I.
Z M L U V A
medzi československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o
výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo—Nagymaros
Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika
vychádzajúc
zo spoločného záujmu všestranne využívať prírodné bohatstvo Dunaja v úseku
Bratislava -Budapešť pre rozvoj vodného hospodárstva, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva
a ďalších odvetví národného hospodárstva Zmluvných strán,
uvedomujú si
že spoločné využívanie československo-maďarského úseku Dunaja ďalej prehĺbi
bratské vzťahy obidvoch štátov a významne prispeje k realizácii
socialistickej integrácie členských štátov Rady vzájomnej hospodárnej
pomoci, preto
sa rozhodli
uzavrieť Zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros
a za tým účelom menovali svojich splnomocnencov:
Prezident Československej socialistickej republiky Dr. Ľubomíra Štrougala,
predsedu vlády Československej socialistickej republiky,
Prezidiálna Rada Maďarskej ľudovej republiky Lázára Györgya, predsedu Rady
ministrov Maďarskej ľudovej republiky, ktorí po výmene svojich splnomocnení,
nachádzajúc ich v dobrej a náležitej forme, dohodli toto:
I. KAPITOLA
PREDMET ZMLUVY
Článok 1
Spoločná investícia
(1) Zmluvné strany vybudujú Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros
ako spoločnú investíciu (v ďalšom len Sústava vodných diel), pozostávajúcu
z vodného diela Gabčíkovo a z vodného diela Nagymaros, ktoré tvoria jednotnú,
nerozdeliteľnú prevádzkovú sústavu objektov.
(2) Vodné dielo Gabčíkovo tvoria tieto hlavné objekty:
a) zdrž Hrušov - Dunakiliti v úseku Dunaja na riečnom kilometri ( v ďalšom
len rkm) 1860-1842 s maximálnou vzdutou hladinou 131,10 metrov nad Baltickým
morom ( v ďalšom len m n. B.) na Československom a maďarskom území,
b) hať Dunakiliti a pomocná plavebná komora na rkm 1842 na maďarskom území,
.
c) derivačný kanál (prívodný a odpadový kanál) na rkm 1842-1811 na československom
území,
d) stupeň na derivačnom kanáli na československom území, ktorý pozostáva
z vodnej elektrárne s inštalovaným výkonom 720 MW, z dvoch plavebných komôr príslušenstva,
e) upravené staré koryto Dunaja na rkm 1842-18I1 na spoločnom československo-maďarskom
úseku,
f) prehĺbené a regulované koryto Dunaja na rkm 1811-1791 na spoločnom československo-maďarskom
úseku.
(3) Vodné dielo Nagymaros tvoria tieto hlavné objekty:
a) zdrž a potrebné ochranné objekty v úseku Dunaja na rkm 1791-1696,25 a v
úsekoch prítokov ovplyvnených vzdutím, vybudovaných na maximálne vzdutie
107,83 m n. B. na československom a maďarskom území,
b) stupeň na rkm 1696,25 na maďarskom území, ktorý pozostáva z hate,
vodnej elektrárne s inštalovaným výkonom 158 MW, z dvoch plavebných komôr a príslušenstva,
c) prehĺbené a regulované koryto Dunaja na maďarskom úseku Dunaja, v
obidvoch jeho ramenách, na rkm 1696,25-1657.
(4) Koncepciu sústavy vodných diel obsahuje spoločná investičná úloha.
Podrobné technické údaje Sústavy vodných diel budú uvedené v spoločnom
zmluvnom projekte, vypracovanom podľa Dohody medzi vládou Československej
socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o vypracovaní
spoločného zmluvného projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros podpísanej
v Bratislave dňa 6. mája 1976 [v ďalšom len Dohoda].
Článok 2
Národné investície
(1) V nadväznosti na spoločnú investíciu a v záujme využitia možností Sústavy
vodných diel môžu Zmluvné strany realizovať národné investície slúžiace výlučne
ich vlastným záujmom a cieľom.
(2) Náklady na národné investície znáša v plnom rozsahu každá Zmluvná
strana.
(3) Národné investície nesmú nepriaznivo ovplyvňovať výsledky spoločnej
investície.
II. KAPITOLA
VYKONÁVANIE ZMLUVY
Článok 3
(1) Zmluvné strany usmerňujú a kontrolujú práce spojené s realizáciou
spoločnej investície a plnením úloh vyplývajúcich z prevádzky Sústavy vodných
diel prostredníctvom splnomocnencov poverených vládami (v ďalšom len
splnomocnenci vlád) .
(2) Splnomocnenci vlád si na plnenie svojich úloh zriadia vhodné stále a dočasné
spoločné orgány a do schválenia spoločného zmluvného projektu určia pravidlá
organizácie a činností týchto orgánov.
(3) Úlohy splnomocnencov vlád sú najmä:
a) v čase realizácie spoločnej investície:
1. dohliadať, aby sa výstavba Sústavy vodných diel uskutočňovala na územiach
Zmluvných strán koordinovane a podľa schváleného spoločného zmluvného
projektu a harmonogramu výstavby,
2. zabezpečovať kontrolu prác a dodávok a koordináciu medzi organizáciami
Zmluvných strán,
3. schvaľovať návrhy zmien technického riešenia prijatých v spoločnom
zmluvnom projekte,
4. posudzovať opodstatnenosť a rozsah nákladov navyše, ktoré vzniknú v dôsledku
okolností uvedených v článku 7,
5. zabezpečovať a schvaľovať evidenciu a vyúčtovanie rozdielov oproti
deleniu prác a dodávok v rovnakom pomere, a to v prípadoch uvedených v článku
7,
6. zabezpečovať preberanie jednotlivých objektov od dodávateľských
organizácií a ich odovzdanie príslušným prevádzkovým organizáciám;
b) v čase prevádzky Sústavy vodných diel:
1. ustanovovať manipulačné a prevádzkové poriadky Sústavy vodných diel a
kontrolovať ich dodržiavanie,
2. zabezpečovať vykonávanie úloh spojených s prevádzkou a údržbou prípadne
s rekonštrukciou objektov Sústavy vodných diel v spoločnom vlastníctve, vrátane
úloh spojených s výrobou a rozdeľovaním elektrickej energie,
3. schvaľovať technicko-hospodárske plány a vzájomné vyúčtovanie prevádzky
a údržby, prípadne rekonštrukcie objektov Sústavy vodných diel,
4. kontrolovať dodržiavanie bilancie vôd schválenej v spoločnom zmluvnom
projekte,
5. kontrolovať a koordinovať činnosť národných prevádzkových organizácií
počas povodní a pri prepúšťaní ľadov.
(4) Splnomocnenci vlád budú svoju činnosť vykonávať podľa spoločného
štatútu schváleného vládami Zmluvných strán.
III. KAPITOLA
REALIZÁCIA SÚSTAVY VODNÝCH DIEL
Článok 4
Príprava a realizácia spoločnej investície
(1) Spoločná investícia sa bude realizovať podľa spoločného zmluvného
projektu, ktorý za účelom prípravy spoločnej investície vypracujú organizácie
Zmluvných strán, na základe Dohody.
(2) Spoločný zmluvný projekt:
a) určuje hlavné rozmery objektov Sústavy vodných diel, technické
charakteristiky technologických zariadení, konečný harmonogram výstavby, ako
aj znášanie nákladov uvedených v článku 12 odsek (2).
b) tvorí podklad pre:
1. objednanie technologických zariadení, stavebných materiálov,
mechanizmov a oceľových konštrukcií Sústavy vodných diel,
2. vypracovanie vykonávacích projektov Sústavy vodných diel.
(3) Spoločný zmluvný projekt sa schváli podľa vnútroštátnych predpisov
Zmluvných strán a schválenie si splnomocnenci vlád vzájomne oznámia.
(4) Práce na spoločnej investícii budú Zmluvné strany organizovať tak,
aby energetické agregáty boli uvedené do prevádzky v rokoch 1986-1990.
Článok 5
Znášanie nákladov spoločnej investície rozdelenie prác a dodávok
(1) Zmluvné strany znášajú náklady na realizáciu spoločnej investície
spoločne v rovnakom pomere.
(2) Zmluvné strany vyrovnávajú svoje podiely nákladov na realizáciu spoločnej
investície na základe rozdelenia prác a dodávok v rovnakom pomere skutočným
vykonaním týchto prác a dodávok.
(3) Náklady na realizáciu spoločnej investície sú:
a) náklady na výskumné, prieskumné a projektové práce potrebné na
vypracovanie spoločného zmluvného projektu a vykonávacích projektov,
b) náklady na realizáciu objektov spoločnej investície, do ktorých sa zarátajú
aj v spoločnom zmluvnom projekte vzájomne prijaté náklady na objekty, ktoré
Zmluvné strany vynaložili pred nadobudnutím platností tejto Zmluvy a ktoré v
spoločnej investičnej úlohe patria do spoločných investícií,
c) náklady na získanie nehnuteľností potrebných trvale alebo dočasne na
realizáciu investície.
