovania. V prípade chýbajúcich záplav sa plochy pokryté vŕbami stávajú pre ne nevhodnými.

Zdravotný stav topoľov počas posledných rokov vykazuje sústavné zlepšovanie. Škody spôsobené biologickými faktormi zostali na úrovni zaznamenanej predchádzajúci rok. Napriek suchému a teplému augustu nebol pozorovaný predčasný opad listov, s výnimkou niekoľkých izolovaných miest okolo Dunakiliti. Veľkosť a hustota bylinnej vrstvy bola, oproti tomu čo bolo zistené v predchádzajúcich rokoch, mierne menšia

		Obr. 6-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu