8. ČASŤ

 

8.1. Záverečné konštatovania

 

Poverení zástupcovia pre monitorovanie, berúc do úvahy výsledky monitorovania prírodného prostredia za hydrologický rok 2000, konštatujú:

1.    Na základe hodnotenia pozorovaní vykonaných v profiloch Doborgaz a Helena je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok prepustený do koryta Dunaja v hydrologickom roku 2000 bol 458,04 m3s-1. To znamená, že podľa vodohospodárskeho režimu dohodnutého v medzivládnej Dohode, podpísanej v roku 1995, bol záväzok slovenskej strany, prepúšťať v dlhodobom priemere 400 m3s-1 do Dunaja, splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja a do pravostranného priesakového kanála bol 42,32 m3s-1 (41,12 m3s-1 + 1,20 m3s-1). Množstvo vody prepúšťané do Mošonského ramena Dunaja bolo tiež splnené.

2.    Kvalita vody v Dunaji sa vplyvom opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody, podpísanej v roku 1995, nezmenila. Výkyvy v kvalite vody počas roka poukazujú na kolísanie kvality vody vstupujúcej do ovplyvnenej oblasti pri Bratislave. Hydrologický rok 2000 bol podobný predchádzajúcemu hydrologickému roku. Neboli pozorované žiadne extrémne hodnoty ukazovateľov. Kvalita vody v hlavných ramenách pravostrannej ramennej sústavy sleduje kvalitu vody v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji, pozorovaná v profile Vének, je predovšetkým ovplyvnená jeho prítokmi a znečistením pochádzajúcim zo sídiel na maďarskom území.

3.    Na základe hodnotenia režimu podzemnej vody pred a po realizácii dotácie vody, umožnenej technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody, podpísanej v roku 1995, je možné konštatovať, že dotácia vody, pre podmienky zodpovedajúce malým a stredným prietokom v Dunaji, vyvolala na maďarskom území - ovplyvnenom dotáciou vody - významné zvýšenie hladín podzemnej vody, s výnimkou úzkeho pásu pozdĺž koryta Dunaja. Pri porovnaní hydrologickej situácie pre podmienky veľkých prietokov je možné konštatovať, že dotácia vody v hladinách podzemných vôd významné zmeny nespôsobila. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody hrá dôležitú úlohu pri vytváraní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu.    
Zvýšenie hladín pozemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť uspokojivo zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji pomocou opatrení realizovaných v koryte.

4.    Na základe hodnotenia dlhodobých údajov je možné konštatovať, že niektoré ukazovatele kvality podzemných vôd sa v dôsledku dotácie vody realizovanej na maďarskej strane zmenili. Tieto zmeny nie sú významné a nespôsobujú zmeny v klasifikácii pre účely zásobovania pitnou vodnou. Väčšinou súvisia so zmenami prúdenia podzemnej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ukazovatele kvality vody v studniach na pitnú vodu sú na oboch stranách stabilné.

5.    Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v hydrologickom roku 2000 boli v porovnaní z predchádzajúcim rokom nižšie. Hlbšie položené vrstvy však na väčšine pozorovacích miest na maďarskej strane boli hladinou podzemnej vody, zvýšenou od dotácie vody, zvlhčované. Pôdna vlhkosť vrchných častí pôdnej vrstvy v dôsledku malého množstva zrážok vykazovala deficit vlhkosti, osobitne v druhej polovici vegetačného obdobia. Úroveň hladiny podzemnej vody neumožňovala zvlhčovanie plytkých pôdnych profilov v hornej a strednej časti Szigetközu.    
Situácia bola podobná aj na slovenskej strane, ale pôdna vlhkosť bola zásobovaná zvýšenými hladinami podzemných vôd počas simulácie umelej záplavy počas vegetačného obdobia.

6.    Lesné porasty na slovenskej strane pozostávajú z vŕb a šľachtených topoľov. Ročný prírastok v roku 2000 na stanovištiach vŕb zostal na stabilnej úrovni. Zdravotný stav vŕbových porastov v hodnotenom roku zostal dobrý. Porasty šľachtených topoľov sú v oblasti inundácie široko rozšírené. Na väčšine monitorovacích plôch dosahujú rubný vek, ale hodnoty prírastkov klesajú len pomaly a rast je uspokojivý. Výškový prírastok na väčšine z nich stále spĺňa krivky I. bonitnej triedy. Hodnoty meraní týždenných obvodových prírastkov na niektorých monitorovaných plochách potvrdzujú pozitívny vplyv umelých záplav, ako aj významný vplyv zrážok na začiatku vegetačného obdobia. Zvýšenie hladiny vody v starom koryte Dunaja by mohlo zmierniť negatívny vplyv nedostatočných zrážok, osobitne začiatkom vegetačného obdobia.   
Zloženie lesných porastov na maďarskej strane je podobné zloženiu na slovenskej strane. Prírastky vŕbových porastov a lesných porastov na plytkých pôdach však zaostávajú za očakávanou mierou rastu. Vo všeobecnosti bol zdravotný stav topoľových porastov veľmi dobrý, ale na druhej strane vŕbové porasty, osobitne v hornej a strednej časti Szigetközu, boli charakteristické len priemernými zdravotnými podmienkami. Nepriaznivé vlhkostné podmienky, najmä keď sa začiatkom vegetačného obdobia vyskytuje malé množstvo zrážok, by mohli byť zlepšené zvýšením hladiny vody v starom koryte Dunaja.

7.    Na niektorých monitorovacích plochách mohli byť v posledných rokoch vo fytocenologických spoločenstvách pozorované znaky zmien. Všetky tieto plochy sú silne ovplyvnené antropickými vplyvmi (výrub lesa). Vo všeobecnosti počas pozorovaného obdobia zostali dominantnými rovnaké druhy. Menia sa len hodnoty dominancie. Na monitorovacích lokalitách v oblasti ovplyvnenej drenážnym efektom sú hygrofilné druhy nahradzované druhmi tolerantnejšími k suchším podmienkam. Na niektorých miestach, kde je zavedená dotácia vody dostatočná, bolo vyschýnanie zastavené. Avšak na niektorých pozorovacích lokalitách bol pozorovaný väčší počet druhov charakteristických pre suchšie biotopy. V krovinnej a stromovej etáži neboli v ostatných rokoch pozorované žiadne významné zmeny. Znaky prestavby boli zistené na miestach, ktoré sú ovplyvnené drenážnym efektom hlavného koryta. Berúc do úvahy suchozemské mäkkýše je možné konštatovať, že na väčšine monitorovacích miest sa vracajú pôvodné hygrofilné druhy. Zmeny vo vodnej faune odrážajú zmeny v ramennej sústave. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pozdĺž dotácie vody rastie počet druhov; vzrastá počet reofilných druhov. Druhové zloženie sa stabilizovalo. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných druhov v ichtyofaune odráža čiastočné opätovné prepojenie pravostrannej ramennej sústavy s hlavným korytom. Charakteristiky spoločenstva rýb na monitorovacích plochách dotovaných vodou sú porovnateľné s výsledkami dosiahnutými pred prehradením Dunaja.

 

8.2. Návrhy

 

1.    Odborníci oboch strán vykonajú terénnu dokumentáciu monitorovacích bodov alebo studní, ktoré boli zaradené alebo nahradené v rámci monitorovania povrchových a podzemných vôd.

2.    Odborníci preštudujú Direktívu EU 2000/60/ES v oblasti vodnej politiky z 23. októbra 2000 a posúdia potrebu a možnosti jej použitia v rámci hodnotenia kvality povrchových vôd.

3.    Maďarská strana navrhne zaradenie relevantných monitorovacích lokalít v rámci monitoringu kvality povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú a sú pozorované v hlavnom koryte Dunaja na úseku medzi Rajkou a Sapom (rkm 1848-1811).

4.    Kvôli poklesu počtu lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane odborníci prehodnotia zoznam existujúcich monitorovacích plôch. Maďarská strana pripraví zoznam monitorovacích plôch z ktorého odborníci vyberú plochy vhodné pre účel spoločného monitoringu. Nový zoznam aktuálne pozorovaných alebo navrhovaných plôch v rámci spoločného monitoringu lesa bude pripravený do novembra 2001.

5.    V rámci biologického monitoringu odborníci pripravia dlhodobé hodnotenie dohodnutých skupín biologického monitoringu podľa spoločne dohodnutej metodiky.