Bratislava, jún 2005
Slovenská delegácia prezentovala svoje predbežné stanovisko k ďalším možným prameňom medzinárodného práva, ktoré by mohli a mali byť vzaté do úvahy počas rokovaní slovenskej a maďarskej delegácie, týkajúcich sa implementácie Rozsudku MSD z roku 1997 a počas prípravy dodatku k Zmluve z roku 1977 a súvisiacim zmluvným dokumentom.
Slovenská delegácia je toho názoru, že Pracovná skupina pre právne otázky má vyhodnotiť, či a ako medzinárodné záväzky oboch zmluvných strán, začlenené do dokumentov vymenovaných nižšie, môžu ovplyvniť rokovania o implementácii Rozsudku MSD z roku 1997 a akékoľvek dodatky k Zmluve z roku 1977, ako aj súvisiace medzinárodné zmluvné dokumenty. Pracovná skupina pre právne otázky má tiež identifikovať, ktoré z týchto záväzkov majú byť považované za ius cogens, t.j. také záväzky, ktoré nemôžu byť doplnené alebo pozmenené bilaterálnou dohodou medzi suverénnymi štátmi.
Slovenská delegácia sa domnieva, že, pokiaľ sa to týka Projektu Gabčíkovo -Nagymaros, na Slovensko a Maďarsko by sa malo hľadieť spoločne, ako keby boli jednou stranou, vo vzťahu k ostatným zmluvným stranám predmetných relevantných dohovorov, napríklad vo vzťahu k Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúcom štátne hranice. Potom bude úlohou Pracovnej skupiny pre právne otázky vyhodnotiť, či naša bilaterálna dohoda má alebo by mohla mať nejaký vplyv na ktorýkoľvek štát, ktorý je treťou stranou konkrétneho dohovoru.
Slovenská delegácia vzala do úvahy len tie medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré sú v súčasnosti platné a ktorých sú oba štáty – Slovensko a Maďarsko – zmluvnými stranami. Boli identifikované nasledovné relevantné zmluvy a dohody:
1. Dohovor o režime plavby na Dunaji (BELEHRAD, 1948);
2. Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (ŽENEVA, 1966);
3. Dohovor o mokradiach, ktoré majú medzinárodný význam ako biotopy vodného vtáctva (RAMSAR, 1971), vrátane Parížskeho protokolu z roku 1982 a Dodatkoch z REGINY z roku 1987;
4. Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúcom štátne hranice (ESPOO, 1991);
5. Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (HELSINKI, 1992);
6. Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní rieky Dunaj (SOFIA, 1994).
Slovenská delegácia pevne verí, že tieto Dohovory a Dohody nespĺňajú podmienky pre ius cogens, a že pre strany neexistujú žiadne prekážky dohodnúť sa na akomkoľvek technicky a environmentálne prijateľnom riešení, vrátane riečneho stupňa v úseku Nagymaros. Takéto riešenia majú byť v súlade s medzinárodným právom. Pracovná skupina pre právne otázky sa má sústrediť na hodnotenie, či dohodnuté riešenie porušuje alebo nie nejaký medzinárodný záväzok, ktoré Slovensko a Maďarsko majú ohľadne tretích štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami našich dohôd.