4. ČASŤKvalita podzemných vôd4.1. Maďarské územiePredmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, z ktorých 16 objektov sú pozorovacie studne na kvalitu podzemnej vody, situované vo vrchnej časti štrkov, a 6 studní slúži na zásobovanie pitnou vodou (Tab. 4-1). Vzorky boli odobraté štyri krát do roka. Vzorkovanie a analytické metódy boli rovnaké ako predchádzajúci rok. Monitorovanie kvality vody na pozorovacích studniach bolo uskutočňované Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, monitoring kvality vody v studniach pre pitnú vodu bol vykonaný oblastnými orgánmi vodární. Studne zahrnuté do monitoringu kvality podzemných vôd sú znázornené na Obr. 4-1. Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území
Na základe dvojstrannej slovensko-maďarskej dohody bolo uskutočnené dlhodobé hodnotenie 18 ukazovateľov kvality vody na dvoch studniach v období 1992-1999. Týmito studňami sú studňa č. 9430 pri Kisbodaku a studňa č. 9327 pri Dunakiliti. Údaje pre vybrané studne a ukazovatele kvality vody boli graficky spracované v Maďarskej národnej ročnej správe. Údaje o kvalite vody ostatných monitorovaných studní boli spracované v tabuľkovom tvare. Studňa č. 9327 pri Dunakiliti Podľa limitných hodnôt pre kvalitu pitnej vody, voda z tejto studne spĺňa dohodnuté kritériá (Tab. 4-3). Pri porovnaní dlhodobých časových radov údajov o kvalite vody v tejto studni je možné konštatovať, že koncentrácia železa kolíše v intervale od 0.04 do 0.16 mg.l-1. V porovnaní s rokom 1997 koncentrácia rozpusteného kyslíka značne vzrástla a kolísala v rozmedzí od 0.1 do 2.4 mg.l-1. Namerané hodnoty CHSKMn, ktoré obyčajne indikujú úroveň organického znečistenia v podzemnej vode kolísali v intervale od 1.2 do 1.5 mg.l-1. Ostatné chemické parametre ostali nezmenené. Pri uvažovaní dlhodobých časových radov údajov je možné konštatovať, že sezónne kolísanie kvality podzemnej vody je v hornej časti Szigetközu výraznejšie ako v strednej. Sezónne kolísanie je možné v prvom rade preukázať na teplote vody, elektrickej vodivosti, dusičnanoch, sodíku a chloridoch. Kolísanie koncentrácie železa a veľmi mierne stúpnutie CHSK pravdepodobne súvisí s tvorbou redox podmienok v podzemnej vode a zmenami v prúdení podzemnej vody. Studňa č. 9430 pri Kisbodaku V porovnaní s predchádzajúcim rokom koncentrácie mangánu ostali takmer nezmenené, zatiaľ čo koncentrácie železa mierne poklesli. V roku 1999 sa obsah mangánu pohyboval medzi 0.65-0.7 mg.l-1 a obsah železa medzi 0.06-2.1 mg.l-1. Kvôli vysokému obsahu mangánu a železa voda z tejto studne nespĺňa kritéria pre pitnú vodu (Tab. 4-3). Pri uvažovaní dlhodobých časových radov údajov síranových iónov je možné konštatovať, že pokles koncentrácií je významný. V rokoch 1998-1999 koncentrácia síranov kolísala od 48 do 58 mg.l-1. Hodnoty CHSK sa v rokoch 1998 a 1999 stabilizovali a kolísali v rozmedzí od 0.9 do 1.7 mg.l-1. V porovnaní s rokom 1997 obsah rozpusteného kyslíka podstatne vzrásotol a kolísal v intervale od 0.0 do 3.1 mg.l-1. Je to pravdepodobne spojené s dotáciou vody do oblasti inundácie v Szigetköze uskutočňovanej v rámci Dohody. Na základe výsledkov analýz kvality vody zo zvyšných 14 pozorovacích studní je možné konštatovať, že 60 % studní nespĺňa kritériá pre pitnú vodu kvôli vysokému obsahu železa a mangánu, polovica z nich kvôli koncentrácii amónneho iónu a tretina kvôli vysokému obsahu dusičnanov. Najviac znečistené sú studne č. 9368 pri Rajke, č. 9413 pri Sérfenyőszigete, č. 9418 pri Mosonmagyaróvári a č. 9458 pri Ásványráró. Popri vysokom obsahu rozpustených látok, vyššie ako dohodnuté kritériá sú koncentrácie amónneho iónu, dusičnanov, síranov a mangánu. Voda v strednej časti Szigetközu, v oblastiach Araku, Püski Ásványráró a Győrzámoly, má zvyčajne stredný obsah rozpustených látok a vyšší obsah železa a mangánu, čo je pre túto oblasť charakteristické. Voda v dolnej časti Szigetközu má popri vysokom obsahu železa a mangánu nízky obsah rozpustených látok. Podľa výsledkov zo studní pre pitnú vodu zaradených do spoločného monitoringu je možné konštatovať, že v roku 1999 v studniach okolo Győru bol pozorovaný veľmi mierny nárast koncentrácií železa, mangánu a amónneho iónu. Na ostatných studniach, ktoré odoberajú vodu z väčšej hĺbky, ostala kvalita vody nezmenená. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v studniach pre pitnú vodu sú ukazovatele kvality vody stabilné. 4.2. Slovenské územiePre účely slovensko-maďarského monitorovania sú používané údaje Západoslovenských vodární a kanalizácií (ZsVaK), Vodární a kanalizácií Bratislava (VaK) a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Objekty vodární sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ sú pozorovacie studne (Tab. 4-2). Podľa odseku 5 kapitoly 8.2 Spoločnej výročnej správy z monitorovania prírodného prostredia za rok 1998 by vyhodnotenie kvality podzemných vôd malo obsahovať viacero pozorovacích objektov. Pre vyhodnotenie bolo dohodnuté obdobie medzi 1. októbrom 1992 a 31. októbrom 1999. Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území
Stručné zhodnotenie objektov na kvalitu podzemnej vody zahrnutých vo výmene údajov Počas hydrologického roka 1999 v porovnaní s predchádzajúcim rokom nenastali v pozorovaných ukazovateľoch žiadne významné zmeny. Pozorované hodnoty všetkých ukazovateľov, okrem železa (v objektoch č. 170, 262 a 234) a mangánu (v objektoch č. 485, 899 a 116) spĺňajú dohodnuté limity pre hodnotenie kvality podzemnej vody. Niektoré ukazovatele (elektrická vodivosť, Ca2+, Mg2+, Cl-a SO42-) potvrdili stabilizáciu kvality podzemnej vody v objektoch na pravej strane zdrže (objekty č. 102 a 899). Objekt č. 3, umiestnený blízko Dunaja, vykazuje prirodzený rytmus kolísania kvality vody v Dunaji bezprostredne po infiltrácii do podzemnej vody. Nutrienty sú dôležitými zložkami všetkých procesov prebiehajúcich vo vode. Koncentrácie dusičnanov v pozorovacích objektoch č. 116, 87, 105, 467, 2559 vykazujú v pozorovanom období klesajúci trend. Obsah dusičnanov v objektoch č. 102, 872 a 170 po uvedení vodného diela do prevádzky mierne poklesol a podobne ako ostatné ukazovatele kvality vody sa v roku 1994 stabilizovali. V objektoch č. 103 a 329 koncentrácie dusičnanov mierne stúpli. V ostatných objektoch v tomto ukazovateli nenastala žiadna zmena. Koncentrácie dusitanov vo všetkých pozorovaných objektoch (okrem objektov č. 170, 234, 262 a 872) dlhodobo kolíšu pod detekčným limitom, zriedkavo dosahujú hodnotu 0.05 mg.l-1. Koncentrácia dusitanov v objekte č. 234, 262 a 872 väčšinou kolísala do 0.05 mg.l-1. V objekte č. 170 hodnoty kolísali v rozmedzí od 0 do 0.15 mg.l-1. Koncentrácie amónnych iónov vo všetkých objektoch, okrem objektu č. 899, kolísali pod 0.05 mg.l-1. V tomto jednom objekte koncentrácia amónneho iónu vykazuje počas sledovaného obdobia mierne stúpajúci trend a kolíše v intervale do 0.6 mg.l-1. Koncentrácia fosforečnanov v studniach na zásobovanie pitnou vodou v pozorovanom období kolíše do 0.1 mg.l-1. V pozorovacích studniach je situácia podobná, ale ojedinele koncentrácia dosahuje hodnoty nad 0.1 mg.l-1, maximálne do 0.25 mg.l-1. V objektoch č. 102, 2559 a 906 je od roku 1997 pozorovaný mierny nárast koncentrácie fosforečnanov, čo pravdepodobne súvisí so stúpnutím fosforečnanov v Dunaji v roku 1996. Koncentrácie rozpusteného kyslíka zvyčajne kolíšu do 1 mg.l-1. Vyššie koncentrácie boli namerané v objekte č. 3, ktorý je umiestnený blízko Dunaja a hodnoty koncentrácie sledujú hodnoty v dunajskej vode, a studniach na pitnú vodu na pravej strane (objekty č. 102, 2559 a 906), kde koncentrácie kyslíka kolísali v rozmedzí od 1 do 6 mg.l-1. Dlhodobo nižšie koncentrácie sú merané v pozorovacom objekte č. 87 a kolísali od 0 do 0.2 mg.l-1. Hodnoty CHSKMn v objektoch umiestnených na pravej strane Dunaja a zdrže (okrem pozorovacích objektov č. 467 a 485) mali v pozorovanom období klesajúci trend. Na ľavej strane Dunaja bol pozorovaný mierny nárast hodnôt CHSKMn. Stúpanie hodnôt charakterizujúcich organické znečistenie vo vode pravdepodobne súvisí od kvality dunajskej vody, v ktorej bol v období rokov 1992-1997 zaznamenaný nárast hodnôt BSK, TOC a CHSKMn, hlavne počas vysokých prietokov. Avšak dlhodobo v rokoch 1989-1999 nastáva postupný mierny pokles hodnôt charakterizujúcich organické znečistenie v dunajskej vode. Železo a mangán sú typickými zložkami podzemnej vody. V tejto oblasti sú charakteristickými zložkami hydrogeologického prostredia, nie je to znečistenie. Chemická forma železa a mangánu v podzemnej vode závisí od pH, redox potenciálu, prítomnosti anorganických a organických zložiek alebo prítomnosti mikroorganizmov. Koncentrácie železa vo všetkých objektoch (okrem objektov č. 170, 262 a 234) kolíšu pod hodnotou 0.3 mg.l-1, čo je limitnou hodnotou pre pitnú vodu. Vyššie hodnoty v pozorovacích objektoch č. 170 a 234 môžu byť spôsobené konštrukciou týchto pozorovacích objektov. V objekte č. 262 koncentrácia železa kolíše do 1 mg.l-1. Koncentrácia mangánu vo všetkých objektoch (okrem pozorovacích objektov č. 485, 899 a 116) kolíše pod hodnotou 0.1 mg.l-1, čo je limitnou hodnotou pre pitnú vodu. V pozorovacích objektoch č. 485 a 899, umiestnených na pravej strane zdrže, koncentrácie mangánu v sledovanom období (1992-1999) kolíšu od 0.2 do 0.8 mg.l-1. V studni č. 116 a veľmi zriedkavo v iných objektoch koncentrácie mangánu dosahujú hodnotu 0.2, maximálne 0.3 mg.l-1. Nasledujúca tabuľka uvádza limity pre kvalitu pitnej vody používané pri hodnotení v rámci spoločného monitoringu: Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu
IH – indikačná
hodnota
OH – odporúčaná hodnota Kurzívou sú uvedené hodnoty podľa novej slovenskej Normy pre pitnú vodu (STN 75 7111, platnej od júla 1998).
|
