1. časťHladiny a prietoky povrchových vôdV monitorovaní hladín a prietokov povrchových vôd neboli v hydrologickom roku 2001 žiadne zmeny. Pozorovania boli vykonávané na 15-tich vodočetných staniciach na slovenskej strane a 13-tich vodočetných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). Situácia pozorovacej siete je znázornená na Obr. 1-1. V medzivládnej Dohode sa Strany zaviazali vzájomne si vymieňať údaje z dohodnutých vodočetných staníc. Spoločné merania napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov pritekajúcich do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté odsúhlasené časové rady údajov. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení uskutočnených v zmysle Článkov 1-3 Dohody. Tabuľka 1-1: Zoznam vodočetných staníc
Dočasný vodohospodársky režim bol určený medzivládnou Dohodou podpísanou 19. apríla 1995. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m3.s-1 v Bratislave, bude do Dunaja pod Čunovom prepúšťaných 400 m3.s-1 v ročnom priemere. Každodenné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava-Devín, zohľadňujúc manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m3.s-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m3.s-1. V prípade povodní sa množstvo vody nad 600 m3.s-1 prepúšťané cez hať v inundácii pri výpočte ročného priemeru nezohľadňuje. V Dohode bolo dohodnutých ďalších 43 m3.s-1 vody prepúšťaných do Mošonského ramena Dunaja. Na základe priemerných ročných prietokov v stanici č. 1250 pre rôzne roky je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 2001 bol vyšší než priemer uvažovaný v Dohode (Tab. 1-2). Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky
Nízke prietoky v Dunaji sa vyskytli od začiatku novembra 2000 do marca 2001, ako aj koncom augusta a na konci októbra 2001. Najnižší priemerný denný prietok sa vyskytol 26. decembra 2000, keď dosiahol hodnotu 1101 m3.s-1. Prietoky nad 3000 m3s-1 sa v Dunaji vyskytli koncom marca 2001, v júni a septembri 2001, príležitostne v júnu a v júli. Maximálny priemerný denný prietok sa vyskytol počas obdobia vysokých prietokov v marci 2001, kedy dosiahol 5504 m3s-1. Na základe týchto hodnôt je možné konštatovať, že vysoké alebo nízke prietoky nedosiahli výnimočné hodnoty. Napriek tomu, priemerný ročný prietok v roku 2001 mierne prekročil priemerný ročný prietok uvažovaný v Dohode (cca 18 %). Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2001 na vodočetnej stanici č. 1250 Bratislava-Devín je znázornený na obr. 1-2. 1.1. Prietok do Dunaja pod ČunovomStanovenie priemerného denného množstvá vody prepúšťanej do Dunaja pod Čunovom bolo založené na priemerných denných prietokoch meraných v staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3). Mesačné charakteristiky prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2001 boli nasledovné: Rok 2000 2001
Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava-Devín v hydrologickom roku 2001 bol 2169,76 m3.s-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v Dohode Slovenská strana bola povinná prepustiť do koryta Dunaja pod Čunovom priemerný ročný prietok 428,60 m3s-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 487,33 m3.s-1. Počas hydrologického roka 2001 boli na úseku koryta Dunaja medzi Čunovom a Sapom (rkm 1851-1811) naplánované merania prietokovej kapacity koryta. Z tohoto dôvodu dvakrát – v marci a v septembri, bolo do tohoto úseku Dunaja prepúšťané väčšie množstvo vody. Bohužiaľ obdobie vysokých prietokov v marci nebolo dostatočne dlhé na uskutočnenie všetkých meraní a merania boli opakované v septembri. Naviac sa v septembri vykonalo prepláchnutie koryta. Počas hydrologického roka 2001 nebolo potrebné prepúšťať väčšie množstvo vody do koryta pod Čunovom z dôvodu povodňových prietokov. Avšak, keď odpočítame množstvo nad 600 m3s-1, prepúšťané počas meraní (24 hodnôt) dostaneme priemerný ročný prietok 436,61 m3s-1. Keď hodnotíme množstvo vody prepúšťané do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v Dohode. Pri uvažovaní minimálnych hodnôt predpísaných v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m3.s-1, vo vegetačnom období nie menej než 400 m3.s-1) je možné konštatovať, že okrem niekoľkých prípadov (trikrát začiatkom zimného obdobia) boli splnené aj minimálne priemerné denné prietoky.
1.2. Prietok do Mošonského ramena DunajaPrietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, by podľa Dohody mal byť 43 m3.s-1. Merania prietokov sú vykonávané na profiloch umiestnených na slovenskom území v rkm 0,160 a na maďarskom území nad stavidlom č. I. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4). Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove boli v hydrologickom roku 2001 nasledovné: Rok 2000 2001
Priemerný ročný prietok bol 39,98 m3.s-1. Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol meraný v dvoch profiloch. Prvý je na slovenskom území pri Čunove; druhý je umiestnený na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II. Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II boli nasledovné: Rok 2000 2001
Priemerný ročný prietok bol 1,65 m3.s-1. V priesakovom kanáli je pozorovaný sústavný pozvoľný pokles prietokov, a teda hydrologické podmienky neumožňujú nepretržité prepúšťanie 3 m3.s-1, ktoré sú predvídané v Dohode. Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody v pravostrannom priesakovom kanáli boli nasledovné: Rok 2000 2001
Celkový priemerný ročný prietok bol 41,63 m3.s-1. Berúc do úvahy technické a hydrologické okolnosti pre prepúšťanie vody do Mošonského ramena Dunaja v období 69 dní (údržba alebo oprava jednej alebo oboch turbín používaných na prepúšťanie vody cez nápustný objekt v Čunove: 3.-7.9.2000, 3.-15.1.2001, 5.2.-7.3.2001, 28.3.-11.4.2001, 18.7.2001, 15.-29.10.2001) celkový priemerný ročný prietok bol 43,38 m3.s-1. Aj v tomto prípade je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok uvedený v Dohode bol splnený.
1.3. Distribúcia vody na maďarskom územíCieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečenie sústavnej dotácie vody do oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja.
1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácieOblasť inundácie na maďarskej strane môže byť zásobovaná vodou z dvoch zdrojov: a) Cez dva otvory na brehu Dunaja, manipuláciou zvýšenej hladiny vody pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena. b) Z priesakového kanála cez stavidlo č. V. Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami vykonané aj v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli pripravené spoločné údaje priemerných denných prietokov. Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2001 boli nasledovné: Rok 2000 2001
Priemerný ročný prietok bol 73,45 m3.s-1. Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V: Rok 2000 2001
Priemerný ročný prietok bol 14,83 m3.s-1. Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2001 (Obr. 1-5): Rok 2000 2001
Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do oblasti inundácie bol 88,27 m3.s-1.
1.3.2. Dotácia vody do Mošonského DunajaDotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom. Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2001 boli nasledovné: Rok 2000 2001
Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI bol 22,98 m3.s-1. Počas mimovegetačného obdobia bolo na Mošonskom Dunaji simulované aj obdobie malej vody. Toto bolo dosiahnuté presmerovaním veľkej časti vody z priesakového kanála do oblasti inundácie cez stavidlo č. V, zatiaľ čo množstvo vody odoberané z Dunaja nad Dunakiliti bolo znížené. Stavidlo č. I má popri funkcii zásobovania vodou aj funkciu ochrany proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam.
1.4. Charakteristika hladín vody Dunaja na úseku Čunovo-VámosszabadiNa základe prevažujúceho vplyvu môže byť úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky môžu byť charakterizované na základe údajov získaných z nasledovných vodočetných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov. Štyri sekcie na úseku Čunovo-Vámosszabadi sú nasledovné: a)
Úsek
Čunovo – Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody vzdutá a pri
Dunakiliti zodpovedá priemernej hladine vody. Tento zavzdutý úsek umožňuje
dotáciu vody do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané
do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati
Dunakiliti. Hladina vody je udržiavaná v koryte strednej vody. Priemerná
rýchlosť prúdenia kolísala v rozmedzí od 0,3 do 2.26 m.s-1.
Počas hydrologického roku 2001 nebolo potrebné do starého koryta Dunaja
prepúšťať povodne, avšak vyššie prietoky boli prepúšťané dvakrát
počas vykonávaných meraní. Po prvý krát koncom marca (27. –29.3.2001), pri
kulminácii 2493 m3.s-1. Po druhý krát počas
septembra a začiatkom októbra (13.9.-3.10.2001), kulminujúc pri 2778
m3.s-1. b) Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Hladina vody v tomto úseku nie je ovplyvnená žiadnym opatrením a je určovaná len prietokom prepúšťaným do tohto úseku rieky. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Hladina vody na vodočetnej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 116,99 do 122,34 m n. m. a priemerná hladina vody bola 117,83 m n. m. Hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,37 do 118,29 m n. m. a priemerná hladina vody bola 114,09 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,87 do 2,07 m.s-1. c) Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Tento úsek je ovplyvnený spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála so starým korytom Dunaja. Zmeny hladiny vody sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri obvyklej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825,5) pri prietokoch nad 2500 m3.s-1 v Medveďove. Hladina vody v profile Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111,60 do 115,84 m n. m. a priemerná hladina vody bola 112,49 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie vody na vodočetnej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja, v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne môže dosiahnuť až 20 cm. d) Úsek Sap – Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 30 cm) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá je uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi – Medveďov v roku 2001 bol 2104,98 m3.s-1. Hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 108,93 do 113,93 m n. m. a priemerná hladina vody bola 110,61 m n. m. (Obr. 1-10).
|