7. ČASŤ

 

Monitoring bioty

 

Biologický monitoring dohodnutých skupín vodných a suchozemských živočíchov sa na slovenskej strane uskutočňuje na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Na týchto plochách sú uskutočňované aj fytocenologické pozorovania, ktoré zaznamenávajú jarný a letný aspekt na monitorovacích plochách. Naviac, v roku 1999 bolo opäť začaté pozorovanie vodných makrofytov. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, sú na maďarskej strane pozorované na 31 monitorovacích lokalitách (obr. 7-1). Niektoré monitorovacie metódy sú odlišné (pozorovania skupín podeniek a potočníkov, hodnotenie vodných makrofytov).

 

7.1.Fytocenológia

Ľavostranná ramenná sústava

Monitorovacia plocha č. 2600 sa nachádza nad miestom dotácie vody do ľavostrannej ramennej sústavy a pozitívne vplyvy dotácie vody a umelých záplav túto oblasť neovplyvňujú. Znaky postupného vysychania tejto monitorovacej plochy boli pozorované už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tento proces sa po prehradení Dunaja kvôli výraznému poklesu hladiny podzemnej vody ešte viac zintenzívnil. Od roku 1996 je však možné pozorovať znaky stabilizácie rastlinných spoločenstiev.

Podmienky na monitorovacích plochách č. 2603 a 2604 boli po zavedení dotácie vody a uskutočňovaním umelých záplav pozitívne ovplyvnené. Vplyv vodného diela Gabčíkovo na túto oblasť nie je výrazný. Avšak výsledky ostatných rokov ukazujú, že v budúcnosti je potrebné venovať zvýšenú pozornosť záplavovému režimu.

Zmeny zaznamenané na ploche č. 2603 sú spôsobené antropogenickým zásahom na tejto ploche – vyťaženie susedného lesného porastu.

Niektoré parametre na ploche č. 2604 v roku 2000 naznačujú zmeny vo fytocenóze. Avšak počas monitorovacieho obdobia už bolo podobné kolísanie charakteristík pozorované a údaje nepotvrdili jednoznačný trend zmien vo fytocenologickom spoločenstve. Objektívne vyhodnotenie monitoringu na tejto ploche v budúcich rokoch bude, kvôli vyťaženiu susedného lesa v tomto roku, ťažšie.

Monitorovacie plochy č. 2608 a 2609 sa nachádzajú v oblasti s nezmenenými vlhkostnými podmienkami, vytvorenými účinkom spätného vzdutia nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Avšak riešenie vodného režimu v tejto oblasti by nemalo byť podcenené. V posledných rokoch je možné registrovať niektoré známky postupnej zmeny fytocenologického spoločenstva (zmeny v ekoindexoch pre svetlo, teplotu a kontinentalitu), ktoré pravdepodobne nemôžu byť spájané s vplyvom gabčíkovských objektov. Spoločenstvo lesa na ploche č. 2609 je stabilné a zodpovedá pravidelne zaplavovanému spoločenstvu lužného lesa.

Vegetačné podmienky na ploche č. 2612 sú stabilné, plocha sa nachádza mimo vplyvu vodného diela Gabčíkovo.

Pravostranná ramenná sústava

Maďarská strana vykonáva monitoring rastlinných spoločenstiev (fytocenologické pozorovania a meranie listovej plochy) a trstinových porastov v letnom období. Vegetačné obdobie v roku 2000 bolo pomerne suché, čo sa odráža aj vo výsledkoch monitoringu rastlinstva. Rastliny vo vrstve E1 boli takmer na každej monitorovacej ploche výrazne suchšie. Počas leta bolo nájdené množstvo jedincov so stočenými a suchými listami. Výnimkou boli plochy blízko ramien dotovaných vodou.

Výsledky merania listovej plochy dokumentujú, že na monitorovacích plochách so zníženou hladinou podzemnej vody (pozdĺž koryta Dunaja) je listová plocha stromov menšia. Pokles hladiny podzemnej vody a chýbajúce záplavy sa prejavujú na vŕbových porastoch, ktoré vyžadujú pravidelné zaplavovanie.

Na základe fytocenologického výskumu sa trstinové porasty pri obci Kisbajcs počas pozorovaného obdobia nezmenili. Ako veľkosť tak aj hustota stebiel z roka na rok kolíše bez akéhokoľvek trendu. Trstinový porast pri močaristom jazere pri obci Lipót si od zavedenia dotácie vody zachoval svoju homogénnu štruktúru. Abundancia a pokryvnosť druhov rastlín s terestrickejším charakterom, ktoré sú netypické pre tento druh vegetácie, je menšia a zostala obmedzená na brehovú líniu. Trstinový porast pri obci Malomsziget je stabilný a hustota stebiel je blízka priemeru predchádzajúcich rokov.

Okraje trstinového porastu pri plytčine Cvek pri obci Cikolasziget vyschli a  voľná voda nebola nájdená. Tieto okolnosti spôsobujú postupné rednutie trstiny. Trstinový porast pri Dunakiliti sa podobá plytčine Cvek, ale v kanáli na rohu trstinového porastu sa vyskytuje stojatá voda. Trstina blízko kanála je zdravá, ale vo väčšej vzdialenosti je zhoršovanie zrejmé.

 

7.2. Suchozemské mäkkýše

Ľavostranná ramenná sústava

Výsledky pozorovania suchozemských mäkkýšov v roku 2000 na ploche č. 2600 dokazujú stabilizáciu tejto zoocenózy na mezohygrofilnej úrovni. Táto oblasť bola pred prehradením, kvôli postupnému zahlbovaniu sa koryta rieky, charakteristická postupným vysychaním. Výrazný pokles hladiny podzemnej vody v tejto oblasti po prehradení, kvôli silnému drenážnemu efektu Dunaja, tento proces urýchlil.

Po vyrúbaní susedného lesa sa spoločenstvo mäkkýšov na ploche č. 2603 mierne zmenilo. V roku 2000 opäť dominovali hemiheliofytické (druhy presvetlených porastov) a eurytopné druhy.

Pozitívny vplyv zavedených umelých záplav na monitorovacej ploche č. 2604 z hľadiska suchozemských mäkkýšov bol v roku 2000 opätovne preukázaný. Výsledky monitoringu potvrdzujú návrat spoločenstva mäkkýšov lužného lesa. Vďaka zlepšeným hydrologickým podmienkam dominujú polyhygrofilné druhy. Spoločenstvo mäkkýšov je stabilné.

Výsledky monitoringu suchozemských mäkkýšov na monitorovacej ploche č. 2608 dokazujú potrebu hydrotechnického riešenia v tejto oblasti, ktoré by vyriešilo vodný režim. Ako najdôležitejšie sa zdá byť umožnenie pravidelného zaplavovania tejto plochy. V spoločenstve suchozemských mäkkýšov na monitorovacej ploche č. 2608 bol zistený významný výskyt eurytopných druhov.

V dôsledku nezmenených vlhkostných podmienok sa na monitorovacích plochách č. 2609 a 2612 vyskytujú spoločenstvá pôvodných suchozemských mäkkýšov. Na ploche č. 2609 bolo opäť zaznamenané typické spoločenstvo mäkkýšov lužného lesa. Plocha č. 2612 je charakteristická stabilnými suchozemskými mäkkýšmi, s dominanciou eurytopných a stredne vlhkomilných druhov.

Pravostranná ramenná sústava

Výsledky na monitorovacej ploche pri obci Ásványráró neukazujú zmeny v druhovom zložení a početnosti spoločenstva suchozemských mäkkýšov. Žiadne ďalšie údaje z maďarskej strany neboli do výmeny údajov za rok 2000 zahrnuté.

 

7.3. Makrofyty

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch boli rastové parametre, zloženie a množstvo makrofytov určované miestnymi charakteristickými hydrologickými pomermi, dotáciou vody, teplotou a svetelnými pomermi. Hodnotenie pozorovania makrofytov je založené na pozorovaniach na slovenskej aj maďarskej strane.

Ľavostranná ramenná sústava

Ako dôsledok dotácie vody do sústavy bočných ramien oblasť okolo monitorovacej lokality č. 2603 dostáva oveľa viac vody. Makrofyty na monitorovacej ploche v porovnaní s rokmi 1990-1991 výrazne poklesli. V masovom zastúpení boli zistené len pozdĺž líniových objektov, brehov a na miestach chránených pred silným prúdom.

Podľa výsledkov pozorovania v rokoch 1999 a 2000 je spoločenstvo makrofytov v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 podobné spoločenstvu v rokoch 1990-1991. Okraje mŕtveho ramena sú pokryté trstinovým porastom patriacim do asociácie Phragmitetum communis, voľná voda je takmer úplne pokrytá druhom Ceratophyllum demersum, s výskytom niektorých ohrozených druhov.

Pozorovanie makrofytov na monitorovacej ploche č. 2608 bolo uskutočnené v plytkých častiach riečneho ramena, ktoré boli v rokoch 1990-1991 prekryté vodou. V roku 1999 boli bez vody a vývoj vegetácie je typický pre suché dná ramien občasne zaplavované vodou. Počas leta v roku 2000 boli depresie zaplnené vodou, ale na jeseň opäť vyschli. V spoločenstve rastlín dominujú druhy aluviálnych lúk. Močaristé časti monitorovacej plochy sú stále pokryté asociáciou Phragmitetum communis.

Veľmi bohaté spoločenstvá makrofytov boli v roku 2000 pozorované na monitorovacej ploche č. 2612, podobné záznamom získaným pred prehradením Dunaja. Avšak pravdepodobne kvôli klimatickým podmienkam bolo pozorované ofenzívne šírenie sa druhu Elodea nuttalii.

Pravostranná ramenná sústava

Rast makrofytov na maďarskej strane je určovaný regulovanou dotáciou vody, avšak množstvo a rastové fázy sú ovplyvňované aj podmienkami počasia (veľa slnečného svitu a rekordné oteplenie začiatkom leta).

Pomerné vysoké prietoky počas vegetačného obdobia neumožnili vytvorenie spoločenstva makrofytov na monitorovacej lokalite č. 2 v koryte Dunaja. Makrofyty boli pozorované na monitorovacej lokalite č. 7, ktorá je od hlavného koryta oddelená, kde boli zaznamenané koreniace druhy a druhy s plávajúcimi listami.

Hydrologické podmienky oblasti inundácie boli určované prebiehajúcou dotáciou vody podobne ako predchádzajúci rok, zatiaľ čo teploty vzduchu boli vyššie. Charakteristické druhové zloženie na monitorovacej lokalite č. 9 zostalo a pozostáva s koreniacich druhov. Ústup rozšírenia a množstva makrofytov na monitorovacej lokalite č. 4 – Schisslerovo rameno – pokračoval aj v roku 2000. Tento súvisí s vytvorením trvalého prepojenia Schisslerovho ramena a Csákanského Dunaja v roku 1997. Vyššie prietoky a hlbšia voda nevytvárajú priaznivé podmienky pre vývoj makrofytov.

Ako dôsledok extrémne vysokých teplôt vzduchu boli monitorovacie lokality na strane chránenej proti povodniam osídlené teplomilnými druhmi makrofytov, patriacich k močaristým biotopom s pomaly tečúcou vodou, pričom v ich spoločenstvách neboli zaznamenané žiadne významné zmeny. Berúc do úvahy druhové zloženie na monitorovacej ploche č. 6 – Lipótsky močiar, je možné konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim stavom ešte stále existujú určité rozdiely.

 

7.4. Vodné mäkkýše

Dunaj

Hodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji sa zakladá na údajoch poskytnutých slovenskou stranou (monitorovacie plochy č. 2600, 2608 a 2612). Spoločenstvá vodných mäkkýšov v Dunaji sú relatívne stabilné, aj keď bolo pozorované mierne zvýšenie druhov indiferentných voči prúdeniu. Dominantnými druhmi naďalej ostávajú reofilné druhy Ancylus fluviatilis, Lymnaea ovata a Bithynia tentaculata.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov sa v slovenskej ramennej sústave monitoruje na lokalitách č. 2603 a 2604. Parapotamal monitorovacej lokality č. 2603 má heterogénny charakter a je charakteristický vysokou biodiverzitou spoločenstva vodných mäkkýšov. Mŕtve rameno na monitorovacej ploche č. 2604 je izolované od ostatnej časti inundačného územia, v dôsledku čoho je aj v roku 2000 plocha charakterizovaná nízkym druhovým bohatstvom.

Pravostranná ramenná sústava

Výsledky monitoringu vodných mäkkýšov poukazujú na vysokú druhovú diverzitu existujúcich biotopov.

 

7.5. Vážky (Odonata)

Ľavostranná ramenná sústava

Druhové zloženia spoločenstva vážok na slovenskej strane je počas pozorovaného obdobia pomerne chudobné.

Po zavedení dotácie vody v ľavostrannej ramennej sústave v roku 1993 sa vodný režim väčšiny ramien zmenil. Toto je aj prípad ramien na monitorovacej ploche č. 2603. V pozorovanom riečnom ramene stúpla hladina vody a voda začala prúdiť. Tento biotop osídlili reofilné a semireofilné druhy vážok, avšak v roku 2000 bola zaznamenaná dominancia eurytopných druhov.

Podiel stagnikolných druhov na monitorovacej ploche č. 2604 stúpol aj v roku 2000 a spolu stým bol zaznamenaný pokles druhovej diverzity spoločenstva vážok. Tieto zmeny poukazujú na postupnú premenu plesiopotamalu na paleopotamal, čo je čiastočne spôsobené absenciou silných záplav.

V roku 2000 bolo v hustej vegetácii makrofytov na monitorovacej ploche č. 2612 zaznamenaných len päť druhov vážok. Napriek priaznivým podmienkam súčasného biotopu je spoločenstvo vážok charakteristické nízkou druhovou diverzitou, avšak v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol pozorovaný nárast diverzity.

Pravostranná ramenná sústava

Spoločenstvá vážok na monitorovacích lokalitách č. 20 (Mošonský Dunaj pri Mosonmagyaróvári) a č. 21 (plytké jazerá pri Rajke) sú charakteristické vysokou stabilitou, zatiaľ čo abundancia pozorovaných druhov je sústavne nízka. Spoločenstvo vážok v močaristom biotope na lokalite č. 23 (les Parti pri Mosonmagyaróvári) sa vyvíja podľa dostupnosti vody v príslušnom roku. Najvýraznejšie zmeny v spoločenstve vážok boli zaznamenané na lokalite č. 22 (kanál Zsejke pri obci Lipót), kde sa v dôsledku zmenených hydrologických podmienok vyskytli v spoločenstve pomerne významné zmeny.

 

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)

Dunaj

Spoločenstvo perloočiek v hlavnom koryte Dunaja bolo v roku 2000 charakteristické miernym zvýšením druhovej diverzity. Trend návratu dominancie pelagických druhov v mediáli pokračoval a je porovnateľný so stavom pred prehradením Dunaja. Priaznivé podmienky pre vývoj emergentnej (vynorenej) makrovegetácie v litoráli pretrvávali, a teda výrazne sú reprezentované fytofilné druhy perloočiek.

Rovnako bol v roku 2000 pozorovaný mierny nárast druhovej diverzity veslonôžok v hlavnom koryte Dunaja, avšak výsledky pozorovania ukazujú mierne nezvyklú dominanciu tychoplanktonických druhov. Druhové zloženie spoločenstva pozostáva aj z druhov typických pre riečne ramená.

Ľavostranná ramenná sústava

Spolu s pretrvávajúcou vysokou druhovou diverzitou spoločenstva perloočiek na monitorovacej ploche č. 2603 bol v roku 2000 pozorovaný mierny pokles druhového zloženia pelagických druhov. Litorál je osídlený fytifilnými druhmi.

Druhové zloženie veslonôžok na ploche č. 2603 zostalo v roku 2000 nezmenené, ale odlišuje sa od zloženia v období pred prehradení. – vyskytujú sa len euplanktonické druhy.. Terajší výskyt pôvodných planktonických druhov bol 43 %. V litoráli je spoločenstvo stabilné, s dominanciou tychoplanktonických druhov.

Na monitorovacej lokalite č. 2604 v plesiopotamali v roku 2000 pokračovalo rozširovanie submerznej (ponorenej) vegetácie. Spoločenstvo perloočiek zostalo veľmi bohaté na druhy, avšak bol zaznamenaný masový výskyt jedného pelagického druhu a chudobné početnosti ostatných prítomných druhov. Trend nahradzovania pelagických druhov tychoplanktonickými, pozorovaný v predchádzajúcich rokoch, v roku 2000 nebol potvrdený.

Druhovo bohaté a početné spoločenstvo veslonôžok s dominanciou euplanktonických druhov sa na monitorovacej lokalite č. 2604 vyskytuje počas celého obdobia pozorovania. Je zaznamenávané len kolísanie a zmeny dominancie druhov.

Pre celé pozorovacie obdobie sú spoločenstvá perloočiek a veslonôžok na monitorovacej ploche č. 2608 charakteristické vysokou druhovou diverzitou a dominanciou euplanktonických druhov. Je potrebné spomenúť, že pokračujúca izolácia riečneho ramena od hlavného toku sa pravdepodobne prejaví aj v zložení týchto spoločenstiev. Avšak do tohto času neboli zaznamenané žiadne zmeny.

V dôsledku sústavného zarastania plesiopotamalu na monitorovacej ploche č. 2612 makrofytmi je pozorované pomalé nahradzovanie pelagických perloočiek tychoplanktonickými. Podobný trend bol pozorovaný v spoločenstve veslonôžok v roku 1999, zatiaľ čo v roku 2000 dominovali euplanktonické druhy.

Pravostranná ramenná sústava

Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok v inundačnom území boli v roku 2000 druhovo pomerne chudobné a väčšinou bol pozorovaný aj pokles abundancie. Najvyššia druhová diverzita bola zaznamenaná v Lipótskom močiari a v Schisslerovom ramene.

 

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)

V metódach monitorovania taxocenóz) podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek žijúce vo vode, zatiaľ čo na maďarskej strane sú pozorované imága.

Dunaj

V spoločenstvách potočníkov a podeniek boli po prehradení Dunaja pozorované postupné zmeny. Zmenené životné podmienky spôsobili, že filtrátory sú nahradzované zoškrabávačmi. V spoločenstvách chudobných na druhy a početnosti bol zistený ďalší pokles charakteristík a v súčasnosti sú v Dunaji na pokraji detekčného limitu. Nízky počet druhov – väčšinou eurytopných – a nízka početnosť bola zistená na plochách č. 2600 a 2603, zatiaľ čo na plochách č. 2608 a 2612 neboli zo spomínaných spoločenstiev zistené žiadne druhy.

Monitoring podeniek v Dunaji na maďarskej strane je uskutočňovaný na lokalite č. 24 pri Rajke a č. 26 pri obci Szőgye, ktorá nie je bezprostredne ovplyvnená prehradením. Zmeny v spoločenstvách na lokalite č. 24 sú spôsobené sedimentáciou bahna v koryte rieky, pričom boli pozorované vysoké početnosti podeniek.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvá podeniek a potočníkov v ľavostrannej ramennej sústave sú všeobecne charakterizované poklesom druhovej diverzity a nízkym počtom jedincov prítomných druhov. Zavedenie dotácie vody do ramennej sústavy a súvisiace zvýšenie rýchlosti prúdenia na monitorovacej ploche č. 2603 sa v spoločenstvách podeniek a potočníkov aj v roku 2000 odrazilo stúpnutím počtu reofilných a semireofilných druhov.

V mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2603 neboli v roku 2000 zistené žiadne druhy podeniek, našli sa len prázdne schránky lariev potočníkov. Tieto negatívne zmeny pravdepodobne súvisia so zmenenými ekologickými podmienkami v dôsledku urýchlenia prirodzeného zarastanie starého plesiopotamalu, ktoré súvisí s zmeneným režimom záplav a kolísania hladiny.

V ramene na monitorovacej ploche č. 2608 neboli pozorovaní žiadny zástupcovia spoločenstva podeniek a potočníkov, a osídlenie monitorovacej plochy č. 2612 bolo v roku 2000 veľmi chudobné.

Pravostranná ramenná sústava

Monitorovacie lokality v ramennej sústave sú charakterizované vysokou početnosťou podeniek a vo všeobecnosti boli zmeny pozorované na monitorovacích lokalitách ovplyvnených dotáciou vody.

Spoločenstvo potočníkov v pravostrannej ramennej sústave, v porovnaní s druhovým zložením pozorovaným na slovenskej strane, je druhovo bohaté. Je to pravdepodobne spôsobené odlišnosťami v monitorovacích metódach. Zloženie spoločenstva potočníkov sa po zavedení dotácie vody mení a vo všeobecnosti dominujú riečne druhy. V inundačnom území Szigetközu sa vyvíjajú spoločenstvá biotopov bohatých na kyslík.

Prevažnú časť spoločenstva potočníkov na Mošonskom Dunaji predstavujú dva druhy: Agapetus laniger a Lepidostonum hirtum.

 

7.8. Ryby (Osteichtyes)

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Od roku 1998 maďarská strana používa vysokonapäťový elektrolovný prístroj. Avšak pozorovanie v hlbších vodných plochách (v prvom rade v Dunaji) nemôže podať úplné výsledky.

Dunaj

Na základe pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 na slovenskej strane a monitorovacích lokalitách č. 10 a 11 na maďarskej strane sa spoločenstvo rýb v hlavnom koryte Dunaja zdá byť stabilné. Ichtyofauna je pomerne druhovo bohatá, avšak bolo zistených pomerne veľa eurytopných druhov. No lokalite č. 10 bolo zaznamenaných dvanásť druhov, medzi ktorými dominovali Rutilus rutilus a Neogobius kessleri. V období rokov 1997-2000 bolo na tejto loklaite zaznamenaných 21 druhov. Na pozorovacej lokalite č. 11 bolo pozorovaných trinásť druhov, medzi ktorými sa vyskytli aj zriedkavé a ohrozené druhy (Hucho hucho, Barbatula barbatula, Sabajenewia aurata a Gymnocephalus baloni). Najrozšírenejšími boli Alburnus alburnus a Rutilus rutilus, pričom aj početnosť Neogobius kessleri bola významná. V období rokov 1997-2000 bolo na tejto lokalite zaznamenaných 26 druhov. Vo všeobecnosti sa reofilné druhy vyskytujú  s menšou početnosťou, čo môže byť spôsobené používanou metódou.

Ľavostranná ramenná sústava

Ekologické podmienky v ramennej sústave pri Bodíkoch (monitorovacie plocha č. 2603) sa po zavedení dotácie vody zmenili, avšak od roku 1993 sú stabilné. Stabilizácia podmienok sa odrazila aj v stabilizácii spoločenstva rýb.

Chýbajúce príležitostné silné záplavy plesiopotamalu na monitrovacej ploche č. 2604 sa odrazili aj v druhovom zložení rýb. V ostatných rokoch, ako aj v roku 2000 bol pozorovaný malý počet druhov s malou početnosťou. Druhové zloženie je charakteristické pre ichtyofaunu mŕtvych ramien.

Dve čiastkové monitorovacie lokality na ploche č. 2608 (nad a pod hrádzou Foki) sa líšia v ich napojení na Dunaj. Dôsledkom zníženia hladiny vody v hlavnom koryte dolná časť stratila spojenie, čo spôsobilo postupné klesanie druhovej diverzity a vymiznutie reofilných druhov. Horná časť príležitostne komunikuje s hlavným korytom a spoločenstvo rýb je druhovo pomerne bohaté a druhy si zachovávajú vysokú početnosť.

Vodný režim na monitorovacej lokalite č. 2612 nie je ovplyvnený prevádzkovaním vodného diela, avšak kvôli oddeleniu riečneho ramena od hlavného koryta Dunaja tu neexistuje žiadne prepojenie. V nasledovných rokoch bol zaznamenávaný pokles druhovej diverzity a dominancia limnofilných a eurytopných druhov. V ostatných rokoch, ako aj v roku 2000 je charakteristická stabilizácia druhovej diverzity, pričom dominujú eurytopné druhy.

Pravostranná ramenná sústava

Uvedenie dnovej prehrádzky do prevádzky umožnilo dynamickú reguláciu dotácie vody a obnovenie prepojenia riečnych ramien s hlavným korytom Dunaja. Dva otvory v brehu rieky umožňujú migráciu rýb medzi ramennou sústavu a riekou.

Ichtyofauna na monitorovacej lokalite č. 9 – Čákánsky Dunaj v roku 2000 pozostáva zo 7 druhov rýb. Výskyt reofilných druhov v roku 1992 indikoval spojenie medzi Čákánským ramenom a Dunajom. V priebehu rokov 1993-1994, keď bola ramenná sústava zásobovaná nedostatočným množstvom vody, reofilné ryby ustúpili, zatiaľ čo sa objavili fytofilné druhy. Od roku 1996, po zavedení dotácie vody pomocou dnovej prehrádzky v rkm 1843, nastala redukcia vodnej vegetácie a zmenšil sa počet fytofilných druhov. Znovu objavenie sa niektorých reofilných druhov odráža čiastočné opätovné prepojenie sústavy bočných ramien s hlavným korytom rieky. V roku 2000 boli zistené dva nové druhy (Gymnocephalus cernuus a Neogobius kessleri). Druhová diverzita bola priemerná a na tejto lokalite dominoval Rutilus rutilus. V období rokov 1992-2000 bolo zaznamenaných 19 druhov.

Od prepojenia monitorovacej lokality č. 4 –Schisslerovo rameno s Čákánskym ramenom bolo v roku 2000 zaznamenaných 10 druhov rýb. Druhová diverzita bola priemerná, dominantným bol Rutilus rutilus. Medzi rokmi 1992-2000 bolo zistených 19 druhov rýb. V ostatnom roku je možné pozozrovať zvýšenie druhovej diverzity a znovuobjavovanie sa druhov prítomných pred prehradením Dunaja.

Monitorovacie lokality v oblasti chránenej proti povodniam sa nachádzajú v Gazfű Dunaji a v Lipótskom močiari. V roku 2000 bolo na monitorovacej lokalite č. 12 - Gázfű Dunaj, podobne ako v roku 1999, zaznamenaných 11 druhov rýb. Dominantným bol Rutilus rutilus. Veľmi početnými boli druhy Scardinius erythrophtalmus, Carassius carassius a Tinca tinca, ktoré sú charakteristické pre stojaté vodné plochy. Monitorovacia lokalita je charakteristická priemernou druhovou diverzitou, pozostávajúcou z limnofilných ruhov, charakteristických pre lužné biotopy. Od roku 1998 sú charakteristiky spoločenstva rýb porovnateľné s výsledkami dosiahnutými pred prehradením Dunaja.

Po zavedení dotácie vody na monitorovaciu lokalitu č. 5 – Lipótsky močiar je možné pozorovať regeneráciu ichtyofauny. V roku 2000 bolo zistených 10 druhov , s dominanciou druhu Rutilus rutilus. Spoločenstvo rýb je charakteristické vysokou druhovou diverzitou a niektoré zistené reofilné druhy sú pre tento druh biotopu nezvyčajné. Toto odráža permanentnú prítomnosť tečúcej vody v močaristom jazere. Medzi rokmi 1994-2000 bol preukázaný výskyt 22 druhov rýb.