Rola koordinátora takého závažneho projektu, ako je "Monitoring bioty vplyvu územia dotknutého výstavbou a prevádzkou vodného diala Gabčíkovo", je náročná. Je tu veľká zodpovednosť z vedeckého ako i nevedeckého hľadiska, a preto výsledky musia byť správne dokumentované a starostlivo spracované, za čo nesie celú zodpovednosť Prírodovedecká fakulta. Dokonalá dokumentácie a tiež konečné závery musia byť vypracované na najvyššej úrovni, pretože projekt Gabčíkovo, jeho vplyv na krajinu a zhodnotenie tohto vplyvu nezahŕňa len vedecké hľadiská, ale i ďalšie neobyčajne silné nevedecké aspekty. Štúdium tak vysoko organizovaného priestorového systému, ako je krajina, vyžaduje dobrý koncept a organizovanú spoluprácu množstva vedeckých disciplín. Je to veľmi zložité, pretože nie všetky disciplíny sú na rovnakom stupni vývoja a nie všetky pracujú s rovnakou úrovňou matematicko - fyzikálneho aparátu a s rovnakým systémom presne definovaných výrazov. Negatívne až tragické následky môže mať použitie nesprávnych výrazov, najmä ak sú používané v nevedeckých odvetviach, ale odvolávajú sa na vedu. Výsledkom je dezinformácia, ktorá vzrastá, ak je spojená s negatívne cielenou argumentáciou.
Úlohou inžinierov a konštruktérov je eliminovať všetky negatívne dôsledky a optimalizovať celý systém hydroenergetických objektov čo najviac ako je to možné. Mnoho z toho je už realizované. Monitorovanie je základom pre prijímanie rozhodnutí. V prípade Gabčíkova by sme radi konečne ukázať, že betón a asfalt môžu, ak sú vhodne použité, mať pozitívne dôsledky pre životné prostredie v porovnaní s dlhodobým vývojom pred prehradením. Zámer, cieľ tejto publikácie je dať prehľad environmentálnych vplyvov ohodnotených na základe dvoch rokov monitorovania a pripraviť základňu pre ďalšie zlepšenie vplyvu objektov vodného diela Gabčíkovo.
Klimatologické štúdium odhaľuje dôležitosť regionálnych časových trendov rozhodujúcich klimatických prvkov za obdobie 1901-1994. Z hľadiska vývoja klímy všetky zmeny klimatických prvkov pôsobili negatívne v zmysle zvyšovania požiadaviek na pôdnu vlahu, znižovanie obsahu vody v povrchovej časti pôdy, znižovanie hladín podzemnej vody a prietokov v riekach. Klimatológia má k dispozícii výsledky dlhých sérií meraní, kým iné vedecké disciplíny majú núdzu o presné údaje. To je dôvod, prečo niektoré zmeny regionálneho charakteru môžu byť nevhodne pripísané miestnym antropogénnym zásahom do životného prostredia.
Z výsledkov prezentovaných v tejto štúdii vyplýva, že regionálne trendy teploty vzduchu a potencionálnej evapotranspirácie sú jednoznačne zvyšujúce sa. Za 90 rokov (1901-1990) teplota vzduchu stúpla o 0,8 °C, kým potencionálna evapotranspirácia sa zvýšila o 14 %. V teplej polovici roka (IV-IX) teplota vzduchu sa zvýšila o 0,5 °C a potenciálna evapotranspirácia o 11 %. Trend celkových zrážok, slnečného svitu bol kratší o 2 % (v teplej polovici roka o 3 %) a relatívna vlhkosť bola nižšia o 5 % (podobný pokles bol zaznamenaný v teplej polovici roka). Tieto trendové charakteristiky naznačujú, že počas ostatných 90 rokov bola regionálna klíma vystavená zmenám, ktoré signifikantne ovplyvnili niekoľko faktorov životného prostredia. Vzostup teploty vzduchu a súčasný pokles vlhkosti a relatívnej vlhkosti korešponduje so zvýšením potencionálnej evapotranspirácie. V dôsledku týchto faktov vzrástli požiadavky na pôdnu vlahu. Ako dôsledok dlhodobých klimatických trendov znížila sa na väčšine územia vlhkosť pôdy, hladina podzemnej vody a prietoky riek. Ostatná dekáda bola podstatne chudobnejšia na zrážky, osobitne v letnej časti roka.
Celé obdobie rokov 1991-1993 bolo nad normálom čo sa týka teploty, osobitne teploty v lete. Žiadny mesiac počas týchto troch rokov nebol pod normálnou teplotou. Z analýz relatívnej vlhkosti vzduchu U vyplýva, že každý rok obdobia 1991-1993 hodnota U bola nižšia ako dlhodobé priemery za obdobie 1951-1980 ako aj za suché obdobie rokov 1981-1990. Potencionálna evapotranspirácia dosiahla 791 mm v dekáde rokov 1961-70, 784 mm v rokoch 1971-1980 a 821 mm v rokoch 1981-1990 bez žiadnych signifikantných rozdielov v území.
Pozorovaná dlhodobá devastácia flóry na tomto území čiastočne súvisí so znečistením vzduchu emisiami zo zdrojov v Bratislave. Na zvyšnom území úroveň znečistenia vzduchu korešponduje s regionálnym stredoeurópskym povodím. Objekty vodného diela nebudú priamo ovplyvňovať úroveň znečistenia vzduchu, výroba čistej energie spojená so zachovaním fosilných palív bude prispievať zníženiu emisií SO2, NOx a popola na Slovensku o 5-7 %.
Veľké zmeny úrovne koryta Dunaja boli pozorované v posledných desaťročiach. Od roku 1966 profil hladiny vody Dunaja pod Bratislavou a v úseku po Komárno pri prietoku 1000 m3/s poklesol o 1-2 metre. Na 1D modeli MIKE 11 bol simulovaný morfologický vývoj počas obdobia rokov 1974-1990, pričom do úvahy bolo vzaté aj bagrovanie v koryte Dunaja. Na základe výsledkov simulovania sa dokázalo, že degradácia koryta rieky bola ovplyvnená predovšetkým úpravami rieky a bagrovaním.
Vo väčšej časti ľavostranného ramenného systému Dunaja, ktorá je zásobovaná vodou cez odberný objekt v Dobrohošti sú zabezpečované dosť vysoké hladinové podmienky počas celého vegetačného obdobia. V hornej časti (nad líniou D) sú hladiny porovnateľné so stavom pred prehradením pri prietoku 4000 m3 v Bratislave a medzi líniami E a D 3000 m3/s pred prehradením. Úplne dolná časť systému je ovplyvňovaná pohybom hladiny vody v Dunaji. Hladina vody v starom Dunaji by mohla byť podstatne zvýšená výstavbou skupiny podvodných hydraulických objektov. Zvýšenie hladiny vody o viac ako 1,5 m bolo na modeli dosiahnuté pri prietoku 400 m3/s v starom koryte Dunaja použitím návrhov predbežných objektov situovaných v úseku medzi rkm 1817-1825. Zaručená šírka 90 m a hĺbka 2 m v starom koryte Dunaja by bola dosiahnutá pri prietoku 1500 m3/s alebo vyššom. Rýchlosť toku v úseku medzi objektami je pri prietoku 400 m3/s okolo 0,5 m/s a okolo 1,0 m/s pri prietoku 1500 m3/s.
Dlhodobé zmeny hladín podzemnej vody počas ostatných 30 rokov a zmeny spôsobené výstavbou a prevádzkou objektov vodného diela Gabčíkovo sú znázornené na mapách. Definované je územie bezprostredného vplyvu hydrotechnických objektov diela na podzemnú vodu. Hladiny podzemných vôd po prehradení Dunaja sa zvýšili a takmer dosiahli stav aký bol známy v 60-tych rokoch.
Počas dlhodobého znižovania vodných hladín v Dunaji pred prehradením sa vyskytovalo diferencované znižovanie hladiny podzemnej vody na pravej strane Dunaja. Prúd podzemnej vody smerom od petržalskej aglomerácie a rakúskeho územia umožňoval transport kontaminantov smerom na studne vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď. Stúpnutie hladiny vody v zdrži Čunovo spôsobilo radikálnu zmenu v prúdení a hladine podzemnej vody. Na pravej strane Dunaja hladina podzemnej vody v oblasti vodného zdroja sa zvýšila približne o 2 - 4 metre. Zvýšenie hladiny podzemnej vody malo pozitívny dopad na výdatnosť studní vodného zdroja. V súčasnosti smer prúdenia podzemnej vody prevláda z Dunaja smerom na studne v Rusovciach a ďalej smerom do vnútrozemia. Keďže množstvo rozpustených látok v podzemnej vode bolo pôvodne veľmi vysoké, na niektorých lokalitách až 1000 mg/l, ich zníženie sa považuje za hlavnú a pozitívnu zmenu v oblasti. Obsah chloridov a sulfátov a množstvo rozpustených látok v studniach, ktoré boli pred prehradením priamo ovplyvnené vodou z urbanizovaného územia, sa rapídne znížilo. Vzostup hladiny vody v Dunaji nespôsobil žiadne mimoriadne zmeny týkajúce sa mikrobiologických parametrov. Koncentrácie všetkých kovových mikročastíc sú ďaleko pod normovanými limitami pre pitnú vodu. Teda, z hľadiska kvality podzemnej vody boli pozorované veľmi pozitívne zmeny spojené so zvýšením pomeru vody infiltrovanej z Dunaja. Nové podmienky vytvorili z hľadiska kvantitatívneho ako aj kvalitatívneho jednoznačný prínos.
Prehľad monitoringu kvality podzemnej vody uskutočňovaného na vodných zdrojoch Kalinkovo, Šamorín a Gabčíkovo potvrdzuje, že neexistujú žiadne signifikantné zmeny v kvalite podzemnej vody po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Podľa slovenskej štátnej normy STN 757111 kvalita podzemnej vody na všetkých spomenutých vodných zdrojoch je kvalitou pitnej vody a nie sú potrebné žiadne dodatočné úpravy. Vývoj niektorých parametrov kvality a spotreby vody sú vyjadrené v grafickej forme.
Osobitný systém viacúrovňových pozorovacích studní, nazývaných hydro-geochemický profil, bol vybudovaný na zber údajov a pre podrobné hydrogeochemické štúdium. Studne boli skonštruované pre osobitný cieľ, predovšetkým pre štúdium hydrogeochemických transportných procesov v pribrežnej zóne Dunaja, zmien oxidačno-redukčných podmienok dopĺňania hrubej štrkovej zvodnenej vrstvy vodou z Dunaja, procesov oxidácie organických látok atď. Systém studní pozostáva z 11 viacúrovňových hydro-geochemických studní. Jednotlivé studne boli situované pozdĺž predpokladaného prúdenia podzemnej vody zodpovedajúceho situácii po uvedení hydroenergetických objektov do prevádzky. Vzdialenosť jednotlivých studní od Dunaja a zdrže a hĺbka ich filtrov je určená podľa geologického profilu a predpokladaného postupu geochemických procesov. Konfigurácia studní a ich filtrov - horizontálne a vertikálne rozloženie filtrov - umožňuje sledovať vývoj kvality podzemnej vody pozdĺž zvodnelej vrstvy. Filtračná časť piezometra (pozorovacia studňa s krátkym filtrom) je dlhá 0,5 metra a umožňuje zobrať reprezentatívne zamerané vzorky vody aj v prípade výraznej vertikálnej variability chemického zloženia podzemnej vody. V lokalite na mieste bolo za sebou vytvorených 6 vŕtaných 50 m hlbokých a 8 vŕtaných 70 m hlbokých pozorovacích studní.
Navrhnutá metóda dvoch čerpadiel (ponorné a sacie) prekonáva nepriaznivý vplyv stagnujúcej vody v studni už po krátkej dobe čerpania. Čerpanie sacím čerpadlom, umiestneným tesne pod hladinou vody v studni zabezpečuje vertikálne vyčerpanie predtým stojatej vody v priestore studne a prítok čerstvej podzemnej vody cez filter studne do studne smerom na vzorky odoberajúce ponorné čerpadlo a meracie elektródy. Odber vzorky je vykonaný ponorným čerpadlom, ktoré nespôsobuje tak významné zmeny v zložení plynov vo vode ako to spôsobuje sacie čerpadlo. Vybudovanie hydrogeochemických profilov v Kalinkove umožňuje získať vzorky podzemnej vody vysokej kvality pre štúdium hydrogeochemických procesov vo vode infiltrovanej z Dunaja. Okrem toho vybrané hydro-geochemické profily sa využívajú na monitorovanie vplyvu objektov vodného diela Gabčíkovo. Výhoda opísanej metódy odberu vzoriek je evidentná predovšetkým v starších veľkopriemerových monitorovacích studniach, ktoré sú typické pre Podunajskú nížinu.
Sledovanie stabilných izotopov kyslíka v podzemnej vode blízko Dunaja je vhodné pre odvodenie základných migračných parametrov transportu. Izotop kyslíka 18O v infiltrovanej vode Dunaja predstavuje ideálny stopovač, pretože izotop je časťou molekuly vody. Skúsenosti z terénnych výskumov na hydrogeochemickom profile v Kalinkove ukazujú, že významná fluktuácia hodnôt 18O v podzemných vodách môže byť zaznamenaná len do vzdialenosti 4 km od Dunaja. Vo väčšej vzdialenosti ročná fluktuácia zaniká v dôsledku hydrodynamickej disperzie. Vo zvodnenej vrstve nie je možné identifikovať pohybujúci sa front starší ako 2-3 roky.
Uvedenie vodného diela Gabčíkovo do prevádzky priamo pôsobí na režim povrchových a podzemných vôd. Zmeny v režime podzemných vôd sa transformujú do biosféry cez zónu aerácie. Tieto zmeny sa prejavujú v zmenách režimu pôdnej vlhkosti v zóne aerácie. Možno konštatovať, že ak je zvýšenie hladiny podzemnej vody dôsledkom vybudovania objektov vodného diela, potom dôsledkom je aj zvýšenie vlhkosti v zóne aerácie. Na niektorých miestach vlhkosť občas zostáva nezmenená, ale v žiadnom prípade neklesá. To isté platí aj obrátene. Ak je pokles hladiny vody dôsledkom objektov vodného diela, potom dôsledkom je aj pokles vlhkosti v zóne aerácie. Na niektorých miestach môže byť vlhkosť občas nezmenená, ale v žiadnom prípade zvýšená. Preto ani zvýšenie vlhkosti v dôsledku zníženia hladiny podzemnej vody ani opak nemôže nastať. Zmeny vo vlhkostných pomeroch v zóne aerácie vo vybraných lokalitách pozdĺž Dunaja za obdobie 1990-1994 sú zaznamenané na grafoch. Pre úplnosť je uvedený pohyb podzemných vôd, dátum prehradenia Dunaja a dátum začiatku zásobovania ramennej sústavy vodou.
Dunajský ekosystém lužných lesov bol ovplyvnený vážnymi antropogénnymi zmenami počas posledných niekoľkých desaťročí. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že zmeny ekosystému prebiehali aj bez vplyvu vodného diela Gabčíkovo. Avšak vodné dielo vytvorilo novú situáciu, ktorá vyžaduje zvážiť a rozhodnúť, ako má bývalá inundácia vyzerať v nových podmienkach. Zdá sa, že hlavným problémom v prípade zhody názorov v požiadavkách na ochranu ekologických podmienok pre množstvo zámerov je stanoviť čas a dobu trvania zaplavenia územia na základe požiadaviek, ktoré vyplývajú z dostupných informácií.
Na určenie vplyvu zmien hladín podzemnej vody a kolísania hladiny vody na dynamiku vody v zóne aerácie boli zvolené tri nasledovné charakteristiky:
Negatívne zmeny hladín podzemných vôd po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, predpovedané niektorými autormi sa počas monitorovaného obdobia nepotvrdili (dva roky pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, jeden rok počas prechodného obdobia a dva roky po prehradení) a neodzrkadlili sa negatívne v zmenách obsahu vody v zóne aerácie pôdy.
Monitoring pôd v oblasti Žitného ostrova potvrdil po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, že sa neobjavili také zmeny hladín podzemných vôd v poľnohospodárskej oblasti, ktoré by viedli k negatívnym zmenám v režime podzemných vôd a vlhkostnom režime ani k negatívnej zmene kvality pôdy a prirodzených pôdnych procesov. Na všetkých monitorovacích plochách sa zachoval pôvodný režim pôdnej vlhkosti, a tým bol uchovaný pôvodný stav parametrov kvality pôdy, pôdnych procesov a ich vývojových trendov. Podmienky poľnohospodárskej výroby na Žitnom Ostrove z času pred prehradením Dunaja zostávajú nezmenené a v oblasti vplyvu zdrže Hrušov sa zlepšili.
Vyhodnotenie trendov rozvoja vegetácie je založené na monitorovaní lesných fytocenóz na 12 monitorovacích plochách v rokoch 1990-1994. Stav lesných ekosystémov sa rozlišuje v závislosti od miestnych faktorov a polohy lokality v záujmovom území. Nachádzajú sa tu nasledovné typy monitorovacích plôch:
I. relatívne stabilné plochy napr. Erčed, Starý les, Kráľovská lúka, Rusovské ostrovy 2B, Bodícka brána, Ostrovné lúčky
II. plochy s viac alebo menej výraznými zmenami s charakterom
a/ antropogénneho vplyvu napr. Horná vrbina, Kľúčovce
b/ negatívny dlhodobý trend rozpadu porastu napr. Kopáč, Rusovské ostrovy 2A, Topoľové hory
c/ negatívneho vplyvu vodného diela, napr. Dobrohošť, Istragov, Ostrovné lúčky 3A (na vŕby) Absencia záplav sa ukazuje byť limitujúcim faktorom, preto majú byť v r.1995 simulované. Legislatívna ochrana všetkých monitorovacích plôch pred antropogénnym zásahom (rúbanie a ťažba stromov) je potrebná na to, aby sa rozlíšili tieto vplyvy od vplyvov VD Gabčíkovo.
Vplyv prehradenia Dunaja prostredníctvom vyhodnotenia hrúbkového prírastku u vybraných drevín (Populus nigra, Populus alba, Salix alba a topoľových kultivarov) je málo signifikantný. Jednorazové zvýšenie prírastku v r.1993 na miestach so zvýšenou hladinou podzemnej vody, to znamená jeden rok po prehradení, možno považovať za dočasné. Hlavná masa vedľajších koreňov reagovala okamžite na zlepšenie vodnej bilancie v pôvodnom profile. V minulom roku (1994) však prírastok výrazne poklesol. Prípadnú závislosť prírastku na zmenách vodného režimu bude nevyhnutné pozorovať na mladších stanovištiach (do 10 rokov) topoľových kultivarov. Staršie stromy majú pravdepodobne vnútorne fyziologické dispozície poklesu hrúbky prírastku.
Vzťah, hrúbkový prírastok stromov - hladina podzemnej vody - ročný úhrn zrážok - celková pôdna vlhkosť, navrhujú autori príspevku pozorovať v dlhších časových úsekoch. Adaptácia na ekologické stresy u stromov trvá dlhšiu dobu.
Monitorované charakteristiky a ich dynamika počas posledných štyroch vegetačných období odhaľuje nasledovné závery:
Na trvale monitorovaných plochách, predstavujúcich väčšiu časť lesných ekosystémov územia ovplyvneného objektami vodného diela Gabčíkovo, sú zmeny monitorovaných parametrov (napr. štruktúra stromov, krovitá etáž, index listovej plochy) pomalé, jednotvárne a nevýznamné. Napriek absencii záplav tu je hladina podzemnej vody dostatočne vysoká, aby nastal kontakt s rhizosférou drevín a zaznamenané zmeny sú v súlade s rastovými zákonitosťami.
Zvýšenie hladiny podzemnej vody v hornej časti monitorovaného územia a čiastočná renaturácia hydropedologických pomerov viedla k zlepšeniu produkčno-ekologických ukazovateľov. Zmeny v štruktúre územia majú pozitivíny trend, index listovej plochy sa stabilizoval vo vysokých hodnotách a niekde sa i zvýšil (v r.1994 bol o 70-80 % vyšší ako v r.1991).
Lokality s trvalým poklesom hladiny podzemnej vody (pás pozdĺž starého koryta Dunaja, suchý trojuholník medzi starým korytom Dunaja, prívodným kanálom a ramenom rieky napájaným z odberného objektu v Dobrohošti a iné miesta) boli postihnuté negatívnymi zmenami, miestami s náznakom deštrukcie stromovitej i krovitej etáže, index listovej plochy sa zredukoval o signifikantných 20-30 %.
Táto štúdia je zameraná na analýzu dlhodobého vývoja flóry a vegetácie ekosystémov inundácie v Podunajskej nížine. Táto genéza je rozdelená na štyri obdobia spojené s reguláciou rieky od ďalekej minulosti po prítomnosť (obdobie pretekania hlavných množstiev vôd cez Malý Dunaj po ich obrátenie do približne súčasného koryta rieky, obdobie od ukončenia výstavby ochranných hrádzí do konca 50-tych rokov, obdobie postupného znižovania úrovne hladiny vody v koryte po jeho prehradenie a napokon obdobie od prehradenia Dunaja).
Jednotlivé úvahy boli založené na reálnom stave pred a po výstavbe Variantu C a reakcii vegetácie na zmenené hydropedologické podmienky. Dané údaje sa vzťahujú na ekosystémy na slovenskej strane, ale v prípade realizácie navrhnutých opatrení Maďarskom (zvýšená dodávka vody do Mošonského Dunaja,výstavba podvodných prehrádzok v starom koryte Dunaja a iné) by boli po určitých korekciách platné aj pre pravostrannú časť Dunaja.
Štúdia nezakrýva negatívne dôsledky výstavby vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ako je odstránenie lužného lesa o rozlohe 3 267 ha na slovenskej strane, synekologické zmeny vyschýnania časti územia pod zdržou Hrušov a na úzkom pobrežnom páse (agradačný val) pozdĺž Dunaja. Ale tieto dôsledky môžu byť riešené vhodným riadením (výsadbou topoľových kultivarov s hlbokým sadením, ktoré už bolo autorizované).
Pozornosť je venovaná tiež skutočnosti, že otázky cievnej biodiverzity rastlín sa začali pozorovať len teraz. Ale na základe súčasných skúsenosti počas dvoch rokov od prehradenia nie sú žiadne dôkazy o poklese fytogenofondu. Naopak, zavodnením ramenného systému v inundácií sa vytvorili nové biotopy (úsek Dobrohošť - Palkovičovo) a obrovská limozická a litorálna zóna okolo zdrže Hrušov vytvára predpoklady pre obohatenie biodiverzity.
Ukázané zmeny môžu byť dokázané ako dôsledok historických úprav rieky Dunaj. Je veľmi problematické predpovedať ďalšie dlhodobé zmeny, aj keď už boli konštatované, avšak na základe odlišných podmienok (5). Tieto zmeny boli indikované na základe charakteristických vlastnosti pre rieku Dunaj aj pre plánované vodné dielo Wolfstahl (33). V zásade sa to týka reciprocity podielu (znižovanie a na druhej strane zvyšovanie hladín podzemných vôd), ktorý na jednej strane spôsobuje deštrukciu a na druhej strane zlepšuje niektoré synekologické podmienky (15).
V súvislosti s predpoveďou očákavaných zmien je treba sa vrátiť o 100 rokov do minulosti. Za obdobie výstavby ochranných hrádzi sa všetky ekosystémy adaptovali na zmenené podmienky a stabilizovali sa. Konečne, potvrdzuje to väčšina autorov predstavujúcich vnútrozemskú deltu Dunaja ako európský unikát. Takým spôsobom je tiež možné prepokladať prispôsobovanie sa na nové podmienky. Predovšetkým na také, ktoré z 80 percent simulujú podmienky takzvaného "unikátneho stavu" (zaplavenie ramenného systému, možnosť simulovania povodní, zvýšenie hladín podzemnej vody pod Bratislavou, periodické zaplavovanie okrajov zdrže Hrušov).
Naša skúsenosť od konca 50-tych rokov je taká, že znížením vôd po rozsiahlych úpravach koryta Dunaja, znemožnením sedimentácie splavenín v dôsledku priehrad na rakúskom a nemeckom úseku Dunaja a naopak, že po pokračujúcej erózii koryta Dunaja by lužné lesy zanikli. Vodné dielo Gabčíkovo a predovšetkým Variant C zabránili tomuto spätnému pohybu. Vzniklo tak jedno obrovské laboratórium, ktorého vplyvy môžu byť dlhodobo pozorované.
Uvedením odberného objektu v Dobrohošti do prevádzky a vytvorením prehrádzok v ramennom systéme boli vytvorené podmienky na zachovanie, dokonca na zlepšenie hydrologického režimu v inundačnom území. Je možné sumarizovať nasledovné princípy manipulačného poriadku:
Bibliografia zoologických publikácií z oblasti Podunajskej nížiny spracovaná Kalivodovou a kol. [17] obsahuje 1979 článkov zoologických výskumov publikovaných do r.1985 729 domácimi a zahraničnými autormi. Publikácie sa zaoberajú 1473 taxónmi (od úrovne druhov až po ríšu), z ktorých 716 taxónov sú bezstavovce a 757 stavovce. Publikácie obsahujú faunistické a ekologické údaje z množstva živočíšnych druhov v období existencie ich takmer pôvodných inundačných biotopov. Je tu možnosť porovnať súčasný stav so stavom v minulosti. Vychádzajúc z analýz stavu v období pôvodných biotopov je možné študovať smerovanie a vývoj zmien prírodného prostredia a zmeny v zoocenózach v nových, zmenených prírodných podmienkach. Pre účely bioty boli vytvorené monitorovacie plochy, ktoré reprezentujú všetky typy hydrologických zmien. Na podklade sledovaní taxocenóz Mollusca, Chilopoda, Aranea, Acari, Colembola, Heteroptera, Lepidoptera a Coleoptera boli vyhodnotené hydrologické zmeny z ekologického hľadiska.
V roku 1994 sme pozorovali zmeny vo výskyte predstaviteľov vodného vtáctva a dravcov (Falkoniformes) v oblasti vodného diela Gabčíkovo, v časti zdrže Hrušov a priľahlej časti starého koryta Dunaja. Za obdobie marec - august 1994 sme na 50- tich poľných pozorovacích stanovištiach zaznamenali s použitím obyčajných audio - vizuálnych metód výskyt 52 druhov vodných vtákov a dravcov.
Predbežné výsledky naznačujú, že vzrast širokej vodnej plochy v bezprostrednom susedstve starého koryta Dunaja spôsobil vzrast biotopov vhodných pre veľa druhov vtákov. Pozorovali sme presun časti vodných vtákov z toku starého Dunaja na vodnú plochu zdrže s významným nárastom počtu jednotlivcov ako aj druhov netypických pre oblasť Dunaja pred výstavbou vodného diela, ktoré sa objavili v hojných počtoch. Okrem toho sme spozorovali výskyt niekoľkych druhov, ktoré sú na území nášho štátu zriedkavé.
Celkový počet vtákov nájdených na pozorovanom území sa pohyboval približne od 1400 až 1800 kusov v marci do približne 17 000 kusov v auguste. Ďalej bolo pozorované, že zmeny hladiny vody v zdrži majú významný vplyv na dislokáciu vtákov a zastúpenie jednotlivých druhov.
Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že vodné dielo Gabčíkovo sa stalo dôležitým miestom prezimovania pre u nás zimujúce druhy a miestom hniezdenia pre u nás hniezdiace druhy a miestom pre druhy nachádzajúce potravu v zdrži. Z hľadiska vyššie uvedených faktov a znamenitej príležitosti dokumentovať osídlenie novovytvorenej vodnej zdrže vodným vtáctvom, pokladáme za nevyhnutné pokračovať vo výskume a sústrediť sa na pozorovanie zmien spr8vania sa najdôležitejších druhov v dôsledku adaptácie na novovytvorené životné podmienky.
Dunaj so systémom svojich ramien tvorí vnútrozemskú deltu na hornom spoločnom maďarsko - slovenskom úseku predstavujúcom významnú lokalitu s relatívne významnou diverzitou prírodných zložiek. Výstavba a prevádzka vodného diela Gabčíkovo ako základný zásah do životného prostredia vytvorila nové podmienky pre existenciu bioty. Štúdium bolo zamerané na analýzy a porovnanie priestorových vzťahov vybraných druhov vtákov patriacich do aquatického životného prostredia v hlavnom úseku Dunaja, ramenného systému a derivačného kanála vodného diela Gabčíkovo. Pozorovania s aplikáciou lineárnej metódy boli vykonané na vopred stanovených sekciách v týždenných intervaloch od januára do augusta 1994. Celkom bolo zaznamenaných 54 druhov vtákov naviazaných na aquatické prostredie. Získané výsledky indikujú čiastočné funkčné prispôsobenie sa pozorovaných druhov na zmenené podmienky. Výskyt vtákov v pomerne prirodzenom environmente hlavného úseku Dunaja a jeho ramenného systému je priamo závislý na vodnom režime a jeho dynamike. Rozdiely sa našli v preferovaní lokalít v dôsledku sezónnych cyklov. Na miestach prehradenia vody s vyšším pohybom turistov proces adaptácie niektorých druhov vtákov už začal, osobitne medzi nimi Anseriformes, Lariformes a Ralliformes (skrátený odletový dištanc), ktoré sú typické pre vodné plochy v urbanistických aglomeráciach.
V tých častiach alúvia Dunaja, kde sa výrazne neprajavil vplyv zmeny hydrologického režimu na zmenu charakteru vegetácie, doteraz nenastali zmeny v ornitocenózach. Na lokalitách, ktoré boli priamo ovplyvnené ľudskou aktivitou v súvislosti s výstavbou a prevádzkou vodného diela Gabčíkovo, alebo na ním bezprostredne ovplyvnenom prostredí nastalo ochudobnenie druhovej diverzity ornitocenóz. Výraznejšie zmeny v zložení vtáčich spoločenstiev alúvia Dunaja je možné očakávať až po dlhšom období, keď nastanú výraznejšie zmeny charakteru vegetácie. Obmedzenie hniezdenia a výskyt predovšetým väčších a viacej plachých druhov vtákov v alúviu bolo zapríčinené výraznejšie vyšším stupňom ľudského rušenia v dôsledku sprístupnenia takmer celého medzihrádzového priestoru odrezaním ramien od hlavného toku, výstavbou hrádzi v ramenách rieky, výstavbou ciest pre hospodárenie v lesoch atď.
Novovytvorené vodné plochy, predovšetkým zdrž Hrušov, odpadový kanál, prívodný kanál, priesakové kanály a rôzne depresie zaplavené vodou majú význam pre vodné vtáctvo, predovšetkým počas ťahu a zimovania, nie však pre ich hniezdenie.
Niektorí špecialisti použili veľmi jednoduché metódy vyhodnocovania rybárstva pred a po prehradení slovenského úseku Dunaja. Pred prehradením Dunaja bolo rybárstvo v najlepšom stave. Teraz po prehradení ichtyofauna a rybárstvo boli dramaticky a drasticky zničené. Treba povedať, že pravda je niekde v strede tohto hodnotenia a že tu existuje veľký potenciál priaznivého zlepšenia habitátu rýb, osobitne pre množstvo mladých rýb a že podmienky v starom koryte Dunaja sú ďaleko bližšie k prírodným podmienkam, ako veľká rýchlosť prúdenia vody v hlavnom toku s opevnenými brehmi a lodnou dopravou.
Základné zmeny podmienok pre vývoj hydrocenóz včítane rýb začali v inundácii Dunaja už pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, predovšetkým odrezaním ramien od hlavného toku, prehĺbením koryta rieky eróziou a extrémnou ťažbou štrku z hlavného koryta. Toto vyústilo do zníženia hladiny vody v Dunaji a skrátenia doby trvania povodní. Tieto faktory postupne obmedzovali dynamickú funkciu vnútrozemskej delty a z hľadiska rybárstva sa prejavili v znížení úlovku rýb na československom úseku Dunaja od roku 1975.
Presmerovaním koryta Dunaja do derivačného kanála vodného diela Gabčíkovo v r.1992 v prvom období zanikla prirodzená funkcia vnútrozemskej delty. Rozdelenie riečnych ramien na sekcie zmenilo ich environmentálny charakter z lotického na lenitické i mnohé menšie bočné ramená zostali izolované. Dodávka vody do ramenného systému z derivačného kanála od mája 1993 zabránila ďalším zmenám. Ramená rieky sú trvale prietočné a v súčasnosti majú opäť viac lotický charakter. Celková vodná plocha sa zvýšila. Z hľadiska ichtyocenózy by bolo vhodné zlepšiť možnosti migrácie rýb cez jednotlivé sekcie riečnych ramien a spojiť ich na niektorých miestach s korytom Dunaja.
V pôvodnom koryte Dunaja so značne zníženými hladinami sa vytvoril monotónny štrkový litorál, ktorý sa posunul viac do stredu riečiska, čím zaniklo množstvo prirodzených úkrytov pre ryby. Diverzita druhov a abundancia ichtyocenózy sa v litoráli hlavného toku na monitorovacích miestach znížila. Možno predpokladať, že hlavné druhy našli útočisko v mediálnej časti hlavného toku a v hlbších miestach litorálu.
V štruktúre ichtyocenóz na jednotlivých monitorovacích miestach dosiahli prevahu eurotypné najmä fytofilné druhy a v inundácii všeobecné druhy so širokou ekologickou valenciou. Relatívna abundancia reofilných druhov, ktoré v minulosti predstavovali hlavnú časť ichtyocenózy riečnych ramien i mimo obdobia spojenia s hlavným tokom sa stala subdominantná až recedentná. Početnosť a biomasa hospodársky cenných druhov a hlavne predátorov sa značne znížila. Príčinou nie sú len zmeny ekologického charakteru, ale tiež stále silnejší rybársky tlak a nedodržiavanie rybárskeho zákona (ilegálne chytanie rýb všetkými možnými spôsobmi - vrhačky, žiabrovky, trhaviny) sa v poslednom období na Dunaji veľmi rozšírilo a bolo zamerané hlavne na hospodársky cenné druhy rýb.
Pred začatím dotovania ramenného systému vodou z derivačného kanála, znížený prietok za podmienok pred prehradením podporoval zvýšenú sedimentáciu nánosov v predtým prietočných ramenách rieky. Ramenám hrozilo postupné zabahnenie a redukcia druhovej diverzity ichtyocenózy, nakoľko ubúdajú vhodné substráty pre neres litofilov a psamofilov.
Dvojročné skúsenosti s dotovaním ramenného systému vodou z derivačného kanála poukazuje pozitívny fakt - prietočnosť nosnej sústavy bočných ramien, ktorá zmenšuje negatívny vplyv na ichtyocenózu.
Absencia záplav znižuje množstvo biotopov predstavujúcich neresiská, čo sekundárne zapríčiňuje zmeny v druhovom zložení ichtyocenózy. Tým sa znižuje produktivita ichtyocenózy, preto je dôležité zabezbečiť umelú záplavu v medzihrádzovom priestore.
Ďalšie snahy o obnovenie integrity tohto unikátneho ekosystému by sa mali zamerať na zabezpečenie biodiverzity a udržanie dynamickej rovnováhy, čo predpokladá vyriešiť otázku komunikácie pôvodného koryta Dunaja s ramenným systémom.
Dlhodobý (1961-1979) priemerný ročný úlovok rekreačného rybárstva pred prehradením Dunaja (v októbri 1992) bol 109,96 ton a úlovok hospodársky preferovaných (EP) fytofilných (F) a litofilných (L) skupín bol 47,7, 31,0 a 14,4 ton. V porovnaní s dlhodobým ročným úlovkom celkový úlovok a úlovok podľa skupín bol o 84,1, 81,1 a 80,7 percent menší. Tieto údaje korešpondujú s predchádzajúcou predpoveďou. Dôvodom takéhoto drastického poklesu úlovku je zničenie funkčnosti vnútrozemskej delty a strata neresísk a zimovísk pre najdôležitejšie druhy rýb.
Štúdium obojživelníkov vyhodnotilo stav a vývoj ich populácie v inundácii Dunaja (blízko vodného diela Gabčíkovo). Inventarizačný prehľad metódy terénneho monitorovania bol použitý počas rokov 1991-1994. V inundačnom území bolo zistených jedenásť druhov obojživelníkov (na ôsmich monitorovacích plochách). Zaznamenané a popísané sú kvantitatívne a kvalitatívne údaje a zmeny habitátov obojživelníkov.
Niektoré druhy, alebo ekologické skupiny mäkkýšov sú relatívne dobrými bioindikátormi vďaka ich malej pohyblivosti, stenotopnosti a relatívne pružnej reakcii na zmeny stanovištných pomerov. U suchozemských spoločenstiev mäkkýšov sledujeme predovšetkým reakcie na zmeny pôdnej vlhkosti a z nich vyplývajúce zmeny štruktúry vegetačného krytu, ktoré súvisia aj so zmenami v hospodárení v lesoch a rozličnými hydrotechnickými úpravami, alebo stavebnými úpravami v kontexte s dokončovaním stavby vodného diela Gabčíkovo.
Spoločenská štruktúra drobných zemných cicavcov žijúcich v medzihrádzovom priestore indikuje, že druhy typické pre tento ekosystém pretrvali doteraz. Podmienky v monitorovanom území zostávajú ešte v limitoch ekologickej tolerancie študovaných druhov. Počet jedincov druhov vyskytujúcich sa na monitorovaných lokalitách sa striedal a menil v limitoch amplitúdy ich populačných fluktuačných cyklov. Vzhľadom na skôr širšiu amplitúdu výkyvových cyklov populácii drobných zemných cicavcov a ich dĺžky trvajúcej obvykle 4 až 6 rokov, signifikantné údaje týkajúce sa vplyvu zmeneného hydrologického režimu na drobných zemných cicavcov v tomto území nemôžu byť získané skôr ako za 10 až 15 rokov.
V Rakúsku vysadené bobry migrovali dole prúdom rieky Dunaj, časť z nich vchádzala do rieky Moravy a jej prítokov zo Záhorskej nížiny a niektoré z nich putovali ďalej a hľadali si miesto v dunajských ramenách. Bobry sa dobre uchytili v Záhorskej nížine a na vhodných miestach sa rozmnožujú a migrujú po všetkých jej tokoch. Napriek skutočnosti, že ramenná sústava Dunaja sa topický a troficky javí byť oveľa vhodnejšia pre bobrov, bolo tu pozorovaných podstatne menej bobrov a aj tie sa v tomto území nikde dlho neudržali (s jedinou výnimkou). Za príčinu súčasnej nízkej prítomnosti bobrov v dunajských ramenách sa považujú príliš prudké, strhujúce dunajské záplavy, spôsobené uzavretím veľrieky do obmedzeného priestoru.
Po poklese prietoku v pôvodnom Dunaji v októbri 1992 a v nasledovnom roku (1993) neboli zistené žiadne signifikantné zmeny v druhovom zložení fauny. Zmeny dunajskej fauny z roku 1994 boli výraznejšie a prikláňali sa k obohateniu pozorovaného druhového spektra. V Gabčíkove sa objavili Lithoglyphus naticoides a na celom pobreží od Dobrohošte po Gabčíkovo sa rozšíril ulitník Physella acuta (syn. Physa). Voda pritekajúca zo zdrže do starého koryta Dunaja je zbavená splavenín a umožňuje podstatne lepší nárast rias na kameňoch. Tieto riasy signifikantne rozširujú vyživovaciu ponuku a umožňuje značne znásobovanie spásačov a zoškrabovačov zo skupiny Gastropoda. Kvantita ďalších druhov makrobentosu, ako pijavíc a kôrovcov (Amphipoda), zostáva na predchádzajúcej úrovni. V Gabčíkove je pozoruhodné zvýšenie kvantity filtrátorov (Bivalvia), ktorá je pravdepodobne dôsledkom obohatenia vody biosestonom zo zavodnených ramien rieky. V Kľúčovci pod gabčíkovskými objektami nebolo pozorované takéto zvýšenie abundancie, jej hodnota nevybočovala z variability predošlých rokov.
Bezprostrednou príčinou zániku močiarneho biotopu na monitorovacej ploche Dobrohošť-Kriviny bolo zníženie hladiny podzemnej vody a kanál zásobujúci inundáciu vodou nemal ešte na túto lokalitu žiadny vplyv.
Je pravdepodobné, že napriek zmene ramenných typov z paraplesiopotomalu a plesiopotomalu na parapotomal vzhľadom na premenlivý prietok vody nedôjde ku generálnej zmene fauny a že nastane regenerácia populácií pôvodných druhov, najmä indiferentných na rýchlosť prúdenia vody. Avšak jednotlivé druhy môžu mať odlišný kvantitatívny výskyt v porovnaní s podmienkami pred prehradením. Sprietočnenie by sa mohlo výraznejšie uplatniť v prúdnici ramien spolu so znížením teploty vody. Je nutné si uvedomiť, že zásobovanie ramien vodou mení tvar ramien a zvyšuje plochu pokrytú vodou. Toto preskupilo do určitej miery výskyt eupotamonu, parapotamonu, pelisipotamonu a polepotamonu pozdĺž ramien. Celkovo by sa mohla očakávať slabá redukcia plochy biotopu a zníženie abundancie druhov žijúcich v stojatých vodách.
Monitorovacia plocha Kráľovská lúka je v osobitnom postavení. Plocha je lokalizovaná mimo inundačného územia a je zásobovaná len podzemnou vodou. Rozvoj fauny je ešte v procese regenerácie populácii pôvodných druhov a pribúdanie ďalších druhov je pravdepodobné. Avšak nízka abundancia bude pretrvávať aj v budúcnosti. Domnievam sa, že limitujúcim a selektívnym faktorom je tu nedostatok kyslíka pod ľadovou vrstvou v zime, keď pri nízkej hladine vody prebieha hnilobný proces odumretej vegetácie.
Vplyv objektov vodného diela Gabčíkovo na štrukturálne zmeny spoločenstiev nálevníkov bol študovaný v období rokov 1989-1994. Po uvedení vodného diela do prevádzky boli pozorované signifikantné zmeny v spektre druhov v pôvodnom koryte Dunaja a ramennej sústave. Viditeľné zmeny vo vnútri ramenného systému nastali na lokalite Kráľovská lúka. Riečne ramená pod vodným dielom (Sporná sihoť, Starý les a Lyon) si zachovali pôvodný charakter. Zmeny sa prejavili predovšetkým v zložení druhov, abundancii a trofickej štruktúre spoločenstiev. Celkove bolo v tejto oblasti zistených 262 taxonov nálevníkov. Významné obohatenie druhového spektra nastalo na väčšine sledovaných lokalít v r.1994.
Štruktúra taxocenóz veslonôžok v planktóne Dunaja a priľahlej inundácie sa zmenila po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Najpodstatnejšie zmeny boli pozorované v bočných ramenách parapotamonného typu umelo zásobovaných vodou z prívodného kanála. Najväčšie zmeny nastali v mŕtvom ramene nad Dobrohošťou, ktoré vyschlo a tiež v hlavných ramenách ramenného systému v úseku medzi rkm 1840 až 1820, kde sa podstatne znížila relatívna a absolútna početnosť euplanktonických druhov a podstatne sa zvýšil podiel tychoplanktonických druhov (bentických a fytofilných foriem). Okrem toho sa signifikantne znížila letná produkcia biomasy zooplanktónu. Určité, ale menej extrémne zmeny sa prejavili v zložení taxocenóz veslonôžok voľnej vody hlavného úseku (starého koryta Dunaja), a jeho bočných ramien plesiopotamonného typu ležiacich v ovplyvnenom úseku.
Vo voľnej vode v monitorovacích profiloch hlavného úseku Dunaja (Dunajské Kriviny, Gabčíkovo), ramena parapotamálneho typu (Bodícká brána) a ramena plesiopotomálneho typu (Kráľovská lúka) poklesla dominancia pelagických druhov. Po prehradení Dunaja v planktóne začali prevládať litorálne druhy perločiek. Rozdiely v druhovom spektre a dominancii nemôžu byť prisudzované výlučne vodnému dielu Gabčíkovo, pretože v roku 1993 a 1994 boli extrémne klimatické podmienky. Dvojročné sledovania po prehradení Dunaja nedovoľujú robiť jednoznačné závery.
Zmeny v zastúpení jednotlivých ekologických skupín Carabidae v medzihrádzovom priestore Dunaja za obdobie rokov 1986-1994 ukazujú, že proces vysychania už začal a vyústil do začínajúcej sukcesie spoločenstva, s tendenciou rastu k ekologicky menej hodnotným heterogénnym ekotonálnym spoločenstvám. Táto sukcesia nastala už pred odklonením hlavného toku Dunaja, ako výsledok dlhodobého kontinuálneho znižovania priemernej hladiny podzemnej vody, klimatických zmien a rôznych ľudských aktivít v minulosti. Podľa môjho názoru v rokoch 1992-1994 po odklonení Dunaja bol tento proces výrazne urýchlený. Ďalší vývoj spoločenstiev Carabidae má tri alternatívy stručne charakterizované ako
- zvýšenie prevahy mezohygrofilných druhov a zníženie prevahy, alebo zánik polyhygrofilných druhov
- zanikajúce hygrofilné druhy môžu byť čiastočne nahradené niektorými tolerantnými druhmi
- ochrana druhového spektra charakteristického pre lužné lesy s nižšou alfa-diverzitou.
Na monitorovaných plochách ovplyvnených výstavbou vodného diela Gabčíkovo bolo pozorovaných 28 druhov stonožiek patriacich do štyroch čeladí. To je približne jedna tretina druhov známych na území Slovenska. Porovnaním druhových spektier stonožiek zhodnotených v rokoch 1991-1992 a v rokoch 1993-1994 sme spozorovali ústup niektorých druhov (Lithobius agílis, L.cyrtopus, L.lucifugus, L.tricuspis, Lamyctes fulvicornis) a naopak výskyt nových druhov, ktoré sa tu predtým nenachádzali (Lithobius calcaratus, Clinopedes linearis).
Zvýšenie dominancie eurytopických druhov Lithobius forticatus (19 % v r.1991, 23 % v roku 1992, 34 % v r.1993, 43 % v r.1994) a Lithobius mutabilis (6 % v r.1991, 8 % v r.1992, 21 % v r.1993, 17 % v r.1994) je výrazné hlavne na monitorovacích plochách medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja. Toto súvisí s ruderalizáciou časti územia blízko Dunaja. Napriek veľkoplošnej interferencii a ruderalizačnému procesu územia doteraz nebol vo väčšine územia zmenený vysoký stupeň diverzity spoločenstiev stonožiek. V súčasnosti vysušovanie je viditeľné na monitorovacom území pri Dobrohošti. Druhy Lithobius calcaratus preferujúce suchšie habitáty boli tu nájdené v r.1994 prvýkrát. Samice druhov Lithobius biunguiculatus, ktoré sú nové vo faune západného Slovenska boli nájdené na lokalite Istragov (23.septembra 1992).
Zmeny v taxocenózach nosáčikov sú závislé na rade faktorov exogénneho ako aj endogenného významu. Pre relevantné vyhodnotenie vplyvu objektov vodného diela Gabčíkovo na časť edafónu je nevyhnutné komplexné štúdium s použitím precíznych kvantitatívnych metód. Súčasne výsledky štúdia taxocenóz nosáčikov a ich zmien nemôžu byť hodnotené ako výsledok vplyvu vodného diela Gabčíkovo. Iba ďalšie štúdium umožní precíznu interpretáciu vzťahu medzi taxocenózou, zmenami a vplyvom vodného diela.
Je dôležité zaznamenať vplyv exogénnych environmentálnych faktorov monitorovaním. Pozorovali sa nasledovné faktory: hodnota pH, obsah CaCO3, prietoky, veľké letné suchá. Štruktúra lesného porastu má vplyv na zloženie len u nasledovných taxocenóz nosáčikov: Lignyodes sp., Stereonychus sp., Byctiscus sp., Tanymecus sp., Curculio sp.
Dunajské záplavy sú rozhodujúcim fenoménom. Povodeň v r.1991 sa prejavila veľmi výrazne. Abundancia nosáčikov po záplave bola nízka na všetkých plochách, pretože počas záplav sa porušuje humusová vrstva pôdy.
Uvedenie zdrže Čunovo do prevádzky spôsobilo zvýšenie hladiny podzemnej vody na monitorovacích plochách medzi Bratislavou a začiatkom derivačného kanála. Napriek tomu monitorovacie plochy 1 a 2 si zachovali svoj pôvodný charakter. Nachádzajú sa tu lesostepné biotopy s cennou xerotermofilnou faunou. Monitorované plochy pod odpadovým kanálom (plochy 7 a 8) sú málo ovplyvnené objektami vodného diela. Tu boli tiež spozorované prvé indikácie aridizácie. Najviac ovplyvnené monitorované plochy sú na území blízko starého koryta Dunaja, na ktorých dochádza k významným hydrologickým zmenám. Avšak táto skutočnosť sa prejavuje rozdielne na lokalitách 5 a 6, kde bola pozorovaná vyššia kvalitatívna a kvantitatívna prítomnosť lumčíkov a rozdielne na lokalitách 3 a 4, ktoré sú z hľadiska výskytu modelovej skupiny najviac ovplyvnené. Určité zlepšenie súčasného stavu možno dosiahnuť zvýšením hladiny podzemnej vody a prísnou kontrolou ťažby dreva v lužnom lese.
Tento príspevok obsahuje výsledky štvorročného výskumu epigeonu Heteropter (bzdôch) v lužných lesoch (asoc.Salici-Populetum) oblastí vodného diela Gabčíkovo. Bzdochy boli zberané na ôsmich monitorovacích plochách kvadrátovou metódou počas rokov 1991-1994. Zozberaných 947 jedincov patrí k 59 druhom a 10 čeladí druhu Pentatomorpha. Vyhodnotenie taxocenóz Heteropter bolo založené na ich kvantitatívnom rozdelení vyjadrenom priemernou hodnotou abundancie na 1/m2 so zreteľom na kvalitatívnu štruktúru s dôrazom na stabilitu, dominantné hodnoty a podľa stanovenej charakteristiky druhov jedincov. Výskyt epigeónu heteropter nie je rovnako rozložený na jednotlivých študijných miestach a počas roka. Výskyt heteropter je ovplyvnený prírodnými a tiež aj antropogénnymi faktormi. Zníženie priemernej abundancie a zvýšenie druhovej diverzity zapríčinené dlhotrvajúcim suchom v r.1993 a zmenami hydrologického režimu a nasledovnou ruderalizáciou bolo iba dočasným fenoménom.
Výsledky biomonitorovania vážok a vodných bzdôch na 8 lokalitách v oblasti vodného diela Gabčíkovo v rokoch 1993-1994 poukázali na nasledovné zmeny: lokality Dunajské kriviny a Istragov sú najviac ovplyvnené vysychaním. Určité zlepšenie situácie nastalo v lokalitách Kráľovská lúka a Bodíky, ktoré sa prejavilo zvýšeným kvalitatívno-kvantitatívnym spektrom pozorovaných druhov. Bohatšie spektrum druhov vážok a vodných bzdôch sa našlo na lokalite Sporná Sihoť. Lokalita Starý les je z faunistického pohľadu tiež vzácna.
Sapróbne pomery Dunaja sa za sledované obdobie podstatne nezmenili. Výrazné zníženie prietoku Dunaja sa prejavilo čiastočnou alebo úplnou elimináciou väčšiny reofilnejších, stenoéknejších druhov vodného hmyzu, neznášajúcich výrazný pokles prietoku ako aj na kolísanie teplôt v Dunaji. Podstatná zmena nastala v štruktúre potravných géld v prospech zoškrabovačov. Napájanie stojatých vôd povrchovou alebo podzemnou vodou signifikantne zvyšuje rôznorodosť taxocenóz vodného hmyzu.
Napriek všeobecne dobrým znalostiam o faune muškovitých, len málo údajov sa týka fauny veľkých slovenských riek, medzi ktoré nepochybne patrí aj rieka Dunaj v úseku rkm 1879,5-1712. Údaje zozbierané na Podunajskej nížine, intraviláne Bratislavy a na Žitnom ostrove publikoval Jedlička (5), Halgoš a Jedlička (1,2) a Illéšová (4).
V rokoch 1991-1994 bolo na plochách monitorovacej siete pozdĺž vnútrozemskej delty Dunaja nájdených 21 druhov muškovitých. Z nich 12 druhov bolo zaregistrovaných v tejto časti Dunaja po prvýkrát. Druhy Simulium balcanicum a Simulium reptans boli dominantné na všetkých pozorovacích plochách. Prosimulius rufipes, Simulium auricoma nájdené v r. 1993 a druh Simulium montecola nájdený v roku 1994 sú novými členmi riečnej fauny Dunaja. Prítomnosť druhov Prosimulijum hirtipes, Prosimulium rufipes., P.Tomosvaryi, Simulium argyreatum, S. dengrandei, S. reptans a S. colombaschense naznačuje podhorský alebo horský charakter tohto úseku Dunaja.
Diverzita druhov sa signifikantne znížila v roku 1993 na troch monitorovaných lokalitách: Dunajské kriviny, Bodícka brána a Istragov. Diverzita druhov na lokalite Kľúčovec bola v r.1993 a 1994 ustálená, v porovnaní s rokom 1992 sme zaznamenali jej zvýšenie.
Prezentované sú výsledky monitorovania čeľade komárov (Diptera, Culicidae) počas výstavby a prevádzky vodného diela Gabčíkovo v rokoch 1990-1994, ktoré sa uskutočňovalo na 8 plochách a 16 stacionároch. Celkovo bolo zistených 9 druhov komárov: Anopheles maculipennis, s.1, Culiseta annulata, Aedes vexans, Aedes sticticus, Aedes dorsalis, Aedes cinereus, Culex pipiens, Culex territans a Culex modestus. Dôležité zmeny v kvantite ako aj v kvalite komárov súvisia so zmenami hladín podzemnej vody. V roku 1994 sme zaznamenali iba 4 druhy komárov. Anopheles maculipennis s.1, Aedes vexans, Aedes sticticus, Culex territans. Množstvo komárov sa významne znížilo na všetkých monitorovaných stacionároch blízko Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Napustenie zdrže Čuňovo sa kladne prejavilo priľahlých monitorovacích lokalitách: Ostrov Kopáč a Čuňovo-Ostrovné lúčky. Zaregistrované spoločnosti komárov Anopheles maculipennis s.1 a Culex territans sú podľa našich pozorovaní typické pre stabilnú hladinu vody.
Hlavné opatrenia realizované na zlepšenie kvality vody v Dunaji boli konštrukcia čistiacich staníc splaškových a priemyselných vôd vo Viedni, Bratislave a ďalších miestach na hornom toku rieky a v 80-tych rokoch výstavba čistiarne odpadových vôd rafinérie vo Schwechate v Rakúsku a Slovnafte v Bratislave. Od tých čias nie je viditeľný súvislý povlak ropných kontaminantov na riečnych brehoch.
Táto štúdia sa zaoberá nasledovnými témami: pozícia georeliéfu v krajine a jeho vplyv na priestorovú diferenciáciu krajinno - ekologických procesov, krajina ako nepriestorovo organizovaný autoregulačný systém a georeliéf ako jej priestorový subsystém, vyjadrenie súboru morfometrických veličín charakterizujúcich georeliéf v jeho ľubovoľnom bode, geometrické formy georeliéfu na základe morfometrických parametrov, modelovanie georeliéfu Komplexným digitálnym modelom ako integrálnou časťou GIS-u.