3.časť
Režim podzemných vôdV hydrologickom roku 2001 bol vplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd je monitorovaný 257 pozorovacími studňami. Tieto objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Sieť pozorovacích objektov na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2001 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v príslušných Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedení dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane.
3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôdHladiny podzemných vôd v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody závisí prevažne od kolísania hladiny vody v Dunaji, od hladiny vody v zdrži a od hladín vody v ramenách. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané porovnateľné hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Pre charakterizáciu podmienok pri nízkych, stredných a vysokých prietokoch na Dunaji, zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3.s-1, boli vybrané tri rôzne hydrologické situácie. Vybrané dátumy a zodpovedajúce prietoky na vodočetnej stanici Bratislava-Devín sú nasledovné – Tab.3-1, Obr. 3-2, Obr.3-3a a Obr. 3-3b: Tabuľka 3-1
Obdobie nízkych prietokov v hydrologickom roku bolo zvolené začiatkom januára, keď sa končilo obdobie malej vody. Obdobie strednej vody bolo zvolené v v prvej dekáde júna, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené koncom júna, keď predchádzajúca hydrologická situácia bola podobná hydrologickej situácii v roku 1993. Vo vybraných obdobiach boli aj podobné klimatické podmienky. Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach bola použitá priemerná denná hodnota. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps je uvedená nadmorská výška hladín podzemnej vody. Na zostrojenie hydroizohýps boli použité aj údaje o hladine povrchovej vody v Dunaji. Tieto hladiny boli vypočítané pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli na konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemnej vody a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramennej sústavy. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9. Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskom území. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Porovnaním hydrologických situácií v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2001 oproti 1993) je možné konštatovať, že vplyvom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja na veľkej časti ovplyvneného územia nastalo výrazné stúpnutie hladiny podzemných vôd, ako v oblasti chránenej proti povodniam tak aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). V porovnaní s rokom 1993 sa v hornej a strednej časti územia Szigetközu pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili vyššie hladiny podzemnej vody. Výrazné stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja a v dolnej časti územia Szigetközu. V oblasti okolo Bagomérskej ramennej sústavy, kde stále nie je vyriešená dotácia vody, boli hladiny podzemných vôd podobné hladinám v roku 1993. Táto oblasť je ovplyvnená drenážnym účinkom odpadového kanála. Vo všeobecnosti je stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0,5-1,0 m. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie je aj v oblasti inundácie na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé od opatrení podľa Dohody. Na ľavej strane zdrže je pozorovaný pokles. Tento súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj poklesom priepustnosti dna zdrže. Avšak hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred výstavbou priehrady. Mierny pokles hladín podzemných vôd nad sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála je spôsobený čiastočným prehĺbením odpadového kanála a eróziou koryta Dunaja pod sútokom. Podmienky priemerných prietokov Pri porovnaní hladín podzemných vôd v období pred realizáciou technických opatrení a zvýšením prietokov podľa Dohody a zavedením dotácie vody na maďarskej strane pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1) je výsledný efekt podobný efektu pri podmienkach nízkeho prietoku. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd nastalo v oboch, hornej aj strednej časti územia Szigetközu. Stúpnutie hladiny podzemnej vody je okolo 0,3-1 m (Obr. 3-8). V porovnaní s rokom 1993 hladiny podzemných vôd v dolnej časti Ášváňskej a Bagomérskej ramennej sústave neboli dotáciou vody významne ovplyvnené a hladiny podzemných vôd vo všeobecnosti zostali nezmenené. Mierny pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať pod sútokom starého koryta Dunaja s odpadovým kanálom, ktorý je pravdepodobne spôsobený eróziou koryta v tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území nevznikol žiadny vplyv od opatrení podľa Dohody. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať hlavne okolo ľavej strany zdrže. Toto vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj poklesom priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Aj v inundačnej oblasti na slovenskej strane je možné pozorovať určité stúpnutie hladín podzemných vôd, čo súvisí s rozdielnym režimom dotácie vody v inundačnom území. Na veľkej časti na slovenskej strane neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienky zodpovedajúce vysokým prietokom v Dunaji (približne 3000 m3.s-1) pre obdobie pred a po realizovaní opatrení podľa Dohody, vo všeobecnosti nie je možné v oblasti Szigetközu preukázať žiadny vplyv na hladiny podzemných vôd (Obr. 3-9). Na väčšine územia nie je dokumentovaná žiadna zmena, lokálne v inundačnom území sa vyskytuje stúpnutie alebo pokles do 0,5-0,7 m. Avšak v Ášváňskej a Bagomérskej ramennej sústave sa vyskytol pokles, ktorý pravdepodobne súvisí s nedostatočnou dotáciou vody do týchto oblastí. Pokles hladiny podzemnej vody pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja je pravdepodobne spôsobený prehlbovaním koryta a súvisiacim poklesom hladiny povrchovej vody. Zmeny v oblasti okolo zdrže na slovenskej strane súvisia s nižšou hladinou vody v zdrži a poklesom priepustnosti dna zdrže.
3.2. ZáveryVo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody v pravostrannej ramennej sústave hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Avšak žiadne významné zmeny nenastali v hornej a strednej časti územia Szigetközu a pokles hladín podzemných vôd v dolnej časti je charakteristický pre podmienky vysokých prietokov. Pokles hladiny podzemnej vody v tejto oblasti (územie okolo Ášváňskej a Bagomérskej ramennej sústavy) by mohol byť vyriešený rozšírením dotácie vody do týchto území. To by mohlo pomôcť zvýšiť hladinu podzemnej vody a zlepšiť situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách môže byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“.
|
||||||||||||||||||||||||
