5. časť

Monitoring pôdnej vlhkosti

5.1. Metódy získavania údajov

Merania pôdnej vlhkosti v hydrologickom roku 2001 boli na oboch stranách uskutočnené rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcich rokoch. Merania na slovenskej strane boli uskutočnené neutrónovou sondou do predpísanej hĺbky alebo do hĺbky hladiny podzemnej vody. Merania na maďarskej strane boli uskutočnené kapacitnou sondou do predpísanej hĺbky. Pozorovacie objekty boli umiestnené do pôdnej vrstvy až po podložnú štrkovú vrstvu. Pôdna vlhkosť je na oboch stranách vyjadrovaná celkovým obsahom pôdnej vlhkosti v objemových percentách, zaznamenávaných počas roka v hĺbkovom intervale 10 cm pre každé meranie. Merania na slovenskej strane boli vykonané na dvanástich lesných monitorovacích plochách, na piatich biologických monitorovacích plochách a na troch poľnohospodárskych plochách – Tab. 5-1. Merania na maďarskej strane boli vykonané na deviatich lesných monitorovacích plochách a na piatich poľnohospodárskych plochách – Tab. 5-2. Situácia pozorovacích objektov je znázornená na Obr. 5-1.

                       Tabuľka 5-1: Zoznam monitorovacích staníc na slovenskej strane

                       Tabuľka 5-2: Zoznam monitorovacích staníc na maďarskej strane

5.2. Spôsoby prezentácie údajov

Obe strany používajú rovnaký princíp prezentácie hodnôt obsahu pôdnej vlhkosti: obrázky znázorňujúce priemerný obsah pôdnej vlhkosti v objemových percentách pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Malý rozdiel sa vyskytuje pri maďarských údajoch, kde hodnota pre hĺbkový interval pod 110 cm reprezentuje priemernú hodnotu pre zvyšnú časť celej meranej hĺbky. Rozdelenie pôdnej vlhkosti v čase pre celú meranú hĺbku je znázornené na farebných obrázkoch. Grafické spracovanie celej sady nameraných údajov je uvedené v slovenskej a maďarskej Národných ročných správach.

5.3. Vyhodnotenie výsledkov na maďarskej strane

Merania obsahu pôdnej vlhkosti na maďarskej strane boli vykonané ako na lesných monitorovacích lokalitách, tak aj na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam. Hodnoty pôdnej vlhkosti na všetkých monitorovaných miestach boli nižšie ako v predchádzajúcom roku. Bolo to spôsobené menšími zrážkami počas vegetačného obdobia (61 % niekoľkoročného priemeru). Priemerné množstvo zrážok sa vyskytlo v apríli a v septembri, zatiaľ čo v máji, júni, júli a v auguste bolo extrémne sucho. Popri tom sú podmienky pôdnej vlhkosti ovplyvňované predovšetkým hrúbkou pôdnej vrstvy, jej zložením a hĺbkou hladiny podzemnej vody.

Lesné monitorovacie lokality

Všetky monitorovacie miesta pôdnej vlhkosti na lesných plochách, okrem lokality č. 9972, boli charakteristické skutočnosťou, že do hĺbky 1 m a v hĺbke pod 1 m boli maximálne a minimálne priemerné hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Maximálny obsah priemernej pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m bol zaznamenaný 24. septembra na siedmych monitorovacích lokalitách, na zostávajúcej jednej monitorovacej lokalite bola zaznamenaná koncom marca. Minimálne hodnoty boli na troch monitorovacích lokalitách zaznamenané v júli, a na piatich pozorovacích lokalitách začiatkom augusta.

Maximálne obsahy priemernej pôdnej vlhkosti v hĺbke viac ako 1 m boli zaznamenané 24. septembra na šiestich monitorovacích lokalitách a na jednej monitorovacej lokalite 10. septembra. Minimá boli zaznamenané 24. februára na šiestich monitorovacích lokalitách, na monitorovacej lokalite č. 9972 24. augusta.

S ohľadom na vplyv podzemnej vody na obsah pôdnej vlhkosti na pozorovaných lokalitách môžeme zistiť rozdiely.

Ako výsledok dotácie vody podzemná voda v rôznych hĺbkach zvlhčovala pôdu na monitorovacích lokalitách č. 9355, 9994 a 9995 (Obr. 5-2, Obr. 5-4). Na pozorovacej lokalite č. 9997 podzemná voda kolísala v štrkovej vrstve. Pokryvná vrstva je plytká a dotácia vody na tomto mieste nie je dostatočná. Vyššie prietoky v septembri zvýšili hladinu podzemnej vody do blízkosti nadložnej pôdnej vrstvy. Na monitorovacej lokalite č. 9996 sa hladina podzemnej vody vo všeobecnosti tiež nachádzala v štrkovom podloží, ale počas povodňových vĺn v marci, júni a septembri stúpla a zvlhčovala dolné časti pôdnej vrstvy. Obsah pôdnej vlhkosti v pôdnej vrstve na monitorovacej lokalite č. 9994 bol vyrovnaný, ale vo všeobecnosti nižší než predchádzajúci rok.

Monitorovacia lokalita č. 9452 sa nachádza na strane chránenej proti povodniam, v blízkosti riečneho ramena dotovaného vodou, a teda podzemná voda sústavne zvlhčovala pôdnu vrstvu (Obr. 5-3). Pozorovacia lokalita č. 9972 leží pri starom koryte Dunaja a je pod silným drenážnym vplyvom. Podzemná voda však počas vyšších prietokov v septembri zasiahla 160 cm hrubú pôdnu vrstvu. Hladina podzemnej vody na monitorovacej lokalite č. 9998 je ovplyvnená kolísaním hladiny vody v Dunaji. Hladina podzemnej vody po celý rok kolísala v 275 cm hrubej pôdnej vrstve, naviac počas povodňových vĺn stúpla do blízkosti povrchu.

Poľnohospodárske monitorovacie lokality na strane chránenej proti povodniam

Zvlhčovanie závislé od zrážok bolo podobné tomu aké bolo pozorované na lesných monitorovacích lokalitách. Monitorovacie lokality č. 2630 a 2653 môžu získať vodu len zo zrážok, pretože hladina podzemnej vody sa nachádza hlboko v štrkovom podloží. Avšak počas vyšších prietokov v septembri sa hladina podzemnej vody dostala do blízkosti pôdnej vrstvy. Monitorovacie lokality č. 2605 a 9443 sa nachádzajú v oblastiach s tenkou pokryvnou vrstvou, podzemná voda od mája do konca začiatku októbra zvlhčovala spodnú časť pôdnej vrstvy. Vyššie spomínané povodňové vlny ovplyvnili podzemnú vodu aj na týchto lokalitách. Na monitorovacej lokalite č. 7920 sa podzemná voda pohybovala v priaznivom intervale pôdnej vrstvy od februára do septembra, zatiaľ čo od októbra v dôsledku klesajúcich prietokov na Dunaji nastal výrazný pokles hladiny podzemnej vody. Avšak podzemná voda ešte stále na priemernej úrovni zvlhčovala hrubú pokryvnú vrstvu.

5.4. Vyhodnotenie slovenských výsledkov

Monitorované lokality na slovenskej strane sa nachádzajú v inundačnom území a v poľnohospodárskej oblasti chránenej proti povodniam (Obr. 5-1).

Podľa pozorovaní pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách umiestnených v poľnohospodárskej oblasti je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti počas celého pozorovaného obdobia zostal nezmenený (Obr. 5-5). Umiestnenie a kolísanie hladiny podzemnej vody zostalo rovnako nezmenené. Hladina podzemnej vody na monitorovacej lokalite č. 2716 kolísala v hĺbke 3-4 m, na lokalite č. 2717 v hĺbke 2,5-3,5 m a na lokalite č. 2718 v hĺbke 2,2-2,8 m.

Kolísanie obsahu pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale od 0 do 1 m závisí prevažne na klimatických podmienkach. V hĺbkovom intervale od 1 do 2 m kolísanie pôdnej vlhkosti, okrem monitorovacej lokality č. 2716, je čiastočne ovplyvnené hladinou podzemnej vody. Obsah pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m prevažne kolísal v rozmedzí od 5 do 25 % na lokalite č. 2716 a v rozmedzí od 15 do 35 % na monitorovacích lokalitách č. 2717 a 2718. V hĺbke medzi 1 a 2 m obsah pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách č. 2716 a 2718 sa prevažne pohyboval od 5 do 20 % a na monitorovacej lokalite č. 2717 v rozmedzí od 10 do 40 %.

Situácia v oblasti inundácie je zložitejšia. Zmeny obsahu pôdnej vlhkosti závisia hlavne od umiestnenia monitorovacej lokality vzhľadom k Dunaju, vzhľadom k dotácii vody do ramennej sústavy a k hrúbke pôdneho profilu.

Pôdna vlhkosť je okrem hladiny podzemnej vody a zrážok vysoko závislá od umelých záplav. V hydrologickom roku 2001 bola v júni simulovaná malá záplava, ktorá napomohla zvlhčovaniu dolných častí pôdnych vrstiev. Kvôli meraniam kapacity v starom koryte Dunaja v marci a septembri boli do koryta pod Čunovom prepúšťané vyššie prietoky, ktoré pomohli zvlhčovaniu pôdneho profilu dokonca aj v páse pozdĺž koryta. Na druhej strane rozdelenie zrážok nebolo počas vegetačného obdobia priaznivé.

