2. ČASŤKvalita povrchovej vodyMerania kvality povrchovej vody v roku 2000 boli v zmysle Dohody uskutočňované na 8 monitorovacích miestach na maďarskom území a na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1. Na základe návrhov v Spoločnej výročnej správa za rok 1998 boli do výmeny údajov zahrnuté dve nové monitorovacie miesta (č. 3739 a 4016), ktoré sa nachádzajú medzi rkm 1843-1811 starého koryta Dunaja. Lokalita č. 4016 sa nachádza nad dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti, v rkm 1843,1. Druhým je monitorovacia lokalita č. 3739, ktorá sa nachádza v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom, v rkm 1811,5. Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja a dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy. Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód, ktoré boli odsúhlasené pracovnou skupinou ochrany kvality vody Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd. Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality sú uvedené v prílohách Slovenskej a Maďarskej Národnej správy z monitorovania prírodného prostredia za rok 2000. Hodnotenie bolo uskutočnené pre hydrologický rok 2000 v porovnaní s predchádzajúcim dlhodobým vývojom kvality povrchovej vody. Grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody je uvedené v prílohách Národných správ. Na hodnotenie boli použité odsúhlasené limitné hodnoty pre kvalitu povrchovej vody, dohodnuté na 55. zasadaní Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd (Tab. 2-2). Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít
Tabuľka 2-2: Dohodnuté limitné hodnoty pre klasifikáciu kvality povrchových vôd
2.1. Základné fyzikálno-chemické ukazovateleTeplota vody V skúmanom roku teplota vody v Dunaji kolísala v rozmedzí od 3 do 20 °C. Teplota dosahovala minimálne hodnoty v januári, zatiaľ čo maximálne teploty sa vyskytli v júli. Teplota vystúpila nad 10 °C v máji. Kolísanie teploty vody v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje priebeh teploty vody v Dunaji pri Bratislave (lokalita č. 109). Teplota vody v priesakovom kanáli bola, tak ako v predchádzajúcich rokoch, odlišná. V zimnom období je teplejšia (o 2-4 °C) a v letnom období chladnejšia (o 1-2°C), pretože priesakový kanál je dotovaný podzemnou vodou. Teplota vody v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji bola v dôsledku pomalšej rýchlosti prúdenia v letnom období o 2-3 °C teplejšia. Teplota vody v Dunaji za hydrologický rok 2000 je dokumentovaná na Obr.2-2. pH Hodnoty pH vyjadrujú alkalinitu vody. Vyššie hodnoty sa vyskytujú v obdobiach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. V dôsledku zníženej asimilačnej aktivity sú hodnoty pH v zimnom období nižšie než v letnom období. Hodnoty pH dunajskej vody v hydrologickom roku 2000 kolísali v rozmedzí od 7,6 do 8,5. Kolísanie hodnôt pH v ramennej sústave je blízke kolísaniu v dunajskej vode, s výnimkou monitorovacej lokality Ásványráró (č. 0023), kde sa vyskytovali hodnoty 9,1. Vyššie hodnoty boli niekedy pozorované aj v profile Vének na Mošonskom Dunaji. V porovnaní s rokmi 1998 a 1999 odchýlky medzi údajmi meranými slovenskou a maďarskou stranou neboli také časté. Významné rozdiely sa však vyskytli v profile Rajka v auguste 2000 (7,56 oproti 8,14) a v októbri. Podobnú situáciu môžeme pozorovať v profile Medveďov. Hodnoty pH namerané počas hydrologického roku 2000 sú dokumentované na Obr. 2-3. Elektrická vodivosť Elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených látok. Hodnoty vodivosti v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave v roku 2000 v zásade sledujú hodnoty vodivosti v profile Bratislava (č. 109) a kolísali medzi 29-47 mS.m-1. Vyššia salinita bola charakteristická pre zimné obdobie, zatiaľ čo najnižšia sa kvôli riedeniu vyskytla počas povodní. Obsah rozpustených látok na Mošonskom Dunaji v profile Vének je v porovnaní s ostatnými vodnými plochami vyšší; maximum 77,4 mS.m-1 bolo namerané v januári. Je to kvôli vyššiemu obsahu rozpustených látok prítokov a tiež kvôli znečisteniu z mesta Győr. Hodnoty elektrickej vodivosti v priesakovom kanáli, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v rozmedzí od 36 do 42,6 mS.m-1. Nerozpustné látky Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Kolísanie obsahu nerozpustných látok v hydrologickom roku 2000 v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje obsah nerozpustných látok v Dunaji v Bratislave (č. 109). Hodnoty obsahu nerozpustných látok zväčša kolísali v intervale od 3 do 100 mg.l-1. Len vzorky odobraté v obdobiach zvýšených prietokov (február, apríl, máj a august) prekročili 50 mg.l-1, čo predstavuje IV. triedu čistoty vody. Počas povodní je možné na úseku medzi Bratislavou a Medveďovom pozorovať výrazný pokles koncentrácie nerozpustných látok. V obsahu nerozpustných látok v pozdĺžnom profile pravostrannej ramennej sústavy sa prejavil mierny pokles. V priesakovom kanáli obsah nerozpustných látok kolísal medzi 4-25 mg.l-1. Obsah nerozpustných látok v profile Vének na Mošonskom Dunaji dvakrát prekročil hodnotu 50 mg.l-1. V údajoch meraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely. Rozdiely predstavujú 1,5- až 2-násobne vyššie hodnoty v profiloch Rajka a Medveďov, čo zodpovedá 20-30 mg.l-1. Najväčší rozdiel sa vyskytol vo februári v profile Rajka, keď sa namerané hodnoty líšili o 45 mg.l-1. Priebeh a kolísanie obsahu nerozpustných látok je dokumentovaný na Obr. 2-4. Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie Základné fyzikálno-chemické parametre v Dunaji v a ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a predovšetkým závisia na prietokoch. Počas povodní je možné pozorovať výrazný pokles obsahu nerozpustných látok medzi úsekmi Dunaja v Bratislave a Medveďove. V hydrologickom roku 2000, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, neboli zaznamenané žiadne významné zmeny v kvalite vody.
2.2. Katióny a aniónyKvantitatívny pomer iónového zloženia vody v Dunaji počas hydrologického roka 2000, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. V porovnaní s dlhodobými merania sa hodnoty základných katiónov a aniónov významne nezmenili. Sezónne kolísanie koncentrácie katiónov a aniónov je závislé na kolísaní prietokov v Dunaji. Podobne ako predošlé roky sa v koncentráciách síranov meraných slovenskou a maďarskou stranou vyskytujú rozdiely – Obr. 2-5. Nezhody predstavujú systematický rozdiel medzi slovenskými a maďarskými údajmi v rozmedzí 20-70 %. Najstabilnejší obsah iónov bol charakteristický pre priesakovú vodu. Vo vzťahu k vyššiemu obsahu rozpustených látok v Mošonskom Dunaji boli všetky hodnoty koncentrácií makro-iónov, s výnimkou hydrokarbonátov, vyššie v porovnaní s hodnotami pozorovanými na ostatných miestach vzorkovania.
2.3. NutrientyDusičnany Koncentrácie dusičnanov v roku 2000 na všetkých monitorovaných miestach na Dunaji, ako aj v pravostrannej ramennej sústave vykazujú sezónne kolísanie. Hodnoty väčšinou kolísali v intervale od 5 do 15 mg.l-1,Obr. 2-6a, Obr. 2-6b. Hodnoty koncentrácií dusičnanov v Mošonskom Dunaji kolísali podobne ako na ostatných monitorovaných miestach; maximum (18,5 mg.l-1) bolo pozorované vo februári, minimum v júli (3 mg.l-1). Hodnoty v priesakovom kanáli v roku 2000 rovnomerne kolísali v intervale od 3 do 10 mg.l-1. Amónny ión V hydrologickom roku 2000 sú koncentrácie amónneho iónu na všetkých meraných profiloch na Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave, s výnimkou profilu Vének situovanom na Mošonskom Dunaji, podobné a pohybujú sa prevažne od 0,01 do 0,54 mg.l-1 (Obr.2-7). Kvôli pomalším nitrifikačným procesom sa vyššie koncentrácie vyskytujú v obdobiach s nižšími teplotami vody. Počas pozorovaného obdobia sa vyššie hodnoty koncentrácie amónneho iónu, v porovnaní s ostatnými vodnými plochami, vyskytli v profile Bratislava (č. 109). V údajoch meraných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely - Obr. 2-7. Nezhody sa prejavujú systematickým rozdielom medzi slovenskými a maďarskými údajmi v rozmedzí 0,1-0,3 mg.l-1. Koncentrácia amónneho iónu v Mošonskom Dunaji v profile Vének bola v porovnaní s koncentráciami na ostatných profiloch v niekoľkých prípadoch dvojnásobná (maximálna hodnota 0,52 mg.l-1 bola nameraná vo februári). Dusitany Koncentrácie dusitanov, ktoré sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov, vykazujú sezónne zmeny a kolíšu v intervale od 0,02 do 0,21 mg.l-1. Minimálna a maximálna hodnota v pravostrannej ramennej sústave sa vyskytla v ramene Helena (minimum sa vyskytlo v septembri – 0,025 mg.l-1 a maximum vo februári – 0,212 mg.l-1). V údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytujú rozdiely - Obr. 2-8. Systematické nezhody sa vyskytli v období od novembra 1999 do mája 2000, keď rozdiely predstavovali 0,04-0,1 mg.l-1. Celkový dusík Zmeny obsahu celkového dusíka sú predovšetkým ovplyvnené kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka. Koncentrácia celkového dusíka v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave kolísala od 2 do 8 mg.l-1 (Obr. 2-6a, Obr. 2-6b). Hodnoty celkového dusíka v dunajskej vode, Mošonskom Dunaji a v ramene Helena boli navzájom veľmi podobné. V miestach vzorkovania v Szigetskom a Ásványskom ramene zmeny koncentrácie dusíka nie sú presne sledované. Vyššie koncentrácie v porovnaní s ostatnými miestami vzorkovania boli namerané na Mošonskom Dunaji v profile Vének. Najmenší obsah celkového dusíka bol zistený v priesakovom kanáli. Fosforečnany V hydrologickom roku 2000 na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének na Mošonskom Dunaji, koncentrácie fosforečnanov kolísali od 0,01 do 0,4 mg.l-1 (Obr. 2-9a, Obr. 2-9b). Vyššie hodnoty fosforečnanov boli charakteristické počas povodní a v zimnom období. Počas povodne v auguste bola na mieste vzorkovania v Rajke (č. 1848) pozorovaná extrémne vysoká hodnota (0,84 mg.l-1). Vyššie hodnoty boli zaznamenané vo viac znečistenejšom Mošonskom Dunaji, kde koncentrácie kolísali od 0,2 do 0,5 mg.l-1. Najnižšie koncentrácie fosforečnanov sa vyskytli v priesakovej vode. Celkový fosfor Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledujú zmenu koncentrácie fosforečnanov. Koncentrácia celkového fosforu na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének na Mošonskom Dunaji, kolísala v intervale od 0,02 do 0,2 mg.l-1 (Obr. 2-9a, Obr. 2-9b). Koncentrácie celkového fosforu v profile Vének kolísali v intervale 0,12-0,35 mg.l-1. V údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou sú mierne rozdiely. Nutrienty - zhrnutie Koncentrácia aniónov obsahujúcich dusík a fosfor v období 1993-1996 mierne vzrástla na všetkých monitorovacích lokalitách na Dunaji. Obdobie rokov 1997-2000 je charakteristické poklesom a stabilizáciou obsahu nutrientov (monitorovacie lokality č. 109 a 112). Pokles obsahu nutrientov v bratislavskom úseku Dunaja pravdepodobne súvisí so zmenšením znečistenia prichádzajúceho do tejto oblasti. V roku 2000 však obsah niektorých živín vzrástol – fosforečnany a amoniak na monitorovacej lokalite č. 109 v Bratislave, dusičnany a celkový dusík na monitorovacej lokalite č. 112 v Medveďove. Po zavedení dotácie vody obsah nutrientov v pravostrannej ramennej sústave sleduje kolísanie v Dunaji. Z hľadiska obsahu nutrientov dunajská voda za vhodných podmienok umožňuje rozvoj eutrofizačných procesov.
2.4. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíkaRozpustený kyslík V hydrologickom roku 2000 koncentrácia rozpusteného kyslíka na monitorovacích lokalitách na Dunaji meraná slovenskou stranou kolísala od 7,5 do 12,3 mg.l-1. Koncentrácia rozpusteného kyslíka meraná maďarskou stranou na rovnakých miestach kolísala od 5,76 do 11,6 mg.l-1 – Obr. 2-10a. Nezhody predstavujú systematický rozdiel 1-2,5 mg.l-1medzi slovenskými a maďarskými údajmi. Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty vyskytujú v zimnom období, zatiaľ čo nižšie hodnoty sa vyskytujú v lete. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesal s narastajúcou teplotou vody v Dunaji. Okrem toho obsah rozpusteného kyslíka závisí aj od asimilačnej aktivity fytoplanktónu. V pravostrannej ramennej sústave, vplyvom sústavnej dotácie vody, obsah rozpusteného kyslíka sleduje priebeh hodnôt rozpusteného kyslíka v Dunaji (Obr. 2-10b). V priebehu meraní bol obsah rozpusteného kyslíka v pravostrannej ramennej sústave v prvej polovici roka priaznivejší než v hlavnom koryte Dunaja. Koncentrácia rozpusteného kyslíka v ramennej sústave pozdĺž toku mierne narastá. Koncentrácie kyslíka v Mošonskom Dunaji v profile Vének boli mierne nižšie a väčšinou kolísali od 6,88 do 11,28 mg.l-1. Podmienky kritického nedostatku kyslíka v Mošonskom Dunaji sa počas hodnoteného obdobia nevyskytli, ale v júni 2000 bola zaznamenaná jedna extrémne nízka hodnota (4,64 mg.l-1). CHSKMn a BSK5 Ukazovatele CHSK a BSK sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. V hydrologickom roku 2000 hodnoty CHSK na všetkých meraných profiloch kolísali od 1,5 do 7 mg.l-1. Hodnoty CHSK v pravostrannej ramennej sústave boli v porovnaní s dunajskou vodou o niečo nižšie a kolísali od 1,7 do 5,6 mg.l-1. Maximálna hodnota bola nameraná v profile Helena koncom marca. Hodnoty BSK v dunajskej vode kolísali v rozmedzí od 1 do 3 mg.l-1. V hodnotách BSK nameraných slovenskou a maďarskou stranou v Dunaji sa vyskytli rozdiely, Obr. 2-11. Rozdiely v nameraných údajoch kolísali od 0,4 do 1 mg.l-1, a nezhody sú väčšinou vyjadrené opačným trendom. Hodnoty BSK v ramennej sústave sú v porovnaní s dunajskou vodou nižšie. Vyššie hodnoty CHSK a BSK sa zvyčajne vyskytujú v období zvýšených prietokov v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prirodzených organických látok. Ako najchudobnejšia na organický materiál bola zistená priesaková voda (1,0-2,3 mg.l-1). V Mošonskom Dunaji pri Véneku sú hodnoty CHSK a BSK, podobne ako predošlé roky, v dôsledku čiastočného čistenia odpadovej vody z Győru, vyššie (CHSK 3,1-5,4 mg.l-1, BSK 1-2,67 mg.l-1). Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie Počas hydrologického roka 2000 bol obsah rozpusteného kyslíka priaznivý a obsah organického uhlíka bol vo všeobecnosti malý. Ukazovatele súvisiace s kyslíka a organickým uhlíkom v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2000) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v bratislavskom úseku Dunaja. Tento fakt je dôsledkom podstatného zlepšenia čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. V období vyšších prietokov na Dunaji sa vyskytli vyššie ukazovatele kyslíkového režimu (CHSKMn, BSK5). Ukazovatele kyslíkového režimu na profile Vének sú ovplyvnené lokálnym znečistením (znečistenie pochádzajúce z mesta Győr) spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom.
2.5. KovyŽelezo Obsah železa v povrchovej vode ovplyvňuje množstvo nerozpustných látok. Vzájomná súvislosť medzi koncentráciami železa a obsahom plavenín v povrchovej vode je dokumentovaná tým, že najvyššie koncentrácie sú namerané v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok. V roku 2000 koncentrácie železa na všetkých meraných profiloch v Dunaji kolísali do 1,4 mg.l-1. Medzi údajmi nameranými slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely – Obr. 2-12. Nezhody sú vyjadrené občasnými rozdielmi v nameraných hodnotách do 0,4 mg.l-1. Koncentrácie železa v pravostrannej ramennej sústave prevažne kolísali do 1 mg.l-1. Len v júni bola namerané vyššia hodnota v Szigetskom ramene (1,82 mg.l-1) a v auguste v profile Helena (1,43 mg.l-1). Koncentrácia železa v priesakovom kanáli kolísala v užšom intervale od 0,09 do 0,18 mg.l-1. V Mošonskom Dunaji na profile Vének je kvôli charakteru oblasti povodia obsah železa vždy vyšší (voda v rieke Rába je bohatá na železo). V hydrologickom roku kolísal od 0,3 do 1,1 mg.l-1. Mangán Mangán, sa podobne ako železo v povrchovej vode vyskytuje v pevnej fáze. Koncentrácie mangánu v Dunaji kolísali v intervale do 0.2 mg.l-1. Najvyššie koncentrácie mangánu boli namerané v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok. V koncentráciách mangánu nameraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely, osobitne na monitorovacej lokalite Medveďov, Obr. 2-13. Koncentrácie mangánu v profile Vének na Mošonskom Dunaji kolísali do 0,2 mg.l-1, okrem dvoch hodnôt 0,65 mg.l-1 v marci a 0,4 mg.l-1 v septembri). Ťažké kovy Koncentrácie ťažkých kovov v hydrologickom roku 2000,zvyčajne kolísali v rozmedzí limitov zodpovedajúcich I. triede čistoty povrchových vôd. Podobne ako predchádzajúce roky najvyššie koncentrácie dosahoval zinok, nasledovaný meďou, niklom, chrómom, kadmiom, ortuťou a arzénom. V koncentráciách ťažkých kovov meraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely. Nezhody sú vyjadrené systematickým rozdielom v nameraných údajoch.
2.6. Biologické a mikrobiologické ukazovateleKoliformné baktérie Biologické znečistenie povrchovej vody je možné dobre stanoviť počtom koliformných baktérií. V roku 2000 počet koliformných baktérií na profile Bratislava (109) kolísal v intervale od 12 do 240 KTJ.ml-1, čo zodpovedá dlhodobým meraniam na tomto profile. Hodnoty koliformných baktérií na profile Rajka a Medveďov sledujú kolísanie hodnôt na profile Bratislava, zatiaľ čo počet koliformných baktérií je dlhodobo nižší v porovnaní s lokalitou vzorkovania pri Bratislave. Bakteriologické znečistenie v roku 2000 v Dunaji smerom po prúde a pozdĺž ramennej sústavy v smere dotácie vody od vtoku pri profile Helena tiež klesá. Bakteriologické znečistenie na profile Vének na Mošonskom Dunaji, v dôsledku prítokov čiastočne čistenej odpadovej vody kolísal v rozmedzí od 28 do 3500 KTJ.ml-1. Chlorofyl-a Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vo vode. Nárast rias na príslušnom úseku rieky reprezentuje relatívne nárast koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. Podľa pozorovaní v Dunaji v roku 2000 jarné rastové maximum, podobne ako predchádzajúci rok, nenastalo. Koncentrácie chlorofylu-a v prvej kulminácii v júli kolísali od 30 do 46 mg.m-3, zatiaľ čo v druhej kulminácii v septembri kolísali od 18 do 26 mg.m-3 (Obr. 2-14a). Dve kulminácie, podobne ako v Dunaji boli počas hydrologického roka 2000 aj v pravostrannej ramennej sústave – v júli v Szigetskom ramene a v profile Helena (24-50 mg.m-3) a v septembri (20-48 mg.m-3). V Ásványskom ramene bola jarná kulminácia s 26mg.m-3 a jesenná kulminácia s 53 mg.m-3. Letné a jesenné maximum neboli zistené v profile Vének na Mošonskom Dunaji, ale podobne ako predchádzajúci rok boli hodnoty výraznejšie nižšie v porovnaní s predošlým obdobím a kolísali od 1,18 do 49,73 mg.m-3(Obr. 2-14b). Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovom kanáli zostala nízka a kolísala od 1,18 do 13,2 mg.m3. Index saprobity Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Na základe slovenských údajov sa väčšina hodnôt indexu saprobity v ovplyvnenom území pohybuje v intervale od 1,8 do 2,4, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu. Na základe maďarských údajov index saprobity kolíše v intervale medzi 2,11 a 2,75, čo zodpovedá alfa-beta-mezosapróbnemu stavu (Obr. 2-15). Nezhody predstavujú systematický rozdiel medzi údajmi, pričom údaje merané maďarskou stranou sú v porovnaní so slovenskými údajmi vyššie. Tieto hodnoty sú pre tento úsek rieky charakteristické. Samočistiace procesy pri tejto úrovni indexu saprobity prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Časové rady údajov indexu saprobity počas posledných desiatich rokov poukazujú na trend mierneho poklesu. Index saprobity v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji v profile Vének kolíše od 2,2 do 2,8, čo zodpovedá alfa-mezosaprobite. Ostatné biologické ukazovatele Pozorovania počtu rias, počtu zooplanktónu a makrozoobentosu sa podľa Dohody uskutočňuje štyri krát za rok. Fytoplanktón V hydrologickom roku 2000 bol počet rias zisťovaný vo vzorkách odobratých v decembri 1999, v marci a júli 2000. Hustota populácie, podobne ako predchádzajúci rok, bola nižšia kvôli nepriaznivým meteorologickým podmienkam pre rozmnožovanie rias v čase vzorkovania. Maximálne hodnoty v hlavnom koryte Dunaja, v profile Helena a v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. I sa vyskytli v júli (4570-7300 buniek.ml-1). V rovnakom čase v profile Vének na Mošonskom Dunaji bolo zaznamenaných 11100 buniek.ml-1. Maximum v pravostrannej ramennej sústave 21900 buniek.ml-1 bolo zaznamenaných v Ásványskom ramene. Podobne ako predchádzajúci rok v spoločenstve fytoplanktónu dominovali rozsievky, ale počas jari boli početné aj druhy Chrysophyceae a v lete bolo významné aj množstvo zelených rias, ktoré mali bohaté druhové zloženie a vo veľkom počte bol prítomný aj druh Cryptomonas. Priesaková voda na základe počtu rias, podobne ako pri koncentrácii chlorofylu-a, zostala chudobná na riasy. Zooplanktón Pozorovania zooplanktónu boli v hydrologickom roku 2000 uskutočnené v apríli, v máji, v auguste a v septembri. Skúmajúc zooplanktón bolo evidentné, že počet a hustota druhov vyskytujúcich sa v hlavnom koryte Dunaja bola podobná ako predchádzajúci rok. V druhovom zložení dominovali vírniky – Rotatoria (rody Brachionus, Keratella a Polyarthra). Výrazný rozdiel medzi dvoma miestami vzorkovania nebol pozorovaný. Určitý nárast medzi dvoma miestami vzorkovania boli zistený len v máji (Dunaj-Rajka – 86 jedincov/20 l, Dunaj-Medveďov – 214 jedincov/20 l). Hustota vírnikov a planktonických kôrovcov v Mošonskom Dunaji, podobne ako v hlavnom koryte Dunaja bola vyrovnaná. Populácia zooplanktónu v ramennej sústave v smere prúdenia dotácie vody mierne rastie. V Mošonskom Dunaji v profile Vének hodnoty početnosti kulminovali v apríli a v máji, za dominancie vírnikov (Bdelloidea sp., larvy Brachionus angularis a nauplius (Copepoda)). Druhovo najbohatší a najpočetnejší stav v priesakovej vode sa vyskytol v septembri, za dominancie vírnikov – Rotatoria (rody Keratella, Polyartha a Trichocerca). Makrozoobentos V hydrologickom roku 2000 bolo spoločenstvo vodných makroskopických bezstavovcov vzorkované na vzorkovacích lokalitách v júli, auguste, októbri a novembri. Najrozmanitejšie spoločenstvo bezstavovcov bolo zistené v auguste a v októbri. Je to pravdepodobne kvôli nižším prietokom v Dunaji, pretože vo vzorkách odobratých počas vyšších prietokov bol počet živočíchov nižší. V spoločenstve makroskopických bezstavovcov v Dunaji dominovala druhová bohatosť mäkkýšov. Výskyt taxónov hmyzu v profile Rajka je sporadický, zatiaľ čo rozšírenie vyšších kôrovcov je vyrovnané a vyskytujú sa v pomerne veľkých početnostiach. Vo vode dodávanej do Mošonského Dunaja bolo zaznamenaných viac druhov než v hlavnom koryte Dunaja. V profile Vének boli najcharakteristickejšími mäkkýše. Výsledky monitorovania v ramennej sústave dosiahnuté v pozdĺžnej osi potvrdzujú rozšírenie reofilných taxónov bezstavovcov s dotáciou vody a zo dolného smeru proti prúdu. Toto je potvrdené vysokým počtom organizmov v Ásváňskej ramennej sústave (Ancylus fluviatilis, Jaera istri, Dikerogammarus villosus, usadili sa tu aj nejaké druhy podeniek a potočníkov). Perifytón Vzorkovanie sa v hydrologickom roku 2000 na vybraných profiloch uskutočnilo trikrát. Index saprobity perifytónu sa pohyboval od 1,64 do 2,3. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol rozptyl hodnôt širší. V hydrologickom roku 2000 bolo pozorované zvýšenie organického znečistenia pozdĺž Dunaja od Bratislavy po Komárno. Na základe druhovej diverzity perifytónu dominovali rody skupiny Bacillariophyceae. Častými boli rody Aulacoseira, Cyclotella, rody zo skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria) ako aj zo skupiny Achnanthaceae (Achananthes, Cocconeis), ale najčastejšími boli rody zo skupiny Naviculaceae (Amphora, Cymbella, Gomphonema, Naviculla, Rhoicosphaenia) a skupiny Bacillariaceae (Nitzschia). Sporadickými boli chlorokálne riasy a v niektorých vzorkách sa vyskytli druhy rodu Scenedesmus a Volvoca les – Chlamydosomus a Carteria. V profile Rajka boli zistené aj červenoočká (Euglenophyta).
2.7. Kvalita sedimentovVzorkovanie dnových sedimentov v oblasti monitorovanej v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu bolo uskutočnené 5. a 15. júna v miestach vzorkovania kvality povrchovej vody. Boli analyzované organické a anorganické mikrokomponenty a bol stanovovaný aj obsah celkového fosforu a dusíka. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bol na hodnotenie použitý “kanadský zoznam”. Táto norma rozlišuje tri úrovne znečistenia: úroveň bez znečistenia, najnižšia úroveň znečistenia a úroveň vážneho znečistenia. Spomedzi anorganického mikroznečistenia bolo analyzovaných sedem komponentov ťažkých kovov (Cu, Cr, Zn, Ni, Cd, Pb a Hg). Na základe výsledkov je možné konštatovať, že v roku 2000, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, znečistenie ťažkými kovmi na žiadnom zo vzorkovaných miest nedosiahlo „úroveň vážneho znečistenia“. Boli miesta kde koncentrácie ťažkých kovov, s výnimkou chrómu a niklu, boli vyššie než príslušné limitné hodnoty „najnižšej úrovne znečistenia“. Koncentrácia ortuti bola vyššia než najnižšia limitná hodnote (0,2 mg.kg-1) len v Ášváňskom ramene. Koncentrácia zinku na limitnou hodnotou (120 mg.kg-1) bola zistená v sedimentoch z Ášváňskeho ramena a ramena Helena a z miesta vzorkovania na Mošonskom Dunaji. Koncentrácia kadmia bola vyššia než príslušná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia“ (0,6 mg.kg-1) na dvoch vzorkovaných miestach v Dunaji, v profile Vének na Mošonskom Dunaji a v ramene Cikola a Ášváňskom ramene. Koncentrácia olova bola vyššia než limitná hodnota (16 mg.kg-1) len v Ášváňskom ramene, zatiaľ čo koncentrácia medi bola vyššia pri stavidle č. I a v Ášváňskom ramene a ramene Helena. Na základe vyššie uvedených výsledkov je možné konštatovať, že najvyššia akumulácia ťažkých kovov bola pozorovaná v Ášváňskom ramene, zatiaľ čo najnižšia bola pozorovaná v hlavnom koryte Dunaja a v priesakovom kanáli. Z organických mikroznečisťovateľov boli analyzované polychlórované bifenyly (PCB) a polychlórované aromatické uhľovodíky (PAH). Suma PCB bola stanovená analýzou 8 izomérnych zložiek. Suma PAH bola stanovená 13 zložkami polyaromatických uhľovodíkov. Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že znečistenie PCB a PAH neprekračuje príslušné limity pre “najnižšiu úroveň znečistenia”, v prípade PCB 70 mg.kg-1 a v prípade PAH 2000 mg.kg-1. Naviac koncentrácia PCB na všetkých vzorkovaných miestach bola nižšia ako detekčný limit (0.5 mg.kg-1). Najnižšie znečistenia PAH bolo zistené v sedimentoch pri stavidle č. I a v priesakovom kanáli, vyššia akumulácia bola pozorovaná v ramene Helena a v Ášváňskom ramene a v Mošonskom Dunaji v profile Vének. Obsah celkového fosforu v sedimentoch na všetkých vzorkovaných profiloch, okrem hlavného koryta Dunaja, ramena Cikola a priesakového kanála bol vyšší než limitná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia (600 mg.kg-1). Obsah celkového dusíka v sedimentoch prekročil limitnú hodnotu „najnižšej úrovne znečistenia“ na všetkých vzorkovaných profiloch, okrem priesakového kanála, ale ani celkový fosfor ani celkový dusík nedosiahli „úroveň vážneho znečistenia“ (2000 mg.kg-1 pre celkový fosfor a 4800 mg.kg-1 pre celkový dusík) na žiadnom zo vzorkovaných profilov.
2.8. ZáveryZvýšené a znížené hodnoty niektorých ukazovateľov pozorovateľné z dlhodobého hodnotenia boli v Dunaji pozorované už na profile Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad objektmi Gabčíkovo-Čunovo a ovplyvňuje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na územie ovplyvnené dočasnými opatreniami podľa Dohody. Hydrologický rok 2000 bol podobný predchádzajúcemu hydrologickému roku. Neboli pozorované žiadne extrémne hodnoty ukazovateľov a maximálne hodnoty boli v porovnaní s rokom 1996 nižšie. Kolísanie jednotlivých parametrov, charakterizujúcich kvalitu povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave, sa v dôsledku sústavnej dotácie vody od roku 1995 vo väčšine prípadov zmenilo a sleduje kolísanie v dunajskej vode. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri dotácii vody ovplyvnená aj jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody labilný (premenlivý v čase), čo je dokumentované nepriaznivými ukazovateľmi kyslíkového režimu, vysokým obsahom rozpustených látok, koncentráciou železa a vysokými hodnotami CHSK, koliformných baktérií a indexu saprobity, čo však nesúvisí s dotáciou vody. Tabuľka 2-3: Klasifikácia ukazovateľov alebo skupiny ukazovateľov na základe limitných hodnôt pre klasifikáciu kvality povrchových vôd
* V prípade týchto ukazovateľov boli medzi údajmi nameranými slovenskou a maďarskou stranou rozdiely, pričom merania mali byť vykonané na rovnakom mieste a v rovnakom čase.
Vo všeobecnosti rozdielne výsledky získané slovenskou a maďarskou stranou neovplyvňujú klasifikáciu kvality povrchovej vody. V ukazovateľoch ako pH, rozpustený kyslík, index saprobity a BSK5 však dosiahnuté výsledky klasifikáciu ovplyvňujú.
|
