3. ČASŤRežim podzemných vôd
Vplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd je monitorovaný 253 pozorovacími objektmi umiestnenými na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Sieť pozorovacích objektov na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2000 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v príslušných Národných ročných správach Spoločne vypracované regionálne hodnotenie, uvedené v tejto správe, bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území pred a po výstavbe dnovej prehrádzky a zavedení dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane.
3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôd
Hladina podzemnej vody v území ovplyvnenom dotáciou vody závisí prevažne od kolísania hladiny povrchovej vody v Dunaji, od hladiny vody v zdrži a od hladín vody v ramennej sústave. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané porovnateľné hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Pre charakterizáciu podmienok pri nízkych, stredných a vysokých prietokoch na Dunaji, zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3.s-1, boli vybrané tri rôzne hydrologické situácie. Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky na vodočetnej stanici Bratislava-Devín sú nasledovné – Tab.3-1, Obr. 3-2, Obr.3-3a,Obr. 3-3b: Tabuľka 3-1
Obdobie nízkych prietokov bolo kvôli porovnateľným klimatickým podmienkam zvolené koncom januára, aj keď nesplnilo prietok 1000 m3s-1. Obdobie strednej vody bolo zvolené v podobnej hydrologickej situácii ako obdobie v roku 1993. Kvôli porovnateľným klimatickým podmienkam bolo obdobie s vysokým prietokom zvolené v auguste, avšak predchádzajúca hydrologická situácia nebola ekvivalentná situácii v roku 1993. Mapy hydrizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím meraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4,Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Pre každý objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps je uvedená nadmorská výška hladín podzemnej vody. Na zostrojenie hydroizohýps boli použité aj údaje o hladine povrchovej vody v koryte Dunaja. Tieto hladiny boli vypočítané pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov o hladine vody na daných úsekoch. Ostatné hladiny povrchových vôd na konštrukciu hydroizohýps neboli použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemnej vody a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo riečnych ramien. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú uvedené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9. Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskom území. Ovplyvnené územie na maďarskej strane v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Pri porovnaní hydrologických situácií v období pred a po realizácii technických opatrení a prietokov podľa Dohody (2000 oproti 1993) je možné konštatovať, že vplyvom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja na veľkej časti ovplyvneného územia nastalo stúpnutie hladiny podzemných vôd, ako v oblasti chránenej proti povodniam tak aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). V porovnaní s rokom 1993, pred postavením dnovej prehrádzky, sa v hornej a strednej časti Szigetközu pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili vyššie hladiny podzemnej vody. Stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja a v dolnej časti oblasti Szigetközu. V oblasti okolo Bagomérskej ramennej sústavy, ktorá nie je dotovaná vodou, boli hladiny podzemných vôd podobné. Táto oblasť je ovplyvnená drenážnym účinkom odpadového kanála. Stúpnutie hladín podzemných vôd je okolo 0,5-1,0 m. Na ľavej strane je pozorovaný pokles okolo zdrže. Tento súvisí so znížením priepustnosti dna zdrže. Avšak hladina podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred výstavbou priehrady. Mierny pokles hladín podzemných vôd nad sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála je spôsobený čiastočným prehĺbením odpadového kanála a eróziou koryta Dunaja pod sútokom s odpadovým kanálom. Stúpnutie v slovenskej časti inundácie pozdĺž ramennej sústavy je výsledkom skutočnosti, že v marci 1993 tu nebola žiadna dotácia vody do ramennej sústavy. Podmienky priemerných prietokov Pri porovnaní hladín podzemných vôd v období pred realizáciou technických opatrení a zvýšením prietokov podľa Dohody a zavedením dotácie vody na maďarskej strane pri podmienkach zodpovedajúcich priemerným prietokom v Dunaji (približne 2000 m3s-1) je celková situácia podobná situácii pri podmienkach zodpovedajúcich nízkym prietokom - stúpnutie hladín podzemných vôd v hornej a strednej časti Szigetközu o 0,5-1,0 m (Obr. 3-8). Hladiny podzemných vôd v dolnej časti Ášváňskej a v Bagomérskej ramennej sústave sa v porovnaní so stavom roku 1993 nezmenili. Na slovenskej strane sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Pokles hladín podzemných vôd v okolí zdrže súvisí s poklesom priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti je hladina podzemnej vody vyššie než pred prehradením Dunaja. Mierny pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať pod sútokom starého koryta Dunaja s odpadovým kanálom, ktorý je pravdepodobne spôsobený eróziou koryta v tomto úseku Dunaja. Na veľkej časti na slovenskej strane neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienok zodpovedajúce vysokým prietokom v Dunaji (približne 3000 m3.s-1) pre obdobie pred a po realizovaní opatrení podľa Dohody, vo všeobecnosti v oblasti Szigetközu nie je možné preukázať žiadny vplyv na hladiny podzemných vôd (Obr. 3-9). Na väčšine územia nie je dokumentovaná žiadna zmena, lokálne v inundačnom území sa vyskytuje stúpnutie alebo pokles o 0,5 m. V Ášványráróvskej a Bagomérskej ramennej sústave a pod sútokom odpadového kanála a Dunaja sa vyskytol pokles, ktorý pravdepodobne súvisí s eróziou koryta a súvisiacim poklesom hladiny povrchovej vody. Zmeny v oblasti okolo zdrže na slovenskej strane prevažne súvisia s poklesom priepustnosti dna zdrže. Malý pokles v strednej časti, medzi Šamorínom a Gabčíkovom, súvisí s režimom menšej dotácie vody do ramennej sústavy v lete 2000.
3.2. ZáveryVo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody hrá dôležitú úlohu pri tvorbe hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody je stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Avšak pre podmienky vysokých prietokov nie je charakteristický žiadny výrazný vzostup v hornej a strednej časti Szigetközu a pokles hladín podzemných vôd v dolnej časti. Pokles hladiny podzemnej vody v tejto oblasti (územia okolo ramenných sústav pri Ášváňráró a Bagoméri) by mohol byť vyriešený rozšírením dotácie vody do týchto území. To by mohlo pomôcť zvýšiť hladinu podzemnej vody a tým spôsobom zlepšiť situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách môže byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte Dunaja. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“.
|
|||||||||||||||||||||||||