V inundačnom území okolo dedín Dobrohošť a Bodíky je mocnosť pôdneho profilu, podobne ako na maďarskej strane, malá - pozorovacie lokality č. 2703, 2764, 2763, 2762 a 2761. Hladina podzemnej vody v hydrologickom roku kolísala len v štrkovej vrstve – na ploche č. 2703 v hĺbke 4-5 m, na plochách č. 2764, 2763, 2762 a 2761 v hĺbke 2,7-4,5 m. Avšak v marci a septembri, keď boli do starého koryta Dunaja prepúšťané vyššie prietoky (až do 2500 m³.s^-1), stúpla o 1,5 až 2 m. Priemerná hodnota obsahu pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m výrazne kolísala a bola vysoko závislá od klimatických podmienok. Hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale od 1 do 2 m sú menej závislé od krátkodobých zrážkových alebo teplotných extrémov. Intenzívna dotácia pôdnej vlhkosti z hladiny podzemnej vody bola pozorovaná pri vyšších prietokoch v Dunaji alebo počas umelej záplavy (Obr. 5-6a a Obr. 5-6b, Obr.5-7). Maximálny obsah priemernej pôdnej vlhkosti sa vyskytol v marci a v septembri. Počas vegetačného obdobia, okrem umelej záplavy, obsah pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1 m klesal, zatiaľ čo vo vrstve od 1 do 2 m ostal nepretržite nízky. Minimálne hodnoty sa vyskytli koncom augusta a začiatkom septembra. Koncom roka obsah pôdnej vlhkosti, ovplyvnený vysokou hladinou podzemnej vody a vyšším množstvom zrážok, začal stúpať.

Hrúbka pôdneho profilu v strednej časti inundačného územia je väčšia. Režim podzemných vôd je v tejto oblasti ovplyvnený dotáciou ramennej sústavy vodou, zahájenej v máji 1993. Naviac, na hladinu podzemnej vody majú veľký vplyv umelé záplavy. Hladina podzemnej vody kolíše väčšinou nad rozhraním pôdneho profilu a štrkových vrstiev – monitorovacie lokality č. 2704, 2705, 2758, 2759, 2760 (Obr. 5-8). Nedostatok zrážok vo vegetačnom období roka 2001 vyústil v hornej časti pôdnej vrstvy do postupného poklesu obsahu pôdnej vlhkosti. Podzemná voda významne dopĺňa pôdny profil v hĺbkovom intervale od 1,5 do 3 m. Počas vyšších prietokov v starom koryte Dunaja a počas umelej záplavy hladina podzemnej vody stúpla o 0,7 až 2 m a dostala sa do hĺbky 1-1,5 m pod povrchom. Monitorovacia lokalita č. 2705 bola dokonca zaplavená. Maximálne hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté v marci a septembri a počas umelej záplavy v júni, minimálne hodnoty sa vyskytli v júli a koncom augusta.

V dolnej časti inundačnej oblasti, pod sútokom ramennej sústavy a Dunaja (monitorovacie lokality č. 2706, 2756, 2755), hladina podzemnej vody kolíše okolo rozhrania medzi pôdnym profilom a štrkovou vrstvou. Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti výrazne kolíšu a sú silne závislé od kolísania hladiny podzemnej vody. Minimálne a maximálne hodnoty sa viažu na minimálne a maximálne hladiny podzemných vôd. V roku 2001 bola pôdna vlhkosť priaznivo ovplyvnená vysokými prietokmi na Dunaji v marci, júni a septembri (Obr. 5-9a a Obr. 5-9b). V druhej polovici vegetačného obdobia, keď prietoky na Dunaji klesli, obsah pôdnej vlhkosti rýchlo poklesol.

Obsahy pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách č. 2707, 3804, 3805, nachádzajúcich sa v inundácii pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, sú silne závislé od prietokového režimu Dunaja. Maximálne hodnoty sa v roku 2001, v hĺbke do 1 m a medzi 1 a 2 m, vyskytli počas jari, zatiaľ čo minimálne hodnoty sa vyskytli v druhej polovici roka. Hladina podzemnej vody väčšinou kolísala v hĺbke 0-2,5 m

 

Obr. 5-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 5-2 Monitoring pôdnej vlhkosti Dunakiliti		Obr. 5-3 Monitoring pôdnej vlhkosti Hédervár
Obr. 5-4 Monitoring pôdnej vlhkosti Lipót		Obr. 5-5 Monitoring pôdnej vlhkosti Bodíky - Šuľany		Obr. 5-6a Monitoring pôdnej vlhkosti Horný Bar - Šuľany
Obr. 5-6b Pôdna vlhkosť Horný Bar - Šuľany		Obr. 5-7 Monitoring pôdnej vlhkosti Dobrohošť - Dunajské kriviny		Obr. 5-8 Monitoring pôdnej vlhkosti Horný Bar - Bodíky
Obr. 5-9a Monitoring pôdnej vlhkosti Gabčíkovo - Istragov		Obr. 5-9b Pôdna vlhkosť Gabčíkovo - Istragov