Úloha environmentálneho práva EÚ

Priebeh a obsah rokovaní medzi stranami môže byť v mnohých aspektoch ovplyvnený, v danom prípade determinovaný, environmentálnym právom spoločenstva. Nasledovné otázky sa viažu k očakávateľnej konštrukcii rokovaní, a podľa nášho zámeru pokryjú všetky vzniknuté právne relevantné aspekty, počnúc okruhom predpokladaných zákazov cez makropožiadavky po finančný a procesný právny rámec realizácie a prevádzkovania zohľadniteľných technických riešení. Otázky sú nasledovné:

(a) Ciele: aké sú environmentálne ciele stanovené environmentálnym právom spoločenstva, ktoré sú smerodajné pri vypracovaní zohľadniteľných technických alternatív a riešení? Aké sú pravidlá stanovenia konkrétnych cieľov?

(b) Záväzky vyplývajúce z opatrení: aké záväzky majú strany v záujme realizácie environmentálnych cieľov? Aké sú organizačné rámce realizácie záväzkov?

(c) Obmedzenia zásahov: je medzi tými technickými alternatívami a riešeniami, ktoré sa vynorili v súvislosti so Sústavou vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros také, ktorého realizácia by bola v rozpore s právom spoločenstva, presnejšie s vyššie uvedenými environmentálnymi cieľmi a – vyplývajúc z toho – musia ho strany, ako tému rokovania, považovať za zamietnuté?

(d) Posudzovanie vplyvov technických alternatív a riešení, ktoré vyhovujú cieľom a obsahovým obmedzeniam: aké sú pravidlá výberu technických alternatív a riešení, ktoré vyhovujú právu spoločenstva, s mimoriadnym zreteľom na normy strategického posudzovania vplyvov a normy posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré majú byť aplikované?

(e) Pravidlá účasti verejnosti: aké sú predpisy spoločenstva stanovujúce rámce účasti verejnosti, ktoré sú relevantné v prípade riešenia právneho sporu?

II. Environmentálne právo európskeho spoločenstva

II.2 Rozpory medzi jednotlivými politikami spoločenstva: relatívne prvenstvo ochrany životného prostredia

Nasledujúce zhrnutie je právnou oblasťou spoločenstva najbezprostrednejšie ohraničujúcou možnosti aktivít strán z hľadiska právneho sporu: v krátkosti predstavíme všeobecnú charakteristiku environmentálneho práva a predpisy jednotlivých relevantných odvetví.

II.1 Politika environmentálneho práva spoločenstva a základy tvorby práva

II.1.1 Ochrana životného prostredia ako základný cieľ spoločenstva. Ochrana životného prostredia patrí medzi základné ciele Európskeho spoločenstva. Podľa článku č. 2 Zmluvy ES „Úlohou Spoločenstva je, aby […] podporovala […] ochranu a zlepšenie životného prostredia na vysokej úrovni […]”. Vyzdvihnutý význam otázky životného prostredia naznačuje tzv. integračný princíp sformulovaný v článku č. 6 Zmluvy ES, podľa ktorého sa požiadavky ochrany životného prostredia musia stať súčasťou všetkých politík spoločenstva (viď ešte bod III.2 (b) dole).

V záujme vyššie uvedeného, spoločenstvo vykonáva v spolupráci s členskými štátmi vlastnú politiku v oblasti životného prostredia. Prvotný základ tvorby environmentálneho práva tvoria články č. 174-176 Zmluvy ES (XIX. titul: „Životné prostredie“), ktoré stanovujú ciele, základné princípy a relevantné rozhodovacie konania environmentálnej politiky spoločenstva. Avšak s ohľadom na to, že regulácia vnútorného trhu má mimoriadne veľa priemetov do oblasti životného prostredia (napr. parametre jednotlivých výrobkov – dajme tomu chemických látok z hľadiska životného prostredia), spoločenstvo môže vytvárať právne predpisy s cieľom ochrany životného prostredia aj na základe článku č. 95 o harmonizácii vnútorného trhu.

II.1.2 Ochrana životného prostredia verzus vodné hospodárstvo. Hoci environmentálna politika spoločenstva prakticky pokrýva všetky prvky životného prostredia, respektíve ich vzájomné vplyvy, niektoré oblasti – tak napr. kvantitatívne hospodárenie so zásobami vody[1] môže spoločenstvo regulovať iba výnimočne a v mimoriadnom procese (odstavec (2) článku č. 175 Zmluvy ES). Spoločenstvo totiž nedisponuje kompetenciami tvorby vodohospodárskeho práva sui generis. Otázky vodného hospodárstva sa na úrovni spoločenstva objavujú iba v oblasti environmentálnej politiky, ako jej doplňujúce prvky. Prvoradým dôsledkom toho je, prameniac z prvenstva práva spoločenstva (viď. bod II.1 (c) hore), že medzinárodné právne predpisy respektíve opatrenia vodného hospodárstva musia byť vždy v súlade s environmentálnym právom spoločenstva, ktoré má vyšší status.

II.2 Rozpory medzi jednotlivými politikami spoločenstva: relatívne prvenstvo ochrany životného prostredia

II.2.1 Relevantné politiky spoločenstva. Výstavby a prevádzky Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros sa potenciálne týkajú viaceré oblasti práva spoločenstva. Popri ochrane životného prostredia je potrebné ďalej zvýrazniť právne predpisy spoločenstva vzťahujúce sa na spoločnú dopravnú politiku, ako aj na energetickú politiku.

Pochopiteľne, relevantné odborné politiky spoločenstva v danom prípade stvárňujú navzájom súťažiace ciele. Otázkou je, že ktorý sa má v prípade možného konfliktu jednotlivých cieľov odbornej politiky považovať za „silnejší“, teda či jednotlivé právne predpisy spoločenstva môžu mať samostatné derogačné (pozn. zľahčovacie?) možnosti v spojitosti s uplatnením iných právnych predpisov.

II.2.2 Rozpory medzi jednotlivými politikami spoločenstva – prvenstvo ochrany životného prostredia. Potenciálny konflikt medzi jednotlivými politikami spoločenstva je povolaný teoreticky usporiadavať článok 6 Zmluvy ES – zvýrazniac spomedzi všetkých politík spoločenstva jedine ochranu životného prostredia –, ktorý hovorí, že „požiadavky životného prostredia […] sa musia zahrnúť do stanovovania a realizácie [ostatných] politík a aktivít spoločenstva“. Tzv. integračný princíp sa objavuje aj v početných právnych predpisoch spoločenstva nižšej úrovne (viď. napr. bod (16) preambuly rámcovej smernice o vode), stavajúc jednoznačnú preferenciu medzi súťažiacimi politikami v prospech ochrany životného prostredia.

Rozhodnutie Európskej komisie[2] je s týmto v súlade, a potvrdzuje, že ani prípadná nekonzistencia medzi jednotlivými politikami spoločenstva neodôvodňuje jednostrannú derogáciu environmentálnych právnych predpisov spoločenstva.

Regulačné oblasti environmentálneho práva spoločenstva sú – podľa nomenklatúry s praktickým cieľom uplatňovanej Komisiou – nasledovné:

Realizácie gabčíkovsko-naďmarošskej investície sa v prvom rade týkajú právne predpisy v oblasti horizontálnej regulácie, ochrany vody a ochrany životného prostredia. Navyše, niektoré acquis predpisy ochrany klímy majú nepriamy vplyv na hodnotenie využívania vodnej energie, ako potenciálneho obnoviteľného zdroja energie, na životné prostredie. Nižšie uvádzame krátke zhrnutie predpisov oblastí vymenovaných vyššie v bodoch (a), (d), (e) a (j).

Ad (a) Horizontálna regulácia: do okruhu horizontálnej regulácie je možné zaradiť tie environmentálne právne predpisy, ktoré sa týkajú alebo sa môžu týkať akýchkoľvek činností súvisiacich so životným prostredím alebo ich veľmi širokého okruhu, bez ohľadu na obsah konkrétnej činnosti. Túto pomerne heterogénnu kategóriu je možné zaradiť do troch skupín, ktoré sú z hľadiska právneho sporu relevantné:

(i) predpisy vzťahujúce sa na predbežnú analýzu očakávateľných vplyvov antropických činností na životné prostredie, teda smernica 85/337/EHS[3] o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernica o strategickom posudzovaní vplyvov 2001/42/ES[4];

(ii) regulácia účasti verejnosti vo veciach životného prostredia, teda smernica 2003/4/ES o zabezpečení prístupu k informáciám o životnom prostredí, ako aj smernica 2003/35/ES o účasti pri navrhovaní určitých plánov a programov – založených na právnych predpisoch spoločenstva – týkajúcich sa životného prostredia;

Ad (d) Ochrana kvality vody: za relevantné z hľadiska rozhodnutia právneho sporu je možné považovať, spomedzi mimoriadne veľkého počtu predpisov acquis ochrany vody, nasledujúce právne predpisy spoločenstva :

(i) smernica 2000/60/ES o rámcoch pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky;

(iii) smernica 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením spôsobeným dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov;

(iv) smernica 91/271/EHS o odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd;

Je potrebné zvýrazniť, že dva nové právne predpisy spoločenstva a ochrane vôd, ktoré majú nepriamy vplyv na riešenie právneho sporu, sú v procese schvaľovania – a objavia sa pravdepodobne v prvej polovici roka 2006. Je to nová smernica o vode určenej na kúpanie, ktorá nahradí smernicu 76/160/EHS, respektíve smernica o hodnotení kvality podzemných vôd.

Ad (e) Ochrana životného prostredia: z hľadiska gabčíkovsko-naďmarošskej investície sú relevantnými dva právne predpisy vytvárajúce sieť Natura 2000, ktorá stanovila rámec územnej ochrany životného prostredia v spoločenstve:

(ii) smernica 92/43/EHS o ochrane biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Ad (j) Ochrana klímy: podporným bodom pre posúdenie vplyvov využívania vodnej energie na životné prostredie spoločenstva je smernica 2004/101/ES, ktorá vytvorila prepojenie medzi kjótskými projektovými mechanizmami a európskym systémom obchodovania s emisnými kvótami CO₂, ktorý bol vytvorený smernicou 2003/87/ES.

III. Environmentálne ciele na základe práva spoločenstva

III.2 Environmentálne ciele na základe predpisov spoločenstva v oblasti ochrany vôd

III.3 Environmentálne ciele na základe predpisov spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia

Cieľom odstavca je odhalenie toho, či existujú také požiadavky a environmentálne ciele v súvislosti s gabčíkovsko-naďmarošskou investíciou, ktoré členské štáty musia v danej oblasti splniť na základe práva spoločenstva bez ohľadu na investíciu, respektíve v rámci nej. Ďalej je potrebné preskúmať, aký priestor majú členské štáty pri stanovovaní environmentálnych cieľov, respektíve aké sú rámce prípadnej rozhodovacej právnej praxe. Kapitola načrtne iba systém environmentálnych cieľov, nezaoberá sa procesom stanovovania cieľov, respektíve aktívnymi záväzkami vyplývajúcimi z cieľov (viď kapitolu IV) a obmedzeniami zásahov (viď kapitolu V).

Environmentálne ciele relevantné z hľadiska právneho sporu sú obsiahnuté v prvom rade v RSV (pozn. Rámcovej smernici o vode). Keďže sa investícia týka mnohých chránených území, je potrebné preskúmať ciele stanovené smernicou o biotopoch a smernicou o vtákoch. Po analýze cieľov zhrnieme procesné predpisy stanovovania cieľov, ako aj predpisy a rámce odchýlenia sa od cieľov.

III.2 Environmentálne ciele na základe predpisov spoločenstva v oblasti ochrany vôd

Základným úsilím rámcovej smernice o vode je položenie činností súvisiacich s vodou na environmentálne základy. V súlade s tým, základnými cieľmi politiky spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva sú environmentálne ciele, ich požiadavky sa musia objaviť aj v ostatných politikách spoločenstva, teda hlavne v energetickej politike, dopravnej politike, poľnohospodárskej politike, rybárskej politike, v politike územného rozvoja a rozvoja turizmu (preambula 16).

Abstraktné environmentálne ciele stanovené Rámcovou smernicou o vode je potrebné v daných povodiach na úrovni jednotlivých vodných útvarov určiť individuálne. Adaptovateľnosť cieľov predpísaných v RSV v ekologicky významne degradovaných európskych vodách umožňuje bohatý systém výnimiek.

Popri všeobecných environmentálnych cieľoch, RSV stanovuje environmentálne ciele pre stav (kvalitu i kvantitu) povrchových a podzemných vôd, ako aj pre chránené územia vytýčené na základe iných právnych predpisov spoločenstva – hlavne pre vodné zdroje. Na výrazne zmenené, ako aj na umelé vodné útvary sa v dôsledku ich veľkého počtu vzťahujú špeciálne, trochu menej prísne environmentálne ciele.

(a) Základné ciele. Centrálnym úsilím politiky spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva je ochrana, respektíve zlepšenie kvality vody (bod (19) preambuly). V záujme toho, článok č. 1 RSV stanovuje nasledovné hlavné ciele:

- je potrebné zabrániť zhoršeniu stavu vodných ekosystémov a tých terestrických ekosystémov, ktoré sú od nich bezprostredne závislé;

- je potrebné podporiť udržateľné využívanie vody, ktoré je založené na dlhodobej ochrane vodných zdrojov;

- postupne je potrebné chrániť a zlepšovať akvatické prostredie, okrem iných obmedzením vypúšťania nebezpečných látok do vody;

(b) Ciele, ktoré sa vzťahujú na stav vôd. Minimálnym kvalitatívnym cieľom je z hľadiska všetkých vodných útvarov dosiahnutie aspoň „dobrého stavu“ (bod (26) preambuly), respektíve udržanie existujúceho dobrého stavu. „Dobrý stav“ nie je abstraktným cieľom, ale stavom, ktorý sa má merať v zrkadle ekologických, hydrologických a chemických parametrov, ktoré sú definované v prílohe č. 5 RSV. O „dobrom stave“ v prípade povrchových vôd hovoríme vtedy, ak ekologický, ako aj chemický stav daného vodného útvaru je považovaný aspoň za „dobrý“. „Dobrý stav“ v prípade podzemných vôd je výslednicou „dobrého“ chemického a kvantitatívneho stavu. V súvislosti s niektorými – výrazne zmenenými alebo umelými – vodnými útvarmi je možné predpísať namiesto „dobrého ekologického stavu“ aj miernejšie prírodné kritéria („dobrý ekologický potenciál“).

- ochrana, zlepšenie a obnovenie všetkých povrchových vodných útvarov s cieľom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody do roku 2015;

- z hľadiska umelých a výrazne zmenených vodných útvarov: ochrana a zlepšenie vodných útvarov s cieľom dosiahnutia dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu do roku 2015;

- obmedzenie vypúšťania znečisťujúcich látok do vody a zamedzenie zhoršenia stavu všetkých podzemných vodných útvarov;

- ochrana, zlepšenie a obnovenie všetkých podzemných vodných útvarov, ako aj vytvorenie rovnováhy medzi odberom a dotáciou vody s cieľom dosiahnutia dobrého stavu podzemnej vody do roku 2015.

Požiadavky a environmentálne ciele vzťahujúce sa na kvantitu vody sú tak organickými prvkami vytvorenia dobrého stavu. Regulácia kvantity je úlohou RSV do takej miery, pokiaľ je potrebná pre dosiahnutie kvalitatívnych cieľov (bod (19) preambuly). V súlade s tým, kritériá kvantitatívneho stavu vôd sa v súvislosti s jednotlivými typmi vodných útvarov povrchových vôd objavujú pri stanovovaní dobrého stavu/dobrého ekologického potenciálu, zatiaľ čo kvantitatívne hľadiská pre podzemné vody vytvárajú samostatné kategórie v prílohe V RSV.

Je potrebné zvýrazniť, že pokiaľ sa na daný vodný útvar súčasne vzťahujú viaceré vyššie spomenuté ciele, vždy sa musí aplikovať najprísnejší (článok 4, odsek (2)).

(c) Ciele, ktoré sa vzťahujú na chránené územia. RSV považuje ochranu niektorých takých terestrických území, ktoré si zasluhujú mimoriadnu pozornosť v dôsledku ich bezprostrednej závislosti od stavu vody (spolu: chránené územia), za rovnocenný, integrovaný cieľ politiky spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. RSV v súvislosti s chránenými územia väčšinou stanovuje všeobecné, respektíve doplňujúce predpisy. Príloha IV stanovuje okruh chránených území nasledovne:

(d) územia citlivé z hľadiska živín, mysliac tým hlavne zraniteľné a citlivé oblasti vytýčené smernicou o dusičnanoch (91/676/EHS) a smernicou o odpadových vodách (91/271/EHS);

(e) tie územia, ktoré boli vytýčené v záujme ochrany biotopov respektíve druhov, vrátane území Natura 2000 vytýčených v zmysle smernice o ochrane vtákov (79/409/EHS) a smernice o ochrane biotopov (92/43/EHS), ochrana ktorých je z hľadiska stavu významným faktorom udržania alebo zlepšenia stavu vody.

- zabránenie zhoršenia stavu, ochrana, respektíve zlepšenie stavu chránených území (článok 1, bod (a));

- spoločné plnenie predpisov vzťahujúcich sa na chránené územia s požiadavkami vzťahujúcimi sa na povrchové a podzemné vodné útvary do roku 2015, s výnimkou toho prípadu, pokiaľ by vzťahujúci sa právny predpis spoločenstva stanovil iný termín (článok 4, bod 1. (c)).

(d) Predpisy, ktoré sa vzťahujú na vodné zdroje. Vodné zdroje sa považujú za chránené územia (vyššie uvedený bod (c)). Jedine v súvislosti s týmito útvarmi RSV stanovuje ďalšie osobitné predpisy presahujúce vyššie uvedené predpisy (článok 7). Týmito požiadavkami sú:

- je potrebné urobiť prieskum tých vodných útvarov, ktoré sú používané pre odber viac ako 10 m³ pitnej vody v dennom priemere alebo pre zásobovanie viac ako 50 ľudí, alebo majú byť v budúcnosti využívané s takýmto cieľom;

- (pochopiteľne) v súvislosti so všetkými takými vodnými zdrojmi je potrebné splniť environmentálne ciele;

- je potrebné zabezpečiť, aby kvalita získanej pitnej vody vyhovela predpisom smernice 98/83/ES;

- je potrebné sa usilovať o zvýšenú ochranu zdrojov pitnej vody s cieľom redukovať čistenie vody.

(a) Možnosti odchýlok od environmentálnych cieľov. Kompletná realizácia environmentálnych cieľov uvedených vyššie pod názvom III.2.2 môže naraziť do veľmi vážnych, prírodných, finančných a – v danom prípade – logických prekážok. Preto odseky (3)-(7) článku 4 RSV pripúšťajú široké možnosti odchýlok (derogácie) od stanovenia environmentálnych cieľov respektíve ich dosiahnutia do daného termínu. Predmetom derogácie môže byť:

(i) vytýčenie výrazne zmenených a umelých vodných útvarov (článok 4, odsek (3));

(iii) stanovenie miernejších environmentálnych cieľov (článok 4, odsek (5));

(iv) dočasné odchýlenie sa od plnenia environmentálnych cieľov (článok 4, odsek (6));

(v) trvalé odchýlenie sa od environmentálnych cieľov v dôsledku nových investícií (článok 4, odsek (7)).

Derogačné možnosti podľa vyššie uvedených bodov (i)-(iii) umožňujú výnimočné odchýlenie sa od cieľov zlepšenia stavu s ohľadom na skôr realizované antropické zásahy, respektíve na existujúce prírodné podmienky. Je potrebné zvýrazniť, že ani jedna možnosť nedovoľuje zhoršenie súčasného stavu vody. Derogácia podľa bodu (iv) umožňuje dočasné oslobodenie od požiadaviek článku 4 odseku (1) v prípade mimoriadnych prírodných udalostí respektíve v prípade vis maior. Realizácia nových investícií vyvolávajúcich zhoršenie stavu vôd sa umožňuje iba v prípade existencie podmienok derogácie podľa bodu (v).

Rôzne derogačné možnosti je možné aplikovať i kumulatívne. Napr. pokiaľ v súvislosti s výrazne zmeneným vodným útvarom nie je reálne ani plnenie zmiernených ekologických kritérií k termínu, je možné aplikovať – pokiaľ jeho právne podmienky existujú - i derogácie podľa článku 4 bodu (4) a (5).

(b) Všeobecné podmienky uplatnenia. Odstavce (8) a (9) článku 4 RSV podmieňujú uplatnenie vyššie uvedených možností derogácie plnením nasledovných všeobecných podmienok:

- derogácia nemôže zabrániť alebo trvalo ohroziť plnenie environmentálnych cieľov RSV v súvislosti s inými vodnými útvarmi patriacimi do totožného povodia;

- je v súlade s plnením ostatných environmentálnych právnych predpisov spoločenstva, ako aj

- stupeň ochrany, ktorý bol zabezpečený právom spoločenstva pred nástupom RSV do platnosti, sa nemôže znížiť.

(c) Výrazne zmenené a umelé vodné útvary (článok 4, odsek (3)). Ako sme spomínali, rámcová smernica umožňuje, aby niektoré vodné útvary boli považované za výrazne zmenené alebo umelé a aby plnili miernejšie ekologické ciele, než prirodzené vodné útvary. Obe kategórie umožňujú zachovanie existujúcich významných infraštrukturálnych zásahov slúžiacich pre antropické aktivity, a zároveň predpisujú zlepšenie súčasnej kvality vody. Ich vytýčenie nie je povinné: v súvislosti s daným vodným útvarom si členské štáty môžu kedykoľvek vybrať stav „prirodzeného vodného útvaru“, čo je spojené s významnejším záväzkom na konanie.

Výrazne zmenený vodný útvar, umelý vodný útvar: za výrazne zmenený môžeme označiť taký útvar povrchovej vody, ktorého charakter je v dôsledku fyzikálnych zmien vyplývajúcich z antropickej činnosti podstatne zmenený (článok 2, bod 9). Za umelý sa považuje útvar povrchovej vody vytvorený antropickou činnosťou (článok 2, bod 8)[6].

Podmienky vyznačenia:[7] ako podmienky vyznačenia výrazne zmenených vodných útvarov sú v RSV stanovené početné konjunktívne podmienky. Tieto podmienky je možné rozdeliť podľa nasledovného:

- fyzikálne charakteristiky vodného útvaru boli zmenené antropickými zásahmi;

- činnosti súvisiace so zadržaním vody, teda zásobovanie pitnou vodou, produkcia energie, zavlažovanie;

- riečna regulácia, protipovodňová ochrana, regionálne vodné hospodárstvo;

(iii) vytvorenie dobrého ekologického stavu vo vodnom útvare vyžaduje (ďalšie) zmeny, ktoré by mali negatívny vplyv na:

(ii) pokračovanie vo vyššie uvedenom užívaní nemá – v dôsledku technickej nerealizovateľnosti, respektíve nepomerných nákladov – takú alternatívu, ktorá by sa z environmentálneho hľadiska považovala za podstatne lepšie riešenie.

Proces vyznačenia: proces vyznačenia je prepojený so všeobecným implementačným harmonogramom rámcovej smernice (viď bod III.4.3 (a) hore). Hoci podrobné objasnenie procesu vyznačenia nie je predmetom tejto časti[8], je potrebné z hľadiska právneho sporu zvýrazniť niekoľko významných faktov.

Dočasné vyznačenie výrazne zmenených a umelých vodných útvarov bolo v rámci prieskumu charakteristík oblastí povodí uskutočnené. Dočasné vyznačenie je však založené iba na predbežnej charakteristike (i) hydromorfologických charakteristík. Teda členské štáty zatiaľ nemuseli preskúmať otázku toho, ktoré opatrenia sú potrebné pre dosiahnutie (iii) dobrého stavu, alebo či ozaj neexistuje (iv) technicky a hospodársky realizovateľná, environmentálne priaznivejšia alternatíva súčasného riešenia.

Environmentálne ciele v súvislosti s výrazne zmenenými a umelými vodnými útvarmi: environmentálne ciele sú nasledovné:

- ochrana a zlepšenie všetkých zmenených vodných útvarov s cieľom dosiahnutia dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu do roku 2015. Vyznačenie neznamená neoslobodenie od predpisov vzťahujúcich sa na chemický stav a na chránené územia.

(d) Predĺženie termínu plnenia (článok 4, odsek (4)). Rámcová smernica o vode za určitých podmienok umožňuje odloženie termínu na dosiahnutie dobrého stavu vody, respektíve dobrého ekologického potenciálu, ktorý je stanovený na rok 2015.

Podmienky predĺženia termínu: cieľom predĺženia termínu môže byť iba postupné (etapovité) dosiahnutie cieľov a nie prolongácia úlohy. Základnou podmienkou je, že nemôže viesť k zhoršeniu stavu vody. Predĺženie termínu je založené na nasledovných príčinách:

(i) technická realizovateľnosť: zásahy potrebné na zlepšenie stavu vodného útvaru je možné z technického hľadiska vykonať iba v dlhšom časovom období, alebo

(ii) nepomerné náklady: plnenie do termínu by bolo nepomerne nákladné, alebo

(iii) prírodné obmedzenia: exitujúce prírodné pomery neumožňujú zlepšenie stavu vodného útvaru do stanoveného termínu.

Dĺžka predĺženia termínu: termín je možné maximálne predĺžiť o dve obdobia vodohospodárskeho plánu povodia (o 2x6 rokov), s výnimkou prípadu, keď prírodné podmienky umožňujú dlhšiu realizáciu.

Environmentálne ciele: existujúce environmentálne ciele sú nezmenené, teda hlavne ani predĺžená doba plnenia nemôže viesť k zhoršeniu stavu vody.

(e) Stanovenie miernejších environmentálnych cieľov (článok 4, odsek (5)). Za určitých okolností RSV umožňuje okrem vyššie uvedených odchýlok (c) a (d), aby si členské štáty pre dobrý ekologický stav, respektíve dobrý ekologický potenciál v prípade niektorých – ktoré sú pod výraznou antropickou záťažou – vodných útvarov stanovili miernejšie environmentálne ciele, než sú štandardné. Dispozícia spomínanej derogácie je pomerne otvorená, jej podmienky sú podobné, ako v prípade výrazne zmeneného vodného útvaru.

Konjunktívne podmienky vytýčenia miernejších environmentálnych cieľov sú nasledovné:

(i) výrazný antropický vplyv: spomínaný vodný útvar je v dôsledku antropickej činnosti pod takým antropickým vplyvom, alebo jej prírodné podmienky sú také, že dosiahnutie environmentálnych cieľov je nerealizovateľné alebo je nepomerne nákladné;

(ii) environmentálne a spoločenské požiadavky: spomínaná antropická činnosť slúži environmentálnym alebo spoločensko-hospodárskym cieľom;

(iii) absencia alternatívy: vyššie uvedené ciele nie je možné dosiahnuť iným, environmentálne podstatne priaznivejším spôsobom, ktorý nie je nepomerne nákladný.

Environmentálne ciele: environmentálne ciele je potrebné stanoviť s čo najmenšou odchýlkou od dobrého stavu respektíve od dobrého ekologického potenciálu. Teda

- pre podzemnú vodu – dosiahnutie najvyššieho ekologického a chemického stavu s ohľadom na nevyhnutné obmedzenia vyplývajúce z charakteru spomenutej antropickej činnosti;

- pre podzemnú vodu – čo najmenšie odchýlenie sa od dobrého stavu s ohľadom na nevyhnutné obmedzenia vyplývajúce z charakteru spomenutej antropickej činnosti;

- zabránenie zhoršenia stavu s ohľadom na všetky spomínané vodné útvary.

(f) Dočasné odchýlenie sa od plnenia environmentálnych cieľov (článok 4, odsek (6)). Článok 4 odsek (6) je doplňujúcim predpisom. Umožňuje dočasné odchýlenie sa od environmentálnych cieľov, pokiaľ to vyplýva z príčin, ktoré sú mimo dosahu členského štátu.

(i) príčiny odchýlenia: mimoriadne alebo logicky nepredvídateľné prírodné podmienky (napr. suché obdobie alebo povodeň), ďalej logicky nepredvídateľná havária;

- členský štát urobí všetko v záujme zabránenia zhoršenia stavu dotknutého vodného útvaru tak, že neohrozuje dosiahnutie cieľov RSV z pohľadu iných vodných útvarov; ďalej vykoná obnovenie kvality vody dotknutého vodného útvaru;

- opatrenia, ktoré sa majú vykonávať za mimoriadnych okolností, neohrozia obnovenie kvality vodného útvaru;

- členský štát vykoná všetky opatrenia v záujme čo najskoršieho obnovenia stavu vodného útvaru.

Environmentálne ciele: derogácia sa netýka základných environmentálnych cieľov. Po uplynutí mimoriadnej situácie je potrebné sa vrátiť k programu dosiahnutia či zachovania dobrého stavu respektíve dobrého ekologického potenciálu.

(g) Trvalé odchýlenie sa od environmentálnych cieľov v súvislosti s novými investíciami (článok 4, odsek (7)). Vyššie uvedené (c)-(e) body – teda článok 4, odseky (3)-(5) RSV – stanovujú možnosti odchýlenia sa s ohľadom na už existujúce antropické zásahy respektíve existujúce prírodné podmienky.

V porovnaní s tým, článok 4 odstavec (7) stanovuje podmienky realizácie nových investícií vyvolávajúcich zhoršenie stavu vody, a ktoré sú spojené s fyzickými zásahmi. Medzi charakteristiky derogácie podľa článku 4 odseku (7) patrí, že

- jej ustanovenia majú všeobecnú platnosť, je potrebné ich aplikovať v súvislosti s každou investíciou, aj pokiaľ sú dotknuté vodné útvary vyznačené ako výrazne zmenené alebo umelé;

- spomedzi derogácií jedine tento umožňuje trvalé zhoršenie stavu vôd (jeho podmienky sú náležite pomerne prísne);

- na rozdiel od derogácií podľa bodov (d)-(f), neoslobodzuje od termínového plnenia predpisov vzťahujúcich sa na chránené územia, čo logicky znamená obmedzenie aplikovateľnosti článku 4 odseku (7).

Okruh relevantných investícií: článok 4 odseku (7) rozlišuje špeciálny a všeobecný typ odchýlenia sa od environmentálnych cieľov: (i) zhoršenie „veľmi dobrého stavu“ povrchovej vody na „dobrý stav“ v dôsledku novej, trvale udržateľnej antropickej činnosti, respektíve väčšinou (ii) zanedbanie realizácie dobrého stavu – respektíve dobrého ekologického potenciálu – povrchovej a podzemnej vody, respektíve zabránenie zhoršenia stavu v dôsledku zásahu vykonaného vo fyzikálnych charakteristikách povrchovej vody, respektíve v hladine útvaru podzemnej vody. S ohľadom na veľmi úzky okruh aplikovateľnosti bodu (i), sa nižšie budeme zaoberať iba podmienkami všeobecnej derogácie vzťahujúcej sa na povrchového vodné útvary podľa bodu (ii).

- mimoriadne imperatívne príčiny verejných záujmov (imperative reasons of overriding public interest); alebo/a

- také výhody spojené s ľudským zdravím, ľudskou bezpečnosťou respektíve s trvale udržateľným rozvojom, ktoré prevyšujú výhody spojené s dosiahnutím dobrého stavu daných vodných útvarov;

(ii) absencia alternatívy: výhodné ciele spojené s investíciou nie je možné realizovať

takým spôsobom, aký by z environmentálneho hľadiska znamenal podstatne priaznivejšie environmentálne riešenie.

Environmentálne ciele: členské štáty musia zabezpečiť čo najminimálnejšie odchýlenie sa od inak smerodajných environmentálnych cieľov.

(h) Výrazne zmenený vodný útvar verzus nová investícia. Zvýšený význam v súvislosti s objasnením vyššie uvedených derogačných možností majú z hľadiska dotknutého úseku Dunaja hlavne dve relevantné kategórie, teda prísne oddelenie výrazne zmeneného respektíve umelého vodného útvaru podľa bodu (c) a novej investície podľa bodu (g). Jeho význam sa z časti ukrýva v tom, že kým Szigetköz a Žitný ostrov, ako aj úsek medzi Sapom a vyústením Ipľa boli vyznačené ako dočasne výrazne zmenené vodné útvary, tak úseky pod vyústením Ipľa neboli. Na druhej strane, body (ii)-(iii) odstavca (a) článku 4 RSV medzi legitímnymi príčinami miernejších environmentálnych cieľov vyslovene spomínajú plavbu a využitie vodnej energie. Keby členské štáty mali z dôvodu budúcej plánovanej investície možnosť označiť jednotlivé územia za „výrazne zmenené“ odvolávajúc na záujmy plavby, respektíve produkcie energie, tak by sa – s ohľadom na to, že derogačné podmienky bodu (g) sú prísnejšie - výrazne zvýšila možnosť na realizáciu podložených zásahov.

Predbežný prieskum vodných útvarov podľa prílohy II RSV sa musí uskutočniť v súlade s existujúcou situáciou do konca roku 2004. Z gramatického, obsahového výkladu RSV, ako aj zo súhrnu vydaného v spojitosti s CIS 4 vyplýva, že za „výrazne zmenené“ sú považované vodné útvary, ktoré sú z morfologického hľadiska už ozaj zmenené, a od nich je potrebné oddeliť plánované nové zmeny[9].

(a) Harmonogram. Stanovenie environmentálnych cieľov sa musí uskutočniť podľa harmonogramu definovaného v RSV. Teda do 22. decembra musia všetky členské štáty urobiť prieskum charakteristík vodných útvarov nachádzajúcich sa na ich území, stav vody musí byť od decembra 2006 priebežne monitorovaný, a prihliadnuc (i) na tieto výsledky musia do 22. decembra 2008 zverejniť prvú verziu vodohospodárskeho plánu povodia, ktorá má obsahovať aj environmentálne ciele. Definitívne environmentálne ciele musí stanoviť definitívna verzia vodohospodárskeho plánu povodia, ktorá má byť vydaná v decembri 2009. Kontrola environmentálnych cieľov môže byť aktuálna v rámci prvej revízie vodohospodárskeho plánu povodia v roku 2015.

(b) Účasť verejnosti. Rámcová smernica o vode zakladá stanovovanie environmentálnych cieľov na konzultáciách so širokou verejnosťou. Mimoriadny význam to má v prípade takého odchýlenia (derogácie) od dobrého stavu, kde je v širokom kruhu možné zohľadniť spoločensko-hospodárske úvahy. Konzultačný harmonogram súvisiaci s vodohospodárskym plánom povodia stanovujúcim environmentálne ciele je nasledovný:

- 22. december 2006: verejná konzultácia o pracovnom programe vypracovania vodohospodárskych plánov povodia (článok 14, bod (a));

- 22. december 2007: konzultácia o zistených významných vodohospodárskych problémoch povodia (článok 14, bod (b));

- 22. december 2008: konzultácia o návrhu vodohospodárskeho plánu povodia (článok 14, bod (c)).

Pre verejnosť je potrebné po jednotlivých termínoch uverejnenia zabezpečiť aspoň šesť mesiacov na písomné pripomienkovanie dokumentu, ktorý je predmetom konzultácie. Je potrebné zabezpečiť prístup k východiskovým pozaďovým dokumentom a informáciám (viď ešte kapitolu VII.2.4 dole).

(c) Medzinárodná spolupráca. Rámcová smernica o vode predpisuje v súvislosti s úlohami povodí, ktoré sú rozdelené hranicami, úzku spoluprácu dotknutých členských štátov. Spolupráca nie je len bilaterálnou otázkou, realizácia environmentálnych cieľov RSV je považovaná za úlohu spoločenstva (bod (14) preambuly). V súlade s tým, v záujme efektívnejšej spolupráce členských štátov, sa vypracovania potrebných programov opatrení zúčastní aj, na požiadanie členských štátov, Európska komisia. Pokiaľ sa strany v súvislosti so stanovením environmentálnych cieľov nedokážu dohodnúť, so svojimi problémami respektíve so súvisiacimi návrhmi sa môže aj Maďarská republika, aj Slovenská republika obrátiť na Komisiu. Na pohľadávku musí Komisia odpovedať do šiestich mesiacov (článok 12).

(a) Environmentálne ciele sú podľa Rámcovej smernice o vode základnými cieľmi politiky spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ich požiadavky sa musia objaviť aj v ostatných politikách spoločenstva, teda hlavne v energetickej politike, dopravnej politike, poľnohospodárskej politike, rybárskej politike, v politike územného rozvoja a rozvoja turizmu.

(b) Minimálnym kvalitatívnym cieľom je v prípade jednotlivých vodných útvarov dosiahnutie aspoň dobrého stavu, respektíve zachovanie existujúceho dobrého stavu. Dobrý stav nie je abstraktným cieľom, ale je stavom, ktorý sa má merať v zrkadle ekologických, hydrologických a chemických parametrov stanovených v prílohe V RSV. Termínom dosiahnutia dobrého stavu je – podľa hlavného predpisu – koniec roka 2015.

(c) Rámcová smernica o vode umožňuje viaceré výnimky záväzku dosiahnutia dobrého stavu do daného termínu. Uplatnenie všetkých výnimiek je podmienené všeobecnými a špecifickými podmienkami právnych predpisov; uplatnenie výnimky, jej príčiny, spolu so súvisiacim programom opatrení stanovuje vodohospodársky plán povodia.

(d) Členské štáty musia pri stanovovaní konkrétnych environmentálnych cieľov zohľadniť požiadavky dotknutých chránených území na vodu, teda hlavne ochranu území Natura 2000, respektíve súčasných a budúcich vodných zdrojov.

(e) Stanovenie environmentálnych cieľov musí byť ukončené do termínu, ktorý definuje Rámcová smernica o vode. Do procesu musí byť zapojená aj dotknutá verejnosť. V prípade problému, ktorý sa vyskytne v priebehu rokovaní, môže ktorýkoľvek členský štát požiadať o intervenciu Európskej komisie.

III.3 Environmentálne ciele na základe environmentálnych predpisov spoločenstva

(a) Absolútna priorita cieľov ochrany. Právne predpisy spoločenstva o vodách chcú vytvoriť rámce zosúladenej realizácie viacerých súvisiacich, respektíve súperiacich spoločenských, ekologických, hospodárskych, atď. cieľov. Naproti tomu, environmentálne predpisy spoločenstva v oblasti územnej ochrany – teda smernice o vtákoch a ochrane biotopov – uprednostňujú z hľadiska dotknutých oblastí jediný podstatný cieľ: vytvorenie priaznivej situácie ochrany prírody pred ostatnými možnými cieľmi. Smernice spájajú posúdenie situácie ochrany – teda rozhodnutia toho, či je vytýčenie oblastí potrebné, v akej miere musia byť chránené – s objektívnymi ornitologickými a ekologickými kritériami. Následkom toho sú rozhodovacie možnosti členských štátov – i ostatných dotknutých – v súvislosti s vytýčením environmentálnych cieľov pomerne obmedzené.

(b) Systém environmentálnych cieľov. Ciele ochrany sa môžu vysvetľovať v dvoch paralelných rovinách:

(i) ochrana spoločného európskeho dedičstva: ochrana území vytýčených na základe dvoch spomenutých smerníc nie je výhradne národnou úlohou. Keďže právo spoločenstva označuje sieť Natura 2000 ako „spoločné európske dedičstvo“, právo spoločenstva ustanovuje práva a povinnosti spoločenstva v záujme ochrany týchto území na úkor autonómie členských štátov;

(ii) povinnosti členských štátov z hľadiska vytýčenia a ochrany území Natura 2000: povinnosťou – teda relevantným environmentálnym cieľom – členských štátov z hľadiska jednotlivých území je vytýčenie, ako aj právna a obsahová ochrana území.

(c) Obmedzenia rozhodovacej právomoci členských štátov. Po predstavení základných princípov, prvoradým cieľom nasledujúcej analýzy je odhalenie toho, akým rozhodovacím právom disponujú členské štáty v priebehu vytýčenia a stanovenia úrovne ochrany území Natura 2000. Konkrétnejšie: či má Slovenská alebo Maďarská republika možnosť vytýčiť územia Natura 2000, respektíve zohľadniť plánované rozšírenie, modifikáciu, atď. investície do vodného diela v priebehu stanovovania konkrétnych opatrení ochrany. Obmedzenia rozhodovacej právomoci členských štátov v súvislosti so spätným vyradením území Natura 2000 rozoberáme v kapitole V.

(a) Cieľ vytýčenia: cieľom vytýčenia území je dosiahnutie takej jednotnej, koherentnej siete ochrany prírody, ktorá garantuje priaznivejšiu environmentálnu situáciu biotopov a druhov s významom pre spoločenstvo[10].

(b) Aspekty vytýčenia, rozhodovacie právo členských štátov: aspektmi vytýčenia v zrkadle vyššie uvedených faktov môžu byť jedine ochranárske zámery, ktoré – podľa nižšie uvedeného – výrazne obmedzujú rozhodovacie právo členských štátov:

(i) základom vytýčenia sú objektívne ornitologické požiadavky stanovené v článku 4 odseky (1) a (2) smernice o ochrane vtákov respektíve ekologické kritériá sformulované v prílohe III smernice o ochrane biotopov[11]. V priebehu prieskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť prioritným druhom a biotopom vyznačeným v prílohách smerníc;

(ii) z toho vyplýva, že rozhodovacie právo členských štátov v priebehu prieskumu a zisťovania rozlohy území sa vzťahuje iba na to, aby boli ciele vytýčenia čo najviac splnené, teda aby bola zabezpečená dostatočná diverzita, rozloha biotopov, regenerácia druhov, atď.[12]. Musia byť vytýčené všetky tie územia, ktoré môžu byť potrebné z hľadiska ochrany dotknutých druhov a biotopov[13].

(iii) hospodárske, sociálne, rekreačné, atď. zámery nemôžu v priebehu vytyčovania zohrať žiadnu úlohu, napriek tomu, že na tieto záujmy sa odvoláva i smernica o ochrane vtákov (článok 2) i smernica o ochrane biotopov (článok 3, odsek (3)). Konzekventné rozhodnutie Európskeho súdu upozornilo na to, že právny odkaz na hospodárske a sociálne záujmy v systéme smerníc neznamená samostatnú derogáciu, praktický význam z hľadiska vytýčenia nemá[14];

(iv) z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ v prípade daného územia existujú environmentálne požiadavky odôvodňujúce vytýčenie, nie je možné ustúpiť od vytýčenia z hospodárskych, spoločenských, atď. príčin ani vtedy, keby tieto legitímne, závažné dôvody indikovali neskoršie spätné vyradenie územia[15].

(d) Dôsledky zanedbania vytýčenia: povinnosť vytýčenia má absolútnu platnosť. Zanedbanie vytýčenia neoslobodzuje členský štát od jeho záväzku, podľa ktorého má vykonať meritórne opatrenia predpísané v smerniciach v záujme faktickej ochrany územia[16].

Ako sme spomínali (IV.3.2, bod (ii)), článok 5 smernice o ochrane biotopov umožňuje vytýčenie území Natura 2000 aktom spoločenstva – spôsobom silne obmedzujúcim suverenitu členského štátu z hľadiska využívania územia – aj v tom prípade, ak jeho vytýčenie členský štát zanedbá (o vytýčení sa na základe návrhu Komisie rozhodnú členské štáty jednohlasne)[17].

Cieľom opatrení súvisiacich s územiami Natura 2000 je zachovanie respektíve napravenie priaznivej situácie ochrany prírody dotknutých druhov a biotopov. V súlade s tým je potrebné sa postarať o vyhovujúcu právnu a meritórnu ochranu území (článok 6, odseky (1)-(2) smernice o ochrane biotopov).

(a) Právna ochrana: základom právnej ochrany je vytýčenie území vo vyhovujúcej forme. Akt vytýčenia musí v každom prípade znamenať vytvorenie vtáčích území a osobitných chránených území. Iné označenie spomínaných plôch je samo o sebe nepostačujúce – napr. stav ochrany podľa národného práva alebo vlastníctvo štátu – aj vtedy, pokiaľ zrealizuje očakávanú obsahovú ochranu, znemožní totiž vytvorenie koherentnej siete Natura 2000 na úrovni spoločenstva[18].

(b) Meritórne ochranné opatrenia: povinné ochranné opatrenia sú dvojakého smeru. Na jednej strane musia zabrániť výraznému narúšaniu respektíve zhoršeniu stavu biotopov respektíve druhov, na druhej strane musia vykonať opatrenia potrebné pre obnovenie priaznivej situácie ochrany prírody. Pre jednotlivé územia je potrebné podľa potreby zostaviť plány manažmentu. Hoci opatrenia musia byť v podstate stanovené v zrkadle ekologických požiadaviek druhov a biotopov, je potrebné zohľadniť relevantné hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky, ako aj miestne a regionálne osobitosti.

Ochranné opatrenia sa majú aplikovať nie len na danom území, ale v zemepisných rozmeroch, ktoré vyžaduje ochrana územia. S ohľadom na spoločnú povinnosť členských štátov chrániť územia Natura 2000, vyššie uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na postoj ďalších členských štátov, teda typicky z pohľadu vôd alebo vodných biotopov aj na protiprúdny/vypúšťajúci členský štát.

V rámci právnych a meritórnych opatrení je potrebné sa postarať o prísnejšiu ochranu prioritných druhov a biotopov.

(a) Ciele ochrany majú v súvislosti s územiami siete Natura 2000, ktoré vytvárajú environmentálny systém spoločenstva, prvenstvo pred všetkými ostatnými súperiacimi cieľmi.

(b) Sieť Natura 2000 je súčasťou spoločného prírodného dedičstva Európy, ochrana jednotlivých území, ako aj ochrana integrity siete je spoločnou povinnosťou členských štátov.

(c) Z priority cieľov ochrany vyplýva, že rozhodovacie právo členských štátov je silne obmedzené pri vytyčovaní území, ako aj pri stanovení stupňa ochrany území.

(d) Musia sa teda vyznačiť všetky tie územia, ktoré môžu byť potrebné z hľadiska ochrany dotknutých druhov a biotopov. Hospodárske, sociálne, rekreačné, atď. zámery – teda produkcia vodnej energie, plavba – nemôžu pri vytyčovaní území zohrávať žiadnu úlohu. Inými slovami, pokiaľ v prípade daného územia existujú environmentálne požiadavky odôvodňujúce vytýčenie, nie je možné ustúpiť od vytýčenia z hospodárskych, spoločenských, atď. príčin ani vtedy, keby tieto legitimné, závažné dôvody indikovali neskoršie spätné vyradenie územia.

(e) Členské štáty musia zabezpečiť primeranú právnu a meritórnu ochranu území. Primeraná právna ochrana predpokladá vyhlásenie za územie Natura 2000. Meritórne ochranné opatrenia sa musia stanoviť zásadne v zrkadle ekologických požiadaviek druhov a biotopov. Ochranné opatrenia sa majú aplikovať nie len na danom území, ale v zemepisných rozmeroch, ktoré vyžaduje ochrana územia.

(f) Meritórna ochrana území vyžadovaná právom spoločenstva na jednej strane znamená zákaz rušenia respektíve poškodzovania územia. V súvislosti s danou plochou je možné povoliť iba také antropické využitia a rušenia, ktoré neohrozujú neporušenosť ekologických funkcií územia. Na druhej strane, členské štáty sú popri zabránení rušenia a poškodzovania povinné vykonať aj všetky potrebné opatrenia pre dosiahnutie dobrého stavu ochrany prírody územia.

IV. Záväzok členských štátov na konanie na základe environmentálneho práva spoločenstva

IV.3 Záväzok na konanie na základe environmentálnych predpisov spoločenstva

V predchádzajúcej kapitole sme preskúmali, aké sú tie environmentálne ciele predpísané právom spoločenstva, ktoré majú členské štáty realizovať v súvislosti s investíciou vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros.

Cieľom tejto kapitoly je stručné predstavenie toho, akými činnými, v danom prípade aktívnymi zásahovými povinnosťami sú členské štáty zaťažené – v rámci právnych obmedzení uvedených v kapitole VI - v záujme realizácie environmentálnych cieľov.

Konkrétny záväzok na konanie je na základe danej právnej oblasti výrazne odlišný. Kým Rámcová smernica o vode členským štátom predpisuje – s ohľadom na zložitý systém environmentálnych cieľov – široké záväzky na plánovanie, monitoring a zásahy, tak environmentálny režim spoločenstva v zrkadle pasívnych cieľov a priorít ochrany považuje zásahy členských štátov za potrebné v užšom okruhu.

(a) Prvoradý záväzok na konanie: realizácia environmentálnych cieľov. Prvoradým záväzkom členských štátov na konanie a zásahy je na základe Rámcovej smernice o vode realizácia meritórnych environmentálnych cieľov stanovených pre vodné útvary (článok 4, odsek (1)). Opatrenia, ktoré môžu prísť do reči, nemajú uzavretý zoznam, avšak každopádne obsahujú:

- tie opatrenia smerujúce k ochrane, zlepšeniu a v danom prípade obnoveniu vodných útvarov, ktoré sú potrebné pre realizáciu vytýčených environmentálnych cieľov;

(b) Derogácie verzus záväzok na konanie. Je potrebné zdôrazniť, že uplatnenie derogačných možností podľa vyššie uvedeného bodu IV.2.3 nesplnomocňuje na nekonanie. Naopak: pre všetky derogácie je potrebné stanoviť environmentálny cieľ, ktorý sa má realizovať, ktorým, v prípade výrazne zmeneného alebo umelého vodného útvaru, je stanovenie ekologického potenciálu, dobrého chemického stavu (článok 4, odsek (3)) a miernejších environmentálnych cieľov (článok 4, odsek (5)), ďalej v prípade derogácie v súvislosti s novou investíciu (článok 4, odsek (7)) je to potrebné minimálne odchýlenie sa od inak smerodajných kvalitatívnych parametrov. Tieto zmenené environmentálne ciele prirodzene musia byť spojené s opatreniami prinášajúcimi primerané zásahy.

Konkrétne kroky realizácie environmentálnych cieľov sa musia stanoviť vo vodohospodárskom pláne povodia, respektíve v súvisiacom programe opatrení s ohľadom na výsledky už spomínaného prieskumu stavu, programu monitoringu a konzultácií spomínaných v bode (b) kapitoly III.2.4. Prijatie vodohospodárskeho plánu povodia a programu opatrení je spojené so všeobecným realizačným harmonogramom Rámcovej smernice o vode. Teda oba je potrebné prijať do 22. decembra 2009 po potrebnej verejnej a medzinárodnej konzultácii, realizáciu programu opatrení je potrebné zahájiť najneskôr do 22. decembra 2012 (viď detailnejšie III.2.4 hore).

Charakter a rozsah konkrétnych záväzkov na konanie na dotknutom úseku Dunaja je možné stanoviť až po určení environmentálnych cieľov. Bez prejudikovania cieľov je však možné konštatovať, že je potrebné vytvoriť environmentálnu kompatibilitu všetkých využití už existujúcich a prevádzkovaných objektov, teda produkcie energie, plavby a protipovodňovej ochrany, ako aj objektov respektíve ich prevádzkovania.

(a) Prvoradým záväzkom členských štátov na konanie, zásahy je na základe Rámcovej smernice o vode meritórna realizácia environmentálnych cieľov stanovených pre vodné útvary.

(b) Uplatnenie derogačných možností podľa článku 4, odsekov (3)-(7) nesplnomocňuje na nekonanie. Pre všetky derogácie je potrebné stanoviť environmentálny cieľ, ktorý sa má realizovať, ako aj nástroje realizácie.

(c) Konkrétne kroky realizácie environmentálnych cieľov – ktoré boli spoločne stanovené v priebehu usporiadania právneho sporu – sa musia stanoviť vo vodohospodárskom pláne povodia, respektíve v súvisiacom programe opatrení v zrkadle výsledkov prieskumu stavu, programu monitoringu, verejných a medzinárodných konzultácií do 22. decembra 2009.

(d) Realizáciu právnych a osobitných opatrení týkajúcich sa všetkých konkrétnych zásahov úseku Dunaja dotknutého právnym sporom je potrebné zahájiť do 22. decembra 2012.

(e) V rámci vyššie spomenutého programu opatrení je potrebné vytvoriť environmentálnu kompatibilitu všetkých využití už existujúcich a prevádzkovaných objektov, teda produkcie energie, plavby a protipovodňovej ochrany, ako aj objektov respektíve ich prevádzkovania.

IV.3 Záväzok na konanie na základe environmentálnych predpisov spoločenstva

Ako sme to už spomínali v súvislosti s územiami Natura 2000, funkcia ochrany má prvenstvo. V súvislosti s vytýčenými územiami je potrebné vykonať primerané právne a meritórne ochranárske opatrenia (viď III.3.3. hore). Tieto opatrenia musia na jednej strane garantovať zachovanie biotopov bez poškodenia a výrazného rušenia (pasívna ochrana), a na druhej strane v určitom prípade vyžadujú aktívny zásah členského štátu. Rámce zákazu rušenia a poškodzovania podrobne analyzuje nižšie uvedená kapitola V.3, v nasledujúcich kapitolách zhrnieme aktívne – manažmentového typu – záväzky členských štátov na konanie.

(a) Ciele manažmentových opatrení: cieľom manažmentových opatrení je zachovanie a obnovenie priaznivej environmentálnej situácie druhov a biotopov, ktoré sa majú chrániť (článok 2, odsek (2) smernice o ochrane biotopov), respektíve zachovanie populácií vtáčích druhov vyhovujúcich ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám (článok 2 smernice o ochrane vtákov).

(b) Typy opatrení: kým smernica o ochrane biotopov stanovuje ochranné opatrenia len všeobecne, smernica o ochrane vtákov predpisuje – okrem vytýčení chránených území – obnovenie biotopov, respektíve vytvorenie nových biotopov (článok 3, odsek (1)).

Článok 6, odsek (1) smernice o ochrane biotopov zhrňuje základné podoby ochranných opatrení nasledovne:

- v prípade potreby: plány manažmentu. Plány manažmentu pre dotknuté územia môžu byť prijaté aj samostatne, aj ako súčasť rozsiahlejších plánov rozvoja.

Opatrenia musia byť vždy stanovené osobitne, v súlade s ekologickými požiadavkami daného územia Natura 2000 na základe existujúcich vedeckých informácií[19]. V priebehu ich stanovovania je potrebné prihliadať na relevantné hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky, ako aj na miestne a regionálne osobitosti.

IV.3.3 Manažmentové záväzky ochrany prírody na dotknutých územiach Natura 2000

Ako sme už spomínali, gabčíkovsko-naďmarošská investícia sa týka rozsiahlej siete Natura 2000. Veľká časť týchto území bola chránená už aj v minulosti, teda v súvislosti s nimi pravdepodobne nebude potrebné prijať nové manažmentové opatrenia. Avšak v spojitosti s novo vytýčenými sui generis plochami Natura 2000 je potrebné stanoviť adekvátne manažmentové opatrenia.

Gabčíkovsko-naďmarošský právny spor sa netýka manažmentových záväzkov ochrany prírody Slovenskej a Maďarskej republiky. Avšak riešenie právneho sporu môže v zrkadle technických riešení, ktoré boli vytvorené s ohľadom na požiadavky ochrany prírody, vyústiť do nutnosti prehodnotenia existujúcich manažmentových opatrení.

(a) Hoci režim ochrany prírody spoločenstva v súvislosti s územiami Natura 2000 v prvom rade predpisuje zákaz rušenia a poškodzovania, v prípade jednotlivých území je potrebné aj prijatie konkrétnych manažmentových opatrení predpisujúcich zásahy.

(b) Cieľom manažmentových opatrení je zachovanie a obnovenie priaznivej environmentálnej situácie druhov a biotopov, respektíve zachovanie populácií vtáčích druhov vyhovujúcich ekologickým, vedeckým a kultúrnym požiadavkám.

(c) Podobu manažmentových opatrení si členské štáty stanovujú – v rámci smernice o ochrane biotopov – slobodne. Obsah opatrení sa musí stanoviť osobitne, v súlade s požiadavkami daného územia Natura 2000, na základe existujúcich vedeckých informácií a s ohľadom na relevantné hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky.

(d) Gabčíkovsko-naďmarošský právny spor sa netýka manažmentových záväzkov ochrany prírody Slovenskej a Maďarskej republiky. Avšak riešenie právneho sporu môže v zrkadle technických riešení, ktoré boli vytvorené s ohľadom na požiadavky ochrany prírody, vyústiť do nutnosti prehodnotenia existujúcich manažmentových opatrení.

V. Obmedzenia zásahov na základe environmentálneho práva spoločenstva

V.2 Obmedzenia zásahov súvisiace s novými investíciami na základe Rámcovej smernice o vode

V.3 Obmedzenia zásahov súvisiace s novými investíciami na základe environmentálnych predpisov spoločenstva

Cieľom tejto kapitoly je odhalenie toho, či je možné z environmentálnych cieľov predstavených v kapitole III – teda zo záväzkov, ktoré sú na jednej strane spojené s dosiahnutím dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, a na druhej strane sú spojené s ochranou území Natura 2000 – vyvodiť také konkrétne obmedzenia zásahov, ktoré vylučujú postavenie jedného alebo viacerých nových stavieb, objektov, atď. na dotknutých úsekoch Dunaja.

Obmedzenia v súvislosti s novými investíciami stanovuje v prvom rade článok 4, odsek (7) Rámcovej smernice o vode, ďalej všeobecné podmienky uplatnenia odchýlok (viď IV.2.3 body (g) a (b)) a predpisy súvisiace so spätným vyradením území Natura 2000 (článok 6, odsek (3) smernice o ochrane biotopov).

V.2 Obmedzenia zásahov súvisiace s novými investíciami na základe Rámcovej smernice o vode

(a) Možnosť odchýlok: ako sme už spomínali, článok 4, odsek (1) Rámcovej smernice o vode predpisuje dosiahnutie

(i) dobrého stavu z hľadiska povrchových vôd alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu – pre výrazne zmenené a umelé vodné útvary,

(iii) a cieľov ochrany vytýčených právnymi predpismi spoločenstva, ktoré tvoria základ v súvislosti s chránenými územiami

Rámcová smernica o vode umožňuje odchýlenie sa od vyššie uvedených environmentálnych cieľov, pokiaľ tie vyhovujú všeobecným požiadavkám obsiahnutým v článku 4, odseky (8)-(9), ako aj mimoriadnym podmienkam stanoveným v spojitosti s derogačnými možnosťami určenými v článku 4, odseky (3)-(7). Predmetom derogácie môže byť:

Mimoriadne derogačné podmienky v súvislosti s novými investíciami stanovuje článok 4, odsek (7). Je potrebné zdôrazniť, že článok 4, odsek (7) neoslobodzuje od plnenia záväzkov súvisiacich s chránenými územiami.

V súlade s tým, dohoda tvoriaca ukončenie právneho sporu môže predpísať iba realizáciu takých nových technických stavieb, objektov, ktorých výstavba a prevádzka:

- nevedie k zhoršeniu stavu vody[20] a nezabraňuje realizácii vytýčených environmentálnych cieľov do stanoveného termínu; alebo

- voda v prípade zhoršenia stavu súčasne vyhovuje všeobecným požiadavkám odstavcov (8)-(9) článku 4 a mimoriadnym podmienkam odseku (7) článku 4 a neohrozuje plnenie požiadaviek súvisiacich s chránenými územiami.

(b) Všeobecné podmienky realizácie investícií vyvolávajúcich zhoršenie stavu vody (článok 4, odseky (8)-(9): investíciu je možné realizovať iba v prípade, pokiaľ uplatnená derogačná možnosť – v našom prípade článok 4, odsek (7):

(a) nevylučuje alebo trvalo neohrozuje plnenie environmentálnych cieľov RSV súvisiacich s inými vodnými útvarmi, ktoré sú súčasťou toho istého povodia;

(b) je v súlade s plnením ostatných environmentálnych právnych predpisov spoločenstva, a ďalej

(c) Mimoriadne podmienky investícií vyvolávajúcich zhoršenie stavu vody (článok 4, odsek (7)): v súvislosti s novými investíciami vyvolávajúcimi zhoršenie stavu vody, a ktoré sú spojené s fyzickými zásahmi, by sme opätovne chceli zvýrazniť osobitosť spomínanej derogácie, ktorá – na rozdiel od ostatných derogácií – neoslobodzuje od plnenia predpisov súvisiacich s chránenými územiami do vytýčeného termínu.

- mimoriadne imperatívne príčiny verejných záujmov (imperative reasons of overriding public interest); alebo/a

- také výhody spojené s ľudským zdravím, ľudskou bezpečnosťou respektíve s udržateľným rozvojom, ktoré prevyšujú výhody spojené s dosiahnutím dobrého stavu daných vodných útvarov;

(ii) absencia alternatívy: výhodné ciele spojené s investíciou nie je možné realizovať

takým spôsobom, aký by z environmentálneho hľadiska znamenal podstatne priaznivejšie environmentálne riešenie.

(i) V súvislosti s príčinami investície, ktoré je potrebné zvážiť, by sme chceli zvýrazniť, že „mimoriadne imperatívne príčiny verejných záujmov“ nemajú jednotný zoznam. Za smerodajné je potrebné považovať, pri absencii samostatnej smernice vydanej v rámci RSV, dokument[22] Európskej Komisie vydaný k totožnému okruhu v súvislosti so smernicou o ochrane biotopov (92/43/ES), podľa ktorého na mimoriadne imperatívnych príčinách verejných záujmov sú založené také investície, ktoré sú dokázateľne nevyhnutne potrebné:

- pre ochranu základných záujmov občanov (zdravie, bezpečnosť, životné prostredie);

- pre realizáciu hospodárskej a sociálnej činnosti spojenej s plnením základných komunálnych záväzkov.

To, či je niektorá z vyššie uvedených príčin ozaj „mimoriadne imperatívna” (overriding), je potrebné v každom projekte preskúmať osobitne, s ohľadom na environmentálne ciele dotknutého vodného útvaru.

„Výhody spojené s ľudským zdravím, ľudskou bezpečnosťou respektíve udržateľným rozvojom” je možné považovať za výkladové rozšírenie „mimoriadne imperatívnych príčin verejných záujmov”. Tieto nešpecifikované výhody je možné zohľadniť iba vtedy, ak presiahnu výhody spojené s dosiahnutím dobrého stavu na dotknutých vodných plochách.

(ii) Pokiaľ je aj existencia mimoriadne imperatívnych príčin verejných záujmov respektíve ostatných výhod preukázateľná, projekt je možné realizovať iba ak neexistuje taká alternatíva, prijateľná z technického alebo hospodárskeho hľadiska, ktorá by bola z environmentálneho hľadiska podstatne priaznivejším riešením.

(d) Chránené územia, ochrana vodných zdrojov: ako sme to viackrát zdôraznili, derogácia podľa článku 4, odsek (7) neoslobodzuje od plnenia požiadaviek súvisiacich s chránenými územiami. Projekt vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros sa priamo týka dvoch typov chránených území: (i) území Natura 2000, ako aj (ii) vodných zdrojov vytýčených podľa článku 7 RSV. RSV v súvislosti s (i) územiami Natura 2000 nestanovuje osobitné záväzky, preto je postačujúce poukázať na konštatovania vyššie uvedenej kapitoly IV.3.3. Oproti tomu, článok 7, odsek (3) RSV v súvislosti s (ii) vodnými zdrojmi so všeobecnou platnosťou stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť potrebnú ochranu dotknutých vodných útvarov s cieľom zabránenia zhoršenia kvality, čím sa znižuje potreba čistenia pitnej vody.

V.3 Obmedzenia zásahov súvisiace s novými investíciami na základe environmentálnych predpisov spoločenstva

V.3.1 Sieť Natura 2000 ako obmedzenie investícií poškodzujúcich životné prostredie

(a) Prvenstvo záujmov ochrany prírody, možnosť spätného vyradenia: ako sme už vyššie spomínali, smernice o ochrane vtákov a o ochrane biotopov v súvislosti s územiami Natura 2000 uprednostňujú vytvorenie priaznivej environmentálnej situácie pred ostatnými cieľmi prichádzajúcimi do úvahy. V záujme toho – bez ohľadu na spoločenské a hospodárske záujmy –, všetky biotopy vyhovujúce základným ornitologickým a ekologickým požiadavkám musia byť vyznačené za vtáčie územie alebo za osobitne chránené územie. V súvislosti s vyznačenými územiami je potrebné zabezpečiť právnu i meritórnu ochranu. Posledne spomínaný zahŕňa zákaz výrazného rušenia, poškodzovania, výstavby, atď.

Ochranu spomínaných oblastí je možné – v súvislosti s oboma smernicami – zrušiť konaním uvedeným v článku 6, odseky (3)-(4) RSV pri existencii podmienok, ktoré sú v nich obsiahnuté. Možnosť spätného vyradenia nemá všeobecnú platnosť, od cieľov ochrany územia je možné – v odôvodnenej minimálnej miere - ustúpiť výhradne v záujme realizácie určitých investícií a projektov verejného záujmu, v zrkadle výsledkov vyšetrovacieho procesu ustanoveného v smernici. Teda právna možnosť spätného vyradenia vo všeobecnosti vytvára možnosť realizácie daného malého zásahu s malým vplyvom, a nie zrušenie komplexnej siete chránených území.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohoda tvoriaca ukončenie právneho sporu môže predpísať iba realizáciu takých nových technických stavieb, objektov, ktorých výstavba a prevádzka:

- nevyvolá poškodenie alebo výrazné rušenie vytýčených území Natura 2000, alebo

- tie dotknuté územia, v súvislosti ktorých nie je možné predísť poškodeniu a rušeniu, budú spätné vyradené. Logicky, nie je možné zrealizovať také investície vyvolávajúce poškodenia a rušenie území Natura 2000, ktoré nespĺňajú podmienky spätného vyradenia.

(b) Zákaz poškodzovania a rušenia v spojitosti s inými členskými štátmi: zo spoločnej zodpovednosti za sieť Natura 2000 (viď bod IV.3.2, hore) vyplýva, že zákaz poškodzovania neplatí iba v spojitosti s územiami nachádzajúcimi sa na území členského štátu, ale aj v spojitosti so všetkými vtáčími územiami a osobitnými chránenými územiami nachádzajúcimi sa na území iného členského štátu, ktorých stav môže svojimi aktivitami ovplyvniť.

V súlade s tým sa strany musia zdržať všetkých takých jednostranných činností – bez ohľadu na prípadnú bezvýslednosť rokovaní –, ktoré by viedli k poškodeniu alebo rušeniu územia Natura 2000 nachádzajúceho sa na území iného štátu.

V.3.2 Analýza nutnosti spätného vyradenia (článok 6, odsek (3)). Keďže spätné vyradenie je mimoriadnou derogačnou možnosťou odchýlenia sa od environmentálnych cieľov spoločenstva, podmienky jeho uplatnenia sú stanovené explicitne. Pri výklade podmienok je potrebné postupovať v súlade s teóriou práva Európskej komisie respektíve s pokynmi Komisie[23].

(a) Okruh relevantných projekty, plánov: analýza spätného vyradenia je potrebná v súvislosti s tými (i) projektmi (investíciami), ktoré (ii) nie sú priamo prepojené alebo nie sú potrebné pre manažment vytýčených území a (iii) ktoré – samostatne alebo spolu s inými projektmi, plánmi –môžu mať výrazný vplyv na vytýčené územia s ohľadom na ich ciele ochrany.

(i) definícia „projektu“, „plánu“: hoci smernica o ochrane biotopov nedefinuje pojmy projekt a plán, v tomto ohľade je potrebné postupovať so zreteľom na definície relevantných právnych predpisov spoločenstva – teda smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (85/337/EHS) a smernice o strategickom posudzovaní vplyvov (2001/42/ES) –, avšak v určitom prípade je smernica o ochrane biotopov objasniteľná širšie (viď bod VII.5.1 (c), hore)[24];

(ii) súvislosť projektu, plánu s územiami Natura 2000: do okruhu, ktorý sa má preskúmať, patria tie investície alebo plány, respektíve tie ich časti, ktoré nie sú priamo spojené, respektíve nie sú potrebné pre ochranársky manažment územia, teda tie, ktoré nemajú ochranársky cieľ. Je potrebné zvýrazniť, že aj investícia, plán – v podstate ochranárskeho cieľu – môže mať také súvisiace prvky, ktoré neslúžia cieľom ochrany v užšom zmysle. Tieto prvky projektu sa musia preskúmať samostatne.

Je potrebné zdôrazniť, že pre realizáciu projektov, plánov nevyžadujúcich spätné vyradenie je naďalej potrebné uplatniť opatrenia ochrany podľa odsekov (1) a (2) článku 6.

(iii) posúdenie očakávateľného značného vplyvu: to, či určitý vplyv bude považovaný za „značný“, v každom prípade je potrebné preskúmať s ohľadom na ciele ochrany daného územia a na prírodné osobitosti územia. Za „značné“ sa majú podľa výkladu Súdu považovať tie vplyvy, ktoré narušia realizáciu cieľov ochrany územia[25]. Logicky, vplyvy takých projektov respektíve plánov, pre ktoré stanovuje smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie respektíve smernica o strategickom posudzovaní vplyvov povinnosť posudzovania, sa majú považovať za vplyvy významu a priori.

V súlade s princípom obozretnosti je potrebné preskúmať všetky tie významné vplyvy, ktorých manifestáciu nie je možné vylúčiť („očakávateľný vplyv“). Podľa výkladu Súdu to znamená, že pre úrady je nepochybne, objektívne, vedecky dokázané, že v súvislosti s projektom sa nemôžu vyskytnúť významné vplyvy[26].

Pri posudzovaní vplyvov je potrebné zohľadniť nie len vplyvy osobitných projektov alebo plánov, ale aj kumulatívne vplyvy, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s inými investíciami, plánmi.

(b) Proces analýzy: pokiaľ daný projekt alebo plán môže ovplyvniť integritu akéhokoľvek územia Natura 2000 podľa vyššie uvedených faktov, pred ich schválením je potrebné vykonať analýzu v zrkadle cieľov ochrany územia. V súvislosti s investíciami spadajúcimi spod platnosť smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je potrebné uskutočniť proces posudzovania vplyvov, kým v súvislosti s plánmi a programami je potrebné vykonať – s environmentálnym dôrazom - proces environmentálnej analýzy stanovený smernicou o strategickom posudzovaní vplyvov. Pokiaľ nie je možné uplatniť ani environmentálnu analýzu a ani posudzovanie vplyvov, je potrebné uskutočniť analýzu sui generis v záujme zistenia očakávateľných vplyvov na územie (viď bod VII.5.1, hore).

Pokiaľ na základe záverov analýzy je jednoznačne dokázané, že sa nemôže vyskytnúť negatívny vplyv ohrozujúci neporušenosť územia, úrad disponujúci právomocou môže investíciu respektíve plán schváliť (pod neporušenosťou – integritou územia rozumieme koherenciu ekologickej štruktúry a funkcie územia). V opačnom prípade je potrebné spornú časť územia spätne vyradiť podľa bodu V.3.3.

(a) Základný princíp spätného vyradenia: pokiaľ sa v spojitosti s daným projektom alebo plánom potvrdí, že jeho realizácia má negatívny vplyv na neporušenosť ktoréhokoľvek územia Natura 2000, jeho schválenie sa môže uskutočniť jedine v prípade súčasného splnenia všetkých nasledujúcich podmienok:

(i) projekt vyžaduje daná mimoriadne imperatívna príčina verejných záujmov („imperative reasons of overriding public interest”)[27], vrátane jednotlivých hospodárskych a sociálnych záujmov;

(ii) v spojitosti s investíciou, plánom neexistujú také alternatívy, ktoré lepšie vyhovujú cieľom ochrany území;

(iii) existujú také kompenzačné opatrenia, ktoré umožňujú zabezpečenie koherencie siete Natura 2000. O prijatých kompenzačných opatreniach je potrebné informovať Komisiu.

(b) Spätné vyradenie v prípade prioritných chránených území: pokiaľ sa projekt alebo plán týka prioritného biotopu alebo biotopu prioritného druhu, spätné vyradenie je možné iba vtedy, ak

(iv) jeho odôvodnenie súvisí výhradne s ľudským zdravím, verejnou bezpečnosťou respektíve „prioritne dôležitými výhodami z hľadiska životného prostredia“; alebo

(v) projekt alebo plán slúži podľa skôr vydaného stanoviska Komisie iným imperatívnym príčinám verejných záujmov.

Ad (i), (iv) a (v) mimoriadne imperatívne príčiny verejných záujmov: zníženie stupňa ochrany vytýčených území môže byť založené iba na mimoriadnych spoločenských záujmoch. Tieto záujmy nemajú jednotný zoznam. Smernica medzi nich zaraďuje ochranu ľudského zdravia a verejnej bezpečnosti. Teória práva Súdu za také považuje protipovodňovú ochranu, respektíve ochranu životného prostredia[28]. Mimoriadne imperatívne príčiny verejných záujmov odôvodňujú podľa pokynov Komisie také opatrenia, ktoré sú dokázateľne nevyhnutne potrebné:

- pre ochranu základných záujmov občanov (zdravie, bezpečnosť, životné prostredie);

- pre realizáciu hospodárskej a sociálnej činnosti spojenej s plnením základných komunálnych záväzkov.

To, či je niektorá z vyššie uvedených príčin ozaj „mimoriadne imperatívna” (overriding), je potrebné v každom projekte preskúmať osobitne, v zrkadle environmentálneho záujmu spoločenstva spojeného s daným územím, respektíve územím Natura 2000 ako spoločným dedičstvom. Okruh zohľadniteľných hospodárskych záujmov ďalej zužuje to, že do úvahy môžu prichádzať iba dlhodobé činnosti slúžiace verejným záujmom v širšom zmysle slova, činnosti slúžiace v prvom rade záujmom jednotlivých podnikov alebo súkromných osôb nie[29].

Pokiaľ sa projekt alebo plán týka prioritných území Natura 2000, okruh zohľadniteľných záujmov sa zúži na ochranu ľudského zdravia a verejnej bezpečnosti, respektíve na „prioritné výhody z hľadiska životného prostredia“. Členský štát sa môže vo výnimočných prípadoch odvolať na „iné mimoriadne imperatívne príčiny verejných záujmov“, avšak existenciu týchto záujmov musí v takomto prípade dokázať Komisii – vo forme predbežného stanoviska. Hoci stanovisko Komisie nie je záväzné, jeho nezohľadnenie pravdepodobne vyvolá zahájenie priestupkového (infringement) konania.

V súvislosti so spätným vyradením sa môže naskytnúť otázka, či sa môže určitý členský štát odvolávať na realizáciu iných politík spoločenstva ako na príčinu zásahu porušujúceho neporušenosť územia Natura 2000. Hodnotenie Súdu vo veci Komisia v. Francúzsko (C-96/98)[30] sa aj v tomto kontexte musí považovať za smerodajné. V tomto zmysle, ani prípadné nekonzistencie medzi jednotlivými politikami spoločenstva neodôvodňujú svojvoľné rozšírenie derogačných rámcov stanovených smernicami. Obzvlášť to platí v zrkadle článku 6 Zmluvy ES, ktorá predpisuje integráciu environmentálnych hľadísk pri stanovovaní a realizácii iných – dopravnej, energetickej – politík spoločenstva.

Ad (ii) možné alternatívy: možné alternatívy – tým aj alternatíva nečinnosti - sa musia odhaliť v priebehu analýzy podľa vyššie uvedeného bodu V.3.2. (b). Alternatívy sa musia skúmať s ohľadom na parametre životného prostredia, teda na integritu územia a na ekologické funkcie. Pri analýze alternatív sa musí zohľadniť aj to, či navrhované riešenie na vytýčených územiach Natura 2000 vyvolá iba potrebné minimálne poškodenie alebo rušenie (viď (iii) dole).

Ad (iii) kompenzačné opatrenia: zásahy vo vytýčených územiach je potrebné pre splnenie vyššie uvedených záujmov obmedziť na minimum[31]. Členský štát je popri tom povinný uskutočniť všetky kompenzačné opatrenia potrebné pre zabezpečenie všeobecnej koherencie siete Natura 2000. O týchto opatreniach je potrebné informovať Komisiu.

Cieľom vyššie uvedených kompenzačných opatrení je podľa pokynov Komisie zamedzenie negatívnych environmentálnych vplyvov investície nasledovným spôsobom:

- vytvorenie biotopov na novom alebo zväčšenou území, ktoré sa musí zaradiť do siete Natura 2000;

- zlepšenie biotopov v zostávajúcej časti spätne vyradeného územia alebo na inom existujúcom území Natura 2000, úmerne so stratami vznikajúcimi z projektu;

Vyššie uvedené kompenzačné opatrenia môže považovať za dostatočné pre zabezpečenie „všeobecnej koherencie siete Natura 2000“ v tom prípade, ak

- nepriaznivo ovplyvnených druhov a biotopov sa týka v rozsahu ovplyvneného projektom;

- na území členského štátu sa týka tohto istého biogeografického regiónu, ktorý je ovplyvnený projektom, ďalej

- zabezpečuje fungovanie funkcií podobných ekologickým funkciám odôvodňujúcich vytýčenie.

VI. Predpisy spoločenstva vzťahujúce sa na predbežné posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Právne predpisy spoločenstva v spojitosti s ľudskými zásahmi s významným vplyvom na životné prostredie – vo všeobecnosti – predpisujú povinnosť predbežného posudzovania. Cieľom tejto kapitoly je objasnenie toho, že ako a v akom rozsahu sa v právnom spore majú uplatniť nariadenia spoločenstva konštatujúce povinnosť posudzovania.

Keďže sa otázkami účasti verejnosti zaoberá samostatná kapitola (viď kapitolu VII nižšie), v nasledovnom nebudeme prediskutovávať ani relevantné právne predpisy spoločenstva, ktoré sa toho týkajú.

Predbežným posudzovaním vplyvov na životné prostredie sa zaoberajú dva horizontálne právne predpisy spoločenstva (viď III.4.2, hore): smernica 85/337/EGK o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernica 2001/42/EK o strategickom posudzovaní vplyvov. Strategické posudzovanie vplyvov má za cieľ predbežné environmentálne filtrovanie „projektov a programov“ stanovujúcich smery alebo podmienky rozvoja širokého okruhu, zatiaľ čo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ma za cieľ zisťovanie vplyvov jednotlivých investícií („projektov“).

Okrem toho – vo všeobecnosti – uskutočnenie „zodpovedajúceho posudzovania“ predpisuje článok 6 odsek (3) smernice o ochrane biotopov v súvislosti s každým takým „plánom“ alebo „projektom“, ktorý môže mať značný vplyv na územia vyznačené v Nature 2000.

(a) Procesná povinnosť: procesné právne inštitúcie ako strategického posudzovania vplyvov, tak aj posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ich cieľom je, aby poskytli oporné body pre environmentálne posúdenie daného projektu alebo realizácie investície, obmedzenie z hľadiska obsahu nestanovuje. Zodpovedajúc tomu aj nedostatočná realizácia smerníc má za následok procesné sankcie: projekt alebo investičné povolenie[32] neprijatý podľa pravidiel bude neplatný, ich realizácia nebude možná.

(b) Hlavné prvky posudzovania: ako proces strategického posudzovania, tak aj proces posudzovania vplyvov na životné prostredie má dva hlavné prvky. Na jednej strane (i) samotné posudzovanie, to jest predbežné zisťovanie vplyvov na životné prostredie (činnosti, ktoré majú byť posudzované, vplyvy, ktoré majú byť posudzované, rozsah posudzovania, metódy, dokumentácia posudzovania), ako aj (ii) procesné garancie rozhodovania (účasť verejnosti, konzultácia medzi úradmi, medzinárodná konzultácia, a ďalej zvažovanie vplyvov na životné prostredie (rozhodovanie)). Podstatou procesných garancií posudzovania vplyvov je, aby úrady zohľadnili všetky relevantné okolnosti a názory ešte predtým ako sa zrodí konečné rozhodnutie o prijaté projektu alebo programu, respektíve o povolení investície.

(a) Zásahy a technické riešenia stanovené pri ukončení právneho sporu: pri ukončení právneho sporu bude pravdepodobne prijatý taký komplexný balík zásahov, ktorého prvky sa podľa ich obsahu budú považovať za projekt alebo program tvoriaci typický obsah strategického posudzovania vplyvov. Na druhej strane tento balík opatrení (ďalej: dohoda) pravdepodobne predpíše realizáciu konkrétnych investícií, preto bude spadať pod povinnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie. Teda posudzovanie uplatnenia oboch smerníc nie je možné obísť.

(b) Prvotnosť národnej dimenzie: predmet prvotného usmerňovania ako smernice o strategickom posudzovaní vplyvov, tak aj smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tvoria plány a programy, respektíve projekty na národnej, či ešte nižšej úrovni. Avšak národná dimenzia nie je absolútna: jej rozšírenie znamenajú nariadenia vzťahujúce sa na povinnosť medzinárodného posudzovania, ktoré v prípade dotknutia iného členského štátu predpisujú záväzok konzultácie medzi pôvodcom a potenciálnym znášateľom vplyvu. Avšak vyššie uvedené smernice explicitne neupravujú vyžadovateľný proces v prípade, ak dva členské štáty chcú spolu v spolupráci realizovať projekty a plány, respektíve jednotlivé investície.

(c) Primárny problém uplatnenia: na základe vyššie uvedeného sa rysuje nasledovná hlavná dilema uplatnenia: na jednej strane ako je možne zladiť ten fakt, že konečná dohoda sa zrodí nie na národnej, ale na medzinárodnej úrovni (to jest je potrebné, aby tomuto rozhodnutiu predchádzalo posudzovanie a konzultácia predpísané smernicami), zatiaľ čo procesy na národnej úrovni predpísané smernicami sa musia uskutočniť. Na rozhodnutie o tomto je treba posúdiť:

(ii) ak áno, ako je to možné realizovať tak, aby nebolo potrebné opakovane uskutočniť povinnosť posudzovania predpísanú na úrovni úradov;

(iii) ak nie, ako Maďarsko a Slovensko zabezpečia, aby konečná dohoda predsa len zohľadnila výsledky posudzovania?

(d) Základná zásada analýzy: Európsky Súd v súvislosti so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – a podľa Komisie právom aj v súvislosti so strategickým posudzovaním – formuloval ako všeobecnú zásadu, že jej pravidlá je potrebné v zrkadle „širšieho vplyvu smernice a cieľov smernice širokého okruhu“ vysvetľovať rozšírene, menovite tak, aby ani jeden projekt alebo investícia členských štátov so značným environmentálnym vplyvom nemohol obísť predbežné posudzovanie[33].

Počas nasledovného podľa vyššie uvedených otázok analyzujeme obe hlavné smernice o posudzovaní.

Cieľom strategického posudzovania vplyvov je predbežné zisťovanie environmentálnych vplyvov rozvojových projektov a programov členských štátov na makro úrovni.

Keďže z hľadiska našej témy je najrelevantnejšou otázkou povinnosť posudzovania respektíve jej neexistencia, vyššie uvedené obsahové prvky budeme v nasledovnom diskutovať len v prípade potreby, keď sa to ich to bude týkať.

VI.3.2 Uplatnenie smernice strategického posudzovania v priebehu riešenia právneho sporu

Zodpovedajúc vyššie uvedeným otázkam (VI.2.2. (c)) je treba posúdiť, či je predmetnú smernicu možné uplatniť

(b) bez ohľadu na toto, aké otázky uplatnenia smernice vyvstanú na národnej úrovni, a ďalej

(a) Strategické posudzovanie dohody ukončujúcej právny spor: pred prijatím dohody ukončujúcej právny spor ju Slovensko a Maďarsko musia spoločne podrobiť procesu strategického posudzovania, nakoľko predmetný(é) dokument(y) alebo určité časti sa podľa článku 2 bodu (a) smernice považujú za „projekt alebo program“.

Definícia „projektu a programu“ má jeden obsahový a jeden formálny prvok.

(i) Z hľadiska obsahu – podľa relevantnej smernice komisie[34] – sa za projekt a program považuje každé také opatrenie, ktoré poskytuje konkrétne alebo výhľadové smerovanie, stanoví podmienky, atď. pre rozvojové ciele, zásahy, alebo predpisuje konkrétne investície, alebo stanovuje ich podmienky a obmedzenia. Vzhľadom na obsah dohody ukončujúcej právny spor táto v nepochybne zodpovedá definícii obsahového prvku smernice.

§ vypracujú a/alebo prijmú úrady, alebo vypracujú úrady a prijme vláda alebo parlament v zákonodarnom procese, a

Primárnym základom povinnosti rokovania medzi stranami je rozsudok Medzinárodného súdneho dvora. Nakoľko tento rozsudok „je možné chápať ako zákon, nariadenie a správne opatrenie“, relevantné obsahové prvky dohody ukončujúcej právny spor sa považujú za „projekt a program“, v dôsledku čoho strany musia pred prijatím uskutočniť strategické posudzovanie. Aj keď z ducha smernice vyplýva širšie chápanie – to jest stanovenie povinnosti posudzovať –, avšak keďže v tomto ohľade ani právny predpis ani smernica komisie[35] nedáva jednoznačné usmernenie v prípade sporu sa odporúča, aby strany v tejto veci spoločne požiadali o právny výklad Európsku komisiu.

(b) Strategické posudzovanie národných projektov a programov, ktoré sa majú v dôsledku dohody ukončujúcej spor upraviť: dohoda ukončujúca spor pravdepodobne urobí nevyhnutnou úpravu viacerých projektov a programov (regionálne a miestne rozvojové projekty a projekty usporiadania sídiel, atď.), ktoré budú musieť byť strategicky posudzované. V súvislosti s týmito projektmi a programami však dohoda vytvára hotovú situáciu, to jest vyprázdni ten cieľ smernice, podľa ktorého je posudzovania potrebné uskutočniť dostatočne vopred, keď je obsah projektu alebo programu možné vecne ovplyvniť[36].

Zodpovedajúc tomu sa odporúča strategické posudzovanie vplyvov dohody ukončujúcej právny spor, ktoré sa bude týkať aj hlavných relevantných aspektov projektov a programov na národnej alebo nižšej úrovni, ktoré neskôr bude prípadne potrebné modifikovať.

(c) Medzinárodné strategické posudzovanie vplyvov podľa článku 7 smernice: pokiaľ projekt alebo program, ktorý má byť prijatý alebo modifikovaný na národnej úrovni podľa bodu (b), bude mať vplyvy na životné prostredie presahujúce hranice, podľa článku 7 smernice je potrebné uskutočniť proces medzinárodnej konzultácie. Keďže dohoda ukončujúce právny spor par excellence pojednáva o takýchto vplyvoch na životné prostredie, bolo by v súvislosti s projektmi a programami, ktoré majú byť v dôsledku toho modifikované, pravdepodobne potrebné uskutočniť predmetnú medzinárodnú konzultáciu. Zjavne nezmyselnú paralelnú medzinárodnú konzultáciu by bolo možné nahradiť spoločným strategickým posudzovaním vplyvov uskutočneným so zapojením verejnosti oboch dotknutých štátov, ktoré by predchádzalo prijatiu dohody ukončujúcej právny spor (viď bod (d) nižšie).

(d) Koordinácia rozličných úrovní posudzovania: ako sme videli, povinnosť strategického posudzovania je možné stanoviť v súvislosti s viacerými, pre nás relevantnými projektmi a programami aj paralelne. Vyhýbanie sa takýmto paralelnostiam smernica vytyčuje ako cieľ. Odsek (3) článku 4 a odseky (2)-(3) článku 5 umožňujú delegovanie jednotlivých prvkov posudzovania na príslušnú úroveň, alebo ich vynechanie, pokiaľ by sa tým dalo vyhnúť opakovanému uskutočňovaniu jednotlivých úsekov, respektíve využitie informácií získaných počas predchádzajúcich posudzovaní.

Zodpovedajúc tomu by strategické posudzovania vplyvov, ktoré sa majú uskutočniť na národnej alebo regionálnej úrovni, respektíve ich jednotlivé prvky, mohli byť s časti alebo úplne nahradené jedným takým spoločným strategickým posudzovaním vplyvov, vzťahujúcim sa na dohodu medzi Slovenskom a Maďarskom ukončujúcu právny spor, ktoré by zodpovedalo ako obsahovým, tak aj procesným požiadavkám smernice.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je ústredným inštrumentom environmentálneho práva spoločenstva. Jeho základným cieľom je, aby členské štáty každú takú investíciu (projekt) – pred vynesením rozhodnutia o jeho osude – podrobili posudzovaniu, ktorej „vychádzajúc z jej charakteru, veľkosti alebo umiestnenia pravdepodobne vyvolá značný vplyv na životné prostredie“ (smernica 85/337/EGK, článok 2, odsek (1)). Výsledky posudzovania a konzultácií súvisiacich s procesom je potrebné v priebehu vynesenia rozhodnutia súvisiaceho s projektom vziať do úvahy (článok 8).

- okruh projektov spadajúcich pod povinnosť posudzovania, respektíve proces stanovujúci potrebu povinnosť posudzovania (screening) (článok 1,odseky (1)-(2), článok 2, odsek (1), článok 4, odseky (1)-(3), prílohy I-II);

- podmienky oslobodenia spod povinnosti posudzovania (článok 1, odseky (4)-(5), článok 2, odsek (3));

- základnú povinnosť vzťahujúcu sa na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (článok 2, odseky (1)-(2)), rozsah posudzovania (článok 3), obsahové prvky posudzovania vplyvov na životné prostredie (článok 5, príloha IV);

- účasť odborných úradov (článok 6, odsek (1)), verejnosti (článok 6, odseky (2)-(6), odseky 9-10a), a ďalej pravidlá procesu medzinárodného posudzovania vplyvov (článok 7);

- zásadné pravidlá vyťahujúce sa na rozhodnutie o realizovateľnosti projektu (článok 8 ).

V protiklade so strategickým posudzovaním vplyvov v spojitosti s touto smernicou nie je sporné, že jedna časť projektov, ktoré majú byť realizované v dôsledku dohody ukončujúcej právny spor, bude musieť byť environmentálne posudzovaný (viď VI.4.2 (a) (iii), nižšie). Zodpovedajúc tomu sa dole uvedená analýza týka nižšie uvedených hlavných uzlových otázok smernice:

(a) okruh projektov, ktoré musia byť environmentálne posudzované, právo členských štátov na zvažovanie v súvislosti s povinnosťou posudzovania v spojení s jednotlivými projektmi;

VI.4.2 Uplatnenie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie počas usporiadania právneho sporu

(i) Okruh projektov, ktoré musia byť environmentálne posudzované vo všeobecnosti. Východiskovým bodom je, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je treba uskutočniť v súvislosti s každým takým projektom, ktorý „pravdepodobne má značný vplyv na životné prostredie“. Takými na jednej strane sú činnosti, ktoré musia byť – podľa potreby – environmentálne posudzované, uvedené v prílohe I smernice, ako aj také projekty uvedené v prílohe II smernice, ktoré podľa zváženia členských štátov „majú značný vplyv na životné prostredie“. Podľa článku 4 odsek (2) sa to môže uskutočniť na základe všeobecných kritérií (prijatím typického zoznamu právnych predpisov) alebo individuálneho zvažovania. Stanovenie pravdepodobného významu vplyvu na životné prostredie musia členské štáty uskutočniť s ohľadom na hľadisko uvedené v prílohe III.

(ii) Modifikácia, rozšírenie existujúcich projektov. Modifikácia projektov uvedených v prílohe I – pokiaľ je viazaná ku kapacitnému prahu projektu: úprava prekračujúca túto prahovú hodnotu – v každom prípade sa musí environmentálne posudzovať (príloha I, bod 22). Modifikácia projektu uvedeného v prílohe I, neprekračujúca prahovú hodnotu, respektíve v súvislosti s modifikáciou projektu uvedeného v prílohe II sa posudzovanie vplyvov musí uskutočniť vtedy, pokiaľ to pravdepodobne má značný vplyv na životné prostredie (príloha II, bod 13). Európska komisia v tomto ohľadne viacerými spôsobmi zdôraznila, že „rozkúskovanie“ väčšieho projektu na prvky, ktoré budú pod prahovými hodnotami – a týmto spôsobom jeho vyňatie spod povinnosti posudzovania – je v protiklade s odsekom (1) článku 2 smernice[37].

(iii) Okruh projektov relevantných z hľadiska právneho sporu. Ako príloha I, tak aj príloha II obsahuje také projekty, ktoré sú novými investíciami alebo modifikáciami existujúcich investícií, ktoré môžu tvoriť predmet dohody ukončujúcej právny spor. Bez nároku na úplnosť týmito možnými projektmi sú:

- 8. a) vnútrozemské plavebné cesty a prístavy vnútrozemskej dopravy, ktoré sú schopné prijímať lode väčšie ako 1350 ton;

- 15. vzdúvacie hate a iné objekty projektované na zadržiavanie vody alebo trvalé uskladňovanie, kde množstvo novej, alebo ďalšej zadržanej alebo uskladnenej vody prekročí 10 miliónov metrov kubických;

- 10. f) výstavba vnútrozemských plavebných ciest, kanalizácia riek a protipovodňové diela, ktoré nie sú uvedené v prílohe I;

- 10. g) vzdúvacie hate a iné objekty projektované na zadržiavanie alebo trvalé uskladňovanie vody, pokiaľ nie sú uvedené v prílohe I;

V spojení s projektmi uvedenými v prílohe I je v každom prípade potrebné uskutočniť posudzovanie vplyvov, projekty uvedené v prílohe II je potrebné individuálne posúdiť, či v zrkadle smernice respektíve právneho prípadu môže vzniknúť značný vplyv na životné prostredie. Pokiaľ áno, tak v priebehu povoľovania projektu je taktiež potrebné uskutočniť posudzovanie vplyvov.

(b) Oslobodzovanie jednotlivých projektov spod povinnosti posudzovania vplyvov: smernica v úzkom okruhu splnomocňuje členské štáty na to, aby určité projekty oslobodili spod procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Možné prípady oslobodenia sú nasledovné:

- projekty majúce za cieľ národnú obranu, pokiaľ by podľa názoru členského štátu mal proces posudzovania vplyvov nepriaznivý vplyv na realizáciu cieľov národnej obrany. Odôvodnenie oslobodenia treba v každom prípade skúmať individuálne (článok 1, odsek (4));

- projekty prijaté podľa právnych predpisov, pokiaľ je možné ciele posudzovania vplyvov na životné prostredie – rozumejúc poskytovanie informácií – realizovať v priebehu zákonodarného procesu (článok 1, odsek (5));

- vo výnimočnom prípade individuálne oslobodenie. Vo smernicou ne definovanom „výnimočnom prípade“ môžu členské štáty oslobodiť investíciu alebo jej časť spod procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podmienkami toho sú, že členský štát

§ informuje obyvateľstvo o výsledkoch tohto alternatívneho posúdenia, o fakte oslobodenia a o jeho dôvodoch;

§ o vyššie uvedenom informuje Komisiu pred vynesením rozhodnutia o schválení projektu.

Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade individuálneho oslobodenia projektu je treba uskutočniť proces medzinárodnej konzultácie podľa článku 7 smernice (článok 2, odsek (3)).

(c) Úroveň povoľovania: povolenie národného úradu verzus medzinárodná dohoda: pokiaľ by sa ako výsledok ukončenia právneho sporu zrodilo rozhodnutie o realizácii niektorej investície podľa vyššie uvedeného bodu (a) (iii), tak v súvislosti s tým je potrebné uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie s obsahom zodpovedajúcim smernici. Menej jednoznačným však je, že čo možno považovať za „investičné rozhodnutie“ podľa smernice, to jest to rozhodnutie dané úradom členského štátu, v priebehu ktorého je potrebné uskutočniť posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Ako je možné vidieť, koreňom problému nie sú skúmané prvky posudzovania vplyvov, ale zodpovedajúce umiestnenie procesných garancií (viď VI.2.2. (b), vyššie). V spojitosti s riešením ani inštrukcie komisie vydané v súvislosti so smernicou, ani právne prípady nedávajú usmernenie.

V súvislosti s posudzovaním vplyvov projektov prijatých v dôsledku ukončenia právneho sporu môžu strany počítať s nasledovnými alternatívami:

(i) Rozhodnutie o projektoch v dvojstrannej dohode, dodatočné posudzovanie vplyvov a povoľovanie na národnej úrovni. Prvky alternatívy:

- strany sa dohodnú o projektoch, ktoré sa majú realizovať (typ, umiestnenie, kapacita, atď.);

- uskutočnia posudzovanie vplyvov a povoľovanie podľa svojich národných predpisov, ktoré sa na to vzťahujú, v danom prípade v oboch krajinách paralelne;

Nedostatok alternatívy: zásadné rozhodnutie o projekte strany zakotvia v medzinárodnej zmluve, neskôr uskutočnené posudzovanie ho už neovplyvní. Takto to nesplní tie požiadavky smernice, že environmentálne vplyvy projektu musia byť preskúmané pred vynesením rozhodnutia, pričom všetky alternatívy ostávajú otvorené, musia sa vziať do úvahy názory obyvateľstva, atď., a ďalej, že opravné právne prostriedky majú zásadný vplyv na rozhodnutie. To jest uskutočnenie procesu pro forma zodpovedajúcemu národným predpisom, ktoré sú v súlade so smernicou nezabezpečuje to, že bude obsahovo zodpovedať smernici.

(ii) Posudzovanie vplyvov a povoľovanie pred ukončením dvojstrannej dohody o projektoch. Prvky alternatívy:

- strany projekty, respektíve ich alternatívy, ktoré sa majú realizovať, zakotvia v rámcovej dohode;

- proces posudzovania vplyvov uskutočnia na národnej úrovni so všetkými garančnými prvkami;

- v zrkadle povolení vydaných zodpovedajúc národným predpisom strany uzavrú medzinárodnú dohodu s definitívnym rozhodnutím o projektoch.

Nedostatok alternatívy: hoci táto alternatíva zodpovedá ako duchu, tak aj litere smernice na maďarskej strane v každom prípade môže byť problematickým ťahanie sa opravných právnych prostriedkov.

(iii) Dodatočná modifikácia dvojstrannej dohody v zrkadle uskutočneného posudzovania vplyvov. Prvky alternatívy:

- strany sa dohodnú o projektoch, ktoré sa majú realizovať (typ, umiestnenie, kapacita, atď.);

- posudzovanie vplyvov a povoľovanie uskutočnia podľa svojich národných predpisov, v danom prípade v oboch krajinách paralelne;

Nedostatok alternatívy: podstatná zmena predtým dojednaného kompromisu sťaží dodatočnú modifikáciu dohody.

(iv) Rozhodnutie o projektoch v dvojstrannej dohode, oslobodenie projektov spod procesu národného posudzovania vplyvov. Prvky alternatívy:

- strany právnym predpisom oslobodia relevantné prvky projektov spod procesu posudzovania vplyvov (ale nie spod povinnosti posudzovania) (viď (b) vyššie). Tieto právne predpisy by stanovili poriadok procesu posudzovania sui generis;

- po uskutočnení tohto posudzovania sui generis sa strany dohodnú o projektoch, ktoré sa majú realizovať (typ, umiestnenie, kapacita, atď.).

Nedostatok alternatívy: pravdepodobne značný odpor verejnosti, prípadné preskúmanie komisiou.

(d) Proces medzinárodného posudzovania vplyvov: ďalším relevantným prvkom smernice je proces medzinárodného posudzovania vplyvov. Článok 7 smernice – v súlade s Dohodou z Espoo[40] o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúcich hranice – predpisuje spoluprácu členských štátov v akých prípadoch, keď projekt iniciovaný jedným členským štátom (strana, ktorá vyvoláva) vyvolá vplyv na životné prostredie iného členského štátu (strana, ktorá znáša vplyv)[41]. Názor strany, ktorá znáša vplyv musí byť pri vynesení rozhodnutia o realizácii projektu zohľadnený.

Úroveň a metódu procesu uskutočnenia medzinárodného posudzovania vplyvov samozrejme ovplyvní to, že ako strany stanovia rámce uskutočnenia posúdenia vplyvov na životné prostredie (viď vyššie uvedené alternatívy (c) (ii)-(iv)).

VI.5.1 Posudzovanie vplyvov na životné prostredie na základe článku 6 odseku (3) smernice o ochrane biotopov

(a) Základy: ako sme vyššie pod bodom V.3.2 uviedli, podľa článku 6 odsek (3) smernice o ochrane biotopov „je potrebné zodpovedajúce posúdenie uskutočniť vo vzťahu ku vplyvov každého takého plánu alebo projektu, ktorý bezprostredne nesúvisí, respektíve nie je nepostrádateľný k narábaniu s prírodným územím, ale hoci samostatne, alebo ako súčasť iného plánu alebo projektu bude pravdepodobne mať na neho značný vplyv“.

(b) Súvislosť posudzovania podľa článku 6 odseku (3) smernice o ochrane biotopov so strategickým posudzovaním vplyvov a s posudzovaním vplyvov na životné prostredie: podľa relevantných usmernení komisie, pokiaľ nejaký plán alebo projekt, ktorého vplyv na životné prostredie musí byť strategicky, na základe smernice 2001/42/EK, alebo environmentálne, na základe smernice 85/337/EK, posudzovaný, tak tieto procesy je treba uskutočniť s doplnením o osobitnú dimenziu ochrany prírody[42]. Pokiaľ však plánovaný zásah v súvislosti s územím vyznačeným Naturou 2000 nepatrí pod účinok oboch smerníc o posudzovaní vplyvov, tak v súvislosti s predmetnými plánmi a projektmi je treba uskutočniť samostatné posúdenie sui generis v záujme predbežného zistenia environmentálnych vplyvov.

(c) Hlavné prvky posudzovania podľa článku 6 odseku (3) smernice o ochrane biotopov: ustanovenia smernice o ochrane biotopov z hľadiska obsahu a formy „zodpovedajúceho posudzovania“ dávajú pomerne stručné usmernenie. Relevantné usmernenie komisie identifikuje nasledovné hlavné prvky (viď ešte VI.3.2 dole):

(i) Okruh relevantných plánov a projektov. Smernica o ochrane biotopov nedáva stanovenie ohľadom toho, že čo sa má považovať za plán alebo projekt. Aj keď definície oboch smerníc o posudzovaní vplyvov dávajú v tomto ohľade užitočné usmernenie, oba pojmy majú byť v zrkadle ochranných cieľov smernice o ochrane biotopov chápané širšie: všetky také potenciálne ľudské zásahy majú byť povinne posudzované, ktoré môžu byť vzhľadom na ciele ochrany prírody územia významné. Osobitný význam toho z hľadiska dohody ukončujúcej právny spor je, že prepojenie s územiami Natura 2000 vyrieši formálne obmedzenie súvisiace s definíciou „projektu a programu“ podľa strategického posudzovania vplyvov (viď VI.3.2, bod (a) (ii))[43].

(ii) Zohľadnenie kumulatívnych vplyvov. Dôležitým rozšírením povinnosti posudzovania je, že uvažované plány a projekty je potrebné skúmať nie len samostatne, ale v jednote s vplyvmi iných navrhovaných plánov a projektov. Takto je medzi iným možné zabrániť tomu, aby sa „rozkúskovaním“ projektov obišla povinnosť posudzovania (viď VI.4.2, bod (a) (ii))[44].

(iii) Procesné povinnosti vzťahujúce sa na posudzovanie. Pokiaľ skúmanie neprebieha v rámci strategického, respektíve environmentálneho posudzovania vplyvov, musí zodpovedať nasledovným minimálnym formálnym požiadavkám:

- načasovanie posudzovania tak, aby predchádzalo vyneseniu rozhodnutia o realizácii predmetného plánu alebo projektu[45].

(iv) Povinnosti vzťahujúce sa na obsah posudzovania. Posudzovanie sa týka environmentálnych vplyvov na dotknutom území Natura 2000. V priebehu zisťovania vplyvov treba brať ohľad na vplyvy iných relevantných plánov a projektov. Vplyvy je treba hodnotiť v zrkadle cieľov ochrany, ktoré sa na územie vzťahujú, podľa toho, v akej miere ovplyvnia integritu územia. V priebehu posudzovania je odôvodnené dotknúť sa aj možných alternatív respektíve opatrení zmierňujúcich vplyvy na životné prostredie[46].

VI.5.2 Uplatnenie posudzovania podľa článku 6 odseku (3) smernice o ochrane biotopov v priebehu riešenia právneho sporu

Predtým sme spomenuli, že v spojitosti s ukončením právneho sporu technické alternatívy a riešenia, ktoré môžu prísť do úvahy, sa nevyhnutne dotknú významnej časti území Natura 2000 ako na slovenskom, tak aj na maďarskom území (viď VI.3.1, bod (c), hore). Takéto zásahy sa musia povinne posudzovať buď podľa strategického posudzovania vplyvov, buď na základe posudzovania vplyvov na životné prostredie, alebo na základe smernice o ochrane biotopov.

V uplatňovaní posudzovania podľa článku 6 odseku (3) smernice o ochrane biotopov – ako subsidiárneho opatrenia – je možné v súvislosti s riešením právneho sporu identifikovať aspoň dva praktické prípady. Týmito sú:

(i) proces strategického alebo environmentálneho posudzovania vplyvov v spojitosti s dohodou ukončujúcou právny spor nie je možné uplatniť z formálnych dôvodov;

(ii) relevantné opatrenia nepatria pod účinnosť smernice strategického posudzovania vplyvov, respektíve smernice posudzovania vplyvov na životné prostredie.

VII. Pravidlá spoločenstva vzťahujúce sa na účasť verejnosti

Počas deväťdesiatych rokov sa v medzinárodných predpisoch a predpisoch spoločenstva čoraz markantnejšie objavovali práva vzťahujúce na účasť verejnosti. Základným medzinárodným inštrumentom účasti verejnosti je prístup k environmentálnym informáciám, účasť na environmentálnom rozhodovaní a Aarhuská dohoda, prijatá v roku 1998, určujúca najdôležitejšie pravidlá práva v súdnictve[47]. Aj keď sa pravidlá účasti verejnosti v acquise objavili už skôr, pred ratifikáciou dohody spoločenstvom koncom roka 2004 boli relevantné predpisy spoločenstva v plnej miere podrobené prehodnoteniu.

(a) Formy účasti verejnosti: Zodpovedajúc rozdeleniu zavedenému Aarhuskou dohodou právo spoločenstva rozlišuje nasledovné formy účasti verejnosti:

(i) Účasť na environmentálnom rozhodovaní. Možnosť účasti právo spoločenstva uvádza v spojitosti s dvoma odlišnými úrovňami environmentálnych rozhodnutí. Na jednej strane sa účasť týka prípravy a prijatia nejakého projektu, programu, koncepcie, atď., dotýkajúcich sa environmentálneho záujmu. Na strane druhej zabezpečuje možnosť pripomienkovania určitých environmentálnych rozhodnutí úradov na koncepčnej úrovni, respektíve ich právneho prehodnotenia. V spojitosti s účasťou na rozhodovaní sa objavujú také povinnosti typu soft-law zaťažujúce členské štáty, ktoré v spojitosti s realizáciou daného právneho predpisu predpisujú napomáhanie „aktívneho zapojenia sa“ zainteresovaných strán (napr. článok 14, odsek (1) Rámcovej smernice o vode).

(ii) Prístup k environmentálnym údajom. Veľká väčšina údajov súvisiacich so životným prostredím, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve úradov, alebo sú pre úrady zhromažďované inými, sa považujú za verejné – podľa domácej terminológie: vo verejnom záujme. Podľa hlavného pravidla sa prístup k týmto údajom musí zabezpečiť pre kohokoľvek bez ohľadu na zainteresovanosť. Na základe hlavných právnych predpisov spoločenstva sú členské štáty, okrem zabezpečenia pasívneho prístupu, zaťažené povinnosťou aktívneho zbierania a rozširovania údajov.

(iii) Právo na opravné právne prostriedky. Nevyhnutným doplnením vyššie uvedených možností účasti je zabezpečenie možnosti opravných právnych prostriedkov pre tie zúčastnené strany, ktoré utrpeli ujmu v spojitosti so svojimi právami o rozhodovaní alebo o prístupe k údajom.

(b) Relevantné právne predpisy: všeobecné pravidlá účasti verejnosti určujú špecifické právne predpisy spoločenstva vynesené v tejto veci a odborné právne predpisy, doplňujúce ich určité prvky.

– smernica (2001/42/EK) o strategickom posudzovaní vplyvov v súvislosti s projektmi a programami vzťahujúcimi sa na životné prostredie (rozhodovanie, právny opravný prostriedok);

– smernica 85/337/EK o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súvislosti s projektmi, ktoré musia mať posudzovanie vplyvov na životné prostredie (rozhodovanie, právny opravný prostriedok);

– smernica 2003/4/EK o prístupe k environmentálnym informáciám z hľadiska verejnosti environmentálnych údajov;

– návrh všeobecnej smernice k opravným právnym prostriedkom v environmentálnych záležitostiach, ktorá je vo schvaľovaní[48].

– Rámcová smernica o vode (2000/60/EK) uvádza osobitné pravidlá v spojitosti s účasťou na rozhodovaní a verejnosťou údajov.

VII.2.1 Všeobecný model účasti verejnosti na rozhodovaní. Po Aarhuskej dohode bol vytvorený model účasti na rozhodovaní, ktorého jeden alebo viacero prvkov obsahuje veľká väčšina právnych predpisov spoločenstva. Toto v najčistejšej forme, z hľadiska našej témy sprostredkovanou relevanciou, zhŕňa článok 2 smernice 2003/35/EK nasledovne:

– určenie povinnosti členského štátu vzťahujúcej sa na zabezpečenie možnosti včasnej a účinnej účasti na rozhodovaní;

– vytvorenie možnosti formálneho vyjadrenia názoru o rozhodnutí, ešte keď sú všetky varianty súvisiace s rozhodnutím otvorené;

– zohľadnenie výsledkov verejných – v danom prípade – medzinárodných konzultácií;

– zodpovedajúce informovanie verejnosti o vynesení rozhodnutia a jeho dôvodoch.

V nasledovnom uvedieme len prípadné doplnenie vyššie uvedených procesných krokov, alebo odchýlky od nich.

(a) Pravidlá účasti na rozhodovaní na základe smernice 2001/42/EK o strategickom posudzovaní vplyvov. Pravidlá účasti verejnosti na strategickom posudzovaní vplyvov – včítane medzinárodnej konzultácie – stanovujú články 6-9 smernice. Oproti všeobecnému modelu je treba zdôrazniť, že

– dotknutá verejnosť obsahuje aj spoločenské organizácie na ochranu životného prostredia;

– medzinárodné konzultácie je treba uskutočniť v rovnakom čase s národným pripomienkovaním;

– k procesu sa nevzťahujú špeciálne garancie opravných právnych prostriedkov.

(b) Uplatnenie pravidiel účasti na rozhodovaní v priebehu riešenia právneho sporu. Uplatnenie pravidiel podľa bodu (a) úzko súvisí s uplatnením smernice 2001/42/EK o ukončení právneho sporu dohodou (viď VI.3.2, dole).

Pokiaľ sa v súvislosti s dohodou uskutoční proces strategického posudzovania vplyvov vo forme predpísanej smernicou, potom prirodzene, ako jej súčasť, treba dotknuté obyvateľstvo zapojiť do predbežného posudzovania súvisiaceho s tými prvkami dohody, ktoré sú v zmysle smernice považované za „projekt“ alebo „program“. Toto posudzovanie je v záujme uplatnenia procesu medzinárodnej konzultácie, podľa článku 7 smernice, odôvodnené paralelne uskutočniť na Slovensku a v Maďarsku.

Pokiaľ sa v súvislosti s dohodou strategické posudzovanie vplyvov neuskutoční, iba v súvislosti s projektmi a programami, ktoré sa majú na jej základe prijať/modifikovať, tieto procesy je nevyhnutné rozšíriť o smernicou predpísanú medzinárodnú konzultáciu.

(a) Pravidlá účasti na rozhodovaní na základe smernice 85/337/EGK o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Oproti pravidlám uvedeným pod bodom VII.2.1 smernice 85/337/EGK detailnejšie stanovuje požiadavky vzťahujúce sa na účasť verejnosti. Takto presne stanovuje:

– okruh verejnosti, ktorý má byť zahrnutý do procesu, včítane spoločenských organizácií na ochranu životného prostredia (článok 1, odsek (2));

– okruh údajov, ktoré majú byť zverejnené pri začatí procesu (článok 6, odsek (2)-(3));

(b) Uplatnenie pravidiel o účasti na rozhodovaní v priebehu usporiadania právneho sporu. Podobne ako pri strategickom posudzovaní vplyvov uplatnenie pravidiel podľa bodu (a) úzko súvisí so stanovením úrovne realizácie posudzovania vplyvov na životné prostredie (viď VII.4.2, bod (c) hore). V spojitosti s tými projektmi, ktoré sa dotýkajú územia strán spoločne, môže spoločné posudzovanie vplyvov vyvolať medzinárodnú konzultáciu podľa článku 7, v iných prípadoch je nevyhnutnosť medzinárodnej konzultácie potrebné preskúmať (viď VII.4.2, bod (d) hore).

VII.2.4 Osobitné pravidlá účasti na rozhodovaní na základe Rámcovej smernice o vode

(a) Pravidlá účasť na rozhodovaní na základe Rámcovej smernice o vode (2000/60/EK). Rámcová smernica o vode chce grandiózny realizačný program smerujúci na dosiahnutie dobrého stavu vodu realizovať na základe širokej účasti verejnosti (viď preambulu, body (14) a (46)). V záujme toho v spojitosti s realizáciou v najširšom zmysle smernica formuluje špeciálne predpisy o účasti.

Pravidlá Rámcovej smernice o vode vzťahujúce sa k účasti na rozhodovaní je možné rozdeliť do dvoch skupín:

(i) konkrétne záväzky, ktoré sa viažu na programový cyklus rámcovej smernice;

(ii) záväzok vzťahujúci sa na realizáciu čo najširšej účasti verejnosti pri realizácii rámcovej smernice.

Členské štáty musia o realizácii účasti verejnosti – a tým o forme účasti a o výsledkoch rozličných konzultácií – skladať účty vo vodohospodársky plánoch povodí (príloha VII, bod 9).

(i) Účasť v programovom cykle rámcovej smernice. Ako sme spomínali, rámcová smernica o vode stanovuje detailný harmonogram realizácie, v spojitosti s jednotlivými prvkami ktorého – pracovný program prípravy vodohospodárskych plánov povodí, zistené významné vodohospodárske problémy vzťahujúce sa na povodie a návrh vodohospodárskeho plánu povodia – predpisuje konkrétne záväzky na konzultácie (viď III.2.4, bod (b) dole). Odseky (1)-(2) článku 14, pojednávajúcom o konzultáciách nestanovujú konkrétnu formu zapojenia dotknutých strán, stanovujú len to, že členské štáty musia po zverejnení dokumentov zabezpečiť aspoň šesť mesiacov na ich písomné pripomienkovanie. V súvislosti s konkrétnymi formami účasti, frekvenciou konzultácií, jej rozsahu, atď. dáva usmernenie smernica vydaná Komisiou[49].

(ii) „Aktívna účasť“ pri realizácii rámcovej smernice. Odsek (1) článku 14 rámcovej smernice predpisuje, že „členské štáty napomáhajú aktívnemu zapojeniu všetkých zainteresovaných strán do plnenia smernice“. Podľa relevantnej smernice Komisie to nie je len zásadnou deklaráciou, ale pre členské štáty to vytvára záväzok vo vzťahu k tomu, aby počas celého trvania realizácie rámcovej smernice umožnili účasť zainteresovanej verejnosti od zisťovania východiskového stavu až po prehodnotenie vodohospodárskych plánov povodí[50].

(b) Uplatnenie pravidiel účasti na rozhodovaní v priebehu usporiadania právneho sporu. Riešenie právneho sporu sa realizácii rámcovej smernice napája v množstve bodov, osobitne vo vypracovaní a prijatí relevantného vodohospodárskeho plánu povodia a programu opatrení. Zodpovedajúc tomu treba zodpovedajúco uplatniť pravidlá rámcovej smernice o vode, vzťahujúce sa na konzultácie a aktívnu účasť, na všetky prvky procesu, osobitne počas stanovenia cieľov životného prostredia a počas stanovenia súvisiacich opatrení.

VII.3.1 Všeobecné pravidlá prístupu k environmentálnym informáciám na základe smernice 2003/4/EK

(a) Všeobecné pravidlá prístupu k environmentálnym informáciám. Všeobecné pravidlá prístupu k environmentálnym údajom upravuje smernica 2003/4/EK pomocou nasledovných kľúčových otázok:

(i) Okruh environmentálnych informácií (článok 2, bod 1): okruh environmentálnych informácií je mimoriadne rozsiahly, na základe smernice sa sem bez ohľadu na formu existencie zaraďujú všetky také údaje, ktoré súvisia so stavom životného prostredia, s opatreniami vzťahujúcimi sa na životné prostredie, s projektmi, so správami, s analýzami, na ktorých sú tieto správy založené, so štúdiami, so zdravím a bezpečnosťou ľudí, a ďalej so zastavaným prostredím.

(ii) Okruh povinných úradov (článok 2, bod 2): za povinný úrad na vydanie environmentálnych informácií sa považujú vládne orgány a úrady, (včítane poradných orgánov), fyzické a právnické osoby vykonávajúce správne úradné okruhy predpisov (včítane podniky zabezpečujúce verejné služby), ďalej tie fyzické a právnické osoby vykonávajúce verejné úlohy súvisiace so životným prostredím (včítane podnikov zabezpečujúcich verejné služby), ktoré pracujú ako kontrola predchádzajúcich orgánov.

(iii) Zabezpečenie voľného prístupu k environmentálnym informáciám (článok 3, odseky (1)-(2)): všetky úrady sú na žiadosť povinné zabezpečiť prístup k environmentálnym informáciám, ktoré má vo svojom vlastníctve alebo ich má v jej mene vo vlastníctve iný pre kohokoľvek, bez ohľadu na jeho zainteresovanosť. Informáciu je treba poskytnúť bezodkladne, ale nanajvýš do jedného mesiaca počítaného od prevzatia žiadosti, v prípade požadovania balíka údajov značného rozsahu alebo komplexnosti nanajvýš do dvoch mesiacov.

(iv) Odmietnutie žiadosti o poskytnutie údajov (článok 3, odsek (4), článok 4): smernica stanovuje tie prípady, kedy je požiadavku možné oprávnene odmietnuť. Z hľadiska rokovaní sú najrelevantnejšími výnimkami nasledovné:

– žiadosť sa týka nedokončených materiálov, neuzavretých dokumentov, respektíve nespracovaných údajov. V tomto prípade je treba žiadateľovi oznámiť kedy a ako bude dokončený materiál dostupný;

– žiadosť súvisí s vnútornou komunikáciou. V tomto prípade treba zvážiť verejný záujem spojený so zverejnením;

– dotýka sa neverejných údajov súvisiacich s postupom úradov (ak to predpisuje národné právo);

– nepriaznivo by ovplyvnili medzinárodné vzťahy, verejnú bezpečnosť alebo záujmy národnej obrany;

Odmietavé rozhodnutie je treba uviesť písomne, v ktorom treba uviesť dôvod odmietnutia. Možnosť odmietnutia treba vždy chápať v užšom zmysle, v zrkadle verejného záujmu spojeného so zverejnením. Vyššie uvedené výnimky nie je možné uplatniť na informácie vo vzťahu k environmentálnemu zaťaženiu (emisie).

(v) Poplatky (článok 5): poskytovanie údajov z verejne prístupných všeobecných environmentálnych databáz, ako aj prezretie žiadaných environmentálnych informácií na mieste musí byť zdarma. Poskytovanie ostatných informácií je možné viazať k zaplateniu vopred stanovených poplatkov, primeranej veľkosti.

(b) Uplatnenie pravidiel prístupu k environmentálnym informáciám v priebehu riešenia právneho sporu. Vyššie uvedené pravidlá je treba uplatniť na všetky také informácie súvisiace s rokovaniami, na ktoré sa nevzťahujú výnimky stanovené v článku 3. Je treba zdôrazniť, že v zmysle článku 2 povinnosť poskytovania údajov sa netýka len prísne stanovených úradov, ale aj slovenského prevádzkovateľa komplexu gabčíkovských elektrární. Podľa hlavného pravidla – bez nároku na úplnosť – do relevantného okruhu údajov patria

– environmentálne informácie súvisiace s prevádzkovaním gabčíkovských objektov;

– rozhodnutia úradov súvisiace s povolenými environmentálnymi opatreniami v dotknutom území;

– odborné prípravné materiály maďarsko-slovenských rokovaní (s ohľadom na vyššie uvedené výnimky);

– dokumenty prieskumov súvisiace s realizáciou relevantných právnych predpisov spoločenstva, prijaté opatrenia, atď., týmto opatrenia vyznačujúce územia Natury 2000, dokumenty viažuce sa na realizáciu Rámcovej smernice o vode (viď VII.3.2, bod (a) nižšie).

VII.3.2 Rozšírenie pravidiel prístupu k environmentálnym informáciám na základe Rámcovej smernice o vode

(a) Pravidlá prístupu k environmentálnym informáciám na základe Rámcovej smernice o vode. Všeobecné pravidlá smernice 2003/4/EK dopĺňa Rámcová smernica o vode článkom 14 odsekom (1) a bodom 11 prílohy VII nasledovným predpisom: na žiadosť treba zabezpečiť prístup k pozaďovým materiálom, k informáciám použitým pre vypracovanie návrhu vodohospodárskeho plánu povodia, k informáciám súvisiacich s programom opatrení, a ďalej k aktuálnym údajom monitorovania. Pod „pozaďovými materiálmi“ je treba rozumieť najmenej úplné verzie dokumentov súhrnne uvedených vo vodohospodárskych plánoch povodia, uvedených v prílohe VII rámcovej smernice[51].

(b) Uplatnenie pravidiel prístupu k environmentálnym informáciám počas riešenia právneho sporu. Uvedené pravidlá Rámcovej smernice o vode v spojitosti s prvkami právneho sporu súvisiacimi s realizáciou smernice poskytujú užitočné usmernenie: robia jednoznačným to, že dokumenty vyhotovené v súvislosti s jednotlivými realizačnými fázami rámcovej smernice rovnako patria do okruhu verejných environmentálnych informácií.

VII.4.1 Právo na opravný právny prostriedok na základe smernice 85/337/EGK o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

(a) Opravný právny prostriedok v spojitosti s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Článok 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predpisuje, že členské štáty musia zabezpečiť zodpovedajúci súdny, respektíve správny a súdny opravný právny prostriedok voči uzavretiu konania rozhodnutím („investičné rozhodnutie“) v prospech tých osôb, ktorých práva alebo oprávnené záujmy boli dotknuté predmetným rozhodnutím. V tomto ohľade sa právna pozícia zúčastnenej strany ipso iure týka spoločenských organizácií na ochranu životného prostredia. Všeobecnou požiadavkou v súvislosti s procesom opravného právneho prostriedku je, aby bola spravodlivý, primeraný, rýchly a aby nebol príliš nákladný.

(b) Uplatnenie opravného právneho prostriedku v priebehu riešenia právneho sporu. Zodpovedajúci opravný právny prostriedok v priebehu posudzovania vplyvov sa musí zabezpečiť v každom prípade, bez ohľadu na to, že ktoré spomedzi riešení podľa bodu VI.4.2 (c) strany pre posudzovanie zvolia. Časové nároky možných procesov opravných právnych prostriedkov je potrebné v priebehu stanovovania na úrovni rokovania zohľadniť.

VII.4.2 Právne predpisy o opravných právnych prostriedkoch o prístupe k environmentálnym informáciám na základe smernice 2003/4/EK

(a) Právny opravný prostriedok v spojitosti s prístupom k environmentálnym informáciám. Pokiaľ úrad nesplní alebo nesplní sčasti žiadosť niektorého žiadateľa vo vzťahu k vydaniu environmentálnych informácií na základe smernice 2003/4/EK môže žiadateľ iniciovať v prvom kole správne, v druhom rade súdne prehodnotenie rozhodnutia.

(b) Uplatnenie opravného právneho prostriedku počas riešenia právneho sporu. V priebehu riešenia právneho sporu musia strany zabezpečiť príslušný opravný právny prostriedok, bez ohľadu na to, ktorý orgán je oprávneným úradom na vydanie informácie.

VIII. Zdroje

- C-44/95, Regina v. Secretary of State for the Environment, ex parte Royal Society for the Protection of Birds

- C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van de Waddenzee et Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels

European Commission: Guidelines for the Assessment of Indirect and Cumulative Impacts, 1999

European Commission: Managing Natura 2000 Sites: The provisions of Article 6 of the „Habitats” Directive 92/43/EEC, 2000

European Commission: Implementation of Directive 2001/42 on the Assessment of the Effects of Certain Plans and Programmes on the Environment, 2001

European Commission: Guidance on Public Participation in relation to the Water Framework Directive, 2002

European Commission: Assessment of plans and projects significantly affecting Natura 2000 sites, Methodological guidance on the provisions of Article 6 (3) and (4) of the Habitats Directive 92/43/EEC, 2002

European Commission: Commission Communication to the European Parliament and the European Ombudsman on Relations with the Complainant in respect of Infringements of Community Law, COM (2002) 141 final

European Commission: Guidance Document on Identification and Designation of Heavily Modified and Artificial Water Bodies, 2003

European Commission: Identification and Designation of Heavily Modified and Artificial Water Bodies, Policy Summary to the HMWB & AWB Guidance Document, 2003

[1] Právny predpis spoločenstva vzťahujúci sa na kvantitatívne hospodárenie so zásobami vody neexistuje

[2] C-96/98, Komisia v. Francúzsko, odsek 40

[3] Smernica Rady 85/337/EHS o hodnotení vplyvov vybraných verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Mení sa smernicami 97/11/ES a 2003/35/ES.

[4] Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.

[5] Keďže gabčíkovsko-naďmarošská investícia sama o sebe nevypúšťa nebezpečné látky do vody, nasledovné právne predpisy, tvoriace dôležitý pilier ochrany vôd, nepovažujeme za relevantné:

- smernica 76/464/EHS o vypúšťaní nebezpečných látok do povrchových vôd;

- 80/68/EHS o ochrane podzemných vôd pred znečistením spôsobeným niektorými nebezpečnými látkami;

- 86/278/EHS o využívaní kalov z čistiarní odpadových vôd v poľnohospodárstve;

- 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia.

[6] Predpisy spoločenstva si kategóriu „umelá” vysvetľujú zúžene. Za „umelú” sa považujú iba tie vodné útvary, kde v minulosti neexistoval vodný útvar, a ktorý sa nevytvoril výsledkom premeny existujúcich vodných útvarov. Viď CIS 4, str. 15.

[7] Podrobné podmienky vyznačenia stanovujú strany 12-14., 19-23. CIS 4.

[8] Proces vyznačenia stanovujú strany 19-52. CIS 4.

[9] Identification and Designation of Heavily Modified and Artificial Water Bodies, Policy Summary to the HMWB & AWB Guidance Document (CIS Working Group 2.2), 2003, str. 4.

[10] C-355/90, Komisia v. Španielsko, paragraf 15.

[11] C-44/95, Regina v. Secretary of State for the Environment, ex parte Royal Society for the Protection of Birds, paragraf 26.

[12] C-355/90, Komisia v. Španielsko, paragraf 23; C-44/95, Regina v. Secretary of State for the Environment, ex parte, paragraf 19.

[13] C-3/96, Komisia v. Holandsko, paragraf 62.

[14] C-44/95, Regina v. Secretary of State for the Environment, ex parte, paragraf 25, 27.

[15] C-44/95, Regina v. Secretary of State for the Environment, ex parte, paragraf 31, 40, 41.

[16] C-3/96, Komisia v. Holandsko, paragraf 62.; C-355/90, Komisia v. Španielsko, paragraf 23.

[17] S ohľadom na politickú citlivosť procesu sa Komisia v prípade zistenia zanedbania vytýčenia postará o vytýčenie nepovšimnutých území väčšinou v infringementnom procese podľa článku 226 Zmluvy ES.

[18] C-3/96, Komisia v. Holandsko, paragraf 58.; C-3/96, Komisia v. Holandsko, paragraf 24-26.

[19] Managing Natura 2000, str. 20.

[20] Pod zhoršením stavu vody rozumieme prípad, keď sa stav vody posunie smerom k negatívnemu hodnoteniu v rámci kategórií kvality vody (veľmi dobrý, dobrý, priemerný) stanovenými v prílohe V RSV.

[21] Viď. fakty predstavené pod názvom „okruh relevantných investícií, IV.2.3 (g) hore.

[22] European Commission: Assessment of plans and projects significantly affecting Natura 2000 sites, Methodological guidance on the provisions of Article 6 (3) and (4) of the Habitats Directive 92/43/EEC, Luxembourg, Office for Official Publications of the European Communities, 2002; str. 14-15.

[23] C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels v. Staatssecretaris van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij, odseky 24-25. Viď ešte Managing Natura 2000 Sites, bod 4.3.

[24] C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels v. Staatssecretaris van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij, odseky 24-25. Viď ešte Managing Natura 2000 Sites, bod 4.3.

[25] C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels v. Staatssecretaris van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij, odseky 42, 44, 67.

[26] C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels v. Staatssecretaris van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij, odseky 42, 44, 67.

[27] Žiaľ, oficiálny maďarský preklad smernice je z hľadiska „imperative reasons of overriding public“ viacnásobne problematický. Za prvé, termín sa v článku 4, odsek (4) objavuje dvakrát (v paragrafe 1 a 2), v angličtine s rovnakým, kým v maďarčine s rozdielnym použitím slov („prioritný ... záujem spoločenstva“, respektíve „imperatívne príčiny verejných záujmov“) („elsődlegesen fontos … közösségi érdek”, illetve a „közérdek kényszerítő indokai”). Za druhé, ešte ani druhé riešenie, ktoré považujeme za správnejšie, nesprostredkuje dvojnásobne zúženú, takmer teatrálnu prívlastkovú štruktúru pôvodného textu, teda verejné záujmy odôvodňujúce spätné vyradenie sú súčasne „imperative“ a „overriding“. Teória práva a relevantné pokyny komisie dávajú samostatný význam každému prívlastku, čo je pre maďarský text ťažko uplatniteľné.

[28] C-57/89, Komisia v. Nemecko, paragraf 23.

[29] European Commission: Managing Natura 2000 Sites, str. 42-43.

[30] C-96/98, Komisia v. Francúzsko, paragraf 40.

[31] C-57/89, Komisia v. Nemecko, paragraf 23.

[32] V zmysle smernice spojenie „development consent”, v domácom práve znamená: povolenie z ochrany životného prostredia

[33] „Broad scope and a wide purpose”, C-72/95, Kraaijeveld BV and Others v. Gedeputeerde Staten van Zuid-Holland. Viď ešte European Commission: Implementation of Directive 2001/42 on the Assessment of the Effects of Certain Plans and Programmes on the Environment, str.5.

[34] European Commission: Implementation of Directive 2001/42 on the Assessment of the Effects of Certain Plans and Programmes on the Environment, str. 8.

[35] tamže, str., 8-9.

[36] tamže, str. 21, 25.

[37] C-431/92, Komisia v. Nemecko; C-435/97, WWF a iní v. Autonome Provinz Bozen a iní.

[38] Potenciálne viď ešte: Príloha I 8. a), b); 12. a), b); 20.; Príloha II 1. c), d); 3. b); 10. c), m).

[39] NA porovnanie: podľa takéhoto mechanizmu funguje proces vytyčovania trasy podľa zákona o maďarských diaľniciach.

[40] QUOTE

[41] Vyvolávajúca strana musí o projekte informovať úrady znášajúcej strany, na jej žiadosť musí zabezpečiť možnosť jej účasti v procese posudzovania vplyvov, znášajúca strana informuje vlastné obyvateľstvo, atď.. Znášajúca strana musí na vlastnom území zabezpečiť, aby sa obyvateľstvo v súvislosti s rozhodnutím mohlo „účinne“ zúčastniť tvorby názoru členského štátu. (článok 7, odseky (1)-(5)).

[42] European Commission: Managing Natura 2000 Sites: The provisions of Article 6 of the „Habitats” Directive 92/43/EEC, Luxembourg, Office for Official Publications of the European Communities, 2000, str. 35, bod 4.5.

European Commission: Implementation of Directive 2001/42 on the Assessment of the Effects of Certain Plans and Programmes on the Environment, str. 52, bod 9.22.

[43] Managing Natura 2000 Sites, str. 31, bod 4.3.

[44] Managing Natura 2000 Sites, str. 35, bod 4.4.3.

[45] Managing Natura 2000 Sites, str. 36, bod 4.5.1.

[46] Managing Natura 2000 Sites, str. 37-38, bod 4.5.2.

[47] UNECE Convention on Access to Information, Public Participation in Decision-making and Access to Justice in Environmental Matters.

[48] Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on access to justice in environmental matters (COM (2003) 624 final.

[49] European Commission: Guidance on Public Participation in relation to the Water Framework Directive, 2002, str. 42-49.

[50] Guidance on Public Participation, str. 31-42 Smernica v súvislosti so všetkými programovými krokmi vyznačuje možné a odporúčané formy účasti.

[51] Guidance on Public Participation, str. 50.

Úloha environmentálneho práva Európskeho spoločenstva

v usporiadaní právneho sporu súvisiaceho so Sústavou vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros

I. Úvod - otázky, ktoré majú byť zodpovedané

II. Environmentálne právo európskeho spoločenstva

III. Environmentálne ciele na základe práva spoločenstva

III.3 Environmentálne ciele na základe environmentálnych predpisov spoločenstva

IV. Záväzok členských štátov na konanie na základe environmentálneho práva spoločenstva

V. Obmedzenia zásahov na základe environmentálneho práva spoločenstva

VI. Predpisy spoločenstva vzťahujúce sa na predbežné posudzovanie vplyvov na životné prostredie

VII. Pravidlá spoločenstva vzťahujúce sa na účasť verejnosti

VIII. Zdroje