1. ČASŤPovrchová voda - kvantitaMonitoring prietokov a hladín povrchových vôd bol podobne ako v predchádzajúcich rokoch vykonávaný na 15-tich vodočetných staniciach na slovenskej strane a 13-tich vodočetných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). Umiestnenie staníc je znázornené na Obr. 1-1. V záujme prípravy spoločného hodnotenia sa Strany v medzivládnej Dohode zaviazali vzájomne si vymieňať údaje z dohodnutých vodočetných staníc. Na pomoc k vyhodnoteniu prietokov prepúšťaných do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského Dunaja boli uskutočnené aj spoločné merania. Na základe týchto meraní boli prijaté spoločne odsúhlasené rady údajov. Tieto údaje tvoria základ vyhodnotenia opatrení uskutočnených v zmysle Článkov 1-3 Dohody. Tabuľka 1-1: Zoznam vodočetných staníc
V medzivládnej Dohode, podpísanej 19. apríla 1995, sa Strany dohodli na dočasnom vodohospodárskom režime. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m3.s-1 v Bratislave, bude do Dunaja pod Čunovom prepúšťaných 400 m3.s-1 v ročnom priemere. Denné množstvo vody prepúšťané do koryta Dunaja závisí od prietoku prichádzajúceho do profilu Bratislava-Devín, zohľadňujúc manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m3.s-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší ako 250 m3.s-1. V prípade povodní sa množstvo vody nad 600 m3.s-1 pretekajúce cez hať v inundácii pri výpočte ročného priemeru nezohľadňuje. Bolo dohodnutých ďalších 43 m3.s-1 vody prepúšťaných do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a pravostranný priesakový kanál. Na základe priemerných ročných prietokov pre rôzne roky v stanici č. 1250 je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 1999 bol oveľa vyšší než priemer uvažovaný v Dohode (Tab. 1-2) a najvyšší od podpísania Dohody. Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky
Minimálne priemerné denné prietoky v hydrologickom roku 1999 sa vyskytli v období od septembra 1999 do októbra 1999. Nízke prietoky sa vyskytli aj koncom januára a začiatkom februára 1999. Najnižší priemerný denný prietok sa vyskytol 26. októbra 1999, keď dosiahol hodnotu 1040 m3.s-1. Maximálne priemerné denné prietoky sa vyskytli počas obdobia vysokých prietokov v novembri 1998 (5385 m3.s-1), koncom februára 1999 (5613 m3.s-1) a počas mája 1999 (5715 m3.s-1). Maximálny ročný prietok sa vyskytol 27. mája 1999, keď dosiahol hodnotu 5788 m3.s-1. Na základe týchto hodnôt je možné konštatovať, že vysoké alebo nízke prietoky nedosiahli výnimočné hodnoty. Napriek tomu priemerný ročný prietok v roku 1999 bol najvyšší za posledných desať rokov. Vývoj prietokov počas hydrologického roka 1999 môže byť charakterizovaný nasledovne (Obr. 1-2): počas Novembra 1998 sa vyskytli dve kulminácie, druhá s maximálnym prietokom 5700 m3.s-1, koncom novembra 1999 potom prietoky rýchle klesli na 1795 m3.s-1. Klesajúci trend zimných prietokov bol niekoľkokrát prerušený náhlym stúpnutím prietoku spôsobeným veľkým množstvom zrážok v oblasti povodia. – prietoky uprostred decembra 1998 dosiahli 4466 m3.s-1, v prvých dekádach januára a februára prietoky stúpli do 2800 m3.s-1. V tretej dekáde februára 1999 sa vyskytla povodňová vlna s maximálny prietokom 5775 m3.s-1, nasledovaná ďalšou začiatkom marca, ktorá dosiahla 4860 m3.s-1. Klesajúce prietoky v druhej polovici marca a počas apríla 1999 kolísali okolo 2700-2800 m3.s-1. Koncom apríla začali prietoky stúpať a v prvej polovici mája 1999 dosiahli 5018 m3.s-1 a začiatkom druhej dekády kulminovali pri 5788 m3.s-1, čo bolo ročné maximum. Po kulminácii v máji pomaly klesajúce prietoky v júni a v júli 1999 niekoľkokrát vzrástli až po 4000 m3.s-1. Prietoky v auguste 1999 kolísali okolo 1800 m3.s-1. Koncom mesiaca prietoky mierne vzrástli a kulminovali začiatkom septembra 1999 pri 3325 m3.s-1. Po poklese na 1200 m3.s-1 uprostred septembra prietoky koncom septembra dosiahli 2008 m3.s-1. Po tejto malej kulminácii prietoky klesali a koncom októbra 1999 dosiahli ročné minimum 1040 m3.s-1. 1.1. Prietok do Dunaja pod ČunovomPriemerné denné množstvá vody prepúšťanej do Dunaja pod Čunovom boli určené na základe priemerných denných prietokov meraných v staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3). Mesačné charakteristiky prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 1999 boli nasledovné: Rok 1998 1999
Priemerný ročný prietok prepúšťaný do Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 1999 bol 456.07 m3.s-1. Ak neuvažujeme prietoky nad 600 m3.s-1 počas vyšších prietokov v roku 1999, ročný priemer bol 443.64 m3.s-1. To znamená, že v roku 1999 Slovensko splnilo priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v Dohode, ba dokonca bolo do Dunaja prepustené o niečo viacej vody. Rozdiel vyplýva z rozdielu medzi prietokom denne upravovaným podľa tabuľky prietokov a vzorcom používaným pre výpočet priemerného ročného prietoku, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 2 Dohody. Mimo vegetačného obdobia sa minimálne prietoky niekoľkokrát líšili od dohodnutých hodnôt. Na druhej strane vo vegetačnom období boli maximálne hodnoty niekedy vyššie. 1.2. Prietok do Mošonského ramena DunajaPrietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý sa skladá z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a prietoku cez priesakový kanál, by podľa Dohody mal byť 43 m3.s-1. Spoločné profily pre meranie prietokov na Mošonskom ramene Dunaja sú umiestnené na slovenskom území v rkm 0.160 a na maďarskom území nad stavidlom č. I. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené na základe spoločných meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4). Mesačné charakteristiky prietokov do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 1999 boli nasledovné: Rok 1998 1999
Prietoky v pravostrannom priesakovom kanáli boli merané v dvoch profiloch. Prvý je pri Čunove na slovenskom území; druhý je umiestnený pri stavidle č. II na maďarskom území. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II na priesakovom kanáli na maďarskom území: Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II boli nasledovné: Rok 1998 1999
Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Mošonského ramena Dunaja bol 41.98 m3.s-1. Ak zoberieme do úvahy presnosť merania prietokov je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok bol splnený. 1.3. Rozdelenie vody na maďarskom územíCieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečenie sústavnej dotácie vody do hlavného a vedľajších riečnych ramien v inundačnom území, do ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja. 1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácieOblasť inundácie na maďarskej strane môže byť zásobovaná vodou z dvoch zdrojov: a) Z Dunaja, cez dva otvory v brehu rieky, manipuláciou vzdutej hladiny vody pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena. b) Druhý zdroj je z priesakového kanála cez stavidlo č. V. Aj v profile Helena boli oboma Stranami uskutočnené spoločné merania prietokov. Merania boli spoločne vyhodnotené a na základe spoločného vyhodnotenia boli pripravené spoločné časové rady priemerných denných prietokov. Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 1999 boli nasledovné: Rok 1998 1999
Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V: Rok 1998 1999
Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 1999 (Obr.1-5): Rok 1998 1999
1.3.2. Dotácia vody do Mošonského DunajaDotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom. Mesačné prietokové charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 1999 boli nasledovné: Rok 1998 1999
V priebehu mimovegetačného obdobia v hydrologickom roku 1999 bolo na Mošonskom Dunaji simulované aj obdobie malej vody. Toto bolo dosiahnuté presmerovaním väčšej časti vody v priesakovom kanáli cez stavidlo č. V do oblasti inundácie, zatiaľ čo množstvo vody odoberané z Dunaja bolo znížené, ba dokonca zastavené. Stavidlo č. I má popri funkcii zásobovania vodou aj ochrannú funkciu proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam. Počas hydrologického roka 1999 nebolo potrebné stavidlo uzavrieť. 1.4. Charakteristika Dunaja na úseku Čunovo-VámosszabadiNa základe prevažujúceho vplyvu môže byť úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi rozdelený na štyri rôzne časti. Charakteristiky týchto úsekov sú založené na údajoch získaných z nasledovných vodočetných staníc: Rajka, Hamuliakovo a Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov. Štyri sekcie na úseku Čunovo-Vámosszabadi sú nasledovné:
a) Sekcia Čunovo - Dunakiliti je zavzdutá a hladina vody je udržiavaná
vyššie pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Odvtedy čo bola
vybudovaná dnová prehrádzka hladina vody pri Dunakiliti zodpovedá
priemernej hladine vody pred prehradením, zatiaľ čo smerom vyššie je
hladina vody, v porovnaní s priemernou hladinou pred prehradením,
nižšia. Tento zavzdutý úsek umožňuje dotáciu vody do pravostrannej
ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je
určované manipuláciou na hati Dunakiliti. Voda je udržiavaná v koryte
strednej vody. Priemerná rýchlosť prúdenia kolíše od 0.3 do 0.6 m.s-1
. b) Sekcia medzi Dunakiliti a Dunaremete je bez vzdutia a hladina vody je nízka. Rozdiel medzi súčasnou hladinou vody a hladinou vody v ramenných sústavách je okolo 3 m. Hladina vody v profile Dobrohošť (rkm 1838.6) kolísala v rozmedzí od 117.10 do 120.67 m n. m. a priemerná hladina vody bola 117.80 m n. m. Hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825.5) kolísala od 113.36 do 116.76 m n. m. a priemerná hladina vody bola 114.05 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerná rýchlosť prúdenia kolíše v rozmedzí od 0.94 do 1.53 m.s-1. c) Sekcia medzi Dunaremete a Sapom je ovplyvnená spätným vzdutím a zmeny hladiny vody závisia od prietokov v odpadovom kanáli. Dĺžka úseku ovplyvneného spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála s Dunajom (rkm 1811) závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri obvyklej prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo je možné konštatovať, že spätné vzdutie pri prietokoch nad 2500 m3.s-1 dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825.5). Hladina vody v profile Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111.70 do 115.55 m n. m. a priemerná hladina vody bola 112.80 m n. m. (Obr. 1-9). d) Prietok v sekcii Sap – Vámosszabadi sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku závisí od prevádzky elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá je uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi – Medveďov v roku 1999 bol 2522.55 m3.s-1. Hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806.3) kolísala v rozmedzí od 109.13 do 114.22 m n. m. a priemerná hladina vody bola 111.28 m n. m. (Obr. 1-10).
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
