7. ČASŤMonitoring biotyBiologický monitoring dohodnutých skupín vodných a suchozemských živočíchov sa na slovenskej strane uskutočňuje na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Na týchto plochách sú uskutočňované aj fytocenologické pozorovania. Naviac, v roku 1999 bolo opäť začaté pozorovanie vodných makrofytov. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v spoločnom monitoringu, sú na maďarskej strane pozorované na 31 monitorovacích miestach (obr. 7-1). V niektorých monitorovacích metódach sú odlišnosti (pozorovania skupín podeniek a potočníkov, hodnotenie vodných makrofytov). 7.1. FytocenológiaVýrazné znaky vysychania na monitorovacej ploche č. 2600, ktoré tu už boli prítomné pred prehradením Dunaja, sa po prehradení kvôli výraznému poklesu hladiny podzemnej vody zintenzívnili. Počas postupnej prestavby fytocenózy sú vlhkomilné druhy zamieňané mezohygrofilnými druhmi. V roku 1999 neboli znaky vysychanie pozorované vo všetkých úrovniach fytocenózy (tak ako v roku 1998). Ale bolo pozorované preriedenie korún, suché konáre a pokles listovej plochy topoľa bieleho (Populus alba). Monitorovacia plocha č. 2603 sa nachádza pod nápustným objektom a vlhkostné pomery zostali nezmenené. Rastlinné spoločenstvá sú stabilizované, bylinná vrstva je hustá a vitálna, pokryvnosť krovitej vrstvy bola podobná ako minulé roky. Vyťaženie susediaceho lesného porastu v roku 1999 ovplyvnilo stromovú vrstvu. Bolo pozorované aj mechanické poškodenie. Monitorovaciu plochu č. 2604 je možné z biologického hľadiska charakterizovať, ako pomerne málo narušenú lokalitu. V stromovej a krovinnej vrstve neboli pozorované žiadne zmeny. Hoci je pôdna vrstva úplne nasiaknutá vodou v bylinnej vrstve boli v dôsledku nerealizovaných umelých záplav pozorované zmeny v druhovom zložení. Vegetácia monitorovacích plôch č. 2608, 2609 a 2612 je stabilizovaná. Na jar 1999 boli plochy zaplavené prirodzenými záplavami a pokryvnosť bylinnej vrstvy bola veľmi nízka. Krovinná a stromová vrstva nevykazuje žiadne zmeny. Maďarská strana v rámci monitoringu vplyvov SVD G-N uskutočňuje monitoring rastlinných spoločenstiev a porastov trstín v letnom období. Vegetačné obdobie v roku 1999 bolo bohaté na zrážky a vysoké prietoky na Dunaji spôsobili zaplavenie inundácie v dolnej časti Szigetközu. Zloženie dominantných druhov na jednotlivých monitorovacích miestach je relatívne stabilné, ale na niektorých z nich bol v posledných rokoch pozorovaný väčší výskyt druhov prislúchajúcich suchším biotopom. Pokryvnosť bylinnej vrstvy bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom na všetkých plochách vyššia a niektoré vlhkomilné druhy, ktoré v& predchádzajúcom roku neboli pozorované sa vyskytli znova. Výsledky meraní listovej plochy ukazujú, že na monitorovacích plochách s nízkou hladinou podzemnej vody je listová plocha menšia. Ale v dôsledku priaznivých klimatických pomerov v roku 1999 táto adaptácia stromov nebola taká výrazná. Čo sa týka trstinových porastov v močaristom jazere pri Lipóte, Kisbajcsi a Malomszeri je možné konštatovať, že homogénny charakter trstinových porastov a nízky počet druhov ostal zachovaný. Výskyt suchozemských druhov je kvôli vysokej hladine vody pokrývajúcej depresie, taktiež nízky. Trstinový porast pri Dunakiliti vykazuje zmiešaný charakter a trstinový porast v plytkom jazere pri Cveku blízko Cikolaszigetu vyschol. V druhovom zložení dominovali suchozemské druhy. 7.2. Suchozemské mäkkýšeNajvýraznejšie zmeny v spoločenstve suchozemských mäkkýšov boli zaznamenané na monitorovacej ploche č. 2600, ktorá nie je zásobovaná vodou zo systému dotácie vody. Táto lokalita nebola zaplavená od roku 1991 a nachádza sa v oblasti silne ovplyvnenej drenážnym účinkom Dunaja. Od roku 1996 je pozorovaná stabilizácia spoločenstva mäkkýšov zodpovedajúca mezohygrofilnému spoločenstvu, charakteristickému pre prechodný lužný les. Vyťaženie susuedného lesného porastu ovplyvnilo spoločenstvo mäkkýšov na ploche č. 2603. Dominujú tu eurytopné druhy. Na ploche č. 2604 v dôsledku zlepšených hydrologických podmienok dominujú vlhkomilné druhy. Spoločenstvo mäkkýšov je stabilizované. Druhové zloženie spoločenstva mäkkýšov na plochách č. 2608, 2609 a 2612 potvrdzujú typické spoločenstvá lužného lesa. Avšak na monitorovacej ploche č. 2608 je vysoký počet eurytopných druhov. Fauna suchozemských mäkkýšov na týchto plochách sa od prehradenia Dunaja nezmenila. Počas vysokých prietokov na Dunaji sú tieto monitorovacie miesta ovplyvnené povodňami. V rámci spoločného monitorovania maďarská strana poskytla údaje len z jednej monitorovacej lokality. Druhové zloženie pozdĺž Mošonského Dunaja zostalo nezmenené Na základe údajov z jednej monitorovacej lokality nie je možné hodnotiť regionálne zmeny. 7.3. MakrofytyPodobne ako v predchádzajúcich rokoch boli rastové parametre, zloženie a množstvo makrofytov určované charakteristickými hydrologickými pomermi lokalít, dotáciou vody, teplotou a svetelnými pomermi. Hodnotenie monitoringu makrofytov je založené na pozorovaniach na slovenskej aj maďarskej strane. Na monitorovacej ploche č. 2603 neboli v hlavnom koryte Dunaja pozorované žiadne makrofyty. Ich výskyt bol potvrdený len v depresiách v bývalom koryte Dunaja. V porovnaní s rokmi 1990-1991 bolo množstvo makrofytov v ramennej sústave kvôli sústavnej dotácii vody zredukované. Ich výskyt je obmedzený len pozdĺž prehrádzok a brehov. Spoločenstvo makrofytov v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 je podobné spoločenstvu v rokoch 1990-1991. Okraje mŕtveho ramena sú pokryté porastom patriacim k asociácii Phragmitetum communis, voľná voda je takmer úplne pokrytá porastom Ceratophyllum demersum, včítane niekoľkých zriedkavých druhov. Na monitorovacej ploche č. 2608 sa pozorovanie makrofytov uskutočňovalo v plytkých častiach riečnych ramien, ktoré boli v rokoch 1990-1991 zaplavené vodou. V roku 1999 boli bez vody a vývoj vegetácie je typický pre suché ramená občasne zaplavované vodou. Močaristé časti monitorovacej plochy sú ešte stále pokryté asociáciou Phragmitetum communis. Veľmi bohaté spoločenstvá makrofytov boli pozorované na monitorovacej ploche č. 2612, kde v riečnych ramenách existuje veľmi široká škála rôznych podmienok. V porovnaní s rokmi 1990-1991 zostali spoločenstvá makrofytov nezmenené. Podmienky vytvorené vysokými prietokmi počas vegetačného obdobia na monitorovacej lokalite č. 2 v koryte Dunaja na maďarskej strane – vyššia hĺbka, vyššia rýchlosť prúdenia – neboli pre vývoj makrofytov v roku 1999 priaznivé. Na monitorovacej lokalite č. 7, oddelenej od hlavného koryta rieky, ostali vodné makrofyty početnejšie, druhovo bohaté s veľkým počtom jedincov. Životné podmienky v oblasti inundácie boli určované prebiehajúcou dotáciou vody. Množstvo vody, prietoky a rýchlosť prúdenia boli podobné ako minulý rok, ale kvôli vysokým prietokom v Dunaji bol vyšší obsah plavenín, čo na monitorovacej lokalite č. 9 negatívne ovplyvnilo rozvoj makrofytov. Rozšírenie a množstvo makrofytov na monitorovacej lokalite č. 4, bolo podobne ako v roku 1998 redukované (v roku 1997 bolo vytvorené permanentné prepojenie medzi Schisslerovým ramenom a Čákáňskym Dunajom). Aj keď vegetačný cyklus v území chránenom proti povodniam začal kvôli klimatickým pomerom neskôr, druhová diverzita a počet jedincov v júli a v auguste boli podobné ako predchádzajúci rok. Dominovali pôvodné druhy s plávajúcimi listami (Nymphaea alba na lokalite č. 4 na Zátoňskom Dunaji a Nuphar lutea na lokalite č. 6 pri Lipóte). Na monitorovacej lokalite v Zátoňskom Dunaji opäť pozorované šírenie sa zriedkavého druhu Hydrocharis morsus-ranae. 7.4. Vodné mäkkýšeDunaj Hodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji sa zakladá na údajoch poskytnutých slovenskou stranou (monitorovacie plochy č. 2600, 2608 a 2612). Taxocenózy vodných mäkkýšov v Dunaji sú z hľadiska druhového zloženia relatívne stabilné. Dominantnými druhmi naďalej ostávajú Ancylus fluviatilis, Lymnaea ovata a Bithynia tentaculata. V posledných rokoch je možné pozorovať nárast ich abundancie (najmä na monitorovacej ploche č. 2612). Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvo vodných mäkkýšov sa v slovenskej ramennej sústave monitoruje na lokalitách č. 2603 a 2604. Parapotamal monitorovacej lokality č. 26063 má heterogénny charakter a je charakteristický vysokou biodiverzitou spoločenstva vodných mäkkýšov. Plesiopotamal monitorovacej lokality č. 2604 je izolovaný od ostatnej časti inundačného územia a plocha je charakterizovaná nízkym druhovým bohatstvom. Pravostranná ramenná sústava Na základe výsledkov monitoringu na vybraných monitorovacích plochách je možné konštatovať, že bolo zistených 24 rôznych druhov. 7.5. Vážky (Odonata)Druhové zloženia spoločenstva vážok na slovenskej strane je počas pozorovaného obdobia (1992-1999) pomerne chudobné na všetkých monitorovacích plochách. Reofilné a semireofilné druhy vážok potvrdzujú prietočný charakter parapotamalu na lokalite č. 2603. V plesiopotamale na ploche č. 2604 boli pozorované najmä stagnikolné druhy, ktoré môžu indikovať zmenu plesiopotamalu na parapotamal. Ostatné monitorovacie plochy boli vzhľadom na diverzitu a početnosť vážok veľmi chudobné. Na maďarských monitorovacích lokalitách neboli pozorované žiadne významné zmeny v druhovom zložení vážok. Druhová diverzita v roku 1999 ostala chudobná a kolísala od 3 do 6. 7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)Dunaj Na základe dlhodobého pozorovania spoločenstva perloočiek je možné konštatovať, že postupne narastali litorálne a bentické druhy. Pomer medzi pelagickými a tychoplanktonickými druhmi je porovnateľný s pomerom pred prehradením Dunaja. V spoločenstve veslonôžok neboli v roku 1999 pozorované žiadne významné zmeny. Vo všeobecnosti mierne prevažovali euplanktonické druhy (lokalita č. 2608). Na základe maďarských výsledkov sa druhové zloženie a počet jedincov na rôznych monitorovacích miestach v Dunaji líšil. Ľavostranná ramenná sústava Vo všeobecnosti dotácia vody zavedená v roku 1993 spôsobila pokles pelagických a nárast tychoplanktonických druhov perloočiek. V roku 1999 nárast druhovej diverzity na monitorovacej ploche č. 2603 pokračoval. Druhové zloženie veslonôžok v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zostalo nezmenené, ale veľmi sa líši od druhového zloženia pred zavedením dotácie vody v roku 1993, keď pozostávalo iba z euplanktonických druhov. Na monitorovacej lokalite č. 2604 (plesiopotamal) v roku 1999 pokračoval nárast tychoplanktonických druhov perloočiek. Počas obdobia pozorovania sa v druhovo bohatej a početnej taxocenóze veslonôžok vyskytli len zmeny v dominancii druhov. Na monitorovacej lokalite č. 2608, ktorá nebola ovplyvnená dotáciou vody, prevažujú euplanktonické druhy a neboli zaznamenané žiadne významné zmeny. Monitorovacia lokalita č. 2612 (plesiopotamal), ktorá sa nachádza pod ovplyvneným úsekom rieky, je sústavne zarastaná makrofytmi. Toto sa odráža aj v spoločenstvách perloočiek a veslonôžok, kde narastá počet tychoplanktonických fytofilných druhov. Pravostranná ramenná sústava a územie chránené proti povodniam v Szigetköze V roku 1999 bol počet druhov a jedincov zaznamenaný v spoločenstve kôrovcov malý. Podobné výsledky boli dosiahnuté v období 1995-1997 po zavedení dotácie vody z Dunaja, keď po zavedení dotácie vody z Dunaja v dôsledku zvýšenej hladiny vody a vyššej rýchlosti prúdenia makrovegetácia ustúpila. V Schisslerovom mŕtvom ramene, monitorovacej lokalite č. 4, po prepojení s dotovanou ramennou sústavou, pokleslo množstvo makrofytov, čo viedlo aj k poklesu fytofilných kôrovcov. Tieto boli nahradené euplanktonickými druhmi, medzi ktorými dominujú Bosmina longirostris a Eucyclops serrulatus. Stúpnutie počtu druhov a jedincov zistené v roku 1998 na monitorovacej lokalite č. 5 (Zátoňský Dunaj), v území chránenom proti povodniam, sa v roku 1999 nepotvrdilo. Nízka hodnota druhovej diverzity a počtu jedincov môžu byť vysvetlené použitím odlišnej metódy vzorkovania v roku 1999. Najbohatšia druhová diverzita a abundancia bola pozorovaná na monitorovacej lokalite č. 6 (Lipótsky močiar), ktorý je zarastený veľmi rôznorodým spoločenstvami makrofytov. 7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)V spôsoboch monitorovania taxocenóz potočníkov (Trichoptera) a podeniek (Ephemeroptera) používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek, zatiaľ čo na maďarskej strane sú pozorované imága. Dunaj V spoločenstvách potočníkov a podeniek boli pozorované postupné zmeny. Zmenené životné podmienky po prehradení Dunaja - zmenšená hĺbka a vyššia priehľadnosť vody, spôsobili, že filtrátory sú nahradzované zoškrabávačmi. Výsledky v roku 1998 naznačovali, že sa tento proces zastavil, ale výsledky ; v roku 1999 to nepotvrdili. Vo všeobecnosti sú spoločenstvá potočníkov a podeniek chudobné ako v počte druhov tak aj jedincov, podobne ako v období pred prehradením Dunaja. Ľavostranná ramenná sústava Na slovenskej strane, na monitorovacích lokalitách, kde po zavedení dotácie vody nastalo zvýšenie rýchlosti prúdenia (napr. č. 2603), bol zaznamenaný nárast počtu semireofilných a reofilných druhov spoločenstiev podeniek a potočníkov. Druhové zloženie potočníkov a podeniek na monitorovacej ploche č. 2604 potvrdzuje prebiehajúcu postupnú zmenu plesiopotamalu na paleopotamal. Na monitorovacej lokalite neovplyvnenej prehradením Dunaja alebo dotáciou vody zostali spoločenstvá potočníkov (Trichoptera) a podeniek (Ephemeroptera) relatívne chudobné (napr. č. 2612). Pravostranná ramenná sústava Na základe výsledkov na maďarskej strane je spoločenstvo podeniek na Mošonskom Dunaji relatívne bohaté a v rokoch 1996-1999 zostalo nezmenené. Taxocenóza potočníkov v pravostrannej ramennej sústave je, v porovnaní s druhovým zložením zaznamenaným na slovenskej strane, druhovo veľmi bohatá. Je to pravdepodobne spôsobené odlišným spôsobom monitorovania. Štruktúra spoločenstva potočníkov sa po zavedení dotácie vody mení. Podobne ako vo výsledkoch z roku 1998 aj v roku 1999 bol zistený nárast druhovej diverzity a počtu jednotlivcov. 7.8. Ryby (Osteichtyes)Spôsob monitorovania, vzorkovanie abundancie použitím elektrického agregátu, používaný slovenskou aj maďarskou stranou umožňuje vzorkovať do hĺbky 1,5 m. Znamená to, že táto metóda v hlbších vodách (hĺbka viac ako 1,5 m) umožňuje len pozorovanie litorálnych a hladinových druhov rýb. Druhy rýb žijúce pri dne a v hlbšom pelagiáli nemôžu byť touto metódou správne vzorkované. Toto je hlavným dôvodom, prečo je pozorovaná ichtyofauna na základe výsledkov monitoringu, pred aj po prehradení Dunaja, druhovo relatívne chudobná. Dunaj Na základe pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 na slovenskej strane a monitorovacích lokalít č. 10 a 11 na maďarskej strane sa spoločenstvo rýb v hlavnom koryte Dunaja zdá byť stabilné. V roku 1999 boli pozorované všetky druhy rýb zistené v predchádzajúcich rokoch, pričom dominujú reofilné a eurytopné druhy. V rokoch 1994-1999 bolo na monitorovacej lokalite č. 10 (rkm 1833) zaznamenaných 25 druhov. Na monitorovacej lokalite č. 11 bolo v období rokov 1997-1999 zaznamenaných 21 druhov. Ľavostranná ramenná sústava Ichtyofauna monitorovacej plochy č. 2603 je stabilná. Negatívny trend po prehradení Dunaja sa zvrátil po zavedení umelých záplav v roku 1995. V taxocenóze rýb na monitorovacej lokalite č. 2603 dominujú limnofilné a eurytopné druhy (Perca fluviatilis, Esox lucius). Časť monitorovacej lokality č. 2608, nad hrádzou Foki, ktorá je spojená s hlavným korytom, je charakteristická častým výskytom reofilných druhov. V dôsledku spojenia s hlavným korytom rieky zostala druhová diverzita vysoká. Dominantnými sú však, podobne ako pod hrádzou Foki, eurytopné druhy rýb. Pre monitorovaciu plochu č. 2604 (plesiopotamal) je charakteristický nízky počet druhov a malý počet jedincov. Na tejto lokalite prebieha stabilizácia spoločenstva rýb typického pre stojatú vodu. Druhové zloženie je charakteristické pre ichtyofaunu mŕtvych ramien. Vodný režim na monitorovacej lokalite č. 2612 nie je ovplyvnený prevádzkovaním vodného diela a ichtyocenóza pozostáva z limnofilných a eurytopných druhov. Pravostranná ramenná sústava Uvedenie dnovej prehrádzky do prevádzky umožnilo dynamickú reguláciu dotácie vody a obnovenie prepojenia riečnych ramien s hlavným korytom Dunaja. Dva otvory v brehu rieky umožňujú migráciu rýb medzi ramennou sústavu a riekou. Na monitorvacej lokalite č. 9 – Čákánsky Dunaj bolo v roku 1999 zaznamenaných 12 druhov rýb a po zavedení dotácie vody v roku 1995 sa v riečnom ramene opäť vyskytujú reofilné druhy rýb. Druhy prítomné v ramennej sústave pred zavedením dotácie vody, ba dokonca pred prehradením Dunaja zostali prítomné aj v súčasnom druhovom zložení. V roku 1999 bolo Schisslerovom ramene – monitorovacia lokalita č. 4 – zistených 14 druhov rýb. Počet druhov výrazne stúpol po prepojení s Čákánským Dunjaom. V riečnych ramenách so stojatou vodou boli početné limnofilné druhy rýb. Monitorovacie lokality v oblasti chránenej proti povodniam sa nachádzajú v Gazfű Dunaji a v Lipótskom močiari. Vroku 1999 bolo na monitorovacej lokalite č. 12 - Gázfű Dunaj, zaznamenaných 11 druhov rýb, kde dominoval druh Rutilus rutilus. Veľmi početnými boli druhy Carassius carassius a Tinca tinca, charakteristické pre stojaté vody. Na monitorovacej lokalite č. 5 pri Lipóte boli v roku 1998 zaznamenané niektoré reofilné druhy. V roku 1999 boli zistené dva nové druhy (Misgurnus fossilis and Silurus glanis) a nevyskytol sa žiadny reofilný druh rýb.
|