(4) Rozdelenie projektových, výskumných a prieskumných prác spoločného
zmluvného projektu obsahuje Dohoda.
(5) Práce a dodávky spojené s realizáciou spoločnej investície sa
rozdelili medzi Zmluvné strany takto:
a) československá strana bude realizovať:
1. ľavobrežné objekty zdrže Hrušov-Dunakiliti na československom území,
2. derivačný kanál - prívodný kanál na československom území,
3. stupeň Gabčíkovo na československom území,
4. ochranné opatrenia zdrže Nagymaros na československom území okrem
oblasti dolný Ipeľ,
5. rekultivácie na československom území,
b) maďarská strana bude realizovať:
1. pravobrežné objekty zdrže Hrušov-Dunakiliti na československom území
vrátane spojovacej hrádze a usmerňovacej hrádze,
2. pravobrežné objekty zdrže Hrušov-Dunakiliti na maďarskom území,
3. hať Dunakiliti na maďarskom území,
4. derivačný kanál - odpadový kanál na československom území,
5. prehĺbenie koryta Dunaja pod Palkovičovom na československom a na maďarskom
území,
6. úpravy starého koryta Dunaja na československom a na maďarskom území,
7. prevádzkové zariadenia vodného diela Gabčíkovo na československom území
(dopravné prostriedky a stroje na údržbu),
8. ochranné opatrenia zdrže Nagymaros pre oblasť dolný Ipeľ na československom
území,
9. ochranné opatrenia zdrže Nagymaros na maďarskom území,
10. stupeň Nagymaros na maďarskom území,
11. prehĺbenie koryta pod stupňom Nagymaros na maďarskom území,
12. prevádzkové zariadenia vodného diela Nagymaros na maďarskom území
(dopravné prostriedky a stroje na údržbu ),
13. rekultivácia na maďarskom území.
(6) Rozdelenie prác a dodávok spoločnej investície uvedené v odseku (5)
Zmluvné strany ohodnotia v spoločnom zmluvnom projekte. Ohodnotenie prác a dodávok
neovplyvní rozdelenie objektov (prác) uvedených v odseku (5) a miera vyrovnania
nemá prekročiť dve a pol percenta rozpočtovej hodnoty prác a dodávok prislúchajúcich
stranám na realizáciu podľa odseku (5) . Vyrovnanie tohto rozdielu sa tiež
uskutoční prácami a dodávkami. Náklady na realizáciu spoločnej investície sa
v spoločnom zmluvnom projekte vyčíslia na základe vzájomne odsúhlasených
rozpočtových rozpisov v československých korunách a vo forintoch v cenovej úrovni
platnej k 1. januáru 1975.
(7) Každá Zmluvná strana znáša v celom rozsahu všetky náklady na realizáciu
objektov, prípadne prác a dodávok, pripadajúcich na ňu podľa rozdelenia prác
a dodávok spoločnej investície.
(8) Zmluvné strany vo vlastnej pôsobnosti zabezpečia vypracovanie vykonávacích
projektov pre objekty, prípadne práce spoločnej investície, ktoré na každú
z nich pripadnú podľa rozdelenia prác a dodávok a v súlade so schváleným
spoločným zmluvným projektom, a vo vlastnej pôsobnosti podľa nich zabezpečia
aj realizáciu objektov.
(9) Zmluvné strany zabezpečia, aby vykonávacie projekty ako aj realizácia
objektov a prác boli v súlade so schváleným spoločným zmluvným projektom, a v
tom sú si navzájom zodpovedné.
Článok 6
Organizácia realizácie spoločnej investície
(1) Vykonávanie úloh súvisiacich s realizáciou spoločnej investície zabezpečia
Zmluvné strany prostredníctvom vlastných investorských organizácií.
(2) Kontrolu a koordináciu činností investorských organizácií Zmluvných
strán zabezpečujú splnomocnenci vlád.
Článok 7
Vyrovnanie nákladov navyše spoločnej investície
(1) Po rozdelení prác a dodávok spoločnej investície sa vyúčtovanie ďalších
spoločných investičných nákladov na výstavbu Sústavy vodných diel medzi
Zmluvnými stranami bude týkať iba týchto prípadov:
a) škôd vzniknutých počas realizácie investície v dôsledku neodvratných
okolností (vis maior),
b) prípadov vyvolaných nepredvídateľnými geologickými pomermi,
c) spoločne prijatých úprav technického riešenia schváleného spoločného
zmluvného projektu.
