6. ČASŤMonitoring lesaObe krajiny skúmajú rast a zdravotný stav stromov na lesných stanovištiach podobným spôsobom. Monitorovacie lokality na slovenskom a maďarskom území, zahrnuté do spoločného monitoringu sú znázornené na obr. 6-1. Slovenská strana v tejto správe hodnotí ročné prírastky stromov, ako aj týždenné obvodové prírastky a zdravotný stav stromov na lesných stanovištiach pre rok 1999. Maďarská strana vyhodnotila výsledky monitoringu podobným spôsobom, ale v hodnotení údajov o ročných prírastkoch sú zahrnuté iba údaje za rok 1998. V roku 1999 sa uskutočnil letecký prieskum zdravotného stavu lesov v inundačnej oblasti. Vyhodnotenie leteckých snímkov zo slovenskej strany bolo ukončené. Vyhodnotenie leteckých snímkov z maďarskej strany sa začne v roku 2000. 6.1. Slovenské územieMonitoring lesa sa na slovenskej strane uskutočňuje na dvanástich monitorovacích plochách (Tab. 6-1). Všetky plochy sa nachádzajú v oblasti inundácie (obr. 6-1). Na týchto plochách rastú najproduktívnejšie spoločenstvá mäkkého lužného lesa s vysokými požiadavkami na vodu. Po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo boli tieto lesné stanovištia považované za najohrozenejšie. Ramenná sústava bola rozdelená na časť kde hladina vody môže byť regulovaná prehrádzkami (monitorovacie plochy č. 2683-2690) a na časť, kde hladina vody nie je regulovaná a závisí od kolísania hladiny vody v Dunaji (monitorovacie plochy č. 2681, 2682, 3802 a 3803). Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskom území
Dve monitorovacie plochy boli vyťažené a nahradené novými monitorovacími plochami a dve nové monitorovacie plochy boli založené pod sútokom Dunaja a odpadového kanála. Dendrometrické merania uskutočnené na stanovišti vŕby dokazujú, že rast stromov spĺňa teoretické rastové tabuľky. Údaje kumulovaného obvodového prírastku boli v roku 1999 v porovnaní s predchádzajúcim rokom dokonca vyššie (monitorovacia plocha č.2681). Pri hodnotení nameraných hodnôt výškových a hrúbkových prírastkov topoľov (Populus x euroamericana var.„Robusta“ a var. „Italica I-214“) je možné konštatovať, že spĺňajú všeobecné rastové normy. Určité zmeny boli pozorované na monitorovacích plochách pozdĺž Dunaja alebo na monitorovacích plochách so staršími porastami. Všetky monitorované lesné plochy z hľadiska rastových parametrov patria do I. bonitnej triedy. Vyhodnotenie leteckých snímkov z 22. augusta 1999 ukazuje, že zdravotný stav lesov v oblasti inundácie je veľmi dobrý. Na základe výsledkov je možné konštatovať, že priemerná defoliácia stromov bola 13,2 % (v roku 1996 to bolo 16,9 %). Podľa klasifikácie používanej v rámci programu ICP Forest 73,5% lesa pripadá na zdravý les alebo les so slabými znakmi poškodenia (v roku 1996 61,2 %). Na slabo poškodené porasty pripadá 22,0 % lesných porastov (v roku 1996 33,5 %) a na stredne poškodené porasty pripadá 4,1 % lesných porastov (v roku 1996 5,3 %) (obr. 6-2a-c). 6.2. Maďarské územieMonitoring lesa na maďarskej strane bol uskutočňovaný na dvanástich monitorovacích plochách (Tab. 6-2). Jedenásť z nich sa nachádza v oblasti inundácie - Obr. 6-1. Niektoré monitorovacie plochy nahradené novo založenými plochami. Rastové podmienky stromov boli v roku 1999 veľmi priaznivé – vyššie množstvo zrážok a výrazne zdvihnutá hladina podzemnej vody (v porovnaní s obdobím 1993-1994), ktorá kolísala v pôdnej vrstve. V dôsledku vyšších prietokov na Dunaji a vzdutia na sútokom Dunaja s odpadovým kanálom boli plochy pod Ásványráró približne dva týždne zaplavené. Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích lokalít na maďarskej strane
Na základe údajov rastových prírastkov a analýzy produkcie dreva v období posledných desiatich rokov je možné konštatovať, že produkcia dreva v období 1993-1995 takmer na všetkých monitorovacích plochách výrazne upadla. Na základe údajov z roku 1998 je možné povedať, že pokles prírastkov bol veľmi slabý, ba dokonca na niektorých lesných plochách bol pozorovaný nárast. Tieto zmeny je možné vztiahnuť na dotáciu vody zavedenú v roku 1995 a tiež k priaznivým klimatickým pomerom. Avšak intenzita prírastku na plochách ležiacich blízko koryta Dunaja je kvôli drenážnemu účinku Dunaja ešte nízka. Na základe údajov týždenných obvodových prírastkov meraných na vybraných stromoch je možné konštatovať, že skutočné rastové obdobie bolo 22 týždňov. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že na monitorovacích plochách boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom namerané väčšie prírastky. Avšak prírastky sa ešte plne nevrátili k intenzite prírastkov pred prehradením Dunaja. Zdravotný stav topoľových porastov bol veľmi dobrý. Stromy mali bohaté a široké koruny. Poškodenie listov hmyzími škodcami v lete bolo malé. Na druhej strane, vŕbové porasty, obzvlášť v hornej a strednej časti Szigetközu, boli charakteristické priemerným zdravotným stavom. Avšak, v dôsledku priaznivých podmienok bolo na vyschýnajúcich stromoch pozorovaných množstvo mladých výhonkov. Ale vlhkostné pomery na týchto stanovištiach sa v dôsledku chýbajúcich záplav stávajú pre vŕby nepriaznivými. Výška a hustota bylinnej vegetácie v roku 1999 bola veľmi rozmanitá. V dolnej časti Szigetközu, kde bola plocha zaplavená, bola bylinná vrstva poškodená a nedosiahla výšku 50 cm. Na ostatných miestach bola bylinná vrstva v porovnaní s predchádzajúcim rokom oveľa vyššia. Pozorovania bylinnej vegetácie tiež dokazujú potrebu umelých záplav v inundačnom území.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
