2. ČASŤKvalita povrchovej vodyV roku 1999 boli merania kvality povrchovej vody, v zmysle Dohody, uskutočňované na 8 profiloch na maďarskom území a 13 profiloch na slovenskom území - Tab. 2-1, Obr. 2-1. Na týchto profiloch boli monitorované vplyvy opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy. Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód, ktoré boli odsúhlasené subkomisiou ochrany kvality vody Maďarsko-Slovenskej komisie hraničných vôd. Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté profily sú obsiahnuté v prílohách Slovenskej a Maďarskej Národnej správy z monitorovania prírodného prostredia za rok 1999. Hodnotenie bolo uskutočnené pre hydrologický rok 1999 v porovnaní s predchádzajúcim dlhodobým vývojom kvality povrchovej vody. Grafické znázornenie časových radov jednotlivých parametrov kvality povrchovej vody je uvedené v prílohách Národných správ. Na hodnotenie boli použité odsúhlasené limitné hodnoty pre kvalitu povrchovej vody, dohodnuté na 55. zasadaní Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd (Tab. 2-2). Tabuľka 2-1: Zoznam sledovaných profilov
Tabuľka 2-2: Dohodnuté limitné hodnoty pre klasifikáciu kvality povrchových vôd
2.1. Základné fyzikálno-chemické ukazovateleTeplota vody Teplota vody na všetkých meraných profiloch na Dunaji kolísala v rozmedzí od 0 do 21 °C. Teplota dosiahla hodnotu 10 °C len v apríli, a maximum bolo namerané v júli 1999. Kolísanie teploty vody v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje vývoj teploty vody v Dunaji v Bratislave (109). Teplota vody v priesakovom kanáli sa mierne odlišuje, v zimnom období je teplejšia (o 2-4 °C) a v letnom období chladnejšia (o 1-2 °C), pretože priesakový kanál je dotovaný podzemnou vodou. Teplota vody v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji bola v dôsledku pomalšej rýchlosti prúdenia v letnom období o 2-3 °C teplejšia. Teplota vody v Dunaji za hydrologický rok 1999 je dokumentovaná na Obr. 2-2. pH Hodnoty pH vyjadrujú alkalinitu vody. Vyššie hodnoty sa vyskytujú v obdobiach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Hodnoty pH sú v zimnom období v dôsledku zníženej asimilačnej aktivity nižšie ako v letnom období. Hodnoty pH v hydrologickom roku 1999 kolísali v rozmedzi od 7.5 do 9.15. Vyššie hodnoty boli občas zaznamenané v ramennej sústave. V údajoch meraných slovenskou a maďarskou stranou sa opäť vyskytli rozdiely. Hodnoty pH počas hydrologického roku 1999 sú znázornené na Obr. 2-3. Elektrická vodivosť Elektrická vodivosť v povrchovej vode poukazuje na množstvo rozpustených látok. Hodnoty vodivosti v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave v roku 1999 v zásade sledujú hodnoty vodivosti v profile Bratislava (109) a kolísali v intervale od 28 do 44 mS.m-1. Obsah rozpustených látok v profile Vének situovanom na Mošonskom Dunaji bol v zimnom období takmer dvojnásobný v porovnaní s ostatnými profilmi. Súvisí to s vyšším obsahom rozpustených látok v prítokoch Mošonského Dunaja a taktiež so znečistením pochádzajúcim z mesta Győr. Hodnoty elektrickej vodivosti v priesakovom kanáli, podobne ako minulý rok, kolísali v rozmedzí od 37 do 42.5 mS.m-1. Nerozpustné látky Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Kolísanie obsahu nerozpustných látok v hydrologickom roku 1999 v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje obsah nerozpustných látok v Dunaji v Bratislave (109). Hodnoty nerozpustných látok sa zväčša pohybovali v intervale od 3 do 60 mg.l-1. Počas obdobia zvýšených prietokov v máji až júli hodnoty nerozpustných látok kolísali v rozmedzí od 60 do 220 mg.l-1. V profile Vének na Mošonskom Dunaji boli dvakrát namerané hodnoty nad 100 mg.l-1. V údajoch meraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely. Vývoj a kolísanie obsahu nerozpustných látok je znázornený na Obr. 2-4. Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie Základné fyzikálno-chemické parametre v Dunaji a ramennej sústave spojenej s Dunajom majú sezónny charakter a v zásade závisia na prietokoch. V hydrologickom roku 1999 v porovnaní s minulým rokom neboli zaznamenané žiadne významné zmeny v kvalite vody. 2.2. Katióny a aniónyObsah základných katiónov a aniónov v hydrologickom roku 1999 v celom úseku Dunaja pod Čunovom a v pravostranných riečnych ramenách má kolísavý sezónny charakter vzťahujúci sa k prietokom na Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov významne nezmenili. Pomerné množstvo iónového zloženia dunajskej vody, tak ako v minulých rokoch, vykazuje vysokú stabilitu. Mierny nárast koncentrácie síranových a chloridových iónov bol zaznamenaný v roku 1996. Mierne vyššia koncentrácie síranov v Bratislave bola pozorovaná v rokoch 1997-1998 opäť, keď maximum dosiahlo 46.4 mg.l-1. V roku 1999 koncentrácia síranov mierne klesla (Obr. 2-5). Takéto zmeny koncentrácií katiónov a aniónov nie sú pre kvalitu vody v Dunaji významné. Najstabilnejší obsah iónov bol pozorovaný v priesakovom kanáli, čo je pre presakujúcu vodu charakteristické. V Mošonskom Dunaji, v súvislosti s vyšším obsahom rozpustených látok, v porovnaní s ostatnými profilmi vzrástla koncentrácia iónov sodíka, vápnika, horčíka a síranov. 2.3. NutrientyDusičnany Koncentrácie dusičnanov v roku 1999 na všetkých meraných profiloch na Dunaji ako aj v pravostrannej ramennej sústave vykazujú sezónne kolísanie. Hodnoty sa väčšinou pohybovali v intervale od 5 do 20 mg.l-1, Obr. 2-6a, Obr. 2-6b. Hodnoty v priesakovom kanáli v roku 1999 rovnomerne kolísali v intervale od 2.5 do 8.6mg.l-1. Amónny ión V hydrologickom roku 1999 majú koncentrácie amónneho iónu na všetkých meraných profiloch na Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave, s výnimkou profilu Vének situovanom na Mošonskom Dunaji, podobný priebeh a pohybujú sa prevažne od 0.01 do 0.46 mg.l-1 (Obr. 2-7). Kvôli pomalším nitrifikačným procesom sa vyššie koncentrácie amónneho iónu vyskytujú v obdobiach s nižšími teplotami vody. Koncentrácie amónneho iónu v Mošonskom Dunaji v profile Vének boli v porovnaní s ostatnými profilmi niekoľkokrát dvojnásobné (maximálna hodnota 0.59 mg.l-1 bola nameraná vo februári). Dusitany Koncentrácia dusitanov, ako prechodného produktu nitrifikačných a denitrifikačných procesov, kolísala v intervale od 0.02 do 0.15 mg.l-1. Jedinými výnimkami sú hodnoty cca 0.18 mg.l-1 namerané na profile Vének v januári a máji 1999. Celkový dusík Zmeny obsahu celkového dusíka sú v prvom rade ovplyvnené kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka. Koncentrácia celkového dusíka v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave kolísala od 1.5 do 6 mg.l-1. Hodnoty celkového dusíka v dunajskej vode, Mošonskom Dunaji a v ramene Helena boli navzájom veľmi podobné. Vyššie koncentrácie boli namerané v profil Vének v letnom období. V údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely, Obr. 2-6a, Obr. 2-6b. Fosforečnany V hydrologickom roku 1999 na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének na Mošonskom Dunaji, koncentrácie fosforečnanov kolísali od 0.01 do 0.4 mg.l-1 (Obr. 2-8a, Obr. 2-8b). Koncentrácie fosforečnanov na profile Vének kolísali v intervale od 0.23 do 0.54 mg.l-1. Vyššie hodnoty sa obyčajne vyskytujú počas povodní a v zimnom období. Celkový fosfor Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledujú zmenu koncentrácie fosforečnanov. Koncentrácia celkového fosforu na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének na Mošonskom Dunaji, kolísala v intervale od 0.02 do 0.2 mg.l-1 (Obr. 2-8a, Obr. 2-8b). Koncentrácie celkového fosforu v profile Vének kolísali v intervale 0.12-0.35 mg.l-1. V údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou sú mierne rozdiely. Nutrienty - zhrnutie Obsah nutrientov mal v období 1995-1996 na celom úseku Dunaja stúpajúci charakter. Počas rokov 1996-1997 obsah nutrientov vo všetkých profiloch situovaných na Dunaji mierne klesol. V hydrologickom roku 1999 mierne klesajúci trend ostal nezmenený. Mierny pokles obsahu nutrientov pravdepodobne súvisí s čistením odpadových vôd v krajinách na hornom toku. Po zavedení dotácie vody obsah nutrientov v pravostrannej ramennej sústave sleduje kolísanie v Dunaji. Z hľadiska obsahu nutrientov dunajská voda za vhodných podmienok umožňuje rozvoj eutrofizačných procesov. Na porovnanie, obsah nutrientov v Dunaji je nižší ako v niektorých iných veľkých európskych riekach. Obsah nutrientov v Dunaji nie je limitujúcim faktorom eutrofizácie. 2.4. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíkaRozpustený kyslík V hydrologickom roku 1999 koncentrácia rozpusteného kyslíka na všetkých profiloch na Dunaji kolísala od 7.2 do 13 mg.l-1. Vyššie hodnoty sa vo všeobecnosti vyskytujú počas zimného obdobia, zatiaľ čo nižšie hodnoty sa vyskytujú v lete. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesal s narastajúcou teplotou vody v Dunaji. Okrem toho obsah rozpusteného kyslíka závisí aj od asimilačnej aktivity fytoplanktónu. V koncentráciách rozpusteného kyslíka nameraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely, Obr. 2-9a. V pravostrannej ramennej sústave, vplyvom sústavnej dotácie vody, obsah rozpusteného kyslíka sleduje priebeh hodnôt rozpusteného kyslíka v Dunaji (Obr. 2-9b). Koncentrácia rozpusteného kyslíka v ramennej sústave pozdĺž toku mierne rastie. Koncentrácie v ramennej sústave a Mošonskom ramene Dunaja kolísali v rozmedzí od 6 do 14 mg.l-1, okrem jedného razu v profile Helena a jedného razu v profile Vének, keď bola nameraná koncentrácia pod 5 mg.l-1. CHSKMn a BSK5 Ukazovatele CHSK a BSK reprezentujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. V hydrologickom roku 1999 hodnoty CHSK na všetkých meraných profiloch kolísali od 2 do 7 mg.l-1. Hodnoty BSK kolísali v rozmedzí od 0.2 do 4.6 mg.l-1. V hodnotách BOD nameraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely, Obr. 2-10. V Mošonskom Dunaji na profile Vének sú hodnoty CHSK a BSK, v dôsledku čiastočného čistenia odpadovej vody z Győru, vyššie. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-1999) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia. Tento fakt je dôsledkom podstatného zlepšenia čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. V období vyšších prietokov na Dunaji sa vyskytli vyššie ukazovatele kyslíkového režimu (CHSKMn, BSK5). Ukazovatele kyslíkového režimu na profile Vének sú ovplyvnené lokálnym znečistením (znečistenie pochádzajúce z mesta Győr) spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom. 2.5. KovyŽelezo Obsah železa v povrchovej vode je ovplyvnený množstvom plavenín. Vzájomná súvislosť medzi koncentráciami železa a obsahom plavenín v povrchovej vode je dokumentovaná tým, že najvyššie koncentrácie sú namerané v čase najvyššieho obsahu plavenín. V roku 1999 koncentrácie železa na všetkých meraných profiloch kolísali do 1.8 mg.l-1, s výnimkou profilu Vének na Mošonskom Dunaji (0.07-3.5 mg.l-1). Koncentrácia železa v Mošonskom Dunaji je vyššia vzhľadom na charakter povodia (predovšetkým kvôli vysokému obsahu železa v rieke Rába). Mangán Mangán, sa podobne ako železo v povrchovej vode vyskytuje v pevnej fáze. Koncentrácia mangánu kolísala v intervale do 0.54 mg.l-1. Najvyššie koncentrácie mangánu boli namerané počas najvyššieho obsahu plavenín. V koncentráciách mangánu nameranými slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely, Obr. 2-11. Vyšší obsah mangánu bol nameraný v priesakovom kanáli pri stavidle č. 1 (0.56 mg.l-1 v máji a 0.62 mg.l-1 v júni) a pri stavidle č. 2 (0.76 mg.l-1 v auguste). Ťažké kovy Koncentrácie ťažkých kovov v hydrologickom roku 1999, okrem medi v profile Rajka, kolísali v rozmedzí limitov zodpovedajúcich I. triede čistoty povrchových vôd. Koncentrácia medi v profile Rajka len v jednom prípade prekročila dohodnutú limitnú hodnotu 20 mg.l-1. V koncentráciách ťažkých kovov nameraných slovenskou a maďarskou stranou sa vyskytli rozdiely. 2.6. Biologické a mikrobiologické ukazovateleKoliformné baktérie Biologické znečistenie povrchovej vody je možné dobre stanoviť počtom koliformných baktérií. V roku 1999 sa počet koliformných baktérií na profile Bratislava (109) pohyboval v intervale od 15 do cca 300 KTJ.ml-1, čo zodpovedá dlhodobým meraniam na tomto profile. Hodnoty koliformných baktérií na profile Rajka sledujú kolísanie hodnôt na profile Bratislava. Počty koliformných baktérií na profile Medveďov sú dlhodobo nižšie. Bakteriologické znečistenie v roku 1999 pozdĺž Dunaja a v ramennej sústave smerom po prúde, od vtoku vody v profile Helena, taktiež klesá. Bakteriologické znečistenie na profile Vének situovanom na Mošonskom Dunaji v dôsledku znečistenia z mesta Győr, kolísalo v intervale od 28 do 3500 KTJ.ml-1. Chlorofyl-a Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na kvantitatívne množstvo fytoplanktónu a poskytujú informácie o eutrofickom stave vo vode. Nárast rias na príslušnom úseku rieky reprezentuje relatívne stúpanie koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. Koncentrácie chlorofylu-a pozdĺž toku Dunaja od Bratislavy po Medveďov postupne narastá. Koncentrácie chlorofylu-a v Dunaji v roku 1999, pravdepodobne v dôsledku vysokých prietokov na Dunaji, nevykázali skoré jarné maximum. V kulminačnom období merané koncentrácie na všetkých profiloch kolísali v intervale od 30 do 75 mg.m-3 (Obr. 2-12a). Počas hydrologického roka 1999 sa v pravostrannej ramennej sústave vyskytli dve kulminácie – na jar (apríl-máj) a v lete (júl-august). Najvyššia hodnota počas jarnej kulminácie bola nameraná v Ášváňskom ramene, počas letnej kulminácie v Szigetskom ramene a v profile Helena. Počas kulminácie sa hodnoty pohybovali od 40 do 80 mg.m-3. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli maximálne hodnoty chlorofylu-a na Mošonskom Dunaji v profile Vének podstatne nižšie. Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovom kanáli zostala nízka a kolísala do 20 mg.m3, okrem stavidla č. 1, kde hodnoty počas letnej kulminácie kolísali v intervale od 30 do 73 mg.m3. Nízke koncentrácie medzi kulminačnými vlnami sa vyskytli v období vysokých prietokov a v období topenia sa snehu v Alpách. Index saprobity Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Na základe slovenských údajov sa väčšina hodnôt indexu saprobity v ovplyvnenom území pohybuje v intervale od 1.8 do 2.3, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu. Na základe maďarských údajov index saprobity kolíše v intervale medzi 2.3 a 2.7, čo zodpovedá alfa-beta-mezosapróbnemu stavu (Obr. 2-13). Tieto hodnoty sú pre tento úsek rieky charakteristické. Samočistiace procesy pri tejto úrovni indexu saprobity prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Časové rady indexu saprobity počas posledných desiatich rokov poukazujú na trend mierneho poklesu. Index saprobity v Mošonskom Dunaji v profile Vének v dôsledku znečistenia splaškovými vodami kolíše v intervale od 2.4 do 2.9, čo zodpovedá alfa-mezosaprobite. Ostatné biologické ukazovatele Pozorovanie počtu rias, počtu zooplanktónu a makrozoobentosu sa podľa Dohody uskutočňuje štyri krát za rok. Fytoplanktón V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola hustota rias pozorovaná v roku 1999, na všetkých profiloch na Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave, nižšia. Zodpovedajúc meteorologickým podmienkam nárast rias kulminoval v letnom období. Dominantným druhom rias boli Chromophyta (Bacillariophycae, Chrysophycae). Počas letného obdobia boli vo veľkom počte prítomné aj jedince druhu Chlorophyta. Obsah rias vo vode priesakového kanála pri stavidle č. II bol po celý rok nízky, zodpovedajúc koncentrácii chlorofylu-a. Zooplanktón Stanovené druhy zooplanktónu v Dunaji boli podobné ako druhy zistené v predchádzajúcich rokoch. V druhom zložení populácie zooplanktónu vo všetkých vodných plochách, s výnimkou profilu Vének na Mošonskom Dunaji, bola charakteristická dominancia termofilných druhov vírnikov – Rotatoria (druhy Brachionus, Keratella, Polyarthra). Vo vode prepúšťanej do Mošonského Dunaja a do pravostrannej ramennej sústavy populácia zooplanktónu nebola taká bohatá, ale pozdĺž toku mierne rástla. Najvyššie hodnoty počtu jedincov rôznych druhov v letnom období boli pozorované v profile Vének na Mošonskom Dunaji, pri dominancii lariev druhu Copepoda nauplius. Najbohatšia populácia zooplanktónu v pravostrannom priesakovom kanáli sa vyskytla počas júna 1999, s dominanciou vírnikov – Rotatoria (druhy Keratella cochlearis cochlearis, Keratella cochlearis tecta, a Polyartha vulgaris, Bdelloidea sp. a lariev Copepoda nauplius v auguste). Makrozoobentos Faunistické zloženie vodných makroskopických spoločenstiev bezstavovcov v Dunaji bolo veľmi podobné predchádzajúcemu roku. Na základe kumulatívnej prítomnosti bolo v Dunaji prítomných 20-22 taxónov. Najrozmanitejšie spoločenstvo bolo pozorované počas vzorkovania v septembri a októbri. Na základe monitoringu v ramennej sústave je možné povedať, že pozdĺž pozdĺžnej osi dotačného systému boli obdržané podobné výsledky. Zo smeru dolnej vody sa šíria prúdomilné (reofilné) taxóny bezstavovcov (rameno Helena - 30 druhov, Szigetské rameno - 17 a Ášváňske rameno - 27 druhov). Vodné spoločenstvá pozdĺž Mošonského Dunaja sú v súlade s predchádzajúcimi pozorovaniami charakterizované dominanciou spoločenstiev mäkkýšov (Anodonta anatina, Unio tumidus). Perifytón V hydrologickom roku 1999 sa vzorkovanie na vybraných profiloch uskutočnilo trikrát. Index saprobity perifytónu sa pohyboval od 1.63 do 1.94. V porovnaní s minulým rokom boli hodnoty nižšie. V hydrologickom roku 1999 bolo pozorované zvyšovanie organického znečistenia pozdĺž Dunaja od Bratislavy po Komárno. Na základe druhovej diverzity perifytónu častými boli rody skupiny Fragilariaceae (Diatoma, Fragilaria) a skupiny Achnanthaceae (Achananthes, Cocconeis), ale najčastejšími boli rody zo skupiny Naviculaceae (Cymbella, Gomphonema, Naviculla, Rhoicosphaenia), skupiny Bacillariaceae (Nitzschia) a rod Surirella. Druhovo najbohatšími boli rody Navicula a Nitzschia. 2.7. Kvalita sedimentovOdber dnových sedimentov v oblasti monitorovanej v rámci Slovensko-maďarského monitoringu bol uskutočnený v ramene Helena, v Szigetskom a Ášvánskom ramene 9. augusta 1999 a na ostatných šiestich miestach vzorkovania 6-14. júla 1999. Vzorky sedimentov boli analyzované na organické a anorganické znečistenie a obsah celkového fosforu a dusíka. Na hodnotenie bol použitý tzv. “kanadský zoznam”. Táto norma rozlišuje tri úrovne znečistenia: úroveň bez znečistenia, najnižšia úroveň znečistenia a úroveň vážneho znečistenia. Spomedzi anorganického mikroznečistenia bolo analyzovaných sedem komponentov ťažkých kovov (Cu, Cr, Zn, Ni, Cd, Pb a Hg). Na základe výsledkov je možné konštatovať, že v roku 1999 znečistenie ťažkými kovmi na žiadnom z odberových miest nedosiahlo „úroveň vážneho znečistenia“. Boli miesta kde koncentrácie ťažkých kovov, s výnimkou chrómu, medi a olova, prekročili limitné hodnoty „najnižšej úrovne znečistenia“. Koncentrácia kadmia bola na všetkých meraných profiloch niekoľkokrát vyššia ako príslušná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia“ (0.6 mg.kg-1). Koncentrácia zinku v sedimentoch bola nižšia než limitná hodnota (120 mg.kg-1) len v Medveďove. Limitná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia“ pre nikel bola prekročená v profiloch na Ášváňskom ramene a v profile Vének na Mošonskom Dunaji. V profile Vének bola aj koncentrácia ortuti vyššia než limitná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia“. Z organických mikroznečisťovateľov boli analyzované polychlórované bifenyly (PCB) a polychlórované aromatické uhľovodíky (PAH). Suma PCB bola stanovená analýzou 6 izomérov. Suma PAH bola stanovená 12 zložkami polyaromatických uhľovodíkov. Na základe nameraných koncentrácií PCB a PAH je možné konštatovať, že analyzované hodnoty koncentrácií nedosiahli “najnižšiu úroveň znečistenia”, čo je v prípade PCB 70 mg.kg-1, a v prípade PAH 2000 mg.kg-1. Koncentrácia PCB bola na všetkých vzorkovaných miestach nižšia ako detekčný limit (0.5 mg.kg-1). Obsah celkového fosforu v sedimentoch bol na všetkých vzorkovaných profiloch, okrem priesakového kanála a Szigetského ramena, vyšší než limitná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia (600 mg.kg-1). Obsah celkového dusíka v sedimentoch bol na všetkých vzorkovaných profiloch, okrem profilu Medveďov a Szigetského ramena, vyšší než limitná hodnota „najnižšej úrovne znečistenia (600 mg.kg-1). „Úroveň vážneho znečistenia“ nebola dosiahnutá na žiadnom profile (2000 mg.kg-1 pre celkový fosfor a 4800 mg.kg-1 pre celkový dusík). 2.8. ZáveryZvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov, ako napr. aniónov dusíka a fosforu, niektorých katiónov (sodík, draslík a horčík) a kovov (meď a ortuť) boli v Dunaji pozorované už na profile Bratislava (109), ktorý sa nachádza nad komplexom objektov Gabčíkovo-Čunovo a ovplyvňuje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na územie ovplyvnené dočasnými opatreniami podľa Dohody. Hydrologický rok 1999 bol podobný predchádzajúcemu hydrologickému roku. Neboli pozorované žiadne extrémne hodnoty ukazovateľov a maximálne hodnoty boli v porovnaní s rokom 1996 nižšie. Kolísanie jednotlivých parametrov, charakterizujúcich kvalitu povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave, sa v dôsledku sústavnej dotácie vody od roku 1995 vo väčšine prípadov zmenilo a sleduje kolísanie v dunajskej vode. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri dotácii vody ovplyvnená aj jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody labilný (premenlivý v čase), čo je dokumentované nepriaznivými ukazovateľmi kyslíkového režimu, vysokým obsahom rozpustených látok, železa a vysokými hodnotami CHSK, koliformných baktérií a indexu saprobity, čo však priamo nesúvisí s dotáciou vody ani s vodným dielom na Dunaji. Tabuľka 2-3: Klasifikácia ukazovateľov alebo skupiny ukazovateľov na základe limitných hodnôt pre klasifikáciu kvality povrchových vôd
|