(2) Za nepredvídateľné geologické pomery sa kvalifikujú prípady, keď
geologické pomery zistené v priebehu prác sa podstatne odchyľujú od geologických
pomerov zistených prieskumom pre spoločnú investičnú úlohu a spoločný zmluvný
projekt. Náklady navyše spôsobené chybami v prieskume a v projekte alebo v dôsledku
chybného vykonania stavebných prác nemožno považovať za dôsledok nepredvídateľných
geologických pomerov.
(3) Náklady, ktoré vznikli ako dôsledok prípadov uvedených v odseku (1),
znášajú Zmluvné strany v rovnakom pomere po schválení splnomocnencami vlád.
(4) Zmluvné strany sa budú usilovať o to, aby sa rozdiely vznikajúce po
delení prác a dodávok v rovnakom pomere vyrovnali prácami a dodávkami podľa
možnosti už v priebehu realizácie.
Článok 8
Vlastníctvo objektov realizovaných ako spoločná investícia
(1) Z objektov Sústavy vodných diel realizovaných ako spoločná investícia
tvoria spoločné vlastníctvo Zmluvných strán v rovnakom pomere:
a) hať Dunakiliti (článok 1 odsek (2) písmeno b),
b) derivačný kanál (článok 1 odsek (2) písmeno c) ,
c) stupeň Gabčíkovo (článok 1 odsek (2) písmeno d) ,
d) stupeň Nagymaros (článok 1 odsek (3) písmeno b).
(2) Zmluvné strany majú na základe spoločného vlastníctva práva a
povinnosti, ktoré vyplývajú z príslušných ustanovení tejto Zmluvy.
(3) Ostatné objekty Sústavy vodných diel realizované ako spoločná investícia
prechádzajú do vlastníctva tej Zmluvnej strany, na území ktorej boli vybudované.
IV. KAPITOLA
PREVÁDZKA OBJEKTOV SÚSTAVY VODNÝCH DIEL
Článok 9
Podiel Zmluvných strán na úžitkoch zo Sústavy vodných diel
(1) Na úžitkoch a výhodách zo Sústavy vodných diel sa Zmluvné
strany zúčastnia v rovnakom pomere.
(2) Zmluvné strany majú v rovnakom pomere k dispozícii výkony elektrární
a v rovnakom pomere sa v naturálnej forme podieľajú na vyrobenej základnej a špičkovej
energii vyvedenej z elektrární.
(3) Pri realizácii výstavby vodných diel navrhovaných na Dunaji
bezprostredne nad Sústavou vodných diel a pod ňou sa Zmluvné strany osobitne
dohodnú o zohľadnení ich vzájomného vplyvu.
Článok 10
Spôsob prevádzky objektov
Sústavy vodných diel
(1) O prevádzku objektov Sústavy vodných diel, ktoré sú spoločným vlastníctvom
Zmluvných strán sa starajú poverené prevádzkové organizácie Zmluvnej
strany, na území ktorej boli vybudované, a to koordinovane, ako o jednotné
dielo, podľa spoločne dohodnutého manipulačného a prevádzkového poriadku.
(2) O prevádzku objektov Sústavy vodných diel, ktoré sú vlastníctvom
jednej Zmluvnej strany sa samostatne starajú, prípadne ich udržujú spoločne
stanoveným spôsobom organizácie tejto Zmluvnej strany.
(3) Zmluvné strany zabezpečia, aby organizácie starajúce sa o prevádzku
Sústavy vodných diel zabezpečili dodržiavaním stanovených predpisov podmienky
zodpovedajúce požiadavkám koordinovanej a účinnej prevádzky celej Sústavy
vodných diel.
(4) Pri prevádzke energetických objektov Sústavy vodných diel treba dodržiavať
najmä tieto zásady:
a) starať sa o prevádzku vodných elektrární obidvoch stupňov Sústavy
vodných diel tak, aby pri zohľadnení požiadaviek energetických organizácií
Zmluvných strán vyhoveli aj požiadavkám efektívnosti a hospodárnosti;
b) rozdeľovať a využívať elektrický výkon a elektrickú energiu podľa
vzájomnej dohody štátnych dispečingov Zmluvných strán.
Článok 11
Organizácia prevádzky objektov
Sústavy vodných diel
(1) Zmluvné strany poveria prevádzkou objektov Sústavy vodných diel v spoločnom
vlastníctve na svojich územiach národné prevádzkové organizácie takto:
a) prevádzkou energetických objektov - energetické organizácie,
b) prevádzkou vodohospodárskych a plavebných objektov - vodohospodárske
organizácie.
(2) Kontrolu a koordináciu činností národných organizácií, ktoré sú
poverené starať sa o prevádzku Sústavy vodných diel, zabezpečujú
splnomocnenci vlád.
Článok 12
Znášanie nákladov na prevádzku
Sústavy vodných diel a ich vyúčtovanie
(1) Náklady na prevádzku, údržbu (opravy) a rekonštrukciu objektov Sústavy
vodných diel, ktoré tvoria spoločné vlastníctvo, znášajú Zmluvné strany
spoločne v rovnakom pomere.
(2) Objekty, ktoré prejdú do vlastníctva jednej Zmluvnej strany a ktorých
náklady na prevádzku, údržbu (opravy) a rekonštrukciu znášajú Zmluvné
strany spoločne v rovnakom pomere sa určia v spoločnom zmluvnom projekte.
(3) Náklady neuvedené v odseku (1) a (2), ako aj náklady na povodňovú
ochranu na vlastnom území znáša každá Zmluvná strana sama.
(4) Na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu možno vyúčtovať iba priame náklady.
Okruh priamych nákladov určia prevádzatelia pred začatím prevádzky. Špecifikáciu
schvália splnomocnenci vlád. Za priame náklady sa nepovažujú všeobecné (režijné)
náklady, dane a odvody do štátneho rozpočtu, náklady na odpisy, ako aj poplatky
za vodu využívanú na výrobu elektrickej energie.
(5) Plánovanie a vyúčtovanie spoločne znášaných nákladov podľa odseku
(1), (2) a (4) sa vykoná takto:
a) prevádzkové organizácie vypracujú ročné plány prevádzky, údržby a
rekonštrukcií, ktoré schvália splnomocnenci vlád. Tieto plány budú obsahovať
rozdelenie prác podľa toho či ich vykonávajú prevádzkové organizácie,
alebo zadajú inému podniku;
b) práce vykonávané inými podnikmi treba vyúčtovať podľa faktúr
kontrolovaných prevádzateľmi;
c) vyúčtovanie prác vykonávaných na základe plánov schvália každoročne
splnomocnenci vlád;
d) podrobné predpisy o plánovaní a vyúčtovaní vypracujú prevádzkové
organizácie podľa smerníc splnomocnencov vlád za súhlasu finančných orgánov
Zmluvných strán pred začatím prevádzky.
(6) Spoločne znášané ročné náklady na prevádzku sa vyjadria prepočítaním
národných mien v prevoditeľných rubľoch. Ak v čase začatia prevádzky nebudú
všeobecne platné prepočítacie koeficienty, dohodnú ich finančné orgány
Zmluvných strán.
(7) Zmluvné strany sa budú usilovať rozdiely vyplývajúce z prevádzkových
nákladov vyrovnávať podľa možnosti prácami v rámci ročných plánov prevádzky,
údržby a rekonštrukcií Sústavy vodných diel. Spôsob vyrovnania zostávajúcich
rozdielov dohodnú príslušné orgány Zmluvných strán.
V. KAPITOLA
ÚLOHY VODNÉHO HOSPODÁRSTVA
Článok 13
Povodňová ochrana a odvedenie ľadov
(1) Úlohy povodňovej ochrany vykonávajú vodohospodárske organizácie
Zmluvných strán.
(2) Pri povodniach a ľadochodoch na Sústave vodných diel zabezpečujú
splnomocnenci vlád koordináciu činností povodňových orgánov Zmluvných strán.
(3) Pri povodniach a ľadochodoch sa prevádzka objektov Sústavy vodných diel
podriadi požiadavkám povodňovej ochrany.
(4) Veľké vody a ľady sa cez zdrže a stupne Sústavy vodných diel prepúšťajú
podľa manipulačného a prevádzkového poriadku Sústavy vodných diel.
Článok 14
Odber vody z Dunaja
(1) V koryte Dunaja medzi rkm 1842 a 1811 sa zabezpečia prietoky určené v
bilancii vôd schváleného spoločného zmluvného projektu, ak si prírodné
podmienky alebo iné okolnosti dočasne nevyžiadajú väčšie alebo menšie
prietoky.
(2) Na spoločnom československo-maďarskom úseku Dunaja sú Zmluvné
strany oprávnené odobrať a použiť množstvá vody určené vo vodnej bilancii
schváleného spoločného zmluvného projektu bez predchádzajúceho zahlásenia.
(3) Ak ďalší odber na spoločnom československo-maďarskom úseku Dunaja
nad množstvo určené v bilancii vôd spoločného zmluvného projektu znižuje výrobu
energie, bude Zmluvná strana, ktorá odber uskutoční postihnutá zodpovedajúcim
znížením podielu na odbere elektrickej energie.
Článok 15
Ochrana kvality vody
(1) Zmluvné strany zabezpečia riešením navrhnutým v spoločnom
zmluvnom projekte, aby v súvislosti s výstavbou a prevádzkou Sústavy vodných
diel sa kvalita vody v Dunaji nezhoršovala.
(2) Kontrola kvality vody v súvislosti s výstavbou a prevádzkou Sústavy
vodných diel sa bude vykonávať na základe platnej zmluvnej úpravy medzi vládami
Zmluvných strán o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách.
Článok 16
Udržiavanie koryta Dunaja
Udržiavanie koryta Dunaja, vrátane starého koryta Dunaja je úlohou príslušných
národných organizácií Zmluvných strán. Udržiavacie práce treba vykonávať
podľa schváleného manipulačného a prevádzkového poriadku Sústavy vodných
diel v zmysle ustanovení platnej zmluvnej úpravy medzi vládami Zmluvných strán
o vodohospodárskych otázkach na hraničných vodách.
Článok 17
Povolenia na vodohospodárske dielo a vodohospodársky dozor
Povolenia na vodohospodárske dielo a vodohospodársky dozor pre objekty Sústavy
vodných diel v spoločnom vlastníctve zabezpečia Zmluvné strany na svojich územiach
podľa vlastných právnych predpisov.
VI. KAPITOLA
PLAVBA
Článok 18
(1) Zmluvné strany v súlade s doteraz prijatými záväzkami, najmä v súlade
s článkom (3) Dohovoru o režime plavby na Dunaji zo dňa 18. augusta 1948 v
Belehrade, zabezpečia plynulú a bezpečnú plavbu na medzinárodnej vodnej ceste,
tak počas výstavby Sústavy vodných diel, ako aj v čase ich prevádzky.
(2) Realizácia Sústavy vodných diel si pri uvádzaní hate Dunakiliti do
prevádzky vyžaduje presmerovanie plavby a krátke prerušenie plavby. Plavba sa
presmeruje cez plavebnú komoru Dunakiliti tak, aby prerušenie plavby trvalo čo
najkratší čas. Presmerovanie plavby a premávka cez plavebnú komoru Dunakiliti
musí pripadnúť na obdobie najslabšej plavebnej premávky a musí trvať čo najkratší
čas určený spoločným zmluvným projektom.
(3) Plavba na Sústave vodných diel sa bude riadiť predpismi plavebných
orgánov Zmluvných strán.
(4) Podmienky pre plavbu v starom koryte Dunaja určí manipulačný a prevádzkový
poriadok.
VII. KAPITOLA
OCHRANA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA
Článok 19
Ochrana prírody
Zmluvné strany riešením navrhnutým v spoločnom zmluvnom projekte zabezpečia
splnenie požiadaviek ochrany prírody, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s realizáciou
a prevádzkou Sústavy vodných diel.
Článok 20
Záujmy rybárstva
Zmluvné strany vykonajú na ochranu záujmov rybárstva príslušné opatrenia v
rámci národných investícií v zmysle Dohody o rybolove vo vodách Dunaja
uzavretej v Bukurešti dňa 29. januára 1958.
VIII. KAPITOLA
POSKYTNUTIE PLÔCH
Článok 21
Zmluvné strany včas pripravia a vzájomne si poskytnú na použitie plochy,
potrebné na prípravu realizácie, na realizáciu a na prevádzku objektov Sústavy
vodných diel.
IX. KAPITOLA
URČENIE PRIEBEHU ŠTÁTNYCH HRANÍC A PREKRAČOVANIE ŠTÁTNYCH HRANÍC
Článok 22
Určenie priebehu štátnych hraníc
(1) V súvislosti s výstavbou a prevádzkou Sústavy vodných diel sa
Zmluvné strany dohodli na menších úpravách a zmenách charakteru štátnych
hraníc medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou
republikou takto:
a) po realizácii Sústavy vodných diel zostáva v starom koryte Dunaja
medzi rkm 1840-1811 pohyblivý charakter štátnych hraníc nezmenený a ich
polohu určuje strednica terajšieho hlavného plavebného koryta toku;
b) v úseku rkm 1842-1840 po prehradenie koryta budú štátne hranice prebiehať
po strednici terajšieho hlavného plavebného koryta ako pevné;
c) v priestore zdrže Hrušov-Dunakiliti budú prebiehať štátne hranice od
rkm 1842 v strede terajšieho hlavného plavebného koryta až po hraničný bod
161 V.O.á;
d) v priestore zdrže Hrušov-Dunakiliti od hraničného bodu 161 V.O.á. až
po hraničný kameň I.5 budú prebiehať štátne hranice v priamej línii tak, že
dotknuté územie v rozlohe cca 10 hektárov sa medzi obidvoma štátmi vyrovná.
(2) Úpravy štátnych hraníc a výmenu územia podľa odseku (1) zabezpečia
Zmluvné strany osobitnou zmluvou.
(3) V odpadovom a prívodnom kanáli a v zdrži Hrušov-Dunakiliti na hlavnej
plavebnej dráhe po rkm 1850,4 budú Zmluvné strany bez zmeny uplatňovať práva a
plniť záväzky, ktoré im prislúchali, respektíve ich zaťažovali na tomto úseku
toku pred uzavretím tejto Zmluvy napriek tomu, že medzinárodná plavebná cesta
sa preloží na tomto úseku do odpadového, respektíve prívodného kanála na československé
územie.
Článok 23
Prekračovanie štátnych hraníc
(1) Počas prípravy, výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel obidve
Zmluvné strany zabezpečia oprávneným osobám – vybaveným príslušnými
dokladmi - prekračovanie štátnych hraníc za najjednoduchších formalít, aby
mohli vykonávať úlohy vyplývajúce z tejto Zmluvy a zabezpečia potrebné
podmienky pre plnenie úloh na ich území.
2) 0 podrobných predpisoch na prekračovanie štátnych hraníc podľa odseku
(1) a zdržiavaní sa na území druhej Zmluvnej strany sa dohodnú príslušné orgány
Zmluvných strán osobitne.
X. KAPITOLA
COLNÉ USTANOVENIA
Článok 24
(1) Pre prevoz dokumentácie, strojov a materiálov potrebných na vykonávanie
prác na prípravu, realizáciu a prevádzku Sústavy vodných diel na územie
druhej Zmluvnej strany uzavrú príslušné orgány Zmluvných strán osobitné
Dohody.
(2) Zmluvné strany si poskytnú z energie vyrobenej Sústavou vodných diel
energiu prislúchajúcu druhej Zmluvnej strane bez finančného zaťaženia (clá,
dane, poplatky a pod.) .
XI. KAPITOLA
ZODPOVEDNOSŤ ZMLUVNÝCH STRÁN ZA ŠKODY A ICH ZNAŠANIE
Článok 25
Spoločná zodpovednosť Zmluvných strán a spoločné znášanie škôd
(1) Zmluvné strany sú spoločne zodpovedné:
a) za obsah schváleného spoločného zmluvného projektu,
b) za vykonávanie Zmluvy počas výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel,
spoločne prijatých opatrení a rozhodnutí splnomocnencov vlád, ako aj za spoločné
opatrenia a rozhodnutia spoločných orgánov.
(2) Podľa zodpovednosti určenej v odseku (1) Zmluvné strany spoločne v
rovnakom pomere:
a) znášajú škody, ktoré vznikli ako dôsledok skutočností, ktoré
zakladajú ich spoločnú zodpovednosť, ako aj náklady na nápravu týchto škôd,
b) sú povinné uhradiť tretej osobe škody, ktoré jej vznikli ako dôsledok
skutočností, ktoré zakladajú ich spoločnú zodpovednosť.
(3) Zmluvné strany znášajú spoločne v rovnakom pomere škody, ktoré
vznikli v priebehu realizácie spoločnej investície a v čase prevádzky na
objektoch v spoločnom vlastníctve, ako aj náklady na nápravu týchto škôd:
a) v dôsledku neodvratných okolností (vis maior),
b) v prípade, že škodu spôsobila tretia osoba, ak investor alebo prevádzateľ
nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať.
Článok 26
Výlučná zodpovednosť a znášanie škôd
jednou zo Zmluvných strán
(1) Každá zo Zmluvných strán je výlučne zodpovedná:
a) za vykonanie prác a dodávok, ktoré jej pripadli rozdelením prác a
dodávok v rámci spoločnej investície, podľa ustanovení schváleného spoločného
zmluvného projektu v termíne určenom spoločným harmonogramom výstavby,
b) za prevádzku objektov v spoločnom vlastníctve realizovaných na jej území,
za ich sústavné udržiavanie v prevádzkyschopnom stave, ako aj za zachovanie
podstaty týchto objektov,
c) za prevádzku objektov vo vlastníctve jednej zo Zmluvných strán v zmysle
článku 8 odseku (3) za ich sústavné udržiavanie v prevádzkyschopnom stave, ako
aj za zachovanie podstaty týchto objektov.
(2) Podľa zodpovednosti určenej v odseku (1) každá zo Zmluvných strán
sama a výlučne
a) znáša škody, ktoré vznikli na prácach a objektoch uvedených v odseku
(1) písmeno a) a b) ako dôsledok skutočností, ktoré zakladajú jej výlučnú
zodpovednosť alebo konaním tretích osôb, ak investor alebo prevádzateľ mohol
škode zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať,
ako aj náklady na nápravu týchto škôd,
b) znáša všetky škody, ktoré vznikli v dôsledku prevádzky objektov
uvedených v odseku (1) písmeno c), ako aj náklady na ich nápravu,
c) je povinná uhradiť druhej Zmluvnej strane alebo tretím osobám škody
spôsobené oneskoreným alebo nevyhovujúcim vykonaním prác a dodávok na ňu
pripadajúcich, škody vyplývajúce zo zhoršenia podstaty objektov uvedenej v
odseku (1) a škody spôsobené nedodržaním schváleného manipulačného a prevádzkového
poriadku.
(3) Určenie rozsahu škôd a výšky nákladov podľa ustanovení odseku (2)
ako aj určenie príčin a z nich vyplývajúcich povinností uhradiť alebo znášať
škodu, ak ide o vzájomný vzťah Zmluvných strán, patrí do pôsobnosti
splnomocnencov vlád.
(4) Úhrada škôd druhej Zmluvnej strane sa vykoná podľa ustanovení článku
12 tejto Zmluvy.
XII. KAPITOLA
RIEŠENIE SPORNÝCH OTÁZOK
Článok 27
(1) Riešenie sporných otázok, ktoré sa vyskytnú pri realizácii a prevádzke
Sústavy vodných diel, je úlohou splnomocnencov vlád.
(2) Ak by sa splnomocnenci vlád pri riešení sporných otázok nedohodli,
predložia ich na rozhodnutie vládam Zmluvných strán.
XIII. KAPITOLA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 28
(1) Táto Zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú vymenené v
Prahe.
(2) Táto Zmluva nadobúda platnosť dňom výmeny ratifikačných listín.
Na dôkaz toho splnomocnenci túto Zmluvu podpísali a opatrili svojimi pečiatkami.
Vyhotovené v Budapešti dňa 16. septembra 1977 v dvoch vyhotoveniach, každé v
jazyku slovenskom a maďarskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Za Československú socialistickú republiku
|
|
Za Maďarskú ľudovú republiku
|
Lubomír Štrougal v. r.
|
|
Lázár György v. r.
|
I. A
PROTOKOL
o zmene Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou
republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros,
podpísanej dňa 16. septembra 1977 v Budapešti.
Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika sa
rozhodli, že zmenia Zmluvu medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou
ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros;
podpísanú dňa 16. septembra 1977 v Budapešti (ďalej len „Zmluva") a za
tým účelom menovali svojich splnomocnencov:
Prezident Československej socialistickej republiky Dr. Lubomíra Štrougala,
predsedu vlády Československej socialistickej republiky,
Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky Lázára Györgya, predsedu Rady
ministrov Maďarskej ľudovej republiky,
ktorí po výmene svojich splnomocnení, nachádzajúc ich v dobrej a náležitej
forme, dohodli toto:
Článok 1
Článok 4 ods. (4) Zmluvy sa mení takto:
„Práce na spoločnej investícii budú Zmluvné strany organizovať tak, aby
energetické agregáty boli uvedené do prevádzky v rokoch 1990-1994".
Článok 2
(1) Tento protokol bude ratifikovaný a ratifikačné listiny budú vymenené
v Budapešti.
(2) Tento protokol nadobúda platnosť dňom výmeny ratifikačných listín.
Na dôkaz toho splnomocnenci tento protokol podpísali a opatrili svojimi pečiatkami.
Vyhotovené v Prahe dňa 10. októbra 1983 v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku
slovenskom a maďarskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.
Za
Československú socialistickú
republiku
Lubomír Štrougal v. r.
Za
Maďarskú ľudovú
republiku
Lázár György v. r.
|