Neoficiálny preklad

Stanovisko maďarskej strany

k identifikácii európskych právnych noriem aplikovateľných v priebehu vytváraní modalít pre implementáciu Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu týkajúcom sa Projektu Gabčíkovo-Nagymaros, medzi iným o zosúladení úloh súvisiacich s aplikáciou plánovaných technických opatrení a Rámcovej smernice o vode

1. Úvod

Strany sa na rokovaní vládnych delegácií Maďarskej republiky a Slovenskej republiky súvisiacom s realizáciou rozsudku hágskeho Medzinárodného súdu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, uskutočneného 5. októbra 2006 v Bratislave, sa dohodli na tom, že budú viesť rokovania o – okrem iných – identifikácii európskych právnych noriem, ktoré sa majú aplikovať pri vytváraní modalít implementácie Rozsudku, medzi iným o zosúladení úloh súvisiacich s aplikáciou plánovaných technických opatrení a Rámcovej smernice o vode.

V júni 2005 maďarská časť Pracovnej skupiny pre právne otázky odovzdala slovenskej časti¹ dve štúdie v tejto veci, jednu vo veci environmentálneho práva Európskeho spoločenstva a ďalšiu vo veci aplikovateľnosti energetického a dopravného práva Európskeho spoločenstva pri riešení právneho sporu Gabčíkovo-Nagymaros. Strany sa v Pracovnej skupine pre právne otázky dohodli na tom, že tieto dve štúdie odovzdajú ostatným dvom pracovným skupinám, aby ich pri svojej práci využili.

Vyššie uvedené dve štúdie považuje maďarská strana za také základné pramenné materiály, ktoré sú vhodné na demonštráciu úlohy práva spoločenstva pri usporiadaní právneho sporu Gabčíkovo-Nagymaros, preto pri vypracovaní súčasného stanoviska sa maďarská strana o ne vo významnej miere opierala. Maďarská strana sa v súčasnom dokumente snaží o to, aby sa čo najviac priblížila konkretizmom od všeobecných aproximácií sformulovaných vo vyššie uvedených dvoch štúdiách.

2. Relevantné predpisy environmentálneho práva spoločenstva a ich aplikácia

Ochrana životného prostredia patrí medzi základné ciele Európskeho spoločenstva. Podľa článku č. 2 Zmluvy ES je „úlohou Spoločenstva, aby […] podporilo […] ochranu a zlepšenie stavu životného prostredia na vysokej úrovni […]“. Mimoriadny význam záležitosti životného prostredia naznačuje tzv. integračný princíp sformulovaný v článku č. 6 Zmluvy ES, podľa ktorého sa požiadavky životného prostredia musia stať súčasťou všetkých politík spoločenstva. Integračný princíp sa objavuje aj v právnych predpisoch spoločenstva nižšej úrovni (viď. napr. bod (16) preambuly Rámcovej smernice o vode), získajúc jednoznačnú preferenciu v prospech ochrany životného prostredia spomedzi súťažiacimi politikami.

Realizácie investície Gabčíkovo-Nagymaros sa v rámci environmentálnych právnych predpisov spoločenstva v prvom rade týkajú horizontálne právne predpisy a predpisy ochrany vôd a prírodného prostredia. Navyše, nepriamy vplyv na hodnotenie vplyvov využívania vodnej energie – ako potenciálneho zdroja obnoviteľnej energie - na životné prostredie majú aj predpisy práva ochrany klímy.

Horizontálna regulácia:

• predpisy vzťahujúce sa na predbežnú analýzu očakávateľných vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie, teda smernica 85/337/EHS o hodnotení vplyvov na životné prostredie a smernica 2001/42/ES o strategickom environmentálnom posudzovaní;

• regulácia účasti verejnosti vo veciach životného prostredia, teda smernica 2003/87/ES o zabezpečení prístupu k informáciám o životnom prostredí, ako aj smernica 2003/35/ES o účasti verejnosti pri navrhovaní určitých – založených na predpisoch spoločenstva - plánov a programov;

• smernica 2004/35/EK o environmentálnej zodpovednosti.

Ochrana vôd:

• smernica 2000/60/ES ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky;

• smernica 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu;

• smernica 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov;

• smernica 91/271/EHS o odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd;

• smernica 2006/7/ES o kvalite vody určenej na kúpanie;

• smernica o kvalite podzemných vôd, ktorú už prijala Rada a Parlament, jej znenie je už známe, ale formálne sa pravdepodobne objaví v prvom štvrťroku 2007.

Ochrana prírodného prostredia: z hľadiska investície Gabčíkovo-Nagymarosu sú relevantné dva právne predpisy vytvárajúce sieť Natura 2000 tvoriacu rámec územnej ochrany prírody spoločenstva, ktorými sú:

• smernica 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva;

• smernica 92/43/EHS o biotopoch, voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Ochrana klímy: smernica 2004/101/ES, ktorá vytvorila vzťah medzi kiotskými projektovými mechanizmami a európskym systémom obchodovania s emisnými kvótami CO₂ - ktorý bol vytvorený smernicou 2003/87/ES -, a ktorá slúži ako oporný bod pri posúdení vplyvov využívania vodnej energie na životné prostredie spoločenstva.

Popri sekundárnom práve Spoločenstva je bezpodmienečne potrebné spomenúť aj to, že aj medzinárodné dohody schválené Spoločenstvom sú členské štáty povinné aplikovať ako právo spoločenstva. Ako to Európsky súd vo svojom v rozsudku² z 30. mája 2006 vo veci Komisia v. Írsko (C-459/03) potvrdil, medzinárodné zmluvy schválené Európskou komisiou tvoria „v zmysle zaužívanej súdnej praxe ... organickú súčasť právneho systému spoločenstva. V súlade s tým je potrebné – okrem iných - zohľadniť aj nasledovné dohody:

• Dohovor o biologickej diverzite (Rio de Janeiro, 1992)

• Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonn, 1979)

• Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja (Sofia, 1994)

• Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a o ich udržateľnom využívaní (Helsinki 1992)

3. Zosúladenie úloh vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode

Rámcová smernica o vode (RSV) je ústredným právnym predpisom spoločenstva pri riešení právneho sporu, základné princípy riešenia právneho sporu sa totiž musia stanoviť s ohľadom na environmentálne ciele určené rámcovou smernicou, pričom parametre technických variant, ktoré môžu prichádzať do úvahy, musia vyhovovať environmentálnym parametrom vytýčeným rámcovou smernicou, a definitívne riešenie musí byť súčasne prispôsobené plánom manažmentu povodí, ktoré sa majú vypracovať spoločne so slovenskými odborníkmi.

Hlavným úsilím vodohospodárskej politiky spoločenstva je ochrana kvality vôd, respektíve jej zlepšenie. V záujme toho sa musí zabrániť (ďalšiemu) zhoršovaniu stavu vôd; je potrebné podporiť udržateľné, rovnovážne a primerané využívanie vôd, ďalej je potrebné chrániť vodné ekosystémy a terestrické a vlhké biotopy, ktoré sú na nich priamo závislé [body (19), (26) a (23), body (a)-(b) článku 1 Preambulumy RSV. V súlade s tým, Rámcová smernica o vode predpisuje identifikáciu environmentálnych cieľov pre vodné útvary povrchových a podzemných vôd, ako aj pre územia prepojené s vodnými plochami. V prípade povrchových a podzemných vôd to – v základom prípade - znamená dosiahnutie aspoň „dobrého stavu“, a v súvislosti s chránenými územiami aj paralelnú a integrovanú realizáciu súvisiacich cieľov ochrany.

3. 1.  Hlavné úlohy plánovania manažmentu povodia, jeho možné metódy a termíny

Ako prvý krok Rámcovej smernice boli v roku 2004 charakterizované oblasti povodí a v rámci nich dočasne vytýčené³ výrazne (silne) modifikované⁴ respektíve umelé vodné útvary. Podľa toho bolo hlavné koryto Dunaja medzi Čunovom a Sapom kvalifikované za „výrazne (silne) modifikovaný vodný útvar“ a Szigetköz spolu s úsekom Dunaja od Sapu po vyústenie Ipľa za „pravdepodobne výrazne (silne) modifikovaný vodný útvar“. Celý maďarský úsek Dunaja pod vyústením Ipľa bol kvalifikovaný za „prirodzený (nevýrazne (slabo) modifikovaný) vodný útvar“.

Členské štáty následne musia preskúmať, či vhodnými opatreniami je možné dosiahnuť dobrý stav, ďalej či neexistuje technicky a ekonomicky realizovateľná, environmentálne priaznivejšia alternatíva súčasného riešenia. Tento harmonogram v praxi znamená, že Maďarská republika a Slovenská republika musia samostatne alebo spoločne – začleniac do procesu plánovania manažmentu povodia - preskúmať opatrenia potrebné k dosiahnutiu dobrého stavu aj z hľadiska toho, či existujú konjuktívne podmienky⁵ vytýčenia za výrazne (silne) modifikovaný vodný útvar?

Pokiaľ sa potvrdí existencia týchto podmienok v prípade konkrétneho vodného útvaru, vodný útvar sa musí považovať za výrazne (silne) modifikovaný, v opačnom prípade za prirodzený. V oboch prípadoch sa musí vypracovať systém opatrení, výsledkom ktorých by bolo dosiahnutie dobrého ekologického stavu alebo (v prípade výrazne (silne) modifikovaného vodného útvaru) dobrého ekologického potenciálu.

Konkrétne opatrenia na dotknutých úsekoch Dunaja je možné stanoviť až po identifikácii environmentálnych cieľov. V prípade opatrení je potrebné zabezpečiť environmentálnu kompatibilitu všetkých užívaní – teda výroby energie, plavby a protipovodňovej ochrany - súvisiacich s už existujúcimi a prevádzkovanými objektmi, ďalej aj objektov respektíve ich prevádzkovania, s ohľadom na integračný princíp sformulovaný v článku 6 Zmluvy ES, podľa ktorého sa environmentálne požiadavky musia stať súčasťou všetkých politík spoločenstva.

Stanoviskom maďarskej strany je, že hodnotenie možných alternatív opatrení na spoločných úsekoch Dunaja, najmä na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Sapom, by strany vedeli najefektívnejšie a najodbornejšie vyhodnotiť v rámci komplexného strategického environmentálneho hodnotenia (SEA). Zohľadniac predpisy Európskeho spoločenstva, v prvom rade predpísanú logiku plánovania Rámcovej smernice o vode, maďarská strana navrhuje posudzovanie vplyvov vykonať s nasledovným obsahom a v logickom poradí⁶:

1. Analýza referenčného stavu

K realizácii Rámcovej smernice o vode EÚ je potrebné podrobné objasnenie referenčného stavu. Procesy a cieľové stavy, ktoré sa majú realizovať, je potrebné v procese posudzovania podložiť údajmi, meraniami uskutočnenými na referenčných miestach, dočasnými mapami, atď.

2. Analýza ireverzibilných zmien

Neexistuje všeobecná zhoda v tom, čo sa považuje za ireverzibilné pri rehabilitácii rieky. Samozrejme, ireverzibilita ľudských zásahov sa interpretuje v rámci určitého časového horizontu, prípadne pre obdobie 50-150 rokov.

3. Nedostatky súčasného stavu

Objasnenie odchýlky od referenčného stavu.

4. Obmedzenia vyplývajúce zo záväzkov užívania vody a pôdy

S užívaniami vody a pôdy, ktoré sú v konflikte s rehabilitáciou, je potrebné nakladať podľa postupu Rámcovej smernice o vode vzťahujúceho sa na „výrazne (silne) modifikované vodné útvary“. Okrem iných to znamená, že ekonomickými analýzami je potrebné podložiť, že realizácia environmentálnych cieľov a cieľov kvality vody prirodzených (nevýrazne (slabo) modifikovaných) vodných útvarov by vyžadovala iracionálne vysoké náklady, alebo že rehabilitačné opatrenia by mali škodlivý vplyv na životné prostredie. V priebehu analýzy obmedzení je potrebné zohľadniť aj obmedzenia zásahov zavedené smernicami o ochrane vtáctva a ochrane biotopov.

5. Načrtnutie environmentálnych cieľov

Environmentálne ciele je možné načrtnúť ako výsledok analýzy vyššie uvedených štyroch faktorov, referenčného stavu, súčasného (ekologického) stavu, ireverzibilných zmien, ako aj súčasných a budúcich ľudských užívaní. Ciele, ktoré sa majú stanoviť, musia byť zosúladiteľné s cieľmi stanovenými v Rámcovej smernici EÚ o vode, teda s „dobrým ekologickým stavom“ alebo „dobrým ekologickým potenciálom“, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2015, a musia splniť aj podmienku, že vyhovejú všetkým predpisom a cieľom vzťahujúcim sa na chránené územia (bod (1) c článku 4 RSV)

6. Načrtnutie a analýza realizovateľných variant rehabilitácie

Je potrebné analyzovať viac variant v súlade s tým, ako sa strany o tom dohodli. Pri každom variante je potrebné analyzovať, či je technicky realizovateľný, aký vplyv má na životné prostredie, respektíve aké sú hospodárske požiadavky realizácie.

7. Hodnotenie jednotlivých variant na základe vyššie identifikovaných cieľov

Každý variant musí byť vyhodnotený v súlade s environmentálnymi cieľmi stanovenými v bode 5.

8. Odporúčanie návrhu riešenia

Definitívne hodnotenie sa musí uskutočniť zohľadnením početných hľadísk, na základe čoho je účelné pripraviť aj návrh riešenia.

Pri plánovaní časového harmonogramu strategických environmentálnych hodnotení je potrebné prihliadať na povinné termíny plánovania manažmentu povodí, ktoré sú – v krátkosti - nasledovné:

22. december 2006: Zahájenie programu monitoringu zabezpečiaceho hodnotenie stavu vôd a chránených území (článok 8 RSV); zahájenie konzultácií o príprave časového harmonogramu, pracovného programu, plánovaného spôsobu realizácie plánu manažmentu povodia a o možnom spôsobe účasti verejnosti v procese plánovania (bod (a) článku 14 RSV). Tento predpis sa prirodzene vzťahuje aj na vodné útvary Dunaja dotknuté projektom Gabčíkovo-Nagymaros. Z hľadiska metodiky tohto procesu maďarská strana podala vyššie uvedený návrh. Program plánovania sa musí vytvoriť tak, aby výsledky analýzy bolo možné pri dodržaní termínu zapracovať do systému plánovacích jednotiek manažmentu povodí.

22. december 2007: Konzultácie o významných vodohospodárskych problémoch, ktoré boli odhalené v povodí (bod (b) článku 14 RSV). Túto úlohu z hľadiska vodných útvarov dotknutých projektom Gabčíkovo-Nagymaros je možné najodbornejšie realizovať v rámci vyššie spomenutého strategického environmentálneho hodnotenia.

22. december 2008: Konzultácia o návrhu plánu manažmentu povodia (bod (c) článku 14 RSV). Je to konečným termínom uzavretia vyššie spomenutého strategického environmentálneho hodnotenia, respektíve zapracovania programov opatrení vyhovujúcich predpisom RSV do plánov manažmentu povodia na úrovni oblasti povodia Dunaja, na úsekoch Dunaja ovplyvnených projektom Gabčíkovo-Nagymaros. Na konzultáciu je potrebné vyhradiť pol roka a následne za pol roka je potrebné plány upraviť, respektíve ďalej rozvinúť v záujme toho, aby sa mohli do 22. decembra 2009 schváliť.

22. december 2009: Schválenie plánu manažmentu povodia (článok 13, 11 RSV), ktorý je centrálnym dokumentom činností v jednotlivých oblastiach povodí a obsahuje – okrem iných – plánovaný program opatrení k dosiahnutiu dobrého stavu vôd, respektíve k udržaniu dobrého stavu, ktorý slúži na spoločné vyznačenie všetkých tých právnych, individuálnych úradných opatrení a konkrétnych krokov realizácie, ktoré sú potrebné k súčasnej realizácii environmentálnych cieľov vytýčených v RSV a ostatných súvisiacich právnych predpisoch spoločenstva v oblasti ochrany vôd a prírodného prostredia.

22. december 2012: Uvedenie programov opatrení do platnosti (článok 11 RSV). Znamená to, že pre realizáciu opatrení je potrebné pripraviť realizačné plány najneskôr do tohto termínu. Plán manažmentu povodia schvaľuje podľa súvisiaceho maďarského nariadenia minister životného prostredia a vodného hospodárstva. Schválenie znamená, že programy opatrení obsiahnuté v pláne musí Maďarská republika zrealizovať do roku 2015 spoločne so Slovenskou republikou alebo bez nej.

22. december 2015: Dosiahnutie vytýčeného cieľového stavu životného prostredia (článok 4 RSV), čo inými slovami znamená, že práce a v prípade potreby výstavba - potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov - sa musia ukončiť najneskôr do tohto termínu.

V prípade úloh súvisiacich s oblasťami povodí, ktoré sú rozdelené štátnymi hranicami, Rámcová smernica o vode predpisuje úzku spoluprácu medzi dotknutými členskými štátmi. Keďže realizácia environmentálnych cieľov RSV nie je čisto bilaterálnou otázkou, ale úlohou spoločenstva (Preambulum (14) RSV), Európska komisia spolupracuje – na žiadosť členských štátov - pri vypracovaní potrebných programov opatrení v záujme efektívnejšej spolupráce členských štátov. Pokiaľ sa strany pri stanovení environmentálnych cieľov nedokážu dohodnúť, Maďarská republika ako aj Slovenská republika sa môže na Komisiu obrátiť so svojimi otázkami, respektíve so svojimi súvisiacimi návrhmi. Komisia musí na toto požiadanie odpovedať do šiestich mesiacov (článok 12 RSV).
 

3. 2.  Plánovanie manažmentu povodia na úseku Dunaja ovplyvnenom sporom Gabčíkovo-Nagymaros

RSV podrobne predpisuje, čo znamená dobrý stav vôd. To, že ktoré charakteristiky a aké ich hraničné hodnoty je potrebné zohľadniť, je potrebné stanoviť do 22. decembra 2006. K tomu budú potrebné referenčné hodnoty. Komárňanský profil Dunaja zaradila Slovenská i Maďarská republika medzi interkalibračné miesta. Stav komárňanského profilu považujú odborníci oboch strán za vhodný na opis hranice medzi dobrým a stredným stavom. Je potrebné poznamenať, že Maďarská strana označila aj rameno Dunaja pri Szentendre za interkalibračné miesto (Skupina odborníkov vytvorená na vykonanie interkalibrácie zatiaľ nedospela k rozhodnutiu v súvislosti s ohláseniami).

Plánovanie sťažuje, že v súvislosti s dotknutými vodnými útvarmi Dunaja je potrebné naplánovať aj opatrenia potrebné pre uspokojenie rôznych hospodárskych a sociálnych cieľov (protipovodňová ochrana, plavba, ekoturizmus, poľnohospodárstvo, rekreácia, atď.). Tieto sa môžu zhodovať s opatreniami plánovanými pre uspokojenie ekologických cieľov, ale naplánovanie nesúvisiacich opatrení môže byť takisto potrebné (napr. zabezpečenie plavebnej cesty na úseku Dunaja pod Sapom).

Plánovanie sťažuje aj to, že na stav dotknutého úseku Dunaja mali a majú významný vplyv zásahy uskutočnené v celom povodí Dunaja povyše Maďarska, ktoré vyvolali zníženie transportu plavenín a splavenín na polovicu a zapríčinili tým vyhlbovanie koryta a pokles hladín nízkej vody.

3. 2. 1.  Plánovanie manažmentu povodia na úseku Dunaja medzi Čunovom a Sapom

Nevyhovujúci stav szigetközského úseku Dunaja vyvoláva najmä to, že do hlavného toku Dunaja a jeho bočných ramien sa dostáva menej vody, než by bolo potrebné pre dobrý stav. Pre stanovenie vodného režimu zodpovedajúceho optimálnemu kompromisu je potrebné preskúmať alternatívy.

Dobrý stav vodného útvaru zodpovedajúci požiadavkám obsiahnutým v RSV je možné v prípade vodných režimov s rôznymi prietokmi zabezpečiť rôznymi zásahmi. Ak je možné dobrý ekologický stav zodpovedajúci predpisom RSV zabezpečiť v prípade daného vodného režimu rôznymi zásahmi, tak opatrenia, ktoré sa majú v prípade daného vodného režimu uskutočniť, sa majú vybrať pomocou analýzy nákladov a úžitkov, ako aj hodnotením vplyvov na životné prostredie. Na takúto analýzu je najvhodnejšie komplexné strategické environmentálne hodnotenie (SEA). Do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je potrebné zaradiť len tie varianty, ktoré podľa strategického environmentálneho hodnotenia sú na to vhodné. Kritéria prijateľnosti stanovuje RSV.

Dobrý ekologický stav, respektíve dobrý ekologický potenciál – v prípade pretrvávania výrazne (silne) modifikovaného charakteru - predpísaný v RSV je možné na dotknutom úseku Dunaja dosiahnuť vytvorením vodných režimov s vyššími prietokmi a súvisiacich vodných prác (meandrovanie, zdvihnutie úrovne dna, zavzdutie, atď).

Na dotknutom úseku Dunaja je potrebné obnoviť respektíve zabezpečiť účinnosť protipovodňového systému zodpovedajúcu maďarským predpisom.

3. 2. 2. Plánovanie manažmentu povodia na úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou

Za dobré riešenie pre zabezpečenie plavebnej cesty a výrobu energie podľa pôvodného plánu považuje slovenská strana na tomto úseku výstavbu nového vodného stupňa. Na rozdiel od toho, stanoviskom maďarskej strany je, že výstavba druhého vodného stupňa v oblasti nie je z právneho hľadiska povinná, vyvolá škody na prírodnom prostredí, jeho náklady presiahnu úžitky a je nezosúladiteľná s európskym právom (viď. Kapitolu 4). Pokiaľ Slovensko bude trvať na výstavbe druhého vodného stupňa, podľa RSV by ju bolo potrebné považovať za novú investíciu. V tomto prípade je potrebné dokázať, že sa splnia derogačné opatrenia sformulované v článku 4 RSV.

Je potrebné poznamenať, že aj rozvoj plavebnej cesty bez druhého vodného stupňa sa môže považovať za novú investíciu, následkom čoho sú vyššie uvedené predpisy platné aj pre tento prípad.

4. Záväzok konať vyplývajúci z regulácie ochrany prírody

Regulácia ochrany prírody spoločenstva má mimoriadny význam v usporiadaní právneho sporu súvisiaceho s investíciou Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros, keďže systém projektov sa týka množstva území Natura 2000, ktoré EÚ považuje za chránené. Právo spoločenstva stanovuje v súvislosti s územiami Natura 2000 jednak široké záväzky konať, na druhej strane stanovuje zákazy, obmedzenia opatrení s absolútnou účinnosťou.

Maďarská strana v priebehu rokovaní odovzdala⁷ údaje území Natura 2000 na dotknutom úseku Dunaja, ako aj údaje druhov a biotopov, na základe ktorých sa územia vyhlasujú.

Maďarská republika v priebehu prieskumu území Natura 2000 zistila existenciu podmienok podmieňujúcich vyhlásenie v prípade veľmi širokého okruhu území ovplyvnených investíciou Gabčíkovo-Nagymaros. V súlade s tým, zoznam území na vyhlásenie doručený Komisii obsahuje okrem iných:

• celý maďarský úsek Dunaja ako vodný biotop;

• početné terestrické biotopy v Szigetköze a popri Dunaji na úseku Sap-Ostrihom;

• oblasť vyústenia Ipľa;

• významnú časť ostrova Szentendre.

Je potrebné podčiarknuť, že vyššie uvedené plochy v početnom množstve obsahujú prioritné biotopy respektíve biotopy prioritných druhov.

Členský štát v zmysle smernice o biotopoch musí vykonať tie potrebné opatrenia, ktoré smerujú k udržaniu respektíve obnove priaznivého stavu ochrany prirodzených biotopov respektíve voľne žijúcich rastlín a živočíchov európskeho významu.

Je pravdou, že vyhlásenie území Natura 2000 bolo uskutočnené po odklonení Dunaja, ochrana druhov a biotopov európskeho významu je členskou povinnosťou oboch štátov od vstupu, teda od 1. mája 2004.

Pokračovanie v investíciách na úkor koherencie území Natura 2000, odklonenie od environmentálnych cieľov spoločenstva je mimoriadnou derogačnou možnosťou, podmienky jej aplikácie sú preto podrobne stanovené⁸. V priebehu výkladu podmienok je potrebné konať v súlade s prípadovým právom Európskeho súdu respektíve príručkou vydanou Komisiou⁹.

Časť Szigetközu je súčasne aj chráneným územím celoštátneho významu (Szigetközi Tájvédelmi Körzet), tým reprezentuje významnú ochranársku hodnotu nielen z hľadiska európskej únie, ale aj z národného hľadiska.

4. 1.  Skúsenosti Panónskeho biogeografického seminára

Panónsky biogeografický seminár sa uskutočnil 27-29. septembra 2005 v obci Sarród. Na seminári referovala o vytýčení území Natura 2000 v panónskom regióne Maďarská, Česká a Slovenská republika. V súvislosti s Dunajom, respektíve s druhmi rýb je možné konštatovať nasledovné:

Slovenské vytýčenie považovala Európska komisia v prípade druhov rýb vo všeobecnosti za nedostatočné, tým – pokiaľ slovenská strana nedokázala obhájiť svoje stanovisko - druhy rýb v základnom prípade dostali ohodnotenie IN MOD¹⁰.

Komisia v súvislosti s dunajskými územiami zazlievala, že za územie Natura 2000 bola vytýčená len maďarská strana Dunaja, slovenská nie. Je to možné spochybniť preto, lebo koryto Dunaja vytýčilo Maďarsko v prvom rade pre druhy rýb. Slovenská strana musí pre splnenie vytýčiť ďalšie územia na úsekoch Dunaja. Maďarská strana v súvislosti s tým upozorňuje, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa má uskutočniť v prípade investícií, plánov realizovaných na územiach Natura 2000 alebo ich ovplyvňujúcich, je povinný aj pre Slovensko – aj do toho termínu, do ktorého sa Slovensko zaviazalo Komisii doplniť vytýčenie.

4. 2.  Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa má uskutočniť v prípade investícií, plánov realizovaných na územiach Natura 2000, alebo ktoré ich ovplyvňujú¹¹

Pred schválením respektíve vydaním povolenia na všetky také plány alebo investície, ktoré pravdepodobne budú mať samostatne respektíve ako súčasť iného plánu alebo investície významný vplyv na územie Natura 2000 a jeho živý svet, zhotoviteľ plánu respektíve úrad povoľujúci investíciu musí preskúmať vplyv plánu alebo investície na druhy a typy biotopov, ktoré sa na území Natura 2000 vyskytujú a indikujú ich vytýčenie.

Vplyvy akejkoľvek realizačnej štúdie, plánu a prípadne neskôr realizovanej investície súvisiacej v konkrétnom prípade so Sústavou vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na územia Natura 2000 je potrebné vždy preskúmať. Je potrebné opäť zvýrazniť, že nemôže byť predmetom sporu, že – s ohľadom na charakter územia – územie Natura 2000 vytýčený na maďarskom úseku Dunaja tvorí v prihraničnej oblasti spoločné vodné teleso so slovenskou polovicou Dunaja, preto prieskum musí povinne uskutočniť aj Slovensko, a to aj vtedy, ak dané územie Natura 2000 na svojej strane nevyznačilo.

Medzivládna dohoda usporadujúca právny spor Gabčíkovo-Nagymaros môže predpísať iba realizáciu takých technických stavieb a objektov, ktorých výstavba a prevádzkovanie nezapríčiní poškodenie alebo narušenie vytýčených území Natura 2000, alebo ak sa nasledovné podmienky súčasne splnia – pokiaľ môžu mať škodlivý vplyv na stav ochrany druhov a biotopov, ktoré slúžili ako podklad pri vytýčení týchto území:

• činnosť slúžiaca verejnému záujmu,

• hľadalo sa iné vyhovujúce riešenie, ale nenašlo sa,

• nepriaznivé vplyvy pôsobiace na oblasť sa musia zminimalizovať,

• musia sa uskutočniť nápravné opatrenia (obnova, zriadenie biotopov) úmerné nepriaznivým vplyvom s cieľom zachovania dotknutých druhov/typov biotopov,

• plán alebo investícia v prípade prioritného druhu alebo typu biotopu môže byť povolená len v záujme ochrany životného prostredia, verejného zdravotníctva a verejnej bezpečnosti, alebo po konzultácii s Komisiou.

4. 3.  Ďalšie predpisy ochrany druhov európskeho významu

Okrem analýzy vplyvov plánov a investícií na koherenciu siete Natura 2000, hlavne na stav ochrany typov biotopov európskeho významu obsiahnutých v prílohe I. a druhov európskeho významu obsiahnutých v prílohe II. smernice o biotopoch majú členské štáty ďalšie povinnosti v prípade ďalších druhov živočíchov európskeho významu obsiahnutých v prílohe IV. a) spomínanej smernice – nezávisle od toho, či sa vyskytujú na území Natura 2000 alebo mimo nej. Podľa odstavca (1) článku 12 smernice:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV (a) v  prirodzenom areáli ich rozšírenia a zakážu::

(…)

d) poškodzovanie alebo ničenie miest rozmnožovania alebo miest odpočinku.”

5. Rozvoj dopravy a výroba elektrickej energie a vzťahujúce predpisy v Európskej únii

Výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa potenciálne týkajú mnohé oblasti práva spoločenstva. Popri ochrane životného a prírodného prostredia sú ešte významné aj právne predpisy spoločenstva vzťahujúce sa na dopravnú politiku, ako aj na energetickú politiku.

5. 1.  Úloha práva európskeho spoločenstva vzťahujúceho sa na riečnu dopravu pri usporiadaní sporu Gabčíkovo-Nagymaros

Vnútrozemská vodná cesta Mosel-Rýn a Rýn-Mohan-Dunaj je jednou z tridsiatich prioritných projektov európskeho významu, ktoré sú obsiahnuté v Prílohe III Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES¹² z 29. apríla 2004.

Zlepšenie splavnosti vodnej cesty Rýn-Mohan-Dunaj je európskym cieľom, ktorý umožní presmerovanie nákladnej dopravy z čoraz preplnenejších cestných komunikácií na vodné cesty.

Rozvoj vnútrozemskej plavebnej cesty je v prvom rade povinnosťou členských štátov, preto plánovanie a realizáciu opatrení zverila Európska Komisia – nedisponujúc konkrétnymi informáciami o alternatívnych programoch, respektíve individuálnych opatreniach - členským štátom, prihliadajúc na povinnosť členských štátov vzájomne rokovať. Z práva spoločenstva teda nevyplýva konkrétny záväzok rozvoja infraštruktúry pre jednotlivé členské štáty, zároveň je zohľadnenie environmentálnych hľadísk povinné v zmysle integračného princípu sformulovaného v článku 6 Zmluvy ES aj v prípade rozvoja plavebných ciest.

S cieľom zahájenia projektu zameraného na zlepšenie splavnosti Dunaja – vrátane úseku dotknutého právnym sporom Gabčíkovo-Nagymaros - sa pripravuje štúdia – realizovaná konzorciom vedeným VITUKI Kht.-, predpokladaný termín jej ukončenia je 2007.

Predpokladom dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa a cieľov sformulovaných v tzv. programe NAIADES¹³ Spoločenstva je vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES¹⁴ (smernica SEA), ako aj s niekoľkokrát zmenenou smernicou 85/337/ES¹⁵ (smernica EIA), ktorá sa vzťahuje na projekty. I keď obe smernice sú právnym aktom, ktorý sa má vykonať na národnej úrovni, zmieňuje sa aj o nepriamych a kumulatívnych vplyvoch a predpisuje cezhraničné konzultácie v takých prípadoch, keď významné vplyvy na životné prostredie s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvnia aj životné prostredie iného členského štátu. Ako súčasť tejto analýzy je potrebné zabezpečiť zohľadnenie environmentálnych právnych aktov únie, a hlavne Rámcovej smernice o vode.

5. 2.  Smernica 2001/77/ES¹⁶ o elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov

Smernica vyžaduje zvýšenie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na využívaní elektrickej energie do roku 2010 na úrovni Európskej únie celkovo na 22,1%. Členské štáty musia podľa článku 3 právneho predpisu vytýčiť a splniť národné ciele v záujme dosiahnutia cieľa spoločenstva. (Indikatívne národné ciele obsahuje príloha direktívy). Právny predpis ponechá spôsob realizácie indikatívneho cieľa – teda že z akého svojho energetického zdroja a v akom pomere zrealizuje daný členský štát cieľ, o ktorý sa zaviazal - v kompetencii členského štátu. Umožní sa tak, aby si každý členský štát vybral riešenie najviac vyhovujúce vlastnej situácie.

Maďarská republika sa do roku 2010 zaviazala o splnenie cieľovej hodnoty 3,6% (pri stanovení cieľa bola aktuálna domáca hodnota na úrovni 0,5%), ktorú iste splní, teda požiadavkám smernice vyhovie.

Z vyššie uvedených vyplýva, že z energetických právnych požiadaviek Európskej únie nie je možné odvodiť potrebu výstavby vodnej elektrárne. To, že EÚ podporuje a napomáha širšiemu využitiu obnoviteľných zdrojov energie neznamená, že by bolo potrebné zvyšovať podiel využívania vodnej energie na úrovni členského štátu bez ohľadu na všetky ostatné hľadiská a požiadavky vyplývajúce z ostatných právnych predpisov.