PRACOVNÁ SKUPINA

PRE VODNÉ HOSPODÁRSTVO, EKOLÓGIU, PLAVBU A ENERGETIKU

---

 

SLOVENSKÁ ČASŤ

MANDÁT PRACOVNEJ SKUPINY

A OTÁZKY, KTORÉ MAJÚ BYŤ PRESKÚMANÉ

 

PODKLAD NA ROKOVANIA

 

Bratislava, 2. máj 2005

---

Pracovná skupina pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku

 Slovenská časť pracovnej skupiny

 

Podklad k rokovaniam

pre prácu „Pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku“ v rámci spoločných slovensko - maďarských rokovaní o vykonaní rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, pripravený podľa „Mandátu pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku“ schváleného vládnymi delegáciami 3. marca 2005.

Predslov

Pre ľahšiu orientáciu sú v texte kurzívou uvedené originálne časti Mandátu pracovnej skupiny tak, ako ich vedúci slovenskej a maďarskej časti Pracovnej skupiny parafovali 23. apríla 2002 a  vládne delegácie schválili 3. marca 2005.

Na začiatku tohto pracovného materiálu si dovolíme konštatovať, že skupina pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku, má všetky predpoklady, aby integrovane pristupovala k svojej práci a využívala politiku Európskeho Parlamentu a Rady pre splnenie komplexných cieľov uvedených v Mandáte a cieľov Európskej Únie (EÚ). Hlavné ciele EÚ zahŕňajú energetiku a dopravu ako základné zložky plnenia trvalo udržateľného rozvoja, energetickej nezávislosti a ochrany prírodného a životného prostredia. Nástrojom plnenia týchto cieľov je v našom prípade vodné hospodárstvo.

V rámci Energetiky sa preto opierame o DIRECTIVE 2001/77/EC o podpore výroby elektrickej energie z obnoviteľných a neznečisťujúcich zdrojov, o Green Paper „Towards a European Strategy for the Security of Energy Supply a o publikáciu EÚ „Electricity from Renewable Energy Sources”.

V otázkach Plavby sa opierame o White Paper entitled „European Transport Policy for 2010: Time to Decide”.

V otázkach Životného prostredia a ekológie o DIRECTIVE 2000/60/EC o vode, a o DIRECTIVE 2001/42/EC o určovaní vplyvu na prírodné prostredie. Dovolíme si citovať cieľ tejto Direktívy: „The objectives of this Directive is to provide for a high level of protection of the environment and to contribute to the integration of environmental consideration into the preparation and adoption of plans and programs with a view to promoting sustainable development, by ensuring that, in accordance with this Directive, an environmental assessment is carried out of certain plans and programmes which are likely to have significant effects on the environment“. Vzhľadom na komplexný vplyv Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros určovanie vplyvu na prírodné prostredie je treba vykonať vo vzťahu na biotu (flóru a faunu vrátane lužných lesov a ramenných sústav) poľnohospodárstvo, výrobu obnoviteľnej energie, lodnú dopravu, skládky odpadu, povrchové a podzemné vody, turistiku, krajinné plánovanie a ďalšie aspekty.

Sme toho názoru, že ciele, ktoré stoja pred našou pracovnou skupinou, musíme naplniť v súlade so strategickými cieľmi politiky EÚ. Tieto sa prekrývajú s cieľmi Zmluvy 1977 a s výrokom Rozsudku MSD ciele splniť čo najlepšie. Musíme teda hľadať cestu ako ciele realizovať čo najlepšie a nie ako ich nesplniť, odmietnuť, alebo o nich nehovoriť. Pri zostavení tohto pracovného materiálu sme sa snažili naplniť strategické ciele politiky EÚ a všetky ciele Zmluvy čo najlepšie, vrátane zlepšenia ekologických podmienok ovplyvneného územia, v porovnaní s predchádzajúcim stavom.

I.  Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku

Úlohou pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (ďalej len pracovná skupina) je:

a)  rokovať v dobrej viere a bez predbežných podmienok, viesť odborný dialóg a podrobnú diskusiu v otázkach vodného hospodárstva, ekológie, plavby, a energetiky v duchu a v zmysle Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros vyneseného 25. septembra 1997 (ďalej len Rozsudok MSD);

b)  prediskutovať a preskúmať otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, navrhnúť a preskúmať také alternatívy riešení, predovšetkým technických, ktoré umožnia nájdenie spôsobu realizácie Rozsudku MSD, osobitne z nasledujúcich hľadísk:

1.  v čo najväčšej možnej miere splniť mnohoraké a rovnocenné ciele Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 (ďalej len Zmluva 1977);

2.  zaradiť faktickú situáciu, tak ako sa vyvinula od roku 1989, do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu v záujme toho, aby sa v čo najväčšej možnej miere dosiahol predmet a účel Zmluvy 1977;

3.  obnoviť spoločný režim podľa Zmluvy z roku 1977 – ktorý je okrem iného založený na spoločnom vlastníctve hlavných objektov, na koordinovanej jednotnej prevádzke a podieľaní sa na prínosoch investície na základe rovnosti strán –, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Je potrebné preskúmať návrhy vzťahujúce sa na veľkosť vlastníckych podielov, mieru podieľania sa na prevádzke a delení úžitkov a prevádzkových nákladov;

4.  usporiadať status Variantu C tak, aby bol súčasťou zmluvného režimu;

5.  spoločný systém, ktorý sa má vytvoriť musí zodpovedať medzinárodným normám na ochranu životného prostredia, zásade trvalo udržateľného rozvoja, ďalej je potrebné spoločne preskúmať vplyvy spoločného systému, ktorý sa má vytvoriť, na životné prostredie a treba nájsť uspokojivé riešenie týkajúce sa množstva vody, ktoré sa má prepúšťať do koryta Dunaja, ako aj do bočných ramien nachádzajúcich sa na oboch stranách rieky;

6.  spoločný systém, ktorý sa má vytvoriť musí zodpovedať zásadám práva medzinárodných vodných tokov; pre spoločnú sústavu na úseku rieky spoločného záujmu medzi Bratislavou a Budapešťou je potrebné nájsť také technické riešenie, ktoré sa v záujme splnenia cieľov Zmluvy 1977 zakladá na rovnosti strán a na optimálnom využívaní spoločných zdrojov energie; treba sa zúčastňovať na spravodlivom a rozumnom spôsobe využívania medzinárodného vodného toku, na jeho rozvoji a ochrane a rozumným spôsobom sa treba podieľať na spolupráci prebiehajúcej v záujme jeho ochrany a rozvoja.

c)   pripraviť postup a metodiku spoločného posudzovania vplyvov jednotlivých alternatív riešení na životné prostredie (EIA);

d)  naformulovať spoločné stanoviská a návrhy riešenia otázok a predložiť ich vládnym delegáciám;

e)  identifikovať rozdielne stanoviská strán na otázky, na ktoré nebolo možné vytvoriť spoločné stanovisko a predložiť ich vládnym delegáciám;

f)  počas prerokovávania otázok sústrediť svoju pozornosť najprv na úsek Dunaja Bratislava - Sap a nadväzne na úsek Dunaja Sap - Budapešť, respektíve riešiť tieto otázky na oboch úsekoch súčasne, pokiaľ to bude riešenie otázky, so súhlasom oboch strán, nevyhnutne vyžadovať.

Návrhy riešení vypracované pracovnou skupinou sa stanú platnými, ak tieto spoločným súhlasom schvália vládne delegácie alebo obaja vedúci vládnych delegácií.

Nezaradenie akejkoľvek otázky do mandátu a otázok odbornej pracovnej skupiny nebude žiadnou zo strán interpretované ako súhlas jednej zo strán, že takáto otázka nemôže byť prerokovaná. Znenie mandátu nenahradzuje Zmluvu 1977 ani Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora.

Slovenská strana pri príprave odpovedí na jednotlivé otázky vychádza striktne z Mandátu a dohovoru, že chceme spoločne prediskutovať a preskúmať otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou a navrhnúť a preskúmať také alternatívy riešení, predovšetkým technických, ktoré umožnia nájdenie spôsobu realizácie Rozsudku MSD z hľadísk uvedených v Mandáte. Z týchto dôvodov Slovenská časť pracovnej skupiny pripravila k otázkam svoju predstavu a návrhy, ktoré obsahujú aj varianty, odôvodnenie, prípadne vysvetlenie, tak, aby sme mohli spoločne preskúmať rôzne alternatívy možných riešení.

 II.    Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Bratislavou a Sapom

 Pracovná skupina sa v prvej etape rokovaní bude zaoberať problémami úseku Dunaja medzi Bratislavou a Sapom nasledovne:

 

 1.    Identifikácia požiadaviek súvisiacich s ochranou pred povodňami a s prevádzaním ľadov

 a)    stanoviť maximálny povodňový prietok, na ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851, inundácie a všetkých objektov;

Najvyšší povodňový prietok na vodohospodárske riadenie protipovodňovej ochrany a projektovanie všetkých prác v úseku Starého koryta Dunaja medzi Bratislavou a Sapom je považovaný prietok v profile Bratislava (Bratislava – Devín).

Najvyšší doteraz odmeraný prietok je 10400 m³/s, odmeraný v roku 1954 v Bratislave. K nemu sa priblížil prietok počas povodne v auguste 2002 a to 10390 m³/s v Devíne.

Najvyšší prietok v Dunaji bol 14000 m³/s odhadnutý pre povodeň v roku 1501 vo Viedni.

Predpovedané prietoky podľa Dočasného manipulačného poriadku (v najbližšom čase bude upresnený na základe nových meraní a skutočností) pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na území SR sú:

Predpovedané povodňové prietoky

Podľa uvedených údajov v dlhodobom priemere raz za 100 rokov môžeme očakávať povodeň s prietokom 11000 m³/s a raz za 1000 rokov povodeň s prietokom 13500 m³/s. Kedy sa vyskytne, to nevieme predpovedať, povodne sa môžu vyskytnúť aj viackrát za sebou.

Objekty stupňa Čunovo Vodného diela Gabčíkovo sú dimenzované na 100-ročnej a posúdené na prevedenie 1000-ročnej vody (neohrozia bezpečnosť diela za predpokladu, že budú splnené aj podmienky odtoku pod stupňom Čunovo a pod elektrárňou Gabčíkovo).

Maximálna celková prietočnosť stupňa Čunovo smerom do inundačného územia je, za predpokladu správnej údržby Starého koryta Dunaja, 11200 m³/s. Táto podmienka dnes nie je splnená.

V súčasnom stave (nedokončený zámer prehĺbenia koryta Dunaja pod Sapom podľa Zmluvy 1977) vzhľadom na malý rozdiel hladín na Vodnej elektrárni Gabčíkovo pri prietoku v Dunaji v Bratislave okolo 10000 m³/s sa musí zastaviť prevádzka turbín a vodu je možné prepúšťať len cez plavebné komory vo forme haťovej prevádzky, cca 2800 m³/s. Derivačný kanál je schopný previesť 4000 až 4500 m³/s, takže v súčasnom stave jeho kapacita nemôže byť využitá. Toto je množstvo, ktoré sa bude môcť previesť turbínami a plavebnými komorami po realizovaní prác v koryte Dunaja pod Vodnou elektrárňou Gabčíkovo v zmysle Zmluvy 1977.

Za povodňových okolností v súčasných podmienkach je treba počítať s tým, že pri prietoku v Bratislave 11000 až 13500 m³/s inundácia musí previesť tento prietok mínus prietok plavebnými komorami, teda 8200 až 10700 m³/s.

Záver

Po skúsenostiach s ostatnými povodňami, po skúsenosti s dlhým trvaním povodne v roku 1965 a po skúsenosti s dlhotrvajúcimi pomerne vysokými prietokmi v Dunaji na jar 2005 slovenská strana navrhuje, aby sme za základ pre prediskutovanie ostatných otázok prijali maximálny povodňový prietok, na ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851, inundácie a všetkých objektov VD Gabčíkovo, prietok medzi storočným a tisícročným výskytom, teda medzi 11 000 až 13 500 m³/s. Z tohto prietoku, za dnešných podmienok, cez Staré koryto Dunaja a inundáciu musí pretiecť 8200 až 11700 m³/s. K prevedeniu povodňového prietoku je potrebná súčinnosť maďarskej strany na hati Dunakiliti.

Dnešný skutočný stav Starého koryta Dunaja a inundácie takéto množstvo vody s najväčšou pravdepodobnosťou neprevedie! Pri dlhotrvajúcich extrémne vysokých povodňových prietokoch dôjde pravdepodobne k vyčerpaniu protipovodňovej kapacity aj účinnosti ochranných línií v úseku Dunaja pod Sapom.

b)     stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

Spôsob prevádzania ľadov je popísaný v Dočasnom manipulačnom poriadku pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na území SR.

Prevádzanie ľadov spočíva v regulácii prietokov a hladín tak, aby sa ľady previedli do Starého koryta Dunaja cez objekty stupňa Čunovo. K tomu je potrebná trvalá súčinnosť maďarskej strany a manipulácia na hati Dunakiliti. Pred začatím prepúšťania ľadov do Starého koryta Dunaja, úsek koryta od rkm 1851,75 do 1843,0 treba zbaviť ľadov v spolupráci vodohospodárskych orgánov oboch štátov (SR, MR) manipuláciou prietokov na hati Dunakiliti a to tak, aby ešte pred príchodom ľadov k stupňu Čunovo, predhatie hate Dunakiliti bolo prázdne od prípadných ľadov.

V prípade, ak ľady vplávajú do prívodného kanála, bude zastavená plavba a po vytvorení súvislej ľadovej pokrývky sa preruší prepúšťanie vody cez objekty stupňa Čunovo. Cez vodnú elektráreň Gabčíkovo sa bude prevádzať maximálny prietok. Plavebná dráha sa v kanále a zdrži uvoľní pri vhodných klimatických podmienkach s podporou ľadoborcov.

Počas prepúšťania ľadov do Starého koryta Dunaja prietoky do Mošonského ramena Dunaja sú zabezpečené podľa Dohody z roku 1995.

Záver

Základom spôsobu prevádzania ľadov zo zdrže je prevedenie ľadov do Starého koryta Dunaja cez stupeň Čunovo k čomu je potrebná technická spolupráca s maďarskou stranou na hati Dunakiliti. Všetky zariadenia potrebné k súčinnosti prevádzania ľadov cez stupeň Čunovo a na hati Dunakiliti sú funkčné. Dôležitým bodom rokovania je zrušiť Uznesenie maďarského parlamentu, ktoré zakazuje uvedenie objektu Dunakiliti do prevádzky. To sa týka aj prevádzania povodňovej vody cez hať Dunakiliti. Plán ochrany proti povodniam pre oblasť hate Dunakiliti je v súčasnom stave prijatý splnomocnencami vlád pre hraničné toky.

c)     identifikovať kritériá prevádzania povodní a ľadov a opatrenia s tým súvisiace;

Základným kritériom prevádzania povodní je prietok v Bratislave – Devíne a jeho predpoveď. Podľa Dočasného manipulačného poriadku sa pod povodňovým prietokom rozumie prietok, ktorý v rozhodujúcom profile Bratislava - Devín dosiahne a prekročí hodnotu 6000 m³/s, 644 cm na vodočte Devín.

Pri prietoku nad 6000 m³/s vzniká potreba prevedenia časti prietoku prevyšujúcu 6000 m³/s do Starého koryta Dunaja cez stupeň Čunovo. Príklad prevedenia povodne pri prevádzke 6 turbín na Gabčíkovskej elektrárni je v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka: Prevedenie časti povodňových prietokov

*        VE Gabčíkovo nepracuje, povodňový prietok sa prepúšťa obtokmi a haťovou prevádzkou cez plavebné komory.

**      Prietok Dunaja v Sake bude o niečo menší, v závislosti od tvaru a trvania povodňovej  vlny.

Vzhľadom na prepúšťanie časti povodňových prietokov do Starého koryta Dunaja je potrebná súčinnosť hate Dunakiliti. Táto je potrebná aj pri prevádzaní ľadov (predchádzajúci bod).

Zlepšenie prepúšťania povodňových prietokov cez stupeň Gabčíkovo si vyžaduje zníženie hladín dolnej vody a zvýšenie prietočnosť odpadového kanála a Dunaja pod Sapom v zmysle pôvodného projektu.

Základom protipovodňovej ochrany je priepustnosť starého koryta Dunaja. Kritériom priepustnosti Starého koryta Dunaja je požiadavka, aby hladina vody počas povodni nebola v inundácii vyššia ako pri podobnom prietoku pred postavením vodného diela. To znamená, že v každom možnom variante riešenia inundácie, staré koryto Dunaja spolu s inundáciou a jej ramennou sústavou musí mať schopnosť previesť prietok pretekajúci v Bratislave od ktorého odpočítame prietok 3000 – 4000 m³/s, ktorý pretečie derivačným kanálom. Ak by sme uvažovali s prietokom až tisícročnej vody v Bratislave, potom Staré koryto s inundáciou musí previesť okolo 10000 až 11200 m³/s.

Základným opatrením teda je zachovať Staré koryto Dunaja pre povodňové prietoky. To znamená koryto udržiavať prietočná (vyčistiť od nárastov a vhodne upraviť). Dnešný stav je už mimoriadne nebezpečný. Takéto riešenie však nevyhovuje ekologickým zámerom v inundácii. Z tých príčin slovenská strana navrhla riešenie skladajúce sa z dvoch častí:

1 –     Staré koryto Dunaja, pôvodne silne zmenené, napriamené a opevnené pre plavbu, zachovať na prevádzanie povodňového prietoku, vyhradiť pre malú a športovú plavbu, prípadne náhradnú alebo technickú plavbu, podľa toho, na akej plavbe a za akých podmienok sa dohodneme. Zachovanie funkčnosti bude musieť byť zabezpečené technickými zákrokmi a primeranou údržbou.

2 –     Inundáciu upraviť s čo najmenšími zásahmi tak, aby spĺňala ekologické ciele. Navrhujeme aby hlavné ramená sa prirodzeným spôsobom pretvorili na nové, sčasti meandrujúce „koryto Dunaja“, tak, ako je to popísané v publikácii Lisický, Mucha (eds.) 2003: Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť - Sap z hľadiska prírodného prostredia

Obe časti majú silné interaktívne väzby, ktoré je nutné rešpektovať a vzájomne zosúladiť pre bežné a povodňové  prietokové podmienky.

Záver

Základnými opatreniami sú predovšetkým:

• Spolupráca a súčinnosť s haťou Dunakiliti pri prevádzaní povodňových prietokov a prepúšťaní ľadov.

• Zlepšenie odtokových pomerov počas povodňových prietokov pod vodným dielom Gabčíkovo pre lepšie prevádzanie povodňových prietokov cez derivačný kanál a hydroelektráreň.

• Úprava Starého koryta Dunaja na prevedenie dohodnutých prietokov.

• Vybudovanie zariadení v Starom koryte Dunaja (napríklad pretekaných prehrádzok) na prepojenie ramenných sústav so Starým korytom  Dunaja a pre úpravu vodného režimu v ramenných sústavách, vyhovujúcich prepúšťaniu dohodnutých povodňových prietokov.

• Úpravy v ramenných sústavách (národné investície), vyhovujúce prepúšťaniu povodňových prietokov a záplavám inundácie.

• Úpravy a spôsob manipulácie s prietokmi na dočasnú retenciu časti povodňového prietoku v inundácii (prirodzený polder, prepady hrádzí) a v podzemných vodách (opatrenia na regulovanie výstupu podzemných vôd na povrch, zamedzenie sufóznych javov, odvádzanie vnútorných vôd, regulovanie hydraulického gradientu a pod.).

Čísla uvedené v predchádzajúcom texte platia podľa dočasného manipulačného poriadku, ktorý bude v najbližšom čase upresnený podľa nových meraní a skutočností.

d)             určiť kritické úseky z hľadiska ochrany pred povodňami;

Kritické podmienky z hľadiska ochrany pred povodňami podľa pôvodu sú:

• Nedostatočné hrádze (nedostatočná výška, stabilita, rozmáčavosť, narušenosť). Vzhľadom k zarastaniu Starého koryta Dunaja vegetáciou je možné konštatovať, že všetky hrádze sú v tomto úseku pre predpokladané povodňové prietoky relatívne nízke (pokiaľ sa neupraví Staré koryto Dunaja) a nie sú dostatočne bezpečné pre dlhšie trvajúce vysoké vodné stavy. To platí nielen v tomto úseku Dunaja, ale aj pod vyústením odpadového kanála do Starého koryta Dunaja.

• Priesaky popod hrádze, podmáčanie územia a odvádzanie vnútorných vôd. Priesaky popod hrádze boli sledované počas povodní v roku 2002. Priesaky popod hrádze sa prejavujú stúpaním hladín podzemných vôd (pozri Mucha, I., (sc. ed.), 2004, kap. IV.). Okrem lokálnych povodňových javov vystúpenie podzemných vôd na povrch sa ukazuje sa ako nezvládnutý problém ochrany pred vnútornými vodami.

• Nepriaznivá geologická stavba. Nepriaznivá geologická stavba sa vyskytuje v úseku od VE Gabčíkovo smerom na Sap až ku Medveďovu. V týchto miestach podložie štrkov prudko stúpa a spolu s hranicou kolárovskej formácie vytvára bariéru pre prúdenie podzemných vôd. Táto počas povodní vystupuje k povrchu. Vykonané opatrenia sú pomerne účinné, k zlepšeniu  protipovodňovej by však prispelo zníženie hladín v Dunaji pod elektrárňou Gabčíkovo počas povodní tak, ako to bolo predpokladané v projekte Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

• Nepriaznivé prietokové pomery pre povodňové prietoky. Nepriaznivé prietokové pomery sú v súčasnosti v Starom koryte Dunaja a v Dunaji pod Vodnou elektrárňou Gabčíkovo.

Záver

Kritické úseky z hľadiska protipovodňovej ochrany na slovenskej strane sleduje predovšetkým SVP – OZ Bratislava. Vzhľadom na postupné znižovanie prietočnosti Starého koryta Dunaja sú povodňové hladiny vysoké, a tým sa podstatne znižuje protipovodňová ochrana územia, pôvodne riešená ako súčasť výstavby SVD G-N, delením povodňového prietoku. Táto otázka má najvyšší stupeň naliehavosti.

e)      identifikovať a prediskutovať alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné uskutočniť splnenie vyššie uvedených požiadaviek (posúdenie technických riešení musí byť súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie) – s osobitným zreteľom na protipovodňovú údržbu úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a možnosti prevádzania povodňových prietokov.

Slovenská strana, na základe Zápisnice z 23. apríla 2002, k tomuto bodu vypracovala a maďarskej vládnej delegácii odovzdala nasledujúce materiály, ktoré pri tejto príležitosti odovzdávame aj maďarským členom pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku:

• Optimisation of the Water Regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť - Sap from the Viewpoint of Natural Environment. Lisický M.,J., Mucha I., (Sci. Eds.) 2003, 205 pp.

• Vodné dielo Gabčíkovo a prírodné prostredie, Súhrnné spracovanie výsledkov slovenského a maďarského monitoringu v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo. Mucha I. (Sci. Ed.) 2004, 413 pp.

• Optimalization of the Water regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť-Sap from the Viewpoint of Natural Environment, Project proposal. Prepared by the Plenipotentiary of the Slovak Republic for Construction and Operation of Gabčíkovo – Nagymaros Hydropower Scheme.

Záver

Slovenská strana navrhuje aby Spoločná Pracovná skupina pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku odporúčala vládnej delegácii prijať tento návrh projektu (Pozri literatúru v tomto pracovnom materiály) a požiadala EÚ o odbornú účasť na projekte a financovaní projektu.

 

2.    Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

V tomto bode rokovania pripomenieme návrh maďarskej strany odovzdaný slovenskej strane v decembri 1999 nazvaný Ekologická analýza variantov v ktorej sa píše: „Pre rastliny a živočíchy v inundácii v prvom rade nie je určujúce množstvo vody, ale hladina vody. Z takého hľadiska je najlepšie riešenie to, ktoré s menším množstvom vody vie vytvoriť 100 %-né naplnenie, čiže ekologické optimum. K tomu patrí vodný režim podobajúci sa prirodzenému, ročný cyklus striedania sa povodní a malých vôd. Na reguláciu vodného režimu je v každom prípade potrebný zásah človeka, a preto je potrebné vybrať technickú alternatívu, aby bolo možné zabezpečiť možnosť takého vodného režimu, ktorý napodobní prírodu a tým sa vytvorí aj napodobňujúci vodný režim.“

K tomuto bodu rokovania pripravila slovenská strana publikáciu nazvanú Optimisation of the Water Regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť-Sap from the Viewpoint of Natural Environment. Lisický M.,J., Mucha I., (Sci. Eds.) 2003, 205 pp.

V prvej kapitole je uvedené, že: „Úlohou tejto štúdie je definovať stav, ktorý sa z ekologického a ekosozologického hľadiska môže považovať pre systém rieka a jej záplavové územie (inundačné územie) za optimálny (rešpektujúc limity, ktoré predstavujú najmä požiadavky protipovodňovej ochrany a existencia Vodného diela Gabčíkovo) a odporúčať spôsob ako takýto stav dosiahnuť. Úlohou je tiež navrhnúť zásady spôsobu regulácie takéhoto stavu, hlavne vodohospodárskymi metódami (vodný režim a regulačné zariadenia). V tejto úlohe je konečným cieľom pripraviť z ekologického hľadiska čo možno najlepšie návrhy zlepšenia vodného režimu pre ekosystém tohoto inundačného územia, a to hlavne pomocou optimalizácie vodného režimu jeho priblížením k prírodnému. Ide aj o definovanie kritérií, ktorými sa na základe monitorovania prírodného prostredia zistí, nakoľko sa výsledky uskutočňovaných opatrení približujú predstavám o optimálnom stave. Pri zostavovaní štúdie boli využité aj rokovania so zainteresovanými subjektami a aj s maďarskou stranou.

Pre prirodzené dunajské inundačné územie je charakteristický veľmi špecifický, dynamicky sa meniaci systém akvatických, semiakvatických až terestrických ekotopov predstavujúcich biotop pre rozmanité špecializované druhy, ako aj paletu patričných biocenóz. Počínajúc nosným typom, ktorý predstavuje eupotamál v hlavnom toku a prietočných ramenách, cez parapotamál a plesiopotamál, zaplavované a nezaplavované terestrické ekosystémy (od mokradí cez lúky, mäkké luhy, až po tvrdé luhy a miestami aj lesostep). Určujúcim a riadiacim mechanizmom takýchto ekosystémov v priestore a čase je predovšetkým režim vodnej zložky prostredia, ktorý chceme vedome, v priestore a čase, upraviť podľa dnešných najlepších vedomostí. Pritom všeobecným cieľom má byť stav blízky prírodnému.

Cieľom úprav vodného režimu celého systému, starého koryta Dunaja, simulovaných záplav v ramennej sústave a ďalších úprav v inundácii je predovšetkým na základe doterajších poznatkov, monitorovania a ekologickej syntézy:

• podporiť prírodné procesy typické pre prírodné záplavové územie pri rešpektovaní protipovodňových funkcií, ktoré v skutočnosti inundáciu formujú, t.j. zabezpečiť aj bezpečné prevedenie povodňových prietokov a  prevedenie ľadov medzi stupňom Čunovo a obcou Sap,

• vodným režimom podporiť stav biologickej diverzity blízky prírodnému, t.j. odpovedajúci veľkej stredoeurópskej rieke a jej záplavovému územiu s prietočnou ramennou sústavou a všetkými typmi vodných útvarov,

• podporiť priestorovo a časovo premenlivú rozmanitosť ekosystémov zodpovedajúcu prírodným pravdepodobnostným vzťahom prírodných fenoménov typických pre záplavové územie s prietočnou ramennou sústavou,

• podporiť podmienky pre sukcesiu spoločenstiev typických pre občasne zaplavované územie, a tým aj podporiť zabezpečenie patričnej biodiverzity nielen ako funkcie priestoru, ale aj ako funkcie času, teda podporiť čo najväčšiu dynamickú rovnováhu ekosystémov vychádzajúcu z plôškovej dynamiky v čase a priestore,

• podporiť zachovanie prirodzenosti a obnovu prírodnosti inundačnej oblasti, ktorá je založená na vodnom režime a vlhkostných pomeroch a na ich časovo priestorových sledoch,

• podporiť taký stav, ktorý odpovedá konektivite rieky pred oddelením ramennej sústavy,

• zabezpečiť, aby voda v hlavných ramenách nestagnovala, aby jej kvalita bola dobrá, lepšia ako pred prehradením Dunaja, zabezpečiť, aby v priestoroch vhodných na využívanie podzemnej vody nebola ohrozená kvalita podzemnej vody stojatou vodou v ramenách,

• simulované záplavy robiť vtedy, keď je vo vode dostatočné množstvo plavenín a keď sú prirodzene vyššie prietoky v Dunaji. Manipulačným poriadkom prispieť k čo najvyššiemu obsahu živín vo vode (po postupnom dosiahnutí prirodzeného stavu simulovanie záplav sa bude zmenšovať a stanú sa skôr výnimočné v zvláštnych prípadoch, prípadne podporou prirodzených záplav),

• zabezpečiť, aby sa vodný režim v inundácii čo najviac podobal vo vlhkostných pomeroch a tiež v slede vodných stavov a záplav prírodným podmienkam odpovedajúcim dunajským prietokom, ale nekolidoval vo vybraných častiach územia so záujmami dlhodobo udržateľného lesného hospodárstva.

Záver

Slovenská strana navrhuje v úvode citovaný materiál použiť v diskusiách definovaných v nasledujúcich bodoch.

a)     prediskutovať, predovšetkým na základe hľadiska ochrany prírodného prostredia a ochrany vodných zdrojov, potreby prírodného prostredia a z nich vyplývajúce požiadavky na postačujúce množstvo vody a na regulovanie hladín a prietokov;

Prírodné prostredie z hľadiska potreby vody závisí v prvom rade na výške hladiny podzemnej vody a na podmienkach kapilárneho vzlínania. Tieto závisia od pôdneho profilu. Potreba vody, teda aj výška hladiny podzemnej vody v inundácii, závisí od toho, aká má byť v inundácii vegetácia. Ak chceme túto otázku zodpovedať musíme si napred určiť cieľ, aký výsledný charakter má mať to, čo chceme nazývať prírodné prostredie inundácie. Názor slovenskej strany sa nachádza v priloženej citovanej literatúre. Stav má byť typický pre prírodne blízku inundáciu so zachovaním jej základnej protipovodňovej funkcie.

Druhou časťou tejto otázky je ochrana vodných zdrojov. Musíme definovať, čo pod ochranou vodných zdrojov rozumieme. Slovenská strana má konkrétny záujem chrániť:

• Vodný zdroj Šamorín a to predovšetkým z hľadiska kvality vody a samozrejme aj z hľadiska využiteľného množstva. Samozrejme slovenská strana má záujem chrániť aj ostatné vodné zdroje a kvalitu podzemnej vody nachádzajúce sa v oblasti vplyvu vodného diela.

• Kvalitu vody v ramennej sústave, podporovať v ramennej sústave tzv. samočistiace procesy na báze oxidačno-redukčných procesov.

• Kvalitu vody v Dunaji prietokom cez zdrž, ramennú sústavu a Staré koryto zlepšovať tak, aby výsledná kvalita vody pod Gabčíkovom a Sapom bola rovnaká alebo lepšia, ako kvalita pritekajúcej vody v Bratislave.

• Kvalitu vody prepúšťanej do Mošonského ramena Dunaja tak, aby riedila a zlepšovala kvalitu vody prítokov Lajta, Rába a Rábca a aspoň sčasti eliminovala lokálne znečisťovanie Mošonského ramena Dunaja.

• Kvalitu vody v Starom koryte Dunaja, ktorou sa zásobuje aj maďarská časť ramennej sústavy.

K týmto bodom už boli realizované opatrenia a kvalita vôd sa detailne spoločne monitoruje.

Čo sa týka prietoku vody v Starom koryte Dunaja tento je definovaný nasledovne:

• Podľa Zmluvy 1977 je základný prietok do starého koryta Dunaja 50 m³/s a do Mošonského ramena Dunaja 20 m³/s. Tento prietok sa môže zvýšiť v prípade potreby (napr. vegetačné obdobie) o 200 m³/s.

• Podľa Dohody 1995 priemerný ročný prietok do Starého koryta Dunaja, v závislosti od skutočného priemerného prietoku v Dunaji v konkrétnom roku sa pohybuje okolo 400 m³/s. Skutočný prietok sa riadi od 250 do 600 m³/s, podľa podmienok uvedených v Dohode. Do Mošonského ramena Dunaja sa prepúšťa 40 m³/s plus prietok z priesakového kanála.

• Podľa materiálu maďarskej strany, ktorý bol odovzdaný slovenskej strane v decembri 1999, nazvanom (Dlhodobá (50 rokov) technická koncepcia usporiadania úseku Dunaja medzi (Rajkou) – Sapom - Budapešťou bez vzdutia a jej predbežná/lokálna analýza vplyvov na prírodné prostredie je definované: „V Starom koryte Dunaja je ekologické minimum vo vegetačnom období 400 m³/s. Periodické minimum v bočných ramenách na maďarskej a slovenskej strane je 50 + 50 m³/s. V zimnom období je možné prietok v Starom koryte Dunaja znížiť.“ Tento materiál v mnohých otázkach navrhuje podobné riešenie ako už citovaná slovenská publikácia.

Záver

Ekologický stav inundácie má byť typický pre prírodne blízku inundáciu so zachovaním jej základnej protipovodňovej funkcie.

Slovenská strana považuje za povinnosť chrániť kvalitu podzemných vôd, zdroj pitnej vody Šamorín, podporovať kvalitu vody a samočistiace procesy v ramenných sústavách, kvalitu vody v Starom koryte Dunaja, kvalitu vody prepúšťanej do Mošonského ramena Dunaja, a vody ktorou je zásobovaná maďarská ramenná sústava. V tomto smere boli realizované mnohé opatrenia.

Slovenská strana plní záväzky vyplývajúce z platných zmlúv a podporuje vedecké zdôvodnenia prietokov odpovedajúcich ekologickým požiadavkám.

b)     prediskutovať cieľové stavy s ktorými je možné uvažovať, prediskutovať a pokiaľ to bude možné určiť parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, identifikovať optimálny stav prírodného prostredia úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a jeho inundácie (vrátane sústavy bočných ramien) a Mošonského ramena Dunaja;

Cieľové stavy sú podrobne popísaní v citovanej publikácií. Predpokladáme, že sú podobné aj na maďarskej strane. Hlavnou úlohou pracovnej skupiny je dohodnúť sa na technickom charaktere prác v priestore Starého koryta Dunaja, ktoré umožnia dosiahnuť cieľový stav v prírodnom prostredí. To je hlavná úloha. Samotné úpravy ramenných sústav nemusia byť rovnaké a sú národnými investíciami.

Slovenská strana sa prikláňa k tým maďarským názorom, ktoré sú založené na vzdutí hladiny vody v starom koryte Dunaja, čo umožní prepojenie ramenných sústav so Starým korytom Dunaja a aj navzájom na maďarskej a slovenskej strane. Takéto riešenie pred uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky nebolo možné. O počte, tvare, kótach, umiestnení, type takýchto vzdúvacích zariadení budeme spoločne diskutovať.

Záver

Slovenská strana odovzdala maďarskej strane monografiu zahrňujúcu cieľové stavy ktoré chce na svojom území dosiahnuť. Hlavnou úlohou pracovnej skupiny je dohodnúť sa na technickom charaktere prác v priestore Starého koryta Dunaja tak, aby sa dali splniť predstavy o cieľových stavoch v inundácii podľa predstáv jednotlivých strán. Prednosť má spoločná predstava cieľových stavov.

c)      identifikovať požiadavky vyplývajúce z Rozsudku MSD a medzinárodných dohôd prijatých obidvoma stranami, pričom strany zohľadnia aj súvisiace právne normy Európskej únie;

Podľa Rozsudku MSD (112) „novo vzniknuté normy práva životného prostredia sú pre plnenie Zmluvy 1977 relevantné a strany si ich môžu po vzájomnej dohode osvojiť prostredníctvom čl. 15, 19 a 20 Zmluvy. Tieto v rozsudku novo vzniknuté normy práva životného prostredia sú v skutočnosti právne normy Európskej únie, ktoré Slovensko implementovalo (aproximovalo) do svojej legislatívy. Slovensko odporúča tieto aproximované normy implementovať aj do Zmluvy 1977 formou dodatku ako celok (nie vybrané paragrafy alebo ich odseky). Slovenská strana upozorňuje, že návrh slovenskej strany uvedený v citovanej literatúre podstatne prekračuje ciele EÚ, ktoré sa zameriavajú na zachovanie (čoho ?), zabránenie zhoršenia, atď. Slovensko nielen že chce dosiahnuť „dobrý ekologický potenciál“ ale predovšetkým chce v inundácii dosiahnuť, aby ekologické procesy sa podstatne viac približovali prírodným, takým, ktoré vlastne ani staršia generácia už nepoznala, a to všetko realizovať na odbornom a vedeckom základe. K tomu pre slovenskú stranu slúžia aj obe citované publikácie a návrh spoločného slovensko – maďarského projektu.

Záver

Slovenská strana odporúča právne normy SR a MR, v ktorých sú už implementované normy EÚ týkajúce sa životného prostredia, zahrnúť do dodatku ku Zmluve 1977. Existuje aj Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci v spoločných povodiach a na hraničných vodách z roku 2005. Ďalej existujú: DIRECTIVE 2000/60/EC of the European Parliament and of the Council of 23 October establishing a framework for Community action in the field of water policy, DIRECTIVE 2001/42/EC of the European Parliament and of the Council of 27 June 2001 on the assessment of the effects of certain plans and programmes on the environment, DIRECTIVE 2001/77/EC of the European Parliament and of the Council of 27 September 2001 on the promotion of electricity produced from renewable sources in the internal electricity market. Okrem toho existujú ďalšie relevantné podklady vyjadrujúce zámery politiky EÚ, vyjadrené napríklad v publikácii Electricity from renewable energy sources, Directorate-General for Energy and Transport, European Commission, European Communities, 2004. Existujú aj vážne záväzky členských krajín EÚ, a teda aj MR a SR vyplývajúce z Kjótského protokolu.

 d)     prerokovať alternatívy technického riešenia schopné vyhovieť potrebám životného prostredia a dosiahnuť ekologické cieľové stavy, ktorými sa môžu zároveň naplniť ciele Zmluvy 1977 a ktoré nenarúšajú požiadavky ochrany pred povodňami;

Pre slovenskú časť pracovnej skupiny je to alternatíva popísaná v: 

• Monografii „Optimisation of the Water Regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť - Sap from the Viewpoint of Natural Environment. Lisický M.,J., Mucha I., (Sci. Eds.) 2003, 205 pp.

• Návrhu projektu „Optimalization of the Water regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť - Sap from the Viewpoint of Natural Environment“, Project proposal. Prepared by the Plenipotentiary of the Slovak Republic for Construction and Operation of Gabčíkovo - Nagymaros Hydropower Scheme.

Záver

Citovaná monografia a návrh projektu sú vkladom slovenskej strany na rokovanie o alternatívach technického riešenia a spôsoboch splnenia ekologických cieľových stavov.

e)    prerokovať možnosti úpravy úseku Dunaja medzi stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti;

Úprava úseku Dunaja medzi stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti je limitovaná hornou kótou hladiny pod elektrárňou Čunovo, ktorá je 124,0 m Bpv pri 600 m³/s. Táto kóta hladiny zatiaľ nebola za bežných prietokov dosiahnutá. Táto kóta spĺňa všetky maďarské úvahy o hladinách vody medzi Čunovom a Dunakiliti. Ak sa maďarská strana rozhodne pre nižšiu kótu ako 124,0 m Bpv, nemá to žiadny praktický účinok na prevádzku elektrárne Čunovo. Z hľadiska prevádzky sklzu pre športové plavidlá a areál vodných športov, počas pretekov, sa odporúča hladina pod Čunovom na kóte 124,0 m Bpv, ktorá je reálna pri prietoku 570 m³/s.

Záver

Úprava tohto úseku Dunaja závisí od zámerov maďarskej strany na využitie priestoru medzi Starým korytom Dunaja a pôvodnou pravostrannou hrádzou zdrže Hrušov - Dunakiliti. V súčasnosti má toto územie charakter inundácie. Na slovenskej strane je inundácia úzka a po nej vedie hlavná cesta spájajúca Bratislavu s obcami Dobrohošť, Vojka, Bodíky, Gabčíkovo a stadiaľ na Medveďov, Komárno, Dunajskú Stredu.

f)     v rámci navrhovaných technických riešení pripraviť materiál so zoznamom poškodených území, posúdiť ich a pripraviť návrh na ich rehabilitáciu.

Z ekologického hľadiska na slovenskej strane ide o 200 – 300 metrov široký pás územia popri starom koryte Dunaja v úseku od obce Dobrohošť po Sap. Navrhované opatrenia vo vyššie citovanej monografii túto otázku vyriešia.

Ďalšie zlepšenie prírode blízkych podmienok nastane v inundácii po prepojení ramennej sústavy so starým korytom Dunaja.

Záver

Vybudovaním navrhovaných opatrení je možné zlepšiť stav územia tesne vedľa Starého koryta Dunaja a získať prípadne ďalšie úžitky, predovšetkým pre lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo na oboch stranách Starého koryta Dunaja.

  

3.     Identifikácia plavebných požiadaviek

a)     preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť v úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 s prihliadnutím na ostatnú plavbu v dotknutom úseku Dunaja;

Slovenská strana navrhuje aby tento úsek starého koryta bol za normálnych prietokových podmienok vyhradený pre malú a športovú plavbu.

Od Čunova po Dunakiliti je možná bežná plavba cez plavebnú komoru na stupni Čunovo. Tento úsek Starého koryta Dunaja je zavzdutý prehrádzkou pri hati Dunakiliti.

Vybudovaním ďalšej prehrádzky pod haťou Dunakiliti je možné zabezpečiť pre bežnú plavbu dostatočnú hĺbku vody a plavbu cez plavebnú komoru pri hati Dunakiliti.

Plavbu v ostatných úsekoch, od Dunakiliti po Sap, je možné zabezpečiť len vybudovaním prehrádzok a plavebných komôr alebo prevedením plavby cez upravenú ramennú sústavu.

Náhradná plavba v Starom koryte Dunaja môže byť len za špeciálnych podmienok (prepúšťanie všetkej vody do Starého koryta Dunaja. V tom prípade bude závisieť od opatrení v koryte Dunaja a od prietokov vody v Dunaji, podobne ako tomu bolo pred prehradením. V takomto prípade, hlavne pri nízkych prietokoch, nie je možné počítať so zabezpečením plnohodnotnej plavby, porovnateľnej s plavbou v derivačnom kanále.

 Záver

Slovenská strana navrhuje aby úsek Dunaja pod Dunakiliti bol za normálnych podmienok vyhradený pre malú a športovú plavbu, prípadne pre technickú plavbu s malým ponorom. V čase povodní prevádza povodňové prietoky. Za zvláštnych okolností je možné dohodnúť, napríklad ad hoc, aj iné využitie Starého koryta Dunaja. Slovenská strana si z ekologického hľadiska nepraje žiadnu motorovú plavbu vo svojej ramennej sústave. V úseku od Čunova po Dunakiliti je dnes možná normálna plavba (cez plavebnú komoru v Čunove) po doplnení vytýčenia vodnej cesty v zmysle plavebno-bezpečnostných predpisov..

b)      prediskutovať tie alternatívy technického riešenia, ktoré vyhovujú plavebným požiadavkám;

Treba sa napred dohodnúť na predchádzajúcej otázke. Potom je možné vytvoriť alternatívy technického riešenia. Slovenská strana sa prikláňa k riešeniu vzdutia hladiny vody v Starom koryte Dunaja prehrádzkami, podobne, ako je prehrádzka postavená maďarskou stranou pri hati Dunakiliti. Podľa požiadaviek na plavbu je možné rozhodnúť o type prehrádzok, plavebných komorách, využití ramien, a podobne. Bez technických riešení a následnej údržbe sa plavebné podmienky budú v priebehu času meniť.

Záver

V prvom rade treba sa dohodnúť na predchádzajúcej otázke to je otázke: preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť v úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851.

c)      z hľadiska zabezpečenia plavebných požiadaviek stanoviť nevyhnutný rozsah údržby úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851.

Tento úsek, od Stupňa Čunovo, vrátane zdrže a derivačného kanála, po vyústenie odpadového kanála z elektrárne Gabčíkovo, spĺňa charakteristiky stanovené pre kategóriu „E“ medzinárodných vodných ciest VIc (TRANS/SC.3/144/Add. 1 EHK OSN, jún 1999) v plnom rozsahu.

Každý typ plavby má svoje požiadavky. Predpokladáme, že Staré koryto Dunaja bude pod Dunakiliti využité predovšetkým pre plavbu malých športových a rekreačných plavidiel. Podmienkou je preplavovanie cez plavebné komory stupňa Čunovo a Dunakiliti. Preplavovanie takýchto plavidiel cez plavebnú komoru v Čunove po realizovaní organizačných a prevádzkovo - technických opatrení je realizovateľné už v tomto roku, ak takáto požiadavka bude oficiálne vznesená. Podobné opatrenia je potrebné realizovať na hati Dunakiliti. Komplexné využitie celého spoločného úseku pre športovú a rekreačnú plavbu zvýši ekonomický potenciál regiónu. K tejto plavbe prináleží však aj vybudovanie prístavov, staníc pohonných hmôt, prístupových ciest, a podobne. Všetky súvisiace činnosti však musia byť prispôsobené zámerom a prácam realizovaným pre protipovodňovú ochranu.

Po vybudovaní zariadení na zvýšenie hladiny v Starom koryte Dunaja, údržba sa bude dotýkať hlavne pôvodného brehu Dunaja.

Slovenská strana predpokladá, že zariadenia pre malú a športovú budú prednostne vybudované pri Čunove, povyše obce Dobrohošť a pri prístave Gabčíkovo.

Záver

Slovenská strana predpokladá, že prvoradá je protipovodňová údržba koryta Dunaja. Táto údržba sa môže prispôsobiť údržbe pre zabezpečenie plavebných požiadaviek, napríklad pre malú a športovú plavbu, prípadne aj inú plavbu, na ktorej sa strany dohovoria.

 

4.       Identifikácia energetických požiadaviek

a)      stanoviť vzájomne odsúhlasený spôsob (vzorec, metodiku) na výpočet množstva elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo, v závislosti od prichádzajúceho prietoku a rozdielu výšok vodnej hladiny;

Pre takto postavenú úlohu je potrebné poznať nasledujúce parametre:

Pre stupeň Gabčíkovo

• Prietok vody v Dunaji v Bratislave (Devíne) v určitých časových intervaloch, napríklad 1 hodina, 1 deň a podobne.

• Celkový odber vody mimo elektráreň Gabčíkovo v určitých časových intervaloch vrátane plavebných komôr.

• Maximálny prietok turbínami.

• Minimálny prietok turbínami.

• Počiatočný objem vody v zdrži.

• Maximálny úžitkový objem.

• Minimálny úžitkový objem.

• Spád pre výrobu energie (napr. 17,558 m) ako funkcia času (kóty hladín).

• Účinnosť VE (napríklad priemerná účinnosť sa pohybuje okolo 0,92).

• Pre uvedené hodnoty a g = 9,81, spád x účinnosť x g = 158,4659065 m²/s².

Pre stupeň Nagymaros

• Bočné prítoky do zdrže Nagymaros (napríklad Váh, Hron, Ipeľ, Mošonské rameno Dunaja a pod.).

• Maximálny prietok turbín Stupňa Nagymaros.

• Prietok cez VE Nagymaros ako funkcia času.

• Maximálny úžitkový priestor v zdrži.

• Minimálny úžitkový priestor v zdrži.

• Spád pre výrobu energie (napr. 5,52 m) ako funkcia času.

• Účinnosť VE (napríklad priemerná 0,92).

• Pre uvedené hodnoty spád x účinnosť x g = 49,819104 m²/s².

Okrem toho je treba definovať obdobie špičkovej prevádzky, napríklad od 6 do 11 hod., dennej od 11 do 18 hod., špičkovej od 18 do 22 hod., a nočnej od 23 do 6 hod. Z hľadiska ekonomiky, prípadne zatriedenia výroby elektriny do kategórii základná energia, pološpičková energia a  špičková energia je možné dohodnúť prepočítavacie parametre, napríklad podľa zápisnice z 18. 6.1996, ako  1 : 1,67 : 2,67.

b)     stanoviť množstvo a kvalitu elektrickej energie, ktorú je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od rôznych prevádzkových spôsobov a rôzneho delenia prietokov, ako aj porovnať rôzne technické riešenia, vrátane riešenia podľa maďarského návrhu z decembra 1999 a podľa Zmluvy 1977;

Stanoví sa po vypracovaní a schválení vzorca požadovaného v predchádzajúcom bode.

c)     oboznámiť sa s charakteristikami energetického trhu, ktoré sú v oboch krajinách platné v súčasnosti a ktoré je možné očakávať v blízkej budúcnosti (povoľovanie, tarifná sústava, cenová regulácia, vplyv dôsledkov harmonizácie práva vyplývajúceho z pripojenia sa k EÚ);

K tomuto bodu pozri publikáciu „Electricity from renewable energy sources”, published by the European commission in July 2004.

Odoberanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do elektrickej siete má v EÚ absolútnu prioritu. Výroba elektrickej energie vyrobená z vodnej energie neprodukuje CO₂, je bezodpadová a neznečisťuje prostredie exhalátmi. Presun dopravy na Dunaj tiež šetrí energiu a znižuje produkciu CO₂.

Integrovaný manažment vôd na zariadení sústavy vodných diel G-N je možné využiť ako nástroj na znižovanie povodňových prietokov a ako okamžité opatrenie na náhle i dlhodobé klimatické zmeny. Okrem toho je vodné hospodárstvo možné využiť na zlepšenie vodného režimu ramenných sústav i na zlepšenie režimu podzemných vôd, prípadné špeciálne požiadavky plavby (vlnová prevádzka), simulácie záplav, športové účely (kóta hladiny dolnej vody na Čunove), preplachovanie zdrže, koryta a ramien, a podobne.

d)      stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné vypočítať, akým spôsobom sa strany budú podieľať na elektrickej energii vyrábanej vodnou elektrárňou Gabčíkovo, určiť podiel, ktorý prináleží maďarskej strane z doteraz vyrobenej elektrickej energie.

Po naplnení cieľov Zmluvy z roku 1977 vo všetkých ukazovateľoch a splnení investičných zámerov je delenie vyrobenej elektrickej energie dané Zmluvou a to v pomere 50 : 50 %.

Do naplnenia Zmluvy 1977 delenie energie musí vychádzať z  nasledujúcich skutočností:

• Hydroenergetický potenciál

Hydroenergetický potenciál je možné vypočítať na základe využiteľného množstva vodnej energie, ktorú je možné využiť na výrobu elektrickej energie. Je teda možné vypočítať využiteľné množstvo vodnej energie alebo na základe neho možné množstvo elektrickej energie. Oba spôsoby sú podobné. Pre tieto výpočty je možné použiť metódu teoretických stredných výkonov a hydrologické údaje organizácie VIZITERV Budapešť, použité Československo - maďarskou komisiou pre využitie úseku Dunaja pri príprave Zmluvy v roku 1961 pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Údaje sú v nasledujúcej tabuľke. Údaje sú z obdobia prípravy Zmluvy 1977, je ich možne aktualizovať.

 Tabuľka:   Teoretická zásoba vodnej energie a výpočet podielu strán podľa metódy „teoretických stredných výkonov“ pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros

Výpočet je bez prihliadnutia na vodné dielo Adony a Wolfsthal - Bratislava.

Z tejto tabuľky sme vyčlenili časť platnú pre samostatný Stupeň Gabčíkovo. Tabuľku sme upravili do nasledujúceho tvaru.

Tabuľka:   Teoretická zásoba vodnej energie a výpočet podielu strán podľa metódy „teoretických stredných výkonov“ pre samostatný Stupeň Gabčíkovo

Výpočet je bez prihliadnutia na vodné dielo Nagymaros a Wolfsthal - Bratislava.

Podobný výpočet je možný vykonať s inými dohodnutými údajmi, napríklad údajmi z pred uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Uvedený výpočet hovorí o delení prírodného hydroenergetického potenciálu, na základe ktorého sa ďalej určuje podiel strán na využívaní vyrobenej elektrickej energie s použitím parametrov uvedených v nasledujúcich bodoch.

• Investované náklady na získanie energie z hydroenergetického potenciálu. Podľa investovaných nákladov oboma stranami sa vypočíta podiel energie z hydroenergetického potenciálu patriaci stranám.

• Do splnenia cieľov Zmluvy 1977 sa bude podiel energie vypočítavať postupne a to:

• Percento patriaceho hydroenergetického potenciálu násobené podielom prác realizovaných SR a prác realizovaných MR. V momente naplnenia cieľov Zmluvy 1977, vrátane projektovanej výroby elektrickej energie, podiel prác sa rovná 1.

• Pri splnení investičných nákladov, vyúčtovaní podľa rozsudku a splnení všetkých cieľov Zmluvy 1977, vrátane výroby elektrickej energie, podiel vyrobenej elektrickej energie a nákladov na prevádzku sa bude deliť podľa Zmluvy 1977, teda 50% : 50%.

 

5.     Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA)

a)     stanoviť cieľ a metodiku posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA);

Cieľ a metodika posudzovania vplyvov Vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie bola definovaná v „Dohode medzi vládou SR a vládou MR o určitých dočasných opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“, ktorá bola podpísaná 19. apríla 1995. Na základe tejto dohody sa vykonáva podrobný monitoring prírodného prostredia, ktorý je každoročne zhrnutý v Národný správach a v Spoločnej slovensko - maďarskej správe. Výsledky monitorovania boli spracované aj v nasledujúcich publikáciách

• Optimisation of the Water Regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť - Sap from the Viewpoint of Natural Environment. Lisický M.,J., Mucha I., (Sci. Eds.) 2003, 205 pp.

• Vodné dielo Gabčíkovo a prírodné prostredie, Súhrnné spracovanie výsledkov slovenského a maďarského monitoringu v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo. Mucha I. (Sci. Ed.) 2004, 413 pp.

Základným cieľom posudzovania prírodného prostredia v tejto časti Dunaja, kde prebieha detailné monitorovanie vplyvov vodného diela Gabčíkovo, je:

• Porovnať vývoj pred uvedením vodného diela do prevádzky so súčasným vývojom a stavom prírodného prostredia.

• Navrhnúť prípadné opatrenia.

• Optimalizovať vodný režim v  inundácii a ramennej sústave.

• Navrhnúť také prvky, ktoré zlepšia protipovodňovú ochranu.

b)      stanoviť postup súvisiaci s realizáciou posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) (vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

V  tomto zvláštnom prípade vplyvy dočasných technických opatrení sú priebežne vyhodnotené v Národných ročných správach a v Spoločných výročných správach v zmysle Dohody 1995.

Záver

Slovenská strana navrhuje aby tí, ktorí pripravujú Spoločné výročné správy podľa Dohody z roku 1995, pripravili aj súhrnné vyhodnotenie vplyvov na životné prírodného prostredia.

c)       identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie, osobitne na flóru a faunu.

Slovenská strana navrhuje použiť tie metódy posúdenia, ktoré sú uvedené v publikácii „Vodné dielo Gabčíkovo a prírodné prostredie, Súhrnné spracovanie výsledkov slovenského a maďarského monitoringu v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo“. Mucha (Sci. ed.) 2004 a Lisický, Mucha (Sci. Eds), 2003.

 

6.      Dočasné opatrenia potrebné v období do realizácie riešenia vytvoreného na základe výsledkov posúdenia vplyvov na životné prostredie

a)      vyhodnotiť vplyvy dočasných technických opatrení a prietokov na úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a Mošonského ramena Dunaja, súvisiacich s dotáciou vody, na prírodné prostredie a preskúmať potrebu ich modifikácie;

Súhrnné vyhodnotenie vplyvov dočasných technických opatrení a prietokov na úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a Mošonského ramena Dunaja, súvisiacich s dotáciou vody, na prírodné prostredie je v publikácii pripravenej na základe zápisnice z 23. apríla 2002 nazvanej „Vodné dielo Gabčíkovo a prírodné prostredie, Súhrnné spracovanie výsledkov slovenského a maďarského monitoringu v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo“. Mucha I. (Sci. ed.) 2004.

Záver

Vplyv dočasných opatrení a celkový stav prírodného prostredia je každoročne vyhodnocovaný na slovenskom a maďarskom území a spoločne na území ovplyvnenom vodným dielom Gabčíkovo. Súhrnné vyhodnotenie vplyvov dočasných technických opatrení a prietokov na úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a Mošonského ramena Dunaja, súvisiacich s dotáciou vody, na prírodné prostredie je v citovanej a maďarskej strane odovzdanej publikácii, pripravenej na základe zápisnice z 23. apríla 2002. Výsledky a dočasné opatrenia sú uvádzané aj v ročných Národných a Spoločných slovensko - maďarských ročných správach (Pozri literatúru v závere tohto pracovného materiálu).

b)       preskúmať potrebu prípadných ďalších dočasných technických opatrení pri zohľadnení požiadaviek prírodného prostredia, plavby a iných užívateľov.

Slovenská strana, vychádzajúc z ročných národných a spoločných správ z monitorovania prírodného prostredia, dáva prednosť komplexnému riešeniu pred dočasnými opatreniami. Návrh komplexného riešenia je v citovanej monografii Lisický, Mucha, (Sci Eds), 2003. Odborníci oboch strán navrhli riešenia na rehabilitáciu predchádzajúcich procesov znižovania hladín povrchových i podzemných vôd, vrátane vysýchania ramenných sústav. Zatiaľ jediné realizované opatrenie v Starom koryte Dunaja je pretekaná prehrádzka pri Dunakiliti. Jej vplyv a vplyv trvalého zásobovania Mošonského ramena Dunaja jednoznačne pozitívne prispel k režimu podzemných vôd na celom území ramennej sústavy a to smerom od Dunaja až za Mošonské rameno Dunaja. Tieto vplyvy sú monitorované a každoročne samostatne a spoločne vyhodnocované.

Ak sú pochybnosti o účinkoch vybudovania ďalších prehrádzok, podobných pretekanej prehrádzke pri Dunakiliti, slovenská strana navrhuje vybudovať experimentálnu pretekanú prehrádzku v rkm 1838.65, poniže obce Dobrohošť (Maďarský návrh variant III z roku 1999), prípadne v niektorom z ďalších profilov.

Záver

Slovenská strana uprednostňuje komplexné a definitívne riešenie. Ak nie je možné sa dohodnúť na komplexnom riešení (napríklad Lisický, Mucha, 2003), navrhuje vybudovať aspoň jednu experimentálnu pretekanú prehrádzku v rkm 1838.65 poniže obce Dobrohošť (Maďarský návrh variant III z roku 1999), prípadne v niektorom z ďalších profilov, ktorej vplyv sa bude podrobne monitorovať a táto môže byť neskoršie zahrnutá do definitívneho riešenia.

 

7.     Otázky súvisiace so stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti

a)    popis objektov a manipulačný poriadok stupňa Čunovo;

Popis a prevádzkovanie stupňa Čunovo je uvedené v Dočasnom manipulačnom poriadku odovzdanom vládnej delegácii MR v decembri 2000.

Tabuľka:  Skladba Vodného diela stupňa Čunovo a návrh investície:

 b)      vyhodnotiť dôsledky vyplývajúce z toho, či objekty stupňa Čunovo budeme považovať za spoločnú alebo národnú investíciu;

V zmysle mandátu pracovnej skupiny bod 4 hovorí: „usporiadať status Variantu C tak, aby bol súčasťou zmluvného režimu“. Podľa rozsudku, ak sa má Maďarsko podieľať na prevádzke a úžitkoch čunovského komplexu, musí zaplatiť zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov. Prevádzka a úžitok čunovského komplexu je definovaný uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Pre určenie spoločnej alebo národnej investície upozorňujeme, že stupeň Čunovo leží výlučne na slovenskom území a využíva hydroenergetický potenciál len zo slovenského územia. Okrem toho umožňuje využívať spoločný slovensko - maďarský hydroenergetický potenciál stupňa Gabčíkovo.

V zmysle Mandátu Pracovnej skupiny a Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora existujú dve možnosti:

a)       Maďarsko sa rozhodne využívať úžitky plynúce z uvedenia komplexu Čunovo do prevádzky.

b)      Maďarsko sa rozhodne nevyužívať úžitky plynúce z uvedenia komplexu Čunovo do prevádzky.

Záver

V oboch prípadoch je záujmom slovenskej strany usporiadať status Variantu C tak, aby bol súčasťou zmluvného režimu.

c)       vypočítať investičné náklady, vrátane investičných nákladov stupňa Čunovo, ako aj pomery podielov strán na nákladoch výstavby a prevádzky, respektíve na úžitkoch v prípade, že by sme objekty stupňa Čunovo považovali za spoločnú investíciu a spoločné vlastníctvo strán;

Touto otázkou sa bude zaoberať ekonomická pracovní skupina. Predpokladáme, že pre maďarskú stranu je výhodnejšie ak objekty stupňa Čunovo budú sčasti spoločnou a sčasti národnou investíciou. Príklad takého rozdelenia je uvedený v Tabuľke v bode a) tohto odseku.

Záver

Časť objektov stupňa Čunovo môže byť spoločnou a časť národnou investíciou.

d)      prediskutovať spôsoby využitia hate Dunakiliti a určiť ich vplyv na podiel strán na nákladoch, respektíve úžitkoch celej Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (posúdenie charakteru spoločnej, respektíve národnej investície).

Stupeň Čunovo prevzal úlohu, ktorá bola pôvodne určená objektom hate Dunakiliti. Hať Dunakiliti je nutné využívať na nasledujúce spoločné ciele Zmluvy:

• prevádzanie povodňových prietokov,

• prevádzanie ľadov,

• využívanie plavebnej komory, podľa dohody o plavbe v starom koryte Dunaja.

Maďarská strana pre svoje národné ciele môže využívať hať Dunakiliti na:

• regulovanie hladín pre prepúšťanie vody do svojej ramennej sústavy,

• pre účely športovej plavby,

• pre vybudovanie malej vodnej elektrárne (napríklad podľa pôvodného zámeru),

• na prístav (prepojenie cez plavebné komory Čunovo,

• prípadne iné.

Záver

Časť nákladov môže byť na základe rokovania spoločná a časť národná investícia.

III.         Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou

 Pracovná skupina sa v druhej etape rokovaní bude v súvislosti s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou zaoberať nasledovnými otázkami:

K nasledujúcim otázkam existuje niekoľko druhov podkladov. Predtým ako otázky rozoberieme, vysvetlíme ich podstatu.

1. Zmluva 1977, Spoločný zmluvný projekt a s ním súvisiace dokumenty, ktoré podľa Rozsudku stále platia. Ide o komplexný spoločný slovensko - maďarský projekt ktorého ciele majú byť v čo najväčšej miere z vecného hľadiska splnené. Keďže projekt podľa platnej Zmluvy reálne existuje, existujú aj záväzky na jeho plnenie a záväzky na investície (inými slovami existujú peniaze na jeho realizovanie, alebo zaplatenie škôd za nerealizovanie investícií). Projekt je vypracovaný až do realizačných výkresov.

2. Úvodný projekt nazvaný „Vzdutie v profile Dunaja v rkm 1704,64 (Objekt v Pilismaróte), vypracovaný a odovzdaný slovenskej strane v januári 1998.Tento projekt plní ciele Zmluvy 1977 tak, že vodné dielo je navrhované v inom vhodnom profile, ale s takými parametrami, že je schopné plniť ciele Zmluvy 1977. Samozrejme, rozpracovanosť je na úrovni ideového zámeru.

3. Vyjadrenie v uznesení vlády MR nepostaviť dolný stupeň podľa pôvodného projektu. Tento, zatiaľ ideový zámer, nie je nijako rozpracovaný a nie je ničím podložený, hoci na druhej strane existuje záväzok MR splniť, čo najlepšie, ciele Zmluvy 1977. Zámer je definovaný v Uznesení vlády MR 1139/2004(XII.11.) vl. V bode 2 a) kde sa doslova hovorí, že „vychádzajúc z hágskeho rozsudku, postavenie dolného vodného stupňa podľa pôvodného projektu považuje Maďarská republika za zamietnuté, a nepraje si o ňom diskutovať“. Slovenskej strane je zrejmé, že podľa pôvodného projektu, už z hľadiska nedodržania zmluvných záväzkov maďarskou stranou sa, toto vodné dielo nedá postaviť. Z toho vyplývajú pre maďarskú stranu podľa rozsudku iné záväzky. Napriek tomu súd nerozhodol, že sa nesmie postaviť, naopak uviedol, že ciele platnej Zmluvy 1977 je treba čo najlepšie splniť, a to je minimálne dôvod nato, aby sa ciele Zmluvy podľa pôvodného projektu a ich plnenie porovnali s ľubovoľnými inými riešeniami, vrátane tohto ideového zámeru. Pripomeňme si, že ciele Zmluvy úplne súhlasia s cieľmi a projektmi EÚ. Zároveň si pripomeňme, že základnou stratégiou EÚ je plnenie zmluvných záväzkov vrátane záväzkov medzi členskými krajinami EÚ a medzi členskými krajinami a Spoločenstvom EÚ. Ide predovšetkým o plnenie platnej Zmluvy 1977 v zmysle rozsudku MSD jej všetkých cieľov tak dobre ako sa to dá, o zabezpečenie protipovodňovej bezpečnosti, o výrobu obnoviteľnej a bezodpadovej energie a plnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótského protokolu, podstatné zlepšenie podmienok a bezpečnosti plavby na Dunaji, zachovanie a zlepšenie ochrany prírodného prostredia, kvality povrchovej a podzemnej vody na základe integrovaného riadenia vodnej zložky. V neposlednej miere je záujem o opatrenia proti klimatickým zmenám, kde práve integrovaný manažment vôd hrá prvoradú úlohu. To isté platí pre kvalitu vôd a vodu pre poľnohospodárstvo, napríklad Mošonský Dunaj a hladina podzemnej vody na Szigetköze, kanálové siete a závlahové vody.

4. Tento „Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku“, ktorý bol parafovaný 23. apríla 2002 a spoločne odsúhlasený vedúcimi Vládnych delegácií SR a MR 3. marca 2005 v Győri.

Záver

Slovenská strana žiada maďarskú stranu predložiť technický zámer postavenia dolného stupňa v zmysle citovaného uznesenia Vlády MR, „nepostaviť ho podľa pôvodného projektu“.

Slovenská strana žiada porovnať všetky riešenia týkajúce sa úseku Dunaja od Gabčíkova po Budapešť s cieľmi Zmluvy 1977. Slovenská strana žiada plniť medzinárodné zmluvy a dohody.

 

1.     Identifikácia požiadaviek súvisiacich s ochranou pred povodňami a s prevádzaním ľadov

a)    stanovenie spôsobu splnenia cieľov protipovodňovej ochrany na tomto úseku Dunaja;

Splnenie cieľov protipovodňovej ochrany je založené na bezpečnom prevedení povodňových prietokov, bezpečných protipovodňových hrádzach, opatreniach proti podmáčaniu a výtoku podzemnej vody na povrch počas povodní, odvádzaní vnútorných vôd. Od Bratislavy po Budapešť je to aj súčinnosť inundačného územia a podzemných vôd plniť funkciu prírodného poldra. To závisí aj na možnosti riadiť prietoky zariadeniami Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. V súčasnosti neexistuje stupeň Nagymaros a tým aj možnosť riadenia veľkej retenčnej plochy vo vybudovanom medzihrádzovom priestore. Hať Dunakiliti používa maďarská strana napriek zákazu vlastného parlamentu na regulovanie prietokov.

Zvláštnou úlohou je aj zníženie maximálneho povodňového prietoku postupne od Bratislavy cez Komárno, Nagymaros a ďalej po Budapešť. (Pozri Mucha, ed. 2004, Tab. IV.1, str. 95).

Tieto ciele majú plniť objekty vodného diela Nagymaros (Zmluva 1977), alebo iný dolný stupeň (Rámcová dohoda parafovaná vedúcimi vládnych delegácií 27. februára 1998). Stupeň bude musieť plniť hlavné úlohy: vzdúvať hladinu, prevádzať povodňové prietoky, energeticky využívať rozdiel hladín vytvorený vzdutím, umožniť plavbe prekonávať rozdiel hladín medzi hornou a dolnou hladinou vody. Preto musí mať hlavné objekty: hať, vodnú elektráreň, plavebné komory.

Ochranné opatrenia sú založené na prietočnosti koryta Dunaja pre povodňové prietoky a na rôznych opatreniach na ochranu územia. Na slovenskej strane sa to týka hlavne: pravého brehu Váhu a Malého Dunaja, ľavého brehu Váhu, úseku Komárno - Medveďov, oblasti Iže, oblasti Kravian, oblasti dolného Hrona a oblasti dolného Ipľa. Na maďarskej strane sú morfologické pomery priaznivejšie. Ochrana sa týka hlavne priemyselných objektov, železničných a cestných telies, inžinierskych sietí, prístavných zariadení, a nasledujúcich oblastí: Visegrád - Dömös, Pilismarót, Estergom, Nyergesújfalu - Dunaalmás, Komárom, Komárom - Gönyű, Ipoly. Mnohé opatrenia navrhnuté v rámci Zmluvy 1977 už boli realizované. Napriek tomu mnohé z nich nemôžu úplne vyhovovať požiadavkám protipovodňovej ochrany, pretože priepustnosť koryta prevádzať povodňové prietoky nebola zatiaľ realizovaná.

b)       stanoviť maximálny povodňový prietok, ktorý treba zohľadniť v súvislosti s návrhom riešenia;

Maximálny povodňový prietok v tomto úseku Dunaja je rovný prietoku v Bratislave mínus retencia vody v priestore od Bratislavy po Sap plus prietoky prítokov Dunaja.

Tabuľka: Povodňové prietoky (podľa dočasného manipulačného poriadku)

Maximálne povodňové prietoky smerom po prúde klesajú a závisia tiež od prítokov, hlavne Váhu, Hrona Nitry a Ipľa. Pre očakávané maximálne prietoky na území Maďarska očakávame podklady od maďarskej strany. Rozhodujúcim faktorom je aj trvanie povodňových prietokov, s čím máme nepríjemné skúsenosti hlavne z roku 1965.

c)     stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

Táto úloha platí pre vybudovanie Stupňa Nagymaros a splavnenie Váhu s prepojením na Dunaj.

d)     vyhodnotiť úroveň ochrany pred povodňami na úseku rieky medzi Sapom a Budapešťou;

Protipovodňovú ochranu realizuje v tomto úseku na slovenskej strane Slovenský vodohospodársky podnik. Je zriadená na úrovni parametrov ochranných opatrení VD Nagymaros s výnimkou úseku dotknutého nerealizovaním prehĺbenia koryta pod Sapom (bývalým Palkovičovom).

e)     určiť kritické úseky z hľadiska ochrany pred povodňami;

Úvodom tohto bodu si dovolíme upriamiť pozornosť na „Skúsenosti z povodne roku 1965“ ktoré napísal Ing. J. Kniška v knihe Š. Hronca „Povodeň na Dunaji v roku 1965“ z roku 1969. Z hľadiska povodní je ohrozený celý priestor od Vodnej elektrárne Gabčíkovo po Komárno a ďalej smerom po toku oblasť Iže, Kravian a Štúrova. V rámci Zmluvy 1977 boli navrhnuté a väčšinou aj realizované protipovodňové opatrenia. Tieto opatrenia sú dostatočné za podmienok definovaných v Spoločnom zmluvnom projekte a za predpokladu splnenia cieľov zmluvy na tomto úseku Dunaja. Pri neplnení cieľov Zmluvy je treba predovšetkým vyhodnotiť súčasné prietokové pomery koryta Dunaja vzhľadom na prevádzanie povodňových prietokov, brody a niektoré úseky, napríklad nad a pod Medveďovom. Pozri tiež bod a) tohto odseku.

 f)       prediskutovať a posúdiť tie alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné splniť požiadavky ochrany pred povodňami so zreteľom na možnosti údržby koryta Dunaja (posudzovanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie).

Základnou alternatívou je alternatíva so vzdutím, napríklad podľa Zmluvy 1977. Táto alternatíva zabezpečuje minimálnu údržbu koryta vzhľadom na povodňové prietoky, vyrába elektrickú energiu z trvalo obnoviteľných zdrojov bez odpadu, spĺňa požiadavky na plavbu, podporuje samočistiace procesy vo vode Dunaja, rozvíja infraštruktúru a prináša mnohé ďalšie úžitky, všetko podporované Direktívami EÚ.

Z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie táto alternatíva má varianty podľa miery špičkovania, na ktorej sa majú strany v zmysle Zmluvy 1977 dohodnúť. Kolísanie hladín a aj maximálna výška hladiny v zdrži Nagymaros závisia práve od miery špičkovania. Od kolísania hladín závisia nielen rýchlosti prúdenia, ale aj sedimentačno-erózne procesy (štrkové, piesčité brehy, sedimenty dna), samočistiace procesy vody, akvatické, bentické a litorálne biotopy, napájanie a vývoj ramenných sústav a mnohé ďalšie procesy. Výhodou možnosti regulovať vzdutie je aj v zmierňovaní klimatických zmien a zmierňovaní extrémnych klimatických a hydrologických javov aké sa vyskytli v roku 2002 a 2003.

 

2.       Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

Na začiatku tejto časti zhrnieme poznatky maďarskej strany uvedené v materiále z roku 1999 „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“ ktoré slovenskej strane poskytol Úrad predsedu vlády, Kancelária vládneho komisára pre Dunaj.

Za ekologicky výrazné negatívum tohto materiálu, z hľadiska ekologickej koncepcie, považujeme názor maďarskej strany, že „ekologické hodnoty“ tohto úseku Dunaja sa sústreďujú len na dunajské ostrovy a úzky pobrežný pás.

Tok Dunaja od Sapu po až po Štúrovo je v porovnaní s úsekom Bratislava – Sap geologicky podmienený. Z juhu je ohraničený pahorkatinou (oblasť Nyergesújfalu - Dunaalmás), zo severu Dunajskou rovinou. Priebeh Dunaja nie je zmenený ľudskou činnosťou (nebol napriamený). Svojou prirodzenou zmenšenou dynamikou a krajinotvornou úlohou je jednoducho ekologickým faktom. Z ekologického hľadiska stále predstavuje významný biotop a migračný koridor pre organizmy.

Čo sa zmenilo je predovšetkým to, že aj tento úsek Dunaja sa zahĺbil, brehy boli opevnené a plavebná dráha sa upravuje klasickými úpravami vrátane výhonov a bagrovania brodov. Hladiny vody v ňom poklesli, mnohé ramená boli aspoň z hornej strany uzatvorené a takmer všetky sú neprietočné. Klesli v nich hladiny a zároveň klesli aj hladiny podzemných vôd v páse pozdĺž rieky a i ďalej pozdĺž ramien. Tieto ramená sa na maďarskej strane často používajú na ukladanie odpadov a olejových látok, prípadne sú inak znehodnotené.

Dunaj sa v tomto úseku nerozdeľoval na množstvo ramien, ako tomu bolo v úseku pod Bratislavou. Dunaj tu nemeandroval, lebo bol z južnej strany ohraničený dvíhajúcou sa pahorkatinou. Tu tiekla a tečie prirodzene, geologicky sústredená voda do jedného koryta. Dunaj v tomto úseku, podľa názoru slovenskej strany, je významným a cenným biotopom, biokoridorom, je jediným korytom prevádzajúcim povodňové prietoky, je využívaný na plavbu a rekreačné využitie. Jeho ekologická hodnota nie je menšia ako v iných úsekoch a nie je menšia ako hodnota jeho ramien. Odporúčame preto venovať sa Dunaju, jeho ramenám a okoliu, ktoré ovplyvňuje spoločne a nie oddelene. V súlade s maďarskou stranou i Direktívou 2000 o vode uvádzame, že hlavné ekologické zásady v tomto úseku Dunaja sú:

1. Vypracovanie podrobnejšej ekologickej koncepcie cieľového stavu v súlade s Direktívou 2000 o vode a na princípe samoregulovania prírodných procesov, napríklad tak, ako sú popísané v monografii Lisický, Mucha, 2003.

2. Zosúladenie požiadaviek občanov a štátnych záujmov, vrátane protipovodňovej ochrany, tvorby infraštruktúry a využívania prírodných a obnoviteľných zdrojov.

3. Rehabilitácia rieky, krajiny a biotopu, čo znamená: zvýšenie dnes poklesnutej hladiny vody v Dunaji; čím sa podporí i zvýšenie v minulosti zaklesnutých hladín podzemných vôd v okolí a zvýšenie hladín, prepojenie a napájanie Dunajských ramien a prúdenie vody v ramenách.

4. Rehabilitácia bočných ramien znamená aj ich vyčistenie od predchádzajúceho znečistenia, ich prípadná úprava, prepojenie s Dunajom.

5. Využitie tohto úseku Dunaja a jeho ramien pre ekologické ciele (zlepšenie kvality vody, vytvorenie prirodzenejších biotopov), takých biotopov, ktoré sú pre konkrétne úseky Dunaja typické a blízke prírodným, čím sa dosiahne „dobrý ekologický stav“, „potenciál“.

6. Zvýšenie hladín podzemnej vody, čo je zárukou plnenia ekologických cieľov.

7. Slovenská strana navrhuje, aby vzhľadom na skúsenosti, prioritou pre všetky riešenia bola protipovodňová ochrana. Zlepšenie plavebných podmienok musí odpovedať súčasným a budúcim zámerom EÚ.

a)       stanoviť optimálny stav prírodného prostredia v Dunaji, v bočných ramenách a priľahlom území; určiť cieľové stavy, ktoré treba dosiahnuť; vypracovať koncepciu na určenie cieľového stavu a zároveň určiť ekologické ciele súvisiace s korytom Dunaja, bočnými ramenami a podzemnou vodou v priľahlom území;

Slovenská strana navrhuje tento a nasledujúci bod vypracovať spoločne s maďarskou stranou v rámci medzinárodného projektu za pomoci tretej strany. Do vypracovania zapojiť odborné organizácie vykonávajúce monitorovanie prírodného prostredia na Dunaji a jeho inundácii.

b)       prediskutovať a pokiaľ to bude možné určiť parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, a to najmä optimálnu výšku hladiny vody, respektíve rýchlosť prúdenia vody v Dunaji a bočných ramenách, ako aj optimálnu výšku hladiny podzemných vôd; stanoviť tie opatrenia, pomocou ktorých je možné zabrániť zmenšovaniu sa vodnej plochy v ramenách;

Tento bod navrhuje slovenská strana riešiť spoločne s maďarskou stranou s predchádzajúcim bodom a) v jednom medzinárodnom projekte.

c)       prediskutovať potreby prírodného prostredia, ako aj z nich vyplývajúce požiadavky, predovšetkým z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany vodných zdrojov;

Tento bod navrhuje slovenská strana prediskutovať na základe výsledkov projektu z bodu a)  a bodu  b).

d)      prerokovať alternatívy technického riešenia vyhovujúce požiadavkám životného prostredia, schopné naplniť ekologické cieľové stavy, ktorými sa môžu zároveň naplniť ciele Zmluvy 1977 a ktoré nenarúšajú požiadavky ochrany pred povodňami;

Na základe bodov a), b), c) navrhnúť spoločne, na základe nového spoločného projektu, alternatívy technického riešenia.

e)      porovnať navrhované technické riešenia (vrátane riešenia podľa maďarského návrhu z decembra 1999 a podľa Zmluvy 1977) a pripraviť návrhy na rehabilitáciu poškodených území;

Toto by mal byť posledný bod, ktorého výsledok by mal byť založený na všetkých riešených predchádzajúcich bodoch.

f)      stanoviť ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a inundácie, vrátane tých hodnotných typov biotopov, ktorých zachovanie je potrebné podporiť, prípadne rehabilitovať pomocou zodpovedajúceho vodného režimu a nadväzne stanoviť spôsoby využitia krajiny;

Tento bod navrhujeme pripojiť k bodu a) a bodu b) v odseku Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

Záver

Slovenská strana navrhuje pre vypracovanie: „Identifikácie cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím“, spoločne pripraviť s maďarskou stranou návrh medzinárodného projektu za pomoci tretej strany. Do vypracovania zapojiť odborné organizácie vykonávajúce monitorovanie prírodného prostredia na Dunaji a v jeho inundácii.

 

3.      Identifikácia plavebných požiadaviek

a)      prerokovať zlepšenie plavebných podmienok a posúdiť technické riešenia, pomocou ktorých je na tomto úseku Dunaja možné splniť ciele Zmluvy z roku 1977, berúc do úvahy aj Odporúčania Dunajskej komisie;

Úsek Dunaja Sap - Budapešť (rkm 1811 - 1650) obsahuje spoločný úsek v rkm od 1811 po 1708,2. Na základe odporúčania Dunajskej komisie vrátane prijatých charakteristík a parametrov vodných ciest kategórie „E“ v rámci EHK OSN má tento úsek spĺňať kategóriu VIc. To znamená, že úsek od Viedne po Budapešť musí spĺňať parametre vodnej cesty VIc. V minulom roku (2004) bola splavnosť na ponor 25 dm a viac na úseku rkm 1811 – 1708 len 248 dní. Na spoločnom Slovensko-maďarskom úseku najkritickejším miestom z hľadiska nosnosti plavidiel je úsek rkm 1735,5 – 1711,3.

Po otvorení kanála RMD pre plavbu je vytvorená súvislá vodná cesta – magistrála od Čierneho mora po Severné more. O dĺžke cca 3500 km. Stanovenie parametrov vodnej cesty na Dunaji vychádzalo z týchto nových podmienok a je zdôraznené tým, že je to jediná vodná cesta spájajúca východ a západ Európy. Dunajská komisia na 53. Zasadnutí schválila novú klasifikáciu dunajskej vodnej cesty od Kelheimu po Sulinu. Úsek Dunaja od Viedne po Beograd bol zaradený do klasifikačnej triedy VIc (to znamená minimálna plavebná hĺbka 25 dm) s rozmermi zostavy plavidiel šírka 33 – 34,2 m, dĺžka 195 – 200 m respektívne šírka 22,8 m a dĺžka 270 m. Ponor plavidiel do 2,5 až 4,5 m. Cieľ Zmluvy 1977, vyjadrený Spoločným zmluvným projektom pre úsek Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou odpovedá uvedeným zostavám plavidiel.

Po vstupe do EÚ tieto ciele Zmluvy 1977, týkajúce sa zlepšenia podmienok a bezpečnosti plavby sú ešte viac zdôrazňované. Na tento úsek vodnej cesty nadväzuje aj vnútrozemská vodná cesta medzinárodného významu na Váhu od ústia do Dunaja po Žilinu.

Pre splnenie týchto cieľov zlepšenia plavebných podmienok na Dunaji a prepojenia plavebnej cesty s Váhom je podľa názoru slovenských i zahraničných odborníkov najvýhodnejším technickým riešením vzdutie hladiny vody v Dunaji. Tento cieľ aj s mnohými ďalšími úžitkami spĺňa Zmluva 1977 projektom stupňa Nagymaros v rámci projektu SVD G-N.

Iné riešenia sú nákladné a vyžadujú dlhodobú údržbu plavebnej dráhy, pričom ciele Zmluvy a návrh Dunajskej komisie plnia len čiastočne. Náklady na klasickú údržbu plavebnej dráhy vyčíslila maďarská strana na 136689 miliónov forintov. K tomu je treba pripočítať náklady na prepojenie plavebnej dráhy medzi Dunajom a Váhom haťou s plavebnou komorou minimálne 12000 miliónov SK.

Perspektívne je treba aj v tomto úseku uvažovať s plavebnými hĺbkami 30 dm a so zvýšením plnej splavnosti na 300 dní do roka, v zmysle návrhu súčasného znenia príslušného článku dohody AGN, ako bol predložený na zasadnutí pracovnej skupiny EHK OSN v októbri 2004.

Záver

Slovenská strana navrhuje zlepšiť plavebné podmienky v tomto úseku Dunaja technickým riešením vzdutím, čo by vytvorilo i ďalšie úžitky, vrátane protipovodňovej ochrany, výroby obnoviteľnej a bezodpadovej energie, zlepšenie vodného režimu pre riečne ramenné sústavy hlavne na maďarskej strane a tým i zlepšenie ekologických podmienok v tejto časti Dunaja.

b)    stanoviť spôsoby údržby vodnej cesty na úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou z hľadiska plavebných požiadaviek;

Základom súčasnej údržby je klasická úprava koryta bagrovaním brodov a budovaním úpravných stavieb na skalných brodoch. Tieto práce sú pri malých prietokoch v Dunaji, ako tomu bolo v roku 2003, neúčinné. Dokazuje to aj maďarský materiál odovzdaný slovenskej strane v decembri 1999. Maďarská strana preto navrhla náročnejšie technické práce založené na opevňovaní koryta a dna Dunaja, výstavbe úsekov zakanálovaného Dunaja s tým, že tieto práce sa nedajú realizovať do nekonečna.

Záver

Slovenská strana nenašla žiadne jednoduché a účinné opatrenie na vykonávanie údržby súčasného stavu vodnej cesty úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou pre také prietokové podmienky aké na Dunaji boli od júna do októbra 2003. Jediným možným a viacúčelovým opatrením je vzdutie hladiny vody v Dunaji, napríklad postavením vodného diela Nagymaros podľa pôvodného alebo nepôvodného projektu, komplexne spĺňajúceho ciele Zmluvy.

c)      návrhy na technické práce v koryte Dunaja a bočných ramenách, ako aj návrhy na práce súvisiace s údržbou vodnej cesty, ktoré je potrebné uskutočniť, formulovať z ekologicky prijateľného hľadiska.

Slovenská strana je názoru, že rehabilitácia rieky a jej bočných ramien sa má realizovať s čo najmenšími bagrovacími prácami, s minimálnym opevnením brehov a bez opevnenia dna toku. Najjednoduchšie riešenie je vzdutím, pomocou ktorého sa prepoja aj bočné ramená a nastane v nich prirodzené prúdenie vody. Samozrejme, bočné ramená na maďarskej strane je potrebné pred tým vyčistiť od odpadov a rôznych olejových látok.

 

4.     Identifikácia energetických požiadaviek

Tento spoločne dohodnutý nadpis a vstup oboch našich štátov do EÚ nás vedie k tomu aby sme navrhli maďarským odborníkom zamyslieť sa na identifikácii energetických požiadaviek v širšom, Európskom, priestore. Nakoniec aj maďarské uznesenie vlády č. 1139/2004 jasne hovorí, že nepostaví dolný stupeň podľa pôvodného projektu. S tým sa dá súhlasiť, ak má maďarská strana pre potreby a ciele EÚ lepší návrh. Tu len zopakujeme, že na výstavbu stupňa Nagymaros existuje technický projekt a existujú maďarské finančné prostriedky v zmysle platnej medzinárodnej Zmluvy. Tento technický projekt je treba upraviť a hlavne vypracovať nový harmonogram prác. Ale vráťme sa teraz k diskusii o energetických požiadavkách, potrebách EÚ, tak ako o tom hovoril generálny riaditeľ Európskej komisie pre energiu a dopravu v Bruseli v publikácii “Elektrický prúd z obnoviteľných energetických zdrojov“.

„Rozvoj obnoviteľných energetických zdrojov je centrálnou naliehavou vecou energetickej politiky Európskej únie a vyjadrením jasných predností, ktoré majú čisté, obnoviteľné a zabezpečené energetické zdroje pre zásobovanie súčasnej a budúcich generácii v Európe“. „V súčasnosti sa 50 % energetickej potreby EÚ pokrýva dovozom – náš sociálny a hospodársky blahobyt je veľmi závislý od udalostí vo svete. Bez včasných opatrení v roku 2030 tento import energie stúpne na 70 %“.

Zároveň musí EÚ znížiť produkciu CO₂. Okrem toho musí prijať opatrenia proti predpokladaným klimatickým zmenám. Nemyslime si, že zníženie emisie CO₂ je takýmto opatrením, ktoré funguje okamžite, a naviac, aj vo vedeckých a politických kruhoch sú o tom pochybnosti. Jediným reálnym opatrením je zvládnutie vodohospodárskeho režimu, a k tomu sú potrebné určité nástroje.

V  Bielej knihe o obnoviteľných energetických zdrojoch je definovaný cieľ zdvojnásobiť využívanie obnoviteľných zdrojov. Predpisy EU a aj náš zákon o energetike zaväzujú prenosové siete prednostne prenášať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov. EU-Komisia priamo cituje, že v Maďarsku sú ešte nevyužité veľké energetické vodné zdroje. Podľa nášho odