2.časťKvalita povrchovej vodyMerania kvality povrchovej vody v roku 2001 boli v zmysle Dohody uskutočňované na 8 monitorovacích miestach na maďarskom území a na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1. Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte. Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód, odsúhlasených pracovnou skupinou ochrany kvality vody Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd. Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality sú uvedené v prílohách Slovenskej a Maďarskej Národnej správy z monitorovania prírodného prostredia za rok 2001. Hodnotenie bolo uskutočnené pre hydrologický rok 2001 v porovnaní s predchádzajúcim dlhodobým vývojom kvality povrchovej vody. Grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody je uvedené v prílohách Národných správ. Na hodnotenie boli použité odsúhlasené limitné hodnoty pre kvalitu povrchovej vody, dohodnuté na 55. zasadnutí Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd (Tab. 2-2). Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít
Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd
2.1. Základné fyzikálno-chemické ukazovateleTeplota vody Kolísanie teploty vody v celom skúmanom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje priebeh teploty vody pozorovaný v Dunaji pri Bratislave (miesto vzorkovania č. 109). V aktuálnom roku kolísala v rozmedzí od 0 do 25 °C, pričom maximálne hodnoty sa vyskytli v Auguste a minimálne hodnoty v Januári. Teplota vody v priesakovom kanáli bola, tak ako v predchádzajúcich rokoch, odlišná. V zimnom období je teplejšia (o 2-4 °C) a v letnom období chladnejšia (o 1-2°C), pretože priesakový kanál je dotovaný podzemnou vodou. Teplota vody v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji bola, v dôsledku pomalšej rýchlosti prúdenia, v letnom období o 2-3 °C teplejšia než teplota vody v Dunaji. Teplota vody v Dunaji za hydrologický rok 2001 je dokumentovaná na Obr. 2-2. pH Hodnoty pH vyjadrujú alkalinitu vody. Vyššie hodnoty sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. V dôsledku zníženej asimilačnej aktivity v zimnom období boli hodnoty pH nižšie než v letnom období. Hodnoty pH dunajskej vody v hydrologickom roku 2001 kolísali v rozmedzí od 7,58 do 8,69, pričom vyššie hodnoty sa vyskytli počas nárastu rias (najmä v máji a auguste). Hodnoty pH v ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji kolísali medzi 7,49 a 8,94 a počas hydrologického roka sa vyskytli náhle poklesy alebo stúpnutia. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v Mošonskom Dunaji pri Véneku počas povodne, maximum sa vyskytlo v Ášváňskom ramene v máji. Hodnoty pH v priesakovom kanáli kolísali od 7,6 do 8,3. Maďarské a slovenské hodnoty merané na rovnakom mieste sú dokumentované na Obr. 2-3. Elektrická vodivosť Elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených látok minerálneho pôvodu. Hodnoty vodivosti v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave v roku 2001 v zásade sledujú hodnoty vodivosti v profile Bratislava (č. 109) a kolísali medzi 28,4-50 mS.m-1. Vyššia salinita bola charakteristická pre začiatok jari, zatiaľ čo nasledujúci pokles vodivosti sa kvôli riedeniu vyskytol počas vyšších prietokov. Obsah rozpustených látok v Mošonskom Dunaji pri profile Vének je v porovnaní s ostatnými vodnými plochami vyšší (súvisí to s vplyvom prítokov a tiež v dôsledku zaťaženia pochádzajúceho z odpadových vôd). Avšak, nedosiahol hodnoty z predchádzajúceho roka a kolísal v rozmedzí od 38 do 56 mS.m-1. Hodnoty elektrickej vodivosti v priesakovom kanáli, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v rozmedzí od 35 do 47 mS.m-1. Nerozpustné látky Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Kolísanie obsahu nerozpustných látok počas hydrologického roka 2001 v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje kolísanie obsah nerozpustných látok v Dunaji v Bratislave (č. 109). Avšak zdrž, ktorá sa nachádza pod Bratislavou, v závislosti na aktuálnom prietoku a rýchlosti prúdenia hrá dôležitú úlohu pri sedimentácii a remobilizácii nerozpustných látok. Hodnoty obsahu nerozpustných látok zväčša kolísali v intervale od 6 do 44 mg.l-1. Tri vzorky odobraté počas zvýšených prietokov (marec, jún a júl) prekročili 50 mg.l-1, čo predstavuje IV. triedu čistoty vody. V priesakovom kanáli obsah nerozpustných látok kolísal medzi 1-28 mg.l-1. Obsah nerozpustných látok pozdĺž pozdĺžneho profilu pravostrannej ramennej sústavy vykazoval, podobne ako predchádzajúce roky, mierny pokles. V profile Vének na Mošonskom Dunaji obsah nerozpustných látok stúpol z 10 mg.l-1 v marci na 68 mg.l-1 v septembri, pričom namerané hodnoty v auguste a septembri prekročili hodnotu 50 mg.l-1. Priebeh a kolísanie obsahu nerozpustných látok je dokumentovaný na Obr. 2-4. Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie Základné fyzikálno-chemické parametre v Dunaji v a ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietokoch. Kolísanie obsahu nerozpustných látok na celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje kolísanie obsahu nerozpustných látok v Dunaji v Bratislave (č. 109). Avšak zdrž, ktoré sa nachádza pod Bratislavou, v závislosti od aktuálneho prietoku a rýchlosti prúdenia hrá dôležitú úlohu pri sedimentácii a remobilizácii nerozpustných látok. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných plôch. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru; voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hydrologickom roku 2001 neboli v porovnaní s predchádzajúcim rokom v kvalite vody zaznamenané žiadne významné zmeny.
2.2. Katióny a aniónyKvantitatívny pomer iónového zloženia dunajskej vody počas hydrologického roka 2001, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie kvantitatívneho pomeru obsahu iónov sledovalo zmeny salinity (predovšetkým zmeny iónov horčíka, vápnika, sodíka, chloridov a síranov), ktoré závisia od kolísania prietokov v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Priebeh koncentrácie síranov meraný slovenskou a maďarskou stranou je znázornený na Obr. 2-5. Najstabilnejší obsah iónov bol charakteristický pre priesakovú vodu. Vyšší obsah rozpustených látok v Mošonskom Dunaji pod Győrom sa vyskytol v súvislosti s vyššou koncentráciou sodíka, horčíka a síranových iónov v prvej polovici hydrologického roka.
2.3. NutrientyDusičnany Koncentrácie dusičnanov v roku 2001 na všetkých monitorovaných miestach na Dunaji, ako aj v pravostrannej ramennej sústave vykazujú sezónne kolísanie. Hodnoty väčšinou kolísali v intervale od 3 do 16 mg.l-1, Obr. 2-6a a Obr. 2-6b. Koncentrácie dusičnanov v Mošonskom Dunaji kolísali podobne ako na ostatných monitorovaných miestach; maximum (14 mg.l-1) bolo pozorované vo februári, minimum v auguste (1,7 mg.l-1). Hodnoty v priesakovom kanáli v roku 2001 rovnomerne kolísali v intervale od 2,5 do 9,7 mg.l-1. Amónny ión V hydrologickom roku 2001 sa koncentrácie amónneho iónu na všetkých meraných miestach na Dunaji, okrem vzorkovacieho miesta Bratislava, a v pravostrannej ramennej sústave, s výnimkou profilu Vének situovanom na Mošonskom Dunaji, prevažne pohybovali od 0,01 do 0,2 mg.l-1. V porovnaní s ostatnými vodnými plochami sa počas pozorovaného obdobia vyššie hodnoty koncentrácie amónneho iónu vyskytli v profile Bratislava (č. 109) a kolísali od 0,064 do 0,371 mg.l-1 (Obr. 2-7). Vo všeobecnosti sa v dôsledku pomalších nitrifikačných procesov vyskytujú vyššie koncentrácie v obdobiach s nižšou teplotou vody. Koncentrácie amónneho iónu sú najnižšie v priesakovom kanáli, kde kolísali od 0,1 do 0,12 mg.l-1. Koncentrácia amónneho iónu v Mošonskom Dunaji v profile Vének v zimnom období bola niekoľkokrát vyššia než koncentrácie pozorované na ostatných profiloch (maximálna hodnota 1,02 mg.l-1 bola nameraná vo januári). Dusitany Koncentrácie dusitanových iónov, ktoré sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov, vykazovali sezónne zmeny a kolísali v intervale od 0,02 do 0,16 mg.l-1 - Obr. 2-8. V pravostrannej ramennej sústave sa vo februári vyskytla jedna extrémna hodnota v Szigetskom ramene, keď koncentrácia dusitanov dosiahla 0,32 mg.l-1. Celkový dusík Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Trend kolísania celkového dusíka v Dunaji, Mošonskom Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave si bol vzájomne podobný. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je možné v ramennej sústave pozorovať mierne stúpnutie hodnôt celkového dusíka. Koncentrácie celkového dusíka v Dunaji kolísali od 0,91 do 5,63 mg.l-1; v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji sa koncentrácie pohybovali od 2 do 6,76 mg.l-1 (Obr. 2-6a a Obr. 2-6b). Najmenšie množstvo celkového dusíka bolo zistené v priesakovom kanáli (od1 do 4,08 mg.l-1). Fosforečnany V hydrologickom roku 2001 koncentrácie fosforečnanov v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne poklesli. Na všetkých vzorkovacích miestach, okrem profilu Vének na Mošonskom Dunaji, fosforečnany kolísali od 0,03 do 0,27 mg.l-1 (Obr. 2-9a a Obr. 2-9b). Vyššia hodnota sa vyskytla raz v profile Helena v apríli, keď dosiahla 0,47 mg.l-1. Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty ortofosforečnanov vyskytujú počas povodní a v zimnom období, nižšie hodnoty sú charakteristické pre vegetačné obdobie. Koncentrácie fosforečnanov na Mošonskom Dunaji, v dôsledku väčšieho znečistenia, kolísali od 0,2 do 0,93 mg.l-1. Najnižšie koncentrácie fosforečnanov sa vyskytli v priesakovej vode (od 0,01 do 0,15 mg.l-1). Celkový fosfor Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledujú zmeny koncentrácie fosforečnanov. Je možné pozorovať aj vplyv povodňových vĺn, pretože obsah fosforu prevažne viazaný na nerozpustné látky má za následok stúpnutie koncentrácii celkového fosforu. Koncentrácia celkového fosforu na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének situovaného na Mošonskom Dunaji, kolísala v intervale od 0,02 do 0,2 mg.l-1 (Obr. 2-9a a Obr. 2-9b). Koncentrácie celkového fosforu v profile Vének kolísali v intervale 0,16-0,3 mg.l-1, avšak vyskytli sa dve extrémne hodnoty v decembri 2000 (0,69 mg.l-1) a v auguste 2001 (0,71 mg.l-1). Nutrienty - zhrnutie Koncentrácia aniónov obsahujúcich dusík a fosfor v období rokov 1993-1996 mierne vzrástla na všetkých monitorovacích lokalitách na Dunaji. Obdobie rokov 1997-2001 je charakteristické poklesom a stabilizáciou obsahu nutrientov (monitorovacia lokalita č. 109). Pokles obsahu nutrientov v bratislavskom úseku Dunaja pravdepodobne súvisí s poklesom znečistenia prichádzajúceho do tejto oblasti z hornej časti povodia Dunaja. Podobnú situáciu v rokoch 1997-1998 je možné na Dunaji pozorovať v Medveďove. V roku 1999 bolo zistené mierne stúpnutie a ich koncentrácie sa počas rokov 2000-2001 nezmenili. Po zavedení dotácie vody obsah nutrientov v pravostrannej ramennej sústave sleduje kolísanie v Dunaji. Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.
2.4. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíkaRozpustený kyslík V hydrologickom roku 2001 koncentrácia rozpusteného kyslíka na monitorovacích lokalitách na Dunaji meraná slovenskou stranou kolísala od 8 do 14 mg.l-1, na monitorovacej lokalite č. 308 až do 18 mg.l-1. Koncentrácia rozpusteného kyslíka meraná maďarskou stranou kolísala od 6,56 do 10,88 mg.l-1. Kolísanie rozpusteného kyslíka na vybraných profiloch je dokumentované na Obr. 2-10a. Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty vyskytujú v zimnom období, zatiaľ čo nižšie hodnoty sa vyskytujú v lete. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesal s narastajúcou teplotou vody v Dunaji. Okrem toho obsah rozpusteného kyslíka závisí aj od asimilačnej aktivity fytoplanktónu. V priebehu meraní bol obsah rozpusteného kyslíka v pravostrannej ramennej sústave v prvej polovici roka priaznivejší než v hlavnom koryte Dunaja. Kolísanie obsahu rozpusteného kyslíka bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom premenlivejšie. Koncentrácie kolísali v rozmedzí od 6,72 do 13 mg.l-1. V pravostrannej ramennej sústave obsah rozpusteného kyslíka, v dôsledku sústavnej dotácii vody, sledoval priebeh hodnôt rozpusteného kyslíka v Dunaji (Obr. 2-10b). Koncentrácie kyslíka v Mošonskom Dunaji v profile Vének boli mierne vyššie než v predchádzajúcom roku a kolísali od 6,4 do 12,66 mg.l-1. Podmienky kritického nedostatku kyslíka v Mošonskom Dunaji sa počas hodnoteného obdobia nevyskytli. CHSKMn a BSK5 Ukazovatele CHSK a BSK sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. V hydrologickom roku 2001 hodnoty CHSK na všetkých meraných profiloch kolísali od 1 do 6 mg.l-1. Vyššia hodnota bola v jednom prípade nameraná na vzorkovacej lokalite Bratislava (č. 109), keď v marci dosiahla hodnotu 7,76 mg.l-1. Hodnoty CHSK v pravostrannej ramennej sústave boli v porovnaní s dunajskou vodou o niečo nižšie a kolísali od 2 do 4,6 mg.l-1. Maximálna hodnota bola v profile Helena nameraná v marci (4,4 mg.l-1), v Szigetskom a Ášváňskom ramene v júli (4,6 mg.l-1). Obsah organických látok v priesakovom kanáli je dlhodobo nízky a v roku 2001 kolísal od 1 do 3 mg.l-1. Hodnoty BSK v dunajskej vode kolísali v rozmedzí od 1 do 3 mg.l-1, okrem hodnôt nameraných v Rajke a Medveďove v júni (4,6 mg.l-1). Hodnoty BSK v ramennej sústave sú v porovnaní s dunajskou vodou nižšie. Vyššie hodnoty CHSK a BSK sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach so zvýšenými prietokmi v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prirodzených organických látok. Ako najchudobnejšia na organický materiál bola zistená priesaková voda, BSK kolísala od 0,5 do 2,3 mg.l-1. V Mošonskom Dunaji pri Véneku sú hodnoty CHSK a BSK, podobne ako predošlé roky, v dôsledku čiastočne čistenej odpadovej vody z Győru, vyššie (CHSK 3-5,5 mg.l-1, BSK 1,3-6,3 mg.l-1). Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie Počas hydrologického roka 2001 bol obsah rozpusteného kyslíka zvyčajne priaznivý a obsah organického uhlíka bol vo všeobecnosti malý. Ukazovatele súvisiace s kyslíkom a organickým uhlíkom v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2000) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v bratislavskom úseku Dunaja. Tento fakt je dôsledkom podstatného zlepšenia čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. V období vyšších prietokov na Dunaji sa vyskytli vyššie hodnoty ukazovateľov kyslíkového režimu (CHSKMn, BSK5). Ukazovatele kyslíkového režimu na profile Vének sú ovplyvnené lokálnym znečistením (znečistenie pochádzajúce z mesta Győr) spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom.
2.5. KovyŽelezo Obsah železa v povrchovej vode ovplyvňuje množstvo nerozpustných látok. Vzájomná súvislosť medzi koncentráciami železa a obsahom nerozpustných látok v povrchovej vode je dokumentovaná tým, že najvyššie koncentrácie sú namerané v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok. V roku 2001 koncentrácie železa na všetkých meraných profiloch v Dunaji kolísali prevažne do 0,7 mg.l-1, v jednom prípade v Bratislave dosiahla hodnotu 1,19 mg.l-1. Koncentrácie železa v pravostrannej ramennej sústave prevažne kolísali do 0,4 mg.l-1. Len v apríli bola nameraná vyššia hodnota v profile Helena (0,49 mg.l-1) a v júli v Szigetskom ramene (0,72 mg.l-1). Koncentrácia železa v priesakovom kanáli kolísala v užšom intervale od 0,03 do 0,2 mg.l-1. V Mošonskom Dunaji na profile Vének je kvôli charakteru oblasti povodia obsah železa vždy vyšší (voda v rieke Rába je bohatá na železo). V hydrologickom roku 2001 kolísal od 0,14 do 0,69 mg.l-1. Mangán Mangán, podobne ako železo, sa v povrchovej vode vyskytuje prevažne v pevnej fáze. Koncentrácie mangánu v dunajskej vode väčšinou kolísali v intervale do 0,3 mg.l-1. Avšak v novembri 2000 bola v profile Rajka nameraná extrémna hodnota (0,69 mg.l-1). Najvyššie koncentrácie mangánu boli namerané v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok. Priebeh koncentrácií mangánu nameraných slovenskou a maďarskou stranou na vybraných profiloch je dokumentovaný na Obr. 2-13. Koncentrácie mangánu v profile Vének na Mošonskom Dunaji kolísali do 0,1 mg.l-1, okrem dvoch hodnôt: 0,38 mg.l-1 v novembri 2000 a 0,22 mg.l-1 v decembri 2000. V pravostrannej ramennej sústave a v priesakovom kanáli boli namerané nízke koncentrácie. Ťažké kovy Koncentrácie ťažkých kovov v hydrologickom roku 2001 zvyčajne kolísali v rozmedzí limitov zodpovedajúcich I. triede čistoty povrchových vôd. Podobne ako predchádzajúce roky najvyššie koncentrácie sa vyskytli pri zinku, nasledovala meď, nikel, kadmium, ortuť a arzén.
2.6. Biologické a mikrobiologické ukazovateleKoliformné baktérie Bakteriologické znečistenie povrchovej vody je možné stanoviť počtom koliformných baktérií. V roku 2001 počet koliformných baktérií na profile Bratislava (č. 109) kolísal v intervale od 21 do 300 KTJ.ml-1, čo zodpovedá dlhodobým meraniam na tomto profile. Hodnoty koliformných baktérií na profile Rajka a v profile Medveďov sledujú kolísanie hodnôt na profile Bratislava, zatiaľ čo počet koliformných baktérií je dlhodobo nižší v porovnaní s lokalitou vzorkovania pri Bratislave. Bakteriologické znečistenie, dokumentované počtom koliformných baktérií, je v hlavnom koryte v profile Medveďov v porovnaní s profilom Rajka nižšie. Bakteriologické znečistenie v Dunaji smerom po prúde a pozdĺž ramennej sústavy v smere dotácie vody od vtoku pri profile Helena v roku 2001 tiež klesá. Bakteriologické znečistenie na profile Vének situovanom na Mošonskom Dunaji, v dôsledku prítokov čiastočne čistenej odpadovej vody, kolísal v rozmedzí od 220 do 3500 KTJ.ml-1. Priesakový kanál je možné z bakteriologického hľadiska považovať za najčistejší. Chlorofyl-a Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vo vode. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. Podľa pozorovaní v Dunaji v roku 2001 jarné maximum nárastu rias, podobne ako predchádzajúci rok, nenastalo. Avšak mierne stúpnutie sa vyskytlo začiatkom marca a v máji, ale hodnoty dosiahli maximálne 30 mg.m3. Prvá skutočná kulminácia sa vyskytla koncom júla a začiatkom augusta, keď hodnoty kolísali od 70 do 1000 mg.m3 (Obr. 2-14a a Obr. 2-14b). V pravostrannej ramennej sústave bola situácia podobná situácii v dunajskej vode, avšak koncentrácie chlorofylu-a občas dosiahli vyššie hodnoty. Počas kulminácie koncom júla a začiatkom augusta maximálna hodnota v profile Helena dosiahla 161 mg.m3. V prípade maximálneho nárastu rias v ramennej sústave bola koncentrácia chlorofylu-a v Ášváňskom ramene viac ako o 50 % vyššia než v Szigetskom ramene. V profile Vének na Mošonskom Dunaji boli zistené dve kulminácie, prvá v máji (80 mg.m3) a druhá koncom júla a začiatkom augusta (114,85 mg.m3). Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovom kanáli zostala nízka a prevažne kolísala od 1,18 do 10 mg.m3. Najvyššie hodnoty boli nameraná počas jarného a letného nárastu rias, keď koncentrácie chlorofylu-a dosiahli 24 resp. 34 mg.m3. Index saprobity Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Na základe slovenských údajov sa väčšina hodnôt indexu saprobity v ovplyvnenom území pohybuje v intervale od 1,79 do 2,31, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu. Tieto hodnoty sú typické pre tento úsek rieky. Samočistiace procesy na tejto úrovni prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Časové rady údajov indexu saprobity počas posledných desiatich rokov indikujú trend mierneho poklesu. Podľa maďarských údajov index saprobity kolíše medzi 2,22 a 2,7, čo zodpovedá alfa-beta-mezosapróbnemu stavu (Obr. 2-15). Index saprobity v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji v profile Vének kolíše od 2,13 do 2,78, čo zodpovedá alfa-mezosaprobite. Ostatné biologické ukazovatele Pozorovania počtu rias, počtu zooplanktónu a makrozoobentosu sa podľa Dohody uskutočňuje štyri krát za rok. Fytoplanktón V hydrologickom roku 2001 bol počet rias zisťovaný vo vzorkách odobratých v decembri 2000, v marci a júni a októbri 2001. Hustoty populácií, podobne ako predchádzajúci rok, boli nižšie kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam pre rozmnožovanie rias v čase vzorkovania. Maximálne hodnoty sa na všetkých vzorkovacích miestach vyskytli v marci, avšak abundancia rias zostala pod 10000 buniek.ml-1. Len v Ášváňskom ramene dosiahla hodnotu 21269 buniek.ml-1. V priesakovom kanáli maximálna hodnota v marci dosiahla 10456 buniek.ml-1. Podobne ako predchádzajúci rok v spoločenstve fytoplanktónu dominovali rozsievky, ale počas jari boli početné aj druhy Chrysophyceae a v lete bolo významné aj množstvo zelených rias, ktoré boli mali bohaté druhové zloženie a veľmi početný bol druh Cryptomonas. Voda v priesakovom kanáli, podobne ako pri koncentrácii chlorofylu-a, zostala relatívne chudobná na riasy. Na základe výskumu fytoplanktónu je možné pozorovať určitú reštrukturalizáciu zloženia rias. Nárast druhovej diverzity je možné preukázať predovšetkým častejším výskytom rias druhov Chrysophyta a Pyrrophyta. Zooplanktón Pozorovania zooplanktónu boli v hydrologickom roku 2001 uskutočnené v apríli, v máji, v auguste a v septembri. Abundancia jednotlivých druhov sa v Dunaji vyvíjala podobne ako predošlý rok. Žiadne spoločenstvo sa nevyskytlo s vysokou hustotou populácie. Niektoré zriedkavé druhy sa v roku 2001 nevyskytli. V pravostrannej ramennej sústave sa populácie zooplanktónu s vysokou hustotou vyskytli zriedkavejšie než v predchádzajúcom roku. Abundancia je nízka na miestach kde je kvôli dočasnej dotácii vody vysoká rýchlosť prúdenia. Druhová diverzita a počet jedincov boli v Ášváňskom ramene vyššie než profile Helena a v Szigetskom ramene, ktoré sú situované v hornej časti systému dotácie vody. Sezónna dynamika populácie bola podobná dynamike zaznamenanej v predchádzajúcich rokoch. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli maximálne hodnoty v priesakovej vode výrazne nižšie. Nevyskytlo sa žiadne masové rozšírenie teplomilných lariev druhov Rotifera a Nauplius, žijúcich v eutrófnych vodách. V Mošonskom Dunaji v profile Vének hodnoty abundancie kulminovali v Apríli, avšak abundancia bola počas roka opäť vyrovnaná. Makrozoobentos V hydrologickom roku 2001 boli spoločenstvá vodných makroskopických bezstavovcov vzorkované na vzorkovacích lokalitách v máji, v júli, v auguste a v októbri. Faunistické výsledky populácie makroskopických bezstavovcov v Dunaji boli podobné ako predchádzajúci rok. V hydrologickom roku 2001 dominovali druhy charakteristické pre beta-mezosapróbny stav: mäkkýše, potočníky (Trichoptera) a rakovce (Malacostrata). Spomedzi typických druhov mäkkýšov bol nájdený Ancylus fluviatilis a Theodoxus danubialis, spomedzi rakovcov druhy Corophium curvispinum, Dikerogammarus bispinosus a zriedkavý Pontogammarus obesus , z potočníkov druh Caenis moesta v Rajke, Dreissena polymorpha (mäkkýš) a Jaera istrii (rakovec) v Bratislave alebo Erpobdella octoculata v profile Medveďov. Taxóny hmyzu sa vyskytovali sporadicky v Rajke, zatiaľ čo v Medveďove počet druhov hmyzu vzrástol. Vo vode dodávanej do Mošonského Dunaja bolo možné vo veľkej miere identifikovať podobné druhy ako boli pozorované v Dunaji. V profile Vének boli najcharakteristickejšími druhy mäkkýšov. Popri ulitníkoch boli nájdené druhy lastúrnikov spolu s niekoľkými vodnými organizmami (Physella acuta, Assellus aquaticus, Corixidae sp., Ilyocoris cimicoides, Microneta sp.) Priesaková voda vyhovovala organizmom stojatých vôd, ktoré dominovali. Výsledky monitorovania v ramennej sústave pozdĺž osi dotácie vody potvrdzujú rozšírenie reofilných taxónov bezstavovcov od začiatku systému dotácie vody. Veľké množstvo organizmov je možné pozorovať aj v Ásváňskej ramennej sústave (Ancylus fluviatilis, Jaera istrii, Dikerogammarus villosus, usadili sa tu aj nejaké druhy potočníkov a podeniek). Taxonomické výskumy potvrdzujú, že je možné nájsť druhy uprednostňujúce aj nižšie aj vyššie rýchlosti prúdenia. Počítané hodnoty sapróbneho indexu v rokoch 2000-2001 indikujú mierny nárast. V roku 2000 sa sapróbne indexy pohybovali v intervale od 1,87 do 2,18, zatiaľ čo v roku 2001 sapróbny index kolísal od 2,06 do 2,18. Získané výsledky sapróbneho indexu zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu, typickému pre tento úsek rieky. Perifytón Na základe výsledkov získaných v roku 2001 je možné konštatovať, že sapróbne indexy perifytónu na každom mieste vzorkovania zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu. Index saprobity perifytónu sa pohyboval od 1,86 do 2, čo znamená, že interval hodnôt bol oproti predchádzajúcemu roku užší. Na základe druhovej diverzity perifytónu na každom mieste vzorkovania dominovali rody skupiny Bacillariophyceae. Častými boli rody Aulacoseira, Cyclotella, Cyclostephanos, Stephanodiscus a Thalassiosira, rody zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria) ako aj zo skupiny Achnanthaceae (Achanathes, Cocconeis), ale najčastejšími boli rody zo skupiny Naviculaceae (Amphora, Cymbella, Cymatopleura, Surirella, Gomphonema, Naviculla, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia). Sporadickými boli Cyanophyta, spomedzi ktorých boli zistené druhy Lyngbyia martesiana, Oscillatoria limosa a Phormidium retzii.
2.7. Kvalita sedimentovVzorkovanie dnových sedimentov v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu bolo maďarskou stranou uskutočnené v máji 2001 a slovenskou stranou v októbri. Boli analyzované organické a anorganické mikrokomponenty a bol stanovovaný aj obsah celkového fosforu a dusíka. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bol na hodnotenie použitý “kanadský zoznam”. Táto norma rozlišuje tri úrovne znečistenia: úroveň bez znečistenia, najnižšia úroveň znečistenia a úroveň vážneho znečistenia. Spomedzi anorganického mikroznečistenia bolo analyzovaných sedem komponentov ťažkých kovov (Zn, Hg, Cd, Cr, Ni, Pb a Cu). Podľa výsledkov je možné konštatovať, že v roku 2001, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, znečistenie ťažkými kovmi na žiadnom zo vzorkovaných miest nedosiahlo „úroveň vážneho znečistenia“. Boli miesta kde koncentrácie ťažkých kovov, s výnimkou olova, boli vyššie než príslušné limitné hodnoty pre „najnižšiu úroveň znečistenia“. Koncentrácia zinku nad limitnú hodnotu (120 mg.kg-1) bola zistená v sedimentoch Ášváňskeho ramena, na dvoch miestach vzorkovania v Mošonskom Dunaji a v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Koncentrácia kadmia bola vyššia než príslušná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia“ (0,6 mg.kg-1) v Medveďove na Dunaji, pri Véneku na Mošonskom Dunaji a v Ášváňskom ramene. Koncentrácia medi bola vyššia než limitná hodnota (16 mg.kg-1) v Ášváňskom ramene a v Dunaji nad dnovou prehrádzkou a nad sútokom s odpadovým kanálom. V Dunaji nad sútokom s odpadovým kanálom a nad dnovou prehrádzkou boli aj hodnoty chrómu, niklu a arzénu vyššie než „ najnižšia úroveň znečistenia“. Hodnota najnižšieho znečistenia bola dosiahnutá aj pre ortuť (0,2 mg.kg-1) v mieste vzorkovania na Dunaji nad sútokom s odpadovým kanálom. Podľa horeuvedených výsledkov je možné konštatovať, že najvyššia akumulácia ťažkých kovov bola pozorovaná v Ášváňskom ramene a v starom koryte Dunaja nad dnovou prehrádzkou a nad sútokom s odpadovým kanálom, zatiaľ čo najmenšia boli pozorovaná v priesakovom kanáli. Z organických mikroznečisťovateľov boli analyzované polychlórované bifenyly (PCB) a polychlórované aromatické uhľovodíky (PAH). Suma PCB bola stanovená analýzou 8 izomérnych zložiek. Suma PAH bola stanovená 13 zložkami polyaromatických uhľovodíkov. Podľa získaných výsledkov je možné konštatovať, že znečistenie PCB a PAH neprekračuje príslušné limity pre “najnižšiu úroveň znečistenia”, v prípade PCB 70 mg.kg-1 a v prípade PAH 2000 mg.kg-1. Naviac, koncentrácia PCB na všetkých pozorovaných vzorkovacích miestach bola nižšia ako detekčný limit (0,2 mg.kg-1). Obsah celkového fosforu v sedimentoch na všetkých vzorkovaných miestach, okrem hlavného koryta Dunaja a priesakového kanála, prekročil limitnú hodnotu „najnižšej úrovne znečistenia“ (600 mg.kg-1). Obsah celkového dusíka v sedimentoch prekročil limitnú hodnotu „najnižšej úrovne znečistenia“ na všetkých vzorkovaných miestach. Avšak ani celkový fosfor ani celkový dusík nedosiahli „úroveň vážneho znečistenia“ (2000 mg.kg-1 pre celkový fosfor a 4800 mg.kg-1 pre celkový dusík) na žiadnom zo vzorkovaných miest.
2.8. Rozdiely v údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranouV rámci spoločného monitoringu podľa Dohody existujú miesta kde by obe Strany mali vzorkovať na rovnakom mieste a v rovnakom čase (Rajka, Medveďov a Komárno na Dunaji, stavidlo č. I na Mošonskom Dunaji a stavidlo č. II na pravostrannom priesakovom kanáli). Tieto miesta vzorkovania patria do pozorovacej siete kvality povrchovej vody vzorkovanej v rámci Slovensko-maďarského monitoringu kvality hraničných vôd. Na základe pozorovaní vybraných vzorkovacích miest (Rajka a Medveďov) je možné konštatovať, že v údajoch nameraných oboma Stranami sa vyskytujú rozličné rozdiely. Povšimnutiahodné rozdiely sú pri nasledovných ukazovateľoch: pH, rozpustený kyslík, nerozpustné látky, sírany, dusitany, celkový dusík, amónny ión, celkový fosfor, BSK5, sapróbny index, Fe, Mn a ťažké kovy. Jednu skupinu rozdielov je možné charakterizovať systematickou odchýlkou medzi údajmi meranými slovenskou a maďarskou stranou (napr. sírany alebo sapróbny index), druhá je reprezentovaná rozdielnymi trendmi v slovenských a maďarských údajoch (napr. rozpustený kyslík, BSK5, atď.) a do poslednej skupiny patria rozdiely charakterizované veľkou odchýlkou v údajoch, zatiaľ čo trend je podobný. Rozdiely môžu trvať po celý rok alebo počas nejakých období alebo sa môžu vyskytnúť príležitostne. Príklady je možné vidieť na Obr. 2-3, Obr. 2-4, Obr. 2-5, Obr. 2-6a, Obr. 2-7, Obr. 2-10a, Obr. 2-11, Obr. 2-12, Obr. 2-13 a Obr. 2-15. Odborníci oboch strán preskúmajú tieto rozdiely v údajoch a pripravia odporúčania na ich elimináciu.
2.9. ZáveryZvýšené a znížené hodnoty niektorých ukazovateľov viditeľné z dlhodobého hodnotenia boli v Dunaji pozorované už na profile Bratislava (109), kde sa kvalita vody Dunaja vo všeobecnosti zlepšila. Táto zmena ovplyvňuje kvalitu vody pritekajúcu na územie ovplyvnené dočasnými opatreniami realizovanými podľa Dohody. Hydrologický rok 2001 bol podobný predchádzajúcemu hydrologickému roku. Zlepšenie alebo zhoršenie niektorých ukazovateľov kvality vody bolo zaznamenané najmä na vzorkovacích miestach v ramennej sústave a na Mošonskom Dunaji. Kolísanie jednotlivých ukazovateľov, charakterizujúcich kvalitu povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave, sa v dôsledku sústavnej dotácie vody od roku 1995, bolo umelo ovplyvnené a sleduje ich kolísanie v dunajskej vode. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri dotácii vody formovaná aj prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody labilný (premenlivý v čase), čo je dokumentované nepriaznivými hodnotami niektorých ukazovateľov (koliformné baktérie, BSK, dusičnany, celkový fosfor, sírany a sapróbny index), zatiaľ čo v ukazovateľoch charakterizujúcich kyslíkový režim, rozpustené látky, koncentráciu železa a CHSK je možné pozorovať zlepšenie.
Tabuľka 2-3: Klasifikácia ukazovateľov alebo skupiny ukazovateľov na základe limitných hodnôt pre klasifikáciu kvality povrchových vôd
* V prípade týchto ukazovateľov boli medzi údajmi nameranými slovenskou a maďarskou stranou rozdiely. Vo všeobecnosti rozdielne výsledky získané slovenskou a maďarskou stranou neovplyvnili klasifikáciu kvality povrchovej vody. Avšak v ukazovateľoch ako pH, rozpustený kyslík, index saprobity a BSK5 dosiahnuté výsledky v niektorých prípadoch klasifikáciu ovplyvňujú.
|
