4. časť

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, z ktorých 16 objektov sú pozorovacie studne na kvalitu podzemnej vody, situované vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní je používaných na zásobovanie pitnou vodou (Tab. 4-1). V prípade pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody boli vzorky odoberané 4-krát za rok, a v prípade studní na pitnú vodu 4-10-krát, okrem studne Darnózseli-I, ktorá bola vzorkovaná raz. Vzorkovanie v prípade studní 6E a 25E pri Győr-Szőgye bolo v júni zastavené, a teda ďalšie vzorkovanie nebolo vykonané.

Vzorkovanie a analytické metódy boli rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch. V prípade monitorovacích studní na kvalitu podzemnej vody v roku 2001 nebola meraná koncentrácia rozpusteného kyslíka. Monitorovanie kvality vody na pozorovacích studniach bolo uskutočnené Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, monitoring kvality vody v studniach pre zásobovanie pitnou vodou bol vykonaný oblastnými orgánmi vodární. Studne zahrnuté do monitoringu kvality podzemných vôd sú znázornené na Obr. 4-1.

                                  Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Berúc do úvahy Odporúčania Spoločnej výročnej správy za rok 1999 v Maďarskej národnej ročnej správe za rok 2001 bolo uskutočnené tzv. dlhodobé hodnotenie kvality podzemných vôd. Podrobné hodnotenie ako aj údaje a grafy boli uvedené v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2001. V tejto Spoločnej správe je uvedené hodnotenie štyroch vybraných pozorovacích studní.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Pri uvažovaní dlhodobých časových radov údajov je možné konštatovať, že v tejto studni je možné veľmi dobre pozorovať periodické, sezónne kolísanie kvality vody. Voda má nízku salinitu, blízku salinite dunajskej vody. Tento periodický charakter je vyjadrený v kolísaní teploty vody, elektrickej vodivosti ako aj koncentrácií sodíka, chloridov a dusičnanov. Spomedzi minerálnych zložiek je možné pozorovať mierny pokles koncentrácie iónov sodíka a chloridov, ako aj pokles salinity, zatiaľ čo v posledných dvoch rokoch mierne stúpa koncentrácia fosforečnanov. Podľa dohodnutých limitných hodnôt pre kvalitu podzemnej vody je voda z tejto studne vhodná pre účely zásobovania pitnou vodou (Tab. 4-3).

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota vody a pH v tejto studni, podobne ako predchádzajúci rok, vykazuje mierne kolísanie. Voda má strednú mineralizáciu a počas posledných desiatich rokov je tu pozorovaný mierny nárast salinity. Toto je potvrdené stúpnutím koncentrácií vápnika a horčíka po zavedení dotácie vody. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bol v roku 2001 pozorovaný pokles koncentrácií dusitanov, dusičnanov a mangánu. Dohodnuté limity pre kvalitu pitnej vody pre tri spomínané ukazovatele v jednom prípade počas roka 2001 neboli splnené. Obsahy organických látok, amónneho iónu a koncentrácia železa zostali pod kritériami pre kvalitu pitnej vody.

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Teplota vody je stabilná a nesleduje zmeny teploty vzduchu. Voda má strednú mineralizáciu. Od roku 1996 je pozorovaný pokles mineralizácie, čo je vyjadrené aj poklesom koncentrácií vápnika, síranov, chloridov a hydrokarbonátov. Toto pravdepodobne súvisí s gravitačnou dotáciou vody zavedenou do inundačného územia v zmysle Dohody z roku 1995. Množstvo dusíkových foriem a organických látok je bezo zmien nízka, koncentrácie sú pod dohodnutými limitmi. Vysoké koncentrácie železa a mangánu nespĺňajú kritéria pre kvalitu pitnej vody. Koncentrácia železa vykazuje z roka na rok výrazné kolísanie, zatiaľ čo koncentrácia mangánu pozvoľna klesá.

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Teplota vody je stabilná a hodnoty pH nevykazujú žiadny trend. Voda má nízku mineralizáciu a počas pozorovacieho obdobia neboli pozorované žiadne významné zmeny. V ostatných dvoch rokoch však hodnoty vodivosti vykazujú mierny nárast (z 52 na cca. 64). Tento mierny nárast zodpovedá miernemu nárastu koncentrácií iónov vápnika, horčíka, síranov a hydrokarbonátov. Koncentrácie dusitanových a dusičnanových iónov sú veľmi nízke, avšak koncentrácia amónneho iónu narastá a kolíše nad dohodnutým limitom pre pitnú vodu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesla a v roku 2001 kolísala pod limitom pre pitnú vodu, zatiaľ čo koncentrácia mangánu kolísala pod 0,4 mg.l^-1 (limitná hodnota v Maďarsku je 0,5 mg.l^-1). Obsah organických látok, indikovaný CHSK_Mn vykazuje mierny pokles.

Na základe výsledkov hodnotenia dlhodobého pozorovania kvality vody na vybraných 16-tich pozorovacích studniach v období rokov 1992-2001 je možné konštatovať, že v určitých studniach sa kvalita vody zmenila. Pokles železa a mangánu bola pozorovaný v oblasti Dunakiliti (studňa č. 9327) a Kisbodaku (studňa č. 9430) a pokles organických látok bol zistený v oblasti Araku a Ášváňráró (studne č. 9435, 9456 a 9457).

Zvýšená mineralizácia, ktorá neovplyvňuje kvalitu podzemnej vody bola zistená v vnútrozemskej oblasti okolo Mosonmagyaróváru, Püski a Győrzámolyu (studne č. 9418, 9536 a 9457). Zvýšený obsah železa pri Rajke a Vámosszabadi (studne č. 9310 a 9484) indikujú trend zhoršovania. Stúpnutie koncentrácií amónneho iónu pri Rajke, Ášváňráró a Győrzámolyi (studne č. 9368, 9456 a 9458) poukazujú na zmeny v redukčných anoxických podmienkach. Tieto zmeny pravdepodobne poukazujú na zmenený smer prúdenia podzemnej vody.

Analyzujúc údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných na zásobovanie pitnou vodou, je možné konštatovať že studne okolo Győru vykazujú nízke koncentrácie železa, mangánu a amónneho iónu. Kvalita vody v ostatných studniach, ktoré odoberajú vodu z väčšej hĺbky, je vynikajúca a zloženie vody je charakteristické vysokou stabilitou.

4.2. Slovenské územie

Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenských vodární a kanalizácií (ZsVaK), Vodární a kanalizácií Bratislava (VaK) a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Objekty vodární sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ sú pozorovacie studne (Tab. 4-2).

Podobne ako predchádzajúci rok bolo hodnotenie vykonané pre obdobie deviatich rokov (1.10.1992-31.10.2000) pre každú studňu zahrnutú do spoločného monitoringu.

                                Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Stručné hodnotenie objektov na kvalitu podzemnej vody zahrnutých vo výmene údajov

V porovnaní s predchádzajúcim rokom počas hydrologického roku 2001 v ukazovateľoch neboli pozorované žiadne významné zmeny. Hodnoty základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov, katiónov a aniónov a ukazovateľov kyslíkového režimu na všetkých objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Hodnoty nutrientov, okrem dusitanov v pozorovacom objekte č. 170 a amónneho iónu v pozorovacom objekte č. 899, dlhodobo spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Limity kvality pre podzemnú vody pre železo a mangán sú vyhovujúce na všetkých objektoch, s výnimkou objektov č. 872 (od júna 1999 spĺňa), 170, 262 a 234 (len jedna hodnota v roku 2001) v prípade železa, a objektov č. 116, 485, 899 a 262 v prípade mangánu.

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele

Ako vo vodných zdrojoch tak aj v pozorovacích studniach základné fyzikálne a chemické ukazovatele dlhodobo spĺňajú limity pre kvalitu podzemnej vody. Pokles vodivosti na objektoch č. 329, 872, 170, 105, 2559 a 888 súvisí s poklesom koncentrácie katiónov a aniónov na príslušných objektoch. Pokles vodivosti predstavujúci pokles mineralizácie vyplýva zo zmien prúdenia podzemnej vody v oblasti okolo zdrže.

Nutrienty

Koncentrácie dusičnanov v pozorovacích objektoch č. 116, 87, 105, 467, 2559 a 888 v pozorovanom období vykazujú klesajúci trend. V objektoch č. 467 a 2559 je možné v roku 2001 pozorovať mierny nárast. Obsah dusičnanov v objektoch č. 102, 872 a 170 po uvedení vodnej elektrárne do prevádzky mierne poklesol a podobne ako ostatné ukazovatele sa počas obdobia rokov 1994-1997 stabilizoval. Od roku 1998 je na objekte č. 170 pozorovaný pokles koncentrácie dusičnanov, zatiaľ čo na objekte č. 872 je zaznamenaný mierny nárast. Stúpajúci trend koncentrácie dusičnanov je zrejmý na objekte č. 103. V objekte č. 329 bol mierny nárast koncentrácie dusičnanov, zatiaľ čo od roku 1997 je pozorovaný plynulý pokles. V ostatných objektoch v tomto ukazovateli nebola zaznamenaná žiadna významná zmena.

Koncentrácie dusitanov vo všetkých pozorovaných objektoch, okrem objektov č. 170, 872 a 234 dlhodobo kolíšu prevažne pod detekčným limitom alebo kolíšu do 0,05 mg.l^-1. V objektoch č. 234 a 872 sú koncentrácie dusitanov premenlivé. V objekte č. 170 koncentrácia dusitanov do roku 1996 stúpala (0,01-0,15 mg.l^-1), od roku 1997 je zrejmý klesajúci trend a hodnoty kolíšu v intervale od 0,03 do 0,1 mg.l^-1, ale v roku 1998 sa občas vyskytli hodnoty do 0,2 mg.l^-1.

Koncentrácie amónnych iónov vo všetkých objektoch, okrem objektov č. 899, 888, 872, 485, 170 a 265 kolísali do 0,15 mg.l^-1. V objektoch č. 888, 872, 170 a 3 koncentrácie kolísali do 0,3 mg.l^-1, občas do 0,6 mg.l^-1. V období rokov 1997-2001 sa kolísanie zmenšilo a koncentrácie oscilujú medzi 0,05 až 0,35 mg.l^-1. Namerané koncentrácie amónneho iónu v objektoch č. 899 a 265 majú počas celého pozorovaného obdobia stúpajúci trend. V prípade objektu č. 899 kolíšu do 0,6 mg.l^-1, v prípade objektu č. 265 kolíšu medzi 0,01 až 0,17 mg.l^-1.

Koncentrácia fosforečnanov v studniach na zásobovanie pitnou vodou v pozorovanom období kolíše prevažne do 0,05 mg.l^-1, občas vyššie (max. do 0,38 mg.l^-1). V hydrologickom roku 2000 bol detekčný limit v objektoch č. 102, 906 a 2559 nastavený na hodnotu 0,1 mg.l^-1. Situácia v pozorovacích studniach, okrem objektu č. 265, je podobná a koncentrácie väčšinou kolíšu do 0,05 mg.l^-1. V objekte č. 265 koncentrácia fosforečnanov kolíše od 0,02 do 0,13 mg.l^-1.

Ukazovatele kyslíkového režimu

Koncentrácie kyslíka vo vodných zdrojoch nachádzajúcich sa na ľavej strane Dunaja a vodné zdroje č. 485 a 467 zvyčajne kolíšu do 1 mg.l^-1. Hodnoty kyslíka vo vodných zdrojoch nachádzajúcich sa na pravej strane Dunaja (objekty č. 102, 2559 a 906) kolíšu od 1 do 6 mg.l^-1. Koncentrácie kyslíka v pozorovacích objektoch, okrem objektu č. 3, kolíšu v užšom intervale, väčšinou do 1 mg.l^-1. Koncentrácia kyslíka v objekte č. 3 sleduje hodnoty v dunajskej vode.

Hodnoty CHSK_Mn v objektoch umiestnených na pravej strane Dunaja a zdrže (okrem pozorovacích objektov č. 467 a 485, kde je kolísanie bezo zmien) a v objektoch č. 329 a 265 mali počas obdobia 1993-1998 zjavný klesajúci trend. V rokoch 1999-2000 bolo na objektoch č. 899, 888, 872, 170, 329 a 265 zaznamenané mierne zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, v roku 2001 sa však opäť vyskytol pokles. Mierny trend zvyšovania hodnôt CHSK_Mn bol zistený v objektoch č. 116 a 87, menej výrazne v objekte č. 105. Koncentrácie CHSK_Mn v objekte č. 3 kolíšu, ale v priebehu rokov 1999-2000 je pozorovaný mierny nárast, čo pravdepodobne súvisí s miernym nárastom hodnôt CHSK_Mn v Dunaji v tomto období.

Železo a mangán

Železo a mangán sú typickými zložkami hydrogeologického prostredia v tejto oblasti. Koncentrácie železa vo všetkých objektoch, okrem objektov č. 872, 170, 262 a 234, kolíšu do 0,3 mg.l^-1. Občas sa vyskytujú hodnoty nad 3 mg.l^-1. Vyššie koncentrácie železa v pozorovacích objektoch č. 872, 170 a 234 môžu tiež súvisieť s budovacím materiálom. Kolísanie koncentrácie železa na týchto objektoch v období rokov 1998-2001 sa stabilizovalo a pohybovalo sa do 0,4 mg.l^-1, občas do 0,6 mg.l^-1. Vyššie koncentrácie železa sa vyskytujú v objekte č. 262 a kolíšu do 0,55 mg.l^-1. Mierny nárast obsahu železa z rokoch 2000-2001 bol zaznamenaný v objekte č. 87 a hodnoty sa zvyčajne pohybujú od 0,05 do 0,12 mg.l^-1, ojedinelo až do 2 mg.l^-1.

Koncentrácie mangánu vo vodných zdrojoch, okrem objektov č. 116 a 485, kolíšu do 0,06 mg.l^-1. Obsah mangánu v objekte č. 116 kolíše od 0,05 do 0,2 mg.l^-1. Hodnoty mangánu vo vodnom zdroji č. 485 sa dlhodobo pohybujú v intervale od 0,2 do 0,6 mg.l^-1. Koncentrácie mangánu v pozorovacích objektoch, okrem objektov č. 899 a 262, kolíšu do 0,1 mg.l^-1, zriedkavo nad touto hodnotou. V pozorovacom objekte č. 899 koncentrácie mangánu v období rokov 1996-2001 vykazuje stúpajúci trend a kolíše od 0,2 do 0,9 mg.l^-1. V rokoch 1999-2001 bolo pozorované mierne stúpnutie koncentrácie mangánu v objekte č. 262, a hodnoty sa zvyčajne pohybujú od 0,06 do 0,11 mg.l^-1.

Nasledujúca tabuľka uvádza limity pre kvalitu pitnej vody používané pri hodnotení v rámci spoločného monitoringu:

                         Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu

	Obr. 4-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu