Pre Ministerstvo ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva

 

Súhrnná ANALÝZA

a Predpisy týkajúce sa otázky vodného diela v energetickom a dopravnom práve spoločenstva

 

  

16. máj 2005

 

---

Okruhu otázok vodných elektrární sa dotýka aj viacero odborných oblastí práva spoločenstva: samostatne sa vzťahujúce normy môžeme nájsť rovnako v právnych predpisoch životného prostredia, energetiky a dopravy.

I. Energetická politika spoločenstva

Skoršie stratégie

Počínajúc rokom 1974 sa v právnom systéme spoločenstva priebežne vyvíjali a vytvárali druhotné právne normy súvisiace s energiou. Rezolúcie Rady zo 17. decembra 1974, 13. februára 1975 a 9. júna 1980, ďalej odporúčania Rady č. 82/604 a 83/250 načrtli pôvodnú stratégiu energetickej politiky spoločenstva. Tieto ciele predchádzajúcej energetickej politiky okrem iného v sebe zahŕňali prerušenie prepojenia medzi hospodárskym rastom a nárastom spotreby energie a využitím obnoviteľných energetických zdrojov. Spoločné energetické ciele následne zhrnuli rezolúcie Rady zo 16. septembra 1986 (86/C 241/01) a 26. novembra 1986 (86/C  316/01), a popri tom, že zdôraznili bezpečnosť zásobovania a cenovú stabilitu, vo vzťahu pre obdobie do roku 1995 vytýčili za cieľ využitie obnoviteľných energetických zdrojov v podstatne väčšej miere a rozvoj využívania nových energetických zdrojov. Odporúčanie Rady č. 88/349/EGK v preambule konštatovalo, že podľa vtedajšieho stavu techniky vodná energia, osobitne malé diela, patria z krátko- a strednodobého hľadiska medzi najpraktickejšie možnosti rozvoja obnoviteľnej energie

Energetická politika spoločenstva

Reformné obdobie energetickej politiky spoločenstva sa začalo prijatím Bielej knihy o Energetickej politike Spoločenstva z roku 1995 (COM 95/682), ktorá konštatovala, že obnoviteľné energetické zdroje účinne prispievajú k bezpečnejšiemu a zdravšiemu prostrediu a znižujú závislosť Spoločenstva na vonkajších energetických zdrojoch. Biela kniha energetickej politiky v záujme vytvorenia spoločnej energetickej politiky Únie opätovne vytýčila za cieľ dosiahnutie konkurencieschopnosti, bezpečnosti zásobovania a ochrany prostredia, na realizáciu ktorých ako prostriedok stanovila trhovú liberalizáciu, jasnú cenotvorbu a snahu o efektívnosť energie

Obnoviteľné energetické zdroje

Energetické právo spoločenstva po liberalizácii energetického trhu a obzvlášť po pokroku v kjótskom procese čoraz väčší dôraz kladie na využitie obnoviteľných energetických zdrojov. Základným cieľom Zelenej knihy nazvanej Energia budúcnosti: obnoviteľné energetické zdroje (COM(96)576) a po nej následne prijatej Bielej knihy (COM(97)599 final) je vytvoriť stratégiu spoločenstva vzťahujúcu sa na obnoviteľné energetické zdroje Únie. Podľa nej je potrebné v budúcnosti zabezpečiť podporu týchto energetických zdrojov v nových podnetoch spoločenstva a ich realizáciu za existujúcich politík; medzi inými aj v oblasti energetiky, ochrany životného prostredia a aj na poli práva o konkurencii. (Rezolúcia Rady z 8. júna 1998 schválila cieľ, aby z hľadiska celej EÚ 12% hrubej domácej spotreby elektrickej energie, tepla a biopaliva do roku 2010 pochádzalo z obnoviteľných energetických zdrojov a predpísala väčšie snahy, ktoré sa majú rovnako vynaložiť na úrovni spoločenstva a členských štátov, s ohľadom na odlišné národné podmienky).

Podľa predpovede Bielej knihy o Obnoviteľnom zdroji energie vodná energia pravdepodobne zostane druhým najdôležitejším obnoviteľným zdrojom energie, pri pomerne malom náraste (13 GW), zachovajúc si úroveň svojho podielu v rámci energetického sektoru. Biela kniha ďalej konštatuje, že vodná energia na úrovni spoločenstva dosahuje spomedzi obnoviteľných zdrojov takmer 6%, vrátane vodných elektrární s veľkým výkonom. Biela kniha konštatovala aj to, že na úrovni spoločenstva vodná energia spomedzi obnoviteľných zdrojov tvorí takmer 6%, vrátane vodných elektrární s veľkým výkonom. Podľa Bielej knihy je využívanie vodných elektrární s veľkým výkonom vo väčšej miere z dôvodov ochrany životného prostredia mimoriadne obmedzené, preto sa významnejšími musia stať energetické zdroje iného typu. Biela kniha zároveň zvýraznila, že využívanie vodných elektrární s malým výkonom je len asi 20 %, preto je ešte v tejto oblasti čo rozvíjať. Podľa Bielej knihy bolo v roku 1995 v Únii vyprodukovaných 307 TWh vodnej energie z celkovej kapacity 92 GW. Malé elektrárne menšie ako 10 MW tvorili 10 % kapacity a vyprodukovali 37 TWh. Do roku 2010 bol prognózovaný 10 %-ný nárast elektrární s veľkým výkonom (8.500 MW), vrátane plánovaných projektov a niekoľkých investícií prijateľných z hľadiska životného prostredia. Okrem toho sa v Bielej knihe ako reálne javilo postavenie malých vodných elektrární s výkonom 4.500 MW pri priaznivejšej regulácii voči životnému prostrediu, pretože tieto malé elektrárne majú pri vhodnom projektovaní oveľa menšie vplyvy na životné prostredie.

Podľa Bielej knihy sa podiel vodnej energie v energetickom sektore bude vyvíjať nasledovne:

(Na porovnanie biomasa v roku 1995 - 4,8 Mtoe, v roku 2005 - 135 Mtoe, veterná energia 2,5 GW a 40 GW.)

 Komuniké Komisie (COM(2001) 69 final) o realizácii stratégie spoločenstva o obnoviteľných energetických zdrojoch a akčnom pláne zásadne potvrdilo skutočnosti uvedené v Bielej knihe. Podľa neho bola celková produkcia vodnej energie v roku 1998 304.295 GWh pri kapacite 98.410 MW. V tomto zmysle vodná energia tvorí 12 % celkovej výroby energie a je ďaleko najväčším producentom obnoviteľnej energie (86 %). Napriek tomu sa kapacita vyvíja mimoriadne pomaly, ročne len o 1,8 %. Pri realizácii je potrebné rozlišovať medzi veľkými a malými elektrárňami, za tie posledne menované sa považujú objekty menšie ako 10 MW. Vodné elektrárne s veľkým výkonom sú vo všeobecnosti konkurencieschopné a nie sú odkázané na osobitné dotácie, tým pádom sa veľké elektrárne nezúčastňujú programu spoločenstva ALTENER, ale objavia sa v štatistike vzťahujúcej sa na obnoviteľnú energiu. Podľa komuniké technický a ekonomický potenciál veľkých vodných elektrární v Únii buď dosiahol hranice svojich možností, alebo ďalší nárast nie je z dôvodov ochrany životného prostredia možný.

(Je odôvodnené spomenúť, že energetický sektor sa so škodlivými vplyvmi vodných elektrární na životné prostredie podrobne nezaoberá: v tejto oblasti sú smerodajnými právne normy spoločenstva o životnom prostredí.)

Po prijatí vyššie uvedenej stratégie a akčného plánu spoločenstva prišiel rad na vypracovanie súvisiacej smernice spoločenstva. Cieľom Smernice 2001/77/ES (Smernica o obnoviteľnej energii) Európskeho parlamentu a Rady z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných energetických zdrojov na domácom trhu s elektrickou energiou v zmysle článku 1 je, aby na domácom trhu s elektrickou energiou vo väčšej miere podporovala prispievanie obnoviteľných energetických zdrojov k produkcii energie a vytvorila základ ich budúceho spoločenského rámca. V zmysle odstavca (a) článku 2 Smernice o obnoviteľnej energii „obnoviteľnými energetickými zdrojmi“ sú: nefosílne obnoviteľné energetické zdroje (veterná, slnečná, geotermická, vlnová, prílivovo-odlivová, vodná energia, biomasa, plyny vznikajúce na skládkach odpadu a v čistiarňach odpadových vôd, energia bioplynov). (Definícia obnoviteľnej vodnej energie sa v priebehu rokovania o Smernici menila, v návrhoch veľká vodná elektráreň nespadala pod platnosť Smernice a definícia obnoviteľných energetických zdrojov obsahovala iba elektrárne s kapacitou menšou ako 10 MW, hoci vo vzťahu ku garancii pôvodu by súvisiace ustanovenie návrhu zahŕňalo aj väčšie elektrárne.)

Európska komisia na domovskej stránke obnoviteľných energetických zdrojov zvýrazňuje, že hoci Komisia stanovila hranicu medzi malými a veľkými vodnými elektrárňami na 10 MW, upozorňuje na to, že toto kritérium môže byť v jednotlivých členských štátoch odlišné (napr. vo Francúzsku sa za malú považuje elektráreň pod 12 MW).

V zmysle predpisu (4) článku 3 Smernice o obnoviteľnej energii je Komisia povinná zisťovať, že v akej miere sa národné cieľové plány prispôsobujú globálnemu cieľovému plánu do roku 2010 zodpovedajúcemu 12 % hrubej národnej spotreby energie, a obzvlášť tomu, že podiel elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných energetických zdrojov musí v porovnaní s celkovou spotrebou energie spoločenstva do roku 2010 dosiahnuť 22,1 %. Podľa Preambuly Smernice o obnoviteľnej energii všeobecné ciele navrhovaného opatrenia nie je možné uspokojivo realizovať na úrovni členského štátu, respektíve kvôli rozsahu a vplyvom opatrení sa tieto dajú ľahšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, preto Spoločenstvo, v súlade so zásadou subsidiarity stanovenej v článku 5 Zmluvy, môže prijímať opatrenia. Avšak ich detailnú realizáciu je potrebné zveriť členským štátom, umožniac, aby si každý členský štát mohol zvoliť systém, ktorý najviac vyhovuje jeho vlastnej situácii. Smernica v súlade so zásadou pomernosti stanovenou v spomenutom článku neprekračuje to, čo je potrebné k dosiahnutiu spomenutých cieľov. V zmysle odseku 1 článku 5 Smernice členské štáty najneskôr do 27. októbra 2003 zabezpečia, aby bolo možné garantovať pôvod elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie zodpovedajúc objektívnym, prehľadným a bezrozdielovým podmienkami stanovenými jednotlivými členskými štátmi. Podľa odstavca (3) článku 5 členské štáty zabezpečia, aby na požiadanie bola vystavená garancia pôvodu. Garancia pôvodu označí zdroj energie, z ktorého elektrická energia pochádza, miesto a čas výroby, respektíve kapacitu v prípade vodných elektrární; ďalej je vhodná na to, aby výrobca elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných energetického zdroja dokázal, že ním poskytovaná elektrická energia bola vyrobená využitím obnoviteľných energetických zdrojov podľa Smernice.

Je treba spomenúť, že Smernica 2003/54/ES stanovujúca pravidlá domáceho trhu s elektrickou energiou zrušila platnosť Smernice 96/92/ES, stanovujúcu rámce právnych pravidiel energetickej politiky spoločenstva, znamenajúcu reguláciu pozadia Smernice o obnoviteľnej energii a zabezpečujúcu liberalizáciu. Zároveň definícia obnoviteľných energetických zdrojov, v zmysle Smernice 2003/54/ES, aj naďalej obsahuje vodnú energiu, nezávisle od kapacity (článok 2 bod 30.).

Špeciálna situácia vodných elektrární v kjótskom systéme

Ďalším významným predpisom spoločenstva súvisiacim s obnoviteľnými energetickými zdrojmi, týkajúcim sa aj veľkých vodných elektrární, je Smernica 2004/101/ES (Smernica o obchode s kvótami) Európskeho parlamentu a Rady z 27. októbra 2004 o modifikovaní Smernice 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva, zohľadňujúcom projektový mechanizmus Kjótskej zápisnice. (Termín zapracovania Smernice do národného práva je 13. november 2005). Základným cieľom Smernice o obchode s kvótami je, aby v systéme obchodovania s právami spoločenstva na znečistenie podporovala kjótske tzv. mechanizmy pružnosti, systém Spoločnej realizácie (SR) a systém Mechanizmov čistej spolupráce (MČS), umožniac transfer technológie a to, aby vyspelé krajiny mohli z časti v iných krajinách pri nižších nákladoch plniť svoje kjótske záväzky. Smernica o obchode s kvótami v podstate modifikuje Smernicu 2003/87/ES aj z viacerých hľadísk. Na jednej strane umožňuje započítavanie kreditov SR a MČS z vodných elektrární, na druhej strane predpisuje, že činnosť musí zohľadňovať a vyhýbať sa súvisiacim škodlivým vplyvom na životné prostredie a spoločnosť, osobitne v súvislosti s veľkými vodnými elektrárňami. Bod 14 preambuly Smernice o obchode s kvótami podotýka, že OECD a Svetová priehradná komisia Svetovej banky vo svojej záverečnej správe z roku 2000 nazvanej „Priehrady a rozvoj. Nový rámec pre rozhodovanie“ stanovila tie kritériá a usmernenia, ktoré sú potrebné na stanovenie toho, či projekty vodných elektrární majú nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, respektíve na spoločnosť. Smernica nariaďuje vloženie nového bodu 11b (6) po článku 11 Smernice 2003/87/ES a predpisuje, že v prípade projektovej činnosti na vodnú elektráreň s výkonom presahujúcim výrobnú kapacitu 20 MW, členské štáty pri schvaľovaní takýchto projektových činností musia zabezpečiť rešpektovanie súvisiacich medzinárodných požiadaviek a smerníc – vrátane skutočností uvedených v záverečnej správe Svetovej priehradnej komisie z roku 2000 nazvanej „Priehrady a rozvoj. Nový rámec pre rozhodovanie“.

(Pôvodný návrh Komisie COM 2003/403 ešte nekonkretizoval, že elektrární akej kapacity sa týka, konečný text už obsahuje hranicu 500 MW.) Smernica o obchode s kvótami sa okrem toho týka činností súvisiacich s vodnými elektrárňami v tom, že vo svojom článku 8 považuje ich vplyvy na krajiny poskytujúce projektu priestor, osobitne vplyvy na ich rozvojové ciele, za projektový mechanizmus – vrátane toho, či boli schvaľované projektové činnosti vodných elektrární systémov SR a MČS, presahujúcich výrobnú kapacitu 500 MW, nepriaznivo ovplyvňujúcich životné prostredie alebo spoločnosť.

Počas analýzy právnych prípadov spoločenstva sa ukázalo, že okruh otázok súvisiaci s vodnými elektrárňami Európsky súd skúmal len v troch prípadoch, avšak v ani jednom prípade sa týmto tematickým okruhom zásadne nezaoberal. (V spore C-36/98 Španielsko v. Európska rada, v ktorom skúmal náležitosť právneho základu pripojenia sa k jednej medzinárodnej zmluve, generálny prokurátor poukázal na to, že členské štáty sa v súvislosti s vodnými elektrárňami môžu na jednej strane odvolávať na to, že efektívne využitie obnoviteľných energetických zdrojov vyžaduje vodné elektrárne, zároveň je možné sa dovolávať aj na protikladné ustanovenia, ktoré zakazujú využívanie vodných elektrární preto, aby v určitých oblastiach Spoločenstva chránili využívanie vody. Prípad sa v podstate zaoberá definíciou vodného hospodárstva a pokrýva zaujímavé argumentácie z hľadiska ochrany životného prostredia. V záležitosti C-14/86 Pretoria de salo bolo požadované predbežné rozhodnutie v trestnom konaní súvisiacom s výstavbou hate, avšak Európsky súd prípad v podstate neprejednával. Na záver v záležitosti C-379/98 PreussenElektra AG v. Schhleswag AG skúmal cenu energie súvisiacu s obnoviteľnými energetickými zdrojmi, avšak otázok ochrany životného prostredia sa nedotkol.)

Doprava

Predpisy spoločenstva súvisiace s dopravou sa jednoznačne nedotýkajú otázky vodných elektrární: ustanovenia sa v prvom rade týkajú bezpečnosti vodných ciest a dopravných prostriedkov. Z dôvodu absencie konkrétneho predpisu v súvislosti s vodnými elektrárňami je odôvodnené analyzovať dopravnú stratégiu spoločenstva. Biela kniha nazvaná Európske dopravné ciele do roku 2010, uverejnená Komisiou v roku 2001, si za cieľ vytýčila rozvoj splavnosti európskych tokov. Súčasnou prioritou spoločenstva totiž je, aby podporovala vodnú dopravu a vytvorila vhodnú, ekonomicky efektívnu, bezpečnú a environmentálne prijateľnú alternatívu voči trvalo neudržateľnej cestnej premávke. Biela kniha v súvislosti so splavnosťou Dunaja ako príklad uvádza zlepšenie splavnosti na nemeckom úseku Straubing-Vilshofen, čím sa môže zrealizovať náležité prepojenie medzi Čiernym morom a Severným morom. (Z tohto hľadiska je zároveň dôležité, že v súvislosti so splavnosťou Dunaja maďarsko-slovenský úsek nie je spomínaný ako osobitný problém.) Zo strategických dokumentov je zrejmé, že Únia bude v nasledujúcich rokoch klásť osobitný dôraz na rozvoj vodných ciest. Rozvoj dopravy je však trvalo udržateľný iba pri dodržaní predpisov ochrany životného a prírodného prostredia. Toto okrem iného potvrdzuje aj uznesenie Európskeho parlamentu A4-0407-97 o technickej náležitosti transeurópskych vodných sietí, ktoré vyzvalo Radu a Komisiu na to, aby na území rôznych členských štátov podporovali prepojenie súvisiacich vodných zdrojov, pokiaľ by hospodárenie so zdrojom energie bolo možné spolu realizovať efektívnejšie. Bod D preambuly uznesenia upozorňuje na to, že vodu nie je možné považovať výlučne za ekonomický zdroj energie, keďže je aj súčasťou prírodného dedičstva Únie a zároveň je najdôležitejším obnoviteľným zdrojom energie, ako aj základným prvkom udržateľného rozvoja a regionálnej integrácie a teoreticky musí slúžiť požiadavkám každého členského štátu. Bod J uznesenia konštatuje, že v súčasnosti existujúce kanále a miestne siete vytvárajú v Únii umelú hydrologickú sieť, ktorá v mnohých regiónoch nie je vyhovujúca a na európskej úrovni nedokáže zabezpečiť jednotné a v prvom rade primerané delenie zdrojov vodnej energie.

Zhrnutie:

Z uvedených ustanovení vyplýva, že energetické právne normy spoločenstva podporujú uplatnenie a využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, z hľadiska vodných elektrární podporujú využívanie elektrární s malým výkonom (menším ako 10 MW), avšak v súvislosti s veľkými vodnými elektrárňami poukazujú na zohľadnenie vplyvov na životné prostredie. Je potrebné zdôrazniť, že hoci Komisia v zásade podporuje vodné elektrárne, vyzdvihuje, že výstavba elektrární patrí do pôsobnosti členského štátu, a smerodajnými sú v podstate normy posudzovania vplyvov na životné prostredie, ako aj stanovisko konajúceho úradu. Taktiež je potrebné zvýrazniť, že počas prerokovávania Smernice o obnoviteľnej energii sa veľké vodné elektrárne, pôvodne vyňaté spod platnosti Smernice, nakoniec dostali do rozsahu platnosti a podľa súčasného výkladu práva spoločenstva sa vodná energia považuje za obnoviteľný energetický zdroj, nezávisle od kapacity elektrárne. Analyzované energetické právne normy nezaujímajú stanovisko v súvislosti s vplyvom vodných elektrární na životné prostredie, avšak upozorňujú na možné vplyvy na životné prostredie. Vyslovene sa vzťahujúci predpis je možné nájsť v Smernici o obchode s kvótami, ktorá nariaďuje uplatnenie štúdie komisie WCD (Svetová priehradná komisia Svetovej banky) o priehradách.

Z analyzovaných právnych noriem je jednoznačné, že aj Únia čoraz viac potrebuje energiu. Zároveň energetická politika spoločenstva v predchádzajúcom desaťročí jednoznačne zaujala stanovisko za rozvoj environmentálne prijateľnej, obnoviteľnej energie, čo zdôrazňuje environmentálnu angažovanosť Únie. Avšak používanie veľkých elektrární sa viaže na podmienky (ktoré nie sú predpísané v energetických právnych normách, ale zásadne sa týkajú posudzovania vplyvov na životné prostredie). V súvislosti s dopravou sa cieľom popri bezpečnosti a efektívnosti stala environmentálne prijateľná doprava: preto je v súčasnosti prioritou spoločenstva rozvoj vodných ciest. Napriek tomu sa v súvislosti s rozvojom splavnosti Dunaja Biela kniha nezmieňuje o spornom úseku a nespomína elektrárne.

Súhrnom je možné z analyzovaných dokumentov konštatovať, že právo spoločenstva si želá integráciu energetických, dopravných a environmentálnych cieľov a pri realizácii prvých dvoch politík čoraz väčší priestor dostáva hľadisko ochrany životného prostredia. Zároveň sme medzi energetickými a dopravnými predpismi nenašli predpis vyslovene zakazujúci výstavbu veľkej vodnej elektrárne, iba odkaz na zohľadnenie odborných predpisov a uplatnenie noriem posudzovania vplyvov na životné prostredie, ako aj na to, že veľké vodné elektrárne nie sú podporované programami spoločenstva.

Analyzované právne normy spoločenstva a iné zdroje

Smernice a návrhy smerníc

·              Directive 96/92/EC of the European Parliament and of the Council of 19 December 1996 concerning common rules for the internal market in electricity (neplatná)

·              Council Directive 97/11/EC of 3 March 1997 amending Directive 85/337/EEC on the assessment of the effects of certain public and private projects on the environment

·              Amended proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on the promotion of electricity from renewable energy sources in the internal electricity market COM/2001/0884 final

·              Consolidated Directive 2001/77/EC OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL of 27 September 2001 on the promotion of electricity produced from renewable energy sources in the internal electricity market

·              Directive 2003/54/EC of the European Parliament and of the Council of 26 June 2003 concerning common rules for the internal market in electricity and repealing Directive 96/92/EC - Statements made with regard to decommissioning and waste management activities

·              Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL amending the Directive establishing a scheme for greenhouse gas emission allowance trading within the Community, in respect of the Kyoto Protocol's project mechanisms, COM(2003) 403 final

·              Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council concerning measures to safeguard security of electricity supply and infrastructure investment COM/2003/0740 final

·              Directive 2003/87/EC OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL of 13 October 2003 establishing a scheme for greenhouse gas emission allowance trading within the Community and amending Council Directive 96/61/EC

·              Smernica Európskeho parlamentu a rady 2004/101/EK (27. október 2004) o modifikovaní Smernice 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva, zohľadňujúcom projektový mechanizmus Kjótskej zápisnice

·              COMMON POSITION (EC) No 9/2003 adopted by the Council on 3 February 2003 with a view to the adopting Decision No . . ./2003/EC of the European Parliament and of the Council of . . . adopting a multiannual programme for action in the field of energy: ‘Intelligent Energy — Europe’ (2003 to 2006) (2003/C 64 E/03)

Uznesenia, odporúčania

·              Council Resolution of 3 March 1975 on energy and the environment

·               Council Regulation (EEC) No 625/83 of 15 March 1983 establishing specific measures of Community interest relating to energy strategy

·               Council Regulation (EEC) No 1890/84 of 26 June 1984 introducing special measures of Community interest relating to energy strategy

·               Council Resolution of 16 September 1986 concerning new Community energy policy objectives for 1995 and convergence of the policies of the Member States

·               Council Resolution of 26 November 1986 on a Community orientation to develop new and renewable energy sources

·               88/349/EEC: Council Recommendation of 9 June 1988 on developing the exploitation of renewable energy sources in the Community

·              Council Resolution of 23 November 1995 on the Green Paper For a European Union Energy Policy'

·              COM(96)576 of 20.11.1996, “Energy for the future: renewable sources of energy”

·              Communication from the Commission ENERGY FOR THE FUTURE: RENEWABLE SOURCES OF ENERGY, White Paper for a Community Strategy and Action Plan, COM(97)599 final (26/11/1997)

·               Council Resolution of 27 June 1997 on renewable sources of energy, (97/C 210/01)

·               European Parliament Resolution on the technological feasibility of trans- European hydraulic networks A4-0407/97

·               The European Parliament, Resolution on the new prospects of the European Union in exporting technology and services for the use of renewable energy, A4-0477/98

·               Council Resolution of 8 June 1998 on renewable sources of energy (98/C 198/01)

·               Council Resolution of 8 June 1998 on renewable sources of energy, (98/C 198/01)

·               Towards a European Strategy for the security of energy supply, Green Paper, adopted by the European Commission on 29 November 2000 (COM(2000) 769 final).

·              COM(2000) 576 final, COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL AND THE EUROPEAN PARLIAMENT Bringing our needs and responsibilities together-Integrating environmental issues with economic policy

·              Community guidelines on State aid for environmental protection (2001/C 37/03)

·               COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL, THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS on the implementation of the Community Strategy and Action Plan on Renewable Energy Sources (1998 – 2000), COM(2001) 69 final, Brussels, 16.02.2001 ·                    COMMUNICATION FROM THE COMMISSION: Environmental co-operation in the Danube - Black Sea Region, Brussels, 30.10.2001 COM(2001) 615 final

·              2001 White Paper, European transport policy for 2010: time to decide

·              Communication from the Commission to the Council, the European Parliament, the Economic and Social Committee and the Committee of the Regions on the implementation of the Community Strategy and Action Plan on Renewable Energy Sources (1998 – 2000) /* COM/2001/0069 final ·                    Konečná správa KOMISIE COM(2004) 366 PRE RADU A EURÓPSKY PARLAMENT: Podiel obnoviteľných energetických zdrojov v EÚ, Správa Komisie zodpovedajúca článku 3 Smernice 2001/77/EK, hodnotenie vplyvu legislatívnych nástrojov a iných politík spoločenstva na rozvoj prispievania obnoviteľných energetických zdrojov v EÚ a návrhy na konkrétne opatrenia ·                    DECISION No 1230/2003/EC OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL of 26 June 2003 adopting a multiannual programme for action in the field of energy: ‘Intelligent Energy — Europe' (2003 — 2006) ·                    Communication from the Commission to the Council, the European Parliament, the European Economic and Social committee and the Committee of the Regions - Winning the Battle Against Global Climate Change, COM/2005/0035 final

Nariadenia

·               Council Regulation (EEC) No 1890/84 of 26 June 1984 introducing special measures of Community interest relating to energy strategy

Iné zdroje

·               Dams and Development: A New Framework for Decision-Making, The Report of the World Commission on Dams, An Overview, November 16 2000

·               Opinion of Mr Advocate General Léger delivered on 16 May 2000. - Kingdom of Spain v Council of the European Union. - Case C-36/98.

·              Case C-36/98,

·              WRITTEN QUESTION P-2771/00 by Neil MacCormick (Verts/ALE) to the Commission. Climate-change levy and hydropower.

·              WRITTEN QUESTION E-2378/00 by Marjo Matikainen-Kallström (PPE-DE) to the Commission. Renewable energy sources and hydroelectric power.

·              Report from the Commission to the European Parliament and the Council On the Application and Effectiveness of the EIA Directive (Directive 85/337/EEC as amended by Directive 97/11/EC) - How successful are the Member States in implementing the EIA Directive /* COM/2003/0334 final

·              Opinion of Mr Advocate General Jacobs delivered on 26 October 2000. PreussenElektra AG v Schhleswag AG, in the presence of Windpark Reußenköge III GmbH and Land Schleswig-Holstein, Case C-379/98.

·               Prospects of Inland Navigation within the Enlarged Europe, Buck Consultants International (The Netherlands) ProgTrans (Switzerland). VBD European Development Centre for Inland and Coastal Navigation (Germany) via Donau (Austria) March 2004