3. ČASŤRežim podzemných vôdVplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody uskutočňovanej na maďarskej strane na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd je monitorovaný 253 pozorovacími objektmi umiestnenými na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Sieť pozorovacích objektov na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladine podzemnej vody bolo vypracované ako v lokálnej tak aj v regionálnej mierke. Vyhodnotenie lokálnych zmien v roku 1999, vypracované oboma stranami samostatne, sa nachádza v príslušných Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie, ktoré je uvedené v tejto správe, bolo vyhotovené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území pred a po výstavbe dnovej prehrádzky a zavedení dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôdHladina podzemnej vody v území ovplyvnenom dotáciou vody závisí prevažne od kolísania hladiny povrchovej vody. Na vyhodnotenie režimu podzemných vôd boli zvolené porovnateľné hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Pre charakterizáciu podmienok pri nízkych, stredných a vysokých prietokoch na Dunaji, zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3.s-1, boli vybrané tri rôzne hydrologické situácie. Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky na vodočetnej stanici Bratislava – Devín sú nasledovné – Obr. 3-2a, Obr. 3-2b: Tabuľka 3-1
Pre podmienky nízkeho prietoku boli v roku 1999 vybrané dva rôzne dátumy, pretože prietok počas obdobia malej vody koncom zimy a začiatkom jari bol v porovnaní so zodpovedajúcim obdobím v roku 1993 približne o 200 m3.s-1 vyšší. Druhý dátum s podmienkami nízkeho prietoku bol zvolený koncom októbra 1999, keď sa množstvá prietokov približne zhodovali, avšak poveternostné podmienky sa od podmienok na jar roku 1993 líšili. Pre zvolené dátumy boli spoločne zostrojené mapy hydroizohýps s použitím nameraných údajov hladín podzemných vôd (Obr. 3-3 až 3-6). V objektoch, kde sa hladina podzemnej vody meria jedenkrát za týždeň, bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Pre každý objekt, ktorý bol použitý na zostrojenie hydroizohýps sú uvedené nadmorské výšky hladiny podzemnej vody. Pre zostrojenie hydroizohýps boli použité aj údaje o hladine povrchovej vody v koryte Dunaja v úseku medzi rkm 1850-1794 pre každý celý rkm. Tieto hladiny boli vypočítané interpoláciou z údajov všetkých vodočetných staníc na danom úseku. Hladiny ostatných povrchových vôd pri zostrojení hydroizohýps neboli použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálnu hladinu podzemnej vody a neukazujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramennej sústavy. Rozdiely medzi nameranými hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú uvedené na Obr. 3.7 až 3.10. Vyhodnotenie je zamerané hlavne na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskom území. Ovplyvnené územie na maďarskej strane v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam, na slovenskej strane je to časť inundačného územia. Nízke prietoky Pri porovnaní hydrologických situácií v období pred a po (obe situácie) realizácii technických opatrení a prietokov podľa Dohody (1999 oproti 1993) je možné konštatovať, že vplyvom zvýšenej hladiny vody a dotácie vody na maďarskej strane na veľkej časti ovplyvneného územia, ako v oblasti chránenej proti povodniam, tak aj v oblasti inundácie, v podmienkach nízkych prietokov na Dunaji (okolo 1000 m3.s-1) nastalo stúpnutie hladiny podzemných vôd (Obr. 3-7, Obr. 3-8). Hladina podzemnej vody v oblasti okolo dnovej prehrádzky je v porovnaní s obdobím pred vybudovaním dnovej prehrádzky podobná alebo mierne vyššia. Stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo pozdĺž Mošonského Dunaja v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu. Mierny pokles hladín podzemnej vody nad sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála je spôsobený poklesom hladiny povrchovej vody v Dunaji. Dôvodom je čiastočné prehĺbenie dna odpadového kanála a erózia koryta Dunaja pod sútokom s odpadovým kanálom. Stúpnutie v slovenskej časti inundácie pozdĺž ramennej sústavy je výsledkom tej skutočnosti, že v marci 1993 nebola žiadna dotácia vody do ramennej sústavy. Mierny pokles hladín podzemných vôd okolo dolnej časti zdrže je dôsledkom odlišného prevádzkovania ľavostranného priesakového kanála. Priemerné prietoky Technické opatrenia a prietoky podľa Dohody a dotácia vody na maďarskej strane, podobne ako pre podmienky nízkych prietokov, aj pri priemerných prietokoch na Dunaji (okolo 2000 m3.s-1) vyvolali mierne stúpnutie hladiny podzemnej vody (Obr. 3-9). V hornej a strednej časti Szigetközu dotácia vody podľa Dohody vyvolala stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0.3-0.5 m. V dolnej časti Szigetközu (dolná časť Ášváňskej ramennej sústavy a Bagomérska ramenná sústava) sú hladiny podzemných vôd mierne nižšie. Na slovenskom území sa neprejavujú žiadne vplyvy technických opatrení podľa Dohody. Pokles hladín podzemnej vody v okolí zdrže je pravdepodobne spôsobený rozdielom v prevádzkovaní priesakového kanála. Podobne ako pri podmienkach nízkych prietokov je možné pozorovať mierny pokles hladín podzemnej vody nad sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála. Je spôsobené poklesom hladiny povrchovej vody v Dunaji. Dôvodom je čiastočné prehĺbenie dna odpadového kanála a erózia koryta Dunaja pod sútokom s odpadovým kanálom. Vysoké prietoky Pre podmienky vysokých prietokov na Dunaji (okolo 3000 m3.s-1) je možné v oblasti nad dnovou prehrádzkou pozorovať čiastočný vplyv technických opatrení podľa Dohody (Obr. 3-10). Stúpnutie hladiny podzemnej vody pozdĺž Mošonského Dunaja vyvolané dotáciou vody menej výrazné a pohybuje sa do 0.4-0.5 m. Pozdĺž starého koryta Dunaja a v dolnej časti Szigetközu, v oblasti sútoku odpadového kanála a Dunaja je výrazný pokles hladín podzemných vôd, ktorý je spôsobený nízkou hladinou vody v Dunaji. Pokles na slovenskej strane, okrem okolia zdrže, sa prejavuje v ramennej sústave a rovnako v oblasti sútoku odpadového kanála s Dunajom. Na záver je z týchto máp možné zhrnúť, že dotácia vody umožnená technickými opatreniami a prietokmi podľa Dohody vyvolala významné stúpnutie hladín podzemných vôd na maďarskom území pri priemerných a nízkych prietokoch na Dunaji. Rozšírenie tohto vplyvu je znázornené na mape rozdielov pre nízke a priemerné prietoky medzi rokmi 1999 a 1993. Dotácia vody podľa Dohody nevyvolala významnú zmenu hladín podzemných vôd pri podmienky vysokých prietokov. Ak je žiadúce zdvihnúť hladinu podzemnej vody aj v dolnej časti inundačnej oblasti, ktorá nie je ovplyvnená dotáciou vody podľa Dohody, je potrebné uskutočniť ďalšie opatrenia.
|
|||||||||||||||||||||||||
