4. ČASŤ
Kvalita podzemných vôd
4.1. Maďarské územiePredmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, z ktorých 16 objektov sú pozorovacie studne na kvalitu podzemnej vody, situované vo vrchnej časti štrkov, a 6 studní slúži na zásobovanie pitnou vodou (Tab. 4-1). V prípade pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody boli vzorky odoberané 4-krát za rok, zatiaľ čo studne na pitnú vodu boli vzorkované 4-10-krát, okrem studne Darnózseli-I, ktorá bola vzorkovaná raz. Vzorkovanie a analytické metódy boli rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch. V prípade pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody v roku 2000 neboli merané koncentrácie rozpusteného kyslíka. Monitorovanie kvality vody na pozorovacích studniach bolo uskutočňované Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, monitoring kvality vody v studniach pre pitnú vodu bol vykonaný oblastnými orgánmi vodární. Situácia studní zahrnutých do monitoringu kvality podzemných vôd je znázornená na Obr. 4-1. Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území
V rámci Maďarskej národnej správy za rok 2000 bol vykonaný prehľad hodnotenia dlhodobých radov údajov z pozorovania kvality podzemných vôd. Údaje pre studne č. 9327 a 9340 boli v Maďarskej národnej správe prezentované aj v grafickom tvare. Údaje o kvalite vody ostatných monitorovaných studní boli uvedené v tabuľkovom tvare. V tejto Spoločnej správe je uvedené hodnotenie štyroch vybraných pozorovacích studní. Studňa č. 9327 pri Dunakiliti Pri uvažovaní dlhodobých časových radov údajov je možné konštatovať, že zmeny v kvalite vody v tejto studni je možné veľmi dobre pozorovať. Toto sezónne kolísanie je v zásade možné preukázať na kolísaní teploty vody, elektrickej vodivosti a koncentráciách sodíka, chloridov a dusičnanov. Spomedzi minerálnych zložiek koncentrácia iónov sodíka a chloridov v čase klesá. Podľa dohodnutých limitných hodnôt pre kvalitu podzemnej vody, voda z tejto studne je vhodná pre účely zásobovania pitnou vodou (Tab. 4-3). Studňa č. 9413 pri obci Sérfenyősziget Teplota v tejto studni je v priebehu monitorovacieho obdobia stabilná, ale pH vykazuje kolísanie. Voda má strednú mineralizáciu. Podľa meraní vodivosti mineralizácia stúpla, čo je potvrdené stúpnutím koncentrácií vápnika a horčíka po zavedení dotácie vody. Zhoršovanie kvality vody je od roku 1996 indikované zvyšovaním koncentrácie dusitanov, dusičnanov a mangánu, čo malo za následok to, že kvalita vody nie je vhodná pre pitné účely. Obsah organických látok, amoniaku a koncentrácie železa spĺňajú kritériá kvality pitnej vody. Studňa č. 9430 pri obci Kisbodak Voda má strednú mineralizáciu. Teplota vody je stabilná a nesleduje zmeny teploty vzduchu. Od roku 1996 je pozorovaný pokles mineralizácie. Tento pravdepodobne súvisí s gravitačnou dotáciou vody, ktorá bola zavedená do inundačného územia v zmysle Dohody z roku 1995. Množstvo dusíkových foriem a prítomnosť organických látok je nízka, koncentrácie sú pod dohodnutými limitnými hodnotami. Vysoké koncentrácie železa a mangánu nespĺňajú kritéria pre kvalitu pitnej vody. Koncentrácia železa bola pod dohodnutými limitnými hodnotami pre zásobovanie pitnou vodou len v hydrologickom roku 2000. Studňa č. 9456 pri obci Ásványráró Voda má nízku mineralizáciu. Teplota vody je stabilná a hodnoty pH nevykazujú žiadny trend. Hodnoty vodivosti od roku 1996 indikujú zvyšovanie, cca 10 % za rok Spomedzi minerálnych zložiek stúpajú hodnoty vápnika, horčíka a hydrouhličitanov, zatiaľ čo stúpanie síranov sa v roku 2000 zastavilo. Na základe dlhodobého hodnotenia kvality vody na 16-tich pozorovacích studniach v období rokov 1992-2000 je možné konštatovať, že okolo 50-60 % studní kvôli obsahu železa a mangánu nespĺňa kritériá pre pitnú vodu. Polovica z nich nespĺňa kritériá kvôli obsahu amoniaku a štvrtina z nich nespĺňa dohodnuté normy kvôli obsahu dusičnanov. Zníženie koncentrácií amoniaku, železa a mangánu v niektorých studniach môže byť vysvetlené ako výsledok dotácie vody podľa Dohody. Zhoršenie kvality vody v niektorých studniach je pravdepodobne spôsobené výrazne zmeneným smerom prúdenia podzemnej vody. Analyzujúc údaje o kvalite vody zo studní na pitnú vodu, zahrnutých do spoločného monitoringu, je zrejmé, že v hydrologickom roku 2000 studne okolo Győru vykazujú nízke koncentrácie železa, mangánu a amónnych iónov. Kvalita vody v ostatných studniach, ktoré odoberajú vodu z väčšej hĺbky, je vynikajúca a zloženie vody je charakteristické vysokou stabilitou.
4.2. Slovenské územiePre účely slovensko-maďarského monitorovania sú používané údaje Západoslovenských vodární a kanalizácií (ZsVaK), Vodární a kanalizácií Bratislava (VaK) a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Objekty vodární sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ sú pozorovacie studne (Tab. 4-2). Podobne ako predchádzajúci rok bolo hodnotenie vykonané pre obdobie ôsmych rokov (1.10.1992-31.10.2000) pre každú studňu zahrnutú do spoločného monitoringu (Obr. 4-1.) Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území
Stručné zhodnotenie objektov na kvalitu podzemnej vody zahrnutých vo výmene údajov V porovnaní s predchádzajúcim rokom v hydrologickom roku 2000 v pozorovaných ukazovateľoch neboli žiadne významné zmeny. Pozorované hodnoty základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov, katiónov a aniónov a ukazovateľov kyslíkového režimu na všetkých objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Hodnoty nutrientov okrem dusitanov v objekte č. 170 a amónneho iónu v pozorovacom objekte č. 899 dlhodobo spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Limity kvality pre podzemnú vody pre železo a mangán sú vyhovujúce na všetkých objektoch, s výnimkou objektov č. 872, 170, 262 a 234 v prípade železa, a objektov č. 116, 485, 899 a 262 v prípade mangánu. Základné fyzikálne a chemické ukazovatele Ako vo vodných zdrojoch tak aj v pozorovacích studniach dlhodobo spĺňajú limity pre kvalitu podzemnej vody. Pokles vodivosti na objektoch č. 329, 872, 170, 105, 2559 a 888 súvisí s poklesom koncentrácie katiónov a aniónov na príslušných objektoch. Pokles vodivosti predstavujúci pokles mineralizácie môže byť z hľadiska kvality pitnej vody považovaný za kladný vplyv. Nutrienty Koncentrácie dusičnanov v pozorovacích objektoch č. 116, 87, 105, 467, 2559 a 888 v pozorovanom období vykazujú klesajúci trend. Obsah dusičnanov v objektoch č. 102, 872 a 170 mierne poklesol po uvedení vodnej elektrárne do prevádzky a podobne ako ostatné ukazovatele sa počas obdobia rokov 1994-1997 stabilizoval. Od roku 1998 je na objekte č. 170 pozorovaný pokles koncentrácie dusičnanov, zatiaľ čo na objekte č. 103 je zaznamenaný slabší nárast. V objekte č. 329 bol mierny nárast koncentrácie dusičnanov, zatiaľ čo od roku 1997 je pozorovaný plynulý pokles. V ostatných objektoch v tomto ukazovateli nebola zaznamenaná žiadna zmena. Koncentrácie dusitanov vo všetkých pozorovaných objektoch, okrem objektu č. 170, dlhodobo kolíšu pod detekčným limitom alebo kolíšu do 0,05 mg.l-1. V objekte č. 170 je koncentrácia dusitanov premenlivá. Do roku 1996 stúpala (0,01-0,15 mg.l-1), od roku 1997 je zrejmý klesajúci trend a hodnoty kolíšu v intervale od 0,03 do 0,1 mg.l-1, ale v roku 1998 sa občas vyskytli hodnoty nad 2 mg.l-1. Koncentrácie amónnych iónov vo všetkých objektoch, okrem objektov č. 899, 888, 872, 485, 170 a 3, kolísali pod 0,3 mg.l-1, občas do 0,6 mg.l-1. V období rokov 1997-2000 sa kolísanie zmenšilo a koncentrácie oscilujú v úzkom intervale. Kolísanie vo vodnom zdroji č. 485 sa vyskytlo v období rokov 1997-2000, keď hodnoty kolísali v rozmedzí od 0,05 do 0,35 mg.l-1. Koncentrácie amónneho iónu v pozorovacej studni č. 899 počas pozorovaného obdobia stúpli. Medzi rokmi 1993-1997 kolísali najmä v rozmedzí od 0,05 do 0,4 mg.l-1, občas do 0,7 mg.l-1. V období rokov 1998-2000 hodnoty koncentrácií kolíšu od 0,4 do 0,5 mg.l-1. Koncentrácia fosforečnanov v studniach na zásobovanie pitnou vodou v pozorovanom období kolíše prevažne do 0,05 mg.l-1, občas vyššie (max. do 0,38 mg.l-1). V hydrologickom roku 2000 bol detekčný limit v objektoch č. 102, 906, 2559 nastavený na hodnotu 0,1 mg.l-1. Situácia v pozorovacích studniach, okrem objektu č. 265, je podobná a koncentrácie väčšinou kolíšu do 0,05 mg.l-1. V objekte č. 265 koncentrácia fosforečnanov kolíše od 0,03 do 0,12 mg.l-1. Ukazovatele kyslíkového režimu Koncentrácie kyslíka vo vodných zdrojoch nachádzajúcich sa na ľavej strane Dunaja a vodné zdroje č. 485 a 467 zvyčajne kolíše do 1 mg.l-1. Hodnoty kyslíka vo vodných zdrojoch nachádzajúcich sa na pravej strane Dunaja (objekty č. 102, 2559 a 906) kolíšu od 1 do 6 mg.l-1. Koncentrácie kyslíka v pozorovacích objektoch, okrem objektu č. 3, kolíšu v užšom intervale, väčšinou do 1 mg.l-1. Koncentrácia kyslíka v objekte č. 3 sleduje hodnoty v dunajskej vode. Hodnoty CHSKMn v objektoch umiestnených na pravej strane Dunaja a zdrže (okrem pozorovacích objektov č. 467 a 485) a v objektoch č. 329 a 265 mali počas pozorovaného obdobia zjavný klesajúci trend. V objektoch č. 329 a 265 však v rokoch 1999-2000 bolo pozorované mierne zvýšenie hodnôt CHSKMn. Mierny trend zvyšovania hodnôt CHSKMn bol zistený v objektoch č. 116 a 87, menej výrazne v objekte č. 105. Koncentrácie CHSKMn v objekte č. 3 kolíšu, ale v priebehu rokov 1999-2000 je pozorovaná mierny nárast, čo pravdepodobne súvisí s miernym nárastom hodnôt CHSKMn v Dunaji v tomto období. Železo a mangán Železo a mangán sú typickými zložkami podzemnej vody. V tejto oblasti sú charakteristickými zložkami hydrogeologického prostredia. Koncentrácie železa vo všetkých objektoch, okrem objektov č. 872, 170, 262 a 234, kolíšu do 0,3 mg.l-1. Vyššie koncentrácie železa v pozorovacích objektoch č. 872, 170 a 234 môžu tiež súvisieť s konštrukčným materiálom týchto pozorovacích objektov. Kolísanie koncentrácie železa v období rokov 1998-2000 bolo stabilnejšie a kolísalo do 0,4 mg.l-1, ojedinelo do 0,6 mg.l-1. Vyššie koncentrácie železa sa vyskytujú v objekte č. 262 a kolíšu do 0,55 mg.l-1. V období rokov 1998-2000 však kolísali od 0,3 do 0,4 mg.l-1. V hydrologickom roku 2000 je na objekte č. 87 pozorovaný mierny nárast obsahu železa a hodnoty sa pohybujú od 0,05 do 1 mg.l-1. Koncentrácie mangánu vo vodných zdrojoch, okrem objektov č. 116 a 485, kolíšu do 0,06 mg.l-1. Hodnoty mangánu vo vodnom zdroji č. 485 sa dlhodobo pohybujú v intervale od 0,2 do 0,6 mg.l-1. Koncentrácie mangánu v pozorovacích objektoch, okrem objektov č. 899 a 262, kolíšu do 0,1 mg.l-1, zriedkavo nad túto hodnotu. V pozorovacom objekte č. 899 koncentrácia mangánu v období rokov 1996-2000 vzrástla, a kolíše od 0,2 do 0,7 mg.l-1. V rokoch 1999-2000 bolo pozorované mierne stúpnutie koncentrácie mangánu v objekte č. 262, a hodnoty sa pohybujú od 0,1 do 0,15 mg.l-1. Nasledujúca tabuľka uvádza limity pre kvalitu pitnej vody používané pri hodnotení v rámci spoločného monitoringu: Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu
EU - Európska norma, SK - Slovenská norma, H - Maďarská norma IH – indikačná hodnota OH – odporúčaná hodnota MH– medzná hodnota NMH – najvyššia medzná hodnota Kurzívou sú uvedené hodnoty podľa novej slovenskej Normy pre pitnú vodu (STN 75 7111, platnej od júla 1998).
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
