5. ČASŤMonitoring pôdnej vlhkosti5.1. Metódy získavania údajovMetódy zberu údajov na oboch stranách ostali rovnaké ako v predchádzajúcich rokoch. Merania na slovenskej strane sú uskutočňované neutrónovou sondou do predpísanej hĺbky alebo do hĺbky hladiny podzemnej vody. Merania na maďarskej strane sú uskutočňované kapacitnou sondou do predpísanej hĺbky. Pozorovacie objekty boli umiestnené do pôdnej vrstvy až po podložnú štrkovú vrstvu. Pôdna vlhkosť je na oboch stranách vyjadrovaná celkovým obsahom pôdnej vlhkosti v objemových percentách, zaznamenávaných počas roka v hĺbkovom intervale 10 cm pre každé meranie. Pozorovacie body sú umiestnené na rôznych pozorovacích plochách. Merania na slovenskej strane sa vykonávajú na desiatich lesných monitorovacích plochách, na piatich biologických monitorovacích plochách a na troch poľnohospodárskych plochách (Tab. 5-1). Na maďarskej strane sú merania vykonávané na deviatich lesníckych monitorovacích plochách a na piatich poľnohospodárskych plochách - Tab. 5-2. Umiestnenie pozorovacích objektov je znázornené na Obr. 5-1. Tabuľka 5-1: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskej strane
Tabuľka 5-2: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskej strane
5.2. Spôsoby prezentácie údajovObe strany používajú rovnaký spôsob zobrazenia hodnôt obsahu pôdnej vlhkosti: grafy znázorňujú priemerný obsah pôdnej vlhkosti v objemových percentách pre hĺbkové intervaly 0-100 cm a 110-200 cm. Malý rozdiel je pri maďarských údajoch, kde hodnota pre hĺbkový interval pod 110 cm reprezentuje priemernú hodnotu pre zvyšnú časť celej meranej hĺbky. Rozdelenie pôdnej vlhkosti v čase v celej meranej hĺbke je znázornené na farebných grafoch. Grafické spracovanie celej sady meraných údajov je uvedené v slovenskej a maďarskej Národných ročných správach. 5.3. Vyhodnotenie výsledkov na maďarskej stranePodmienky pôdnej vlhkosti popri zrážkach primárne ovplyvňuje hrúbka pôdnej vrstvy, jej zloženie a hĺbka hladiny podzemnej vody. V porovnaní s minulým rokom bolo množstvo zrážok pred vegetačným období vyššie o 13 až 43 %. Počas vegetačného obdobia boli zrážky postačujúce, len posledné dva mesiace (september-október) boli veľmi suché. Vo všeobecnosti bola pôdna vlhkosť do júla 1999 dobrá alebo postačujúca, po čiastočnom poklese zrážky v priebehu augusta obnovili obsah pôdnej vlhkosti v najvrchnejšej vrstve. Koncom vegetačného obdobia v dôsledku nedostatku zrážok obsah pôdnej vlhkosti sústavne klesal. Vysoké prietoky, ktoré sa vyskytli od februára do júla 1999 pozitívne ovplyvnili polohu hladiny podzemnej vody. Naviac, vyššie povodňové vlny vo februári a v máji podstatne zdvihli hladinu podzemnej vody a podzemná voda na mnohých miestach dosiahla povrch. Pokles prietoku od júla po koniec hydrologického roka spôsobil sústavný a významný pokles hladín podzemných vôd. Obsah pôdnej vlhkosti na lesných monitorovacích plochách č. 9452, 9996 a 9998 bol popri dotácii vody pozitívne ovplyvnený vyššími prietokmi v Dunaji. Hladina podzemnej vody kolísala v pôdnej vrstve po celé vegetačné obdobie. Hladina podzemnej vody na pozorovacích miestach č. 9355, 9994 a 9995 do určitej miery zvhlčovala pôdnu vrstvu a pôdna vlhkosť v hornej časti pôdnej vrstvy bola vytváraná aj zrážkami. (Obr. 5-2). Na monitorovacích plochách č. 9498, 9972 a 9997 hladina podzemnej vody stúpla, ale zostala v štrkovej vrstva, a preto dotácia vody v týchto oblastiach nie je dostatočná. Naviac, monitorovacia plocha č. 9972 je umiestnená blízko Dunaja a je silne ovplyvnená drenážnym vplyvom. Pozorovacia plocha č. 9997 je situovaná v Ášváňráróvskej ramennej sústave, kde je vplyv dotácie malý alebo žiadny a hladina podzemnej vody závisí od kolísania hladiny vody v Dunaji. Vo všeobecnosti bol obsah pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m, aj v hĺbke viac ako 1 m na všetkých lesných monitorovacích plochách, v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyšší. Ostatné pozorovacie miesta sú umiestnené v poľnohospodárskej oblasti. Pozorovací objekt č. 2653 pri Rajke je umiestnený v hornej časti szigetközskej oblasti. Podmienky pôdnej vlhkosti závisia výlučne od klimatických podmienok pretože hladina podzemnej vody vždy kolíše v štrkovej vrstve. Po vybudovaní dnovej prehrádzky hladina podzemnej vody stúpla, ale stále kolíše v štrku. Pozorovacie body č. 2605 a 9443 sú umiestnené v strednej časti Szigetközu, v území chránenom proti povodniam, a sú ovplyvnené dotáciou vody uskutočňovanej pomocou dnovej prehrádzky (Obr. 5-4). Podmienky pôdnej vlhkosti v hornej časti pôdnej vrstvy sú väčšinou ovplyvnené klimatickými pomermi. Hladina vody často dosahuje pôdnu vrstvu a ovplyvňuje obsah pôdnej vlhkosti. Monitorovacia lokalita č. 2630 sa nachádza neďaleko Dunaja a vlhkostné pomery sú v dôsledku drenážneho účinku Dunaja prevažne ovplyvňované klimatickými podmienkami. Pozorovací objekt č. 7920 sa nachádza v dolnej časti Szigetközu. Hladina podzemnej vody závisí od kolísania hladiny vody v Dunaji a počas celého roka sa podieľa na dotácii pôdnej vrstvy. Vo všeobecnosti obsah pôdnej vlhkosti v hornej časti pôdneho profilu dosiahol priemerné hodnoty a počas vegetačného obdobia kolísal vo vyhovujúcom intervale. V dolnej časti pôdneho profilu bol obsah pôdnej vlhkosti dopĺňaný podzemnou vodou (okrem monitorovacej lokality č. 2653). 5.4. Vyhodnotenie výsledkov na slovenskej straneMonitorované územie na slovenskej strane môže byť na základe umiestnenia pozorovaných objektov rozdelené na dve základné časti.: oblasť inundácie a poľnohospodársky využívané územie za prívodným kanálom (Obr. 5-1). Na základe pozorovaní pôdnej vlhkosti na objektoch, ktoré sa nachádzajú v poľnohospodárskej oblasti je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti zostal po celé sledované obdobie nezmenený (Obr. 5-5). Výška a kolísanie hladiny podzemnej vody zostalo tiež nezmenené. Kolísanie obsahu pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale 0 až 1 m prevažne závisí od klimatických podmienok. V hĺbke od 1 po 2 m je kolísanie pôdnej vlhkosti počas vyšších prietokov na Dunaji čiastočne ovplyvnené hladinou podzemnej vody. V roku 1999 bol obsah pôdnej vlhkosti v dôsledku dobrých klimatických pomerov počas vegetačného obdobia v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne vyšší. Situácia v inundácii je oveľa zložitejšia. Zmeny obsahu pôdnej vlhkosti závisia hlavne od umiestnenia monitorovacieho objektu vzhľadom na Dunaj, od dotácie ramennej sústavy vodou a od mocnosti pôdnej vrstvy. Pôdna vlhkosť popri hladine podzemnej vody a zrážkach veľmi závisí od umelých záplav. V roku 1999 v dôsledku priaznivých klimatických pomerov neboli simulované žiadne záplavy. Avšak obsah pôdnej vlhkosti v dôsledku neuskutočnenia umelých záplav vo všeobecnosti dosiahol v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie hodnoty a od júna do októbra 1999 vykazoval sústavný pokles (monitorovacie miesta č. 2703, 2704, 2759-2764). Vo vrchnej časti inundačného územia, v oblasti okolo Dobrohošti a Bodíkov je mocnosť pôdneho profilu, podobne ako na maďarskej strane, malá (pozorovacie objekty č. 2703, 2764, 2763, 2761). Hladina podzemnej vody už aj v období pred prehradením Dunaja kolísala len v štrkovej vrstve. Priemerné hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti, vo vrstve do 1 m pod povrchom výrazne kolísali, čo potvrdzuje ich vysokú závislosť od klimatických podmienok. Podzemná voda sa na dotácii tejto vrstvy podieľala len počas vysokých prietokov na Dunaji (obr. 5-6a, obr. 5-6b, obr. 5-7). Hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale od 1 do 2 m sú menej závislé od krátkodobých zrážkových alebo teplotných extrémov. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že vlhkostné pomery v hornej časti inundačného územia v hĺbkovom intervale od 0 do 1 m prevažne závisia od klimatických podmienok a v hĺbkovom intervale od 1 do 2 m od hladiny podzemnej vody. V strednej časti inundácie je mocnosť pôdneho profilu väčšia. Režim podzemných vôd je v tejto oblasti ovplyvnený dotáciou ramennej sústavy vodou, zahájenej v máji 1993. Po prechodnom poklese hladiny podzemnej vody, hneď po prehradení Dunaja, sa hladiny podzemných vôd vrátili na pôvodnú úroveň (monitorovacie lokality č. 2758, 2759, 2761) – obr. 5-8. Hladina podzemnej vody prevažne kolíše nad rozhraním pôdneho profilu a štrkovej vrstvy. Neuskutočnenie umelých záplav v roku 1999 malo v druhej polovici vegetačného obdobia za následok sústavný pokles obsahu pôdnej vlhkosti. Podzemná voda sa výrazne podieľa na dotácii pôdneho profilu ako v hĺbke do 1 m, tak aj v hĺbkovom intervale 1-2 m. V dolnej časti inundačnej oblasti, pod sútokom ramennej sústavy a Dunaja, hladina podzemnej vody kolíše okolo rozhrania medzi pôdnym profilom a štrkovou vrstvou. Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti výrazne kolíšu. Minimálne a maximálne hodnoty sa viažu na minimálne a maximálne hladiny podzemných vôd. Pôdna vlhkosť v tejto oblasti silne závisí od pozície hladiny podzemnej vody. Po prehradení Dunaja hodnoty pôdnej vlhkosti mierne poklesli (obr. 5-9a, obr. 5-9b). V roku 1999 bola pôdna vlhkosť priaznivo ovplyvnená dlhodobo vysokými prietokmi na Dunaji. Časť územia bola často zaplavená a pôdna vlhkosť dosahovala maximálne hodnoty. Ale v druhej polovici vegetačného obdobia, keď prietoky na Dunaji klesli, obsah pôdnej vlhkosti rýchlo poklesol.
|
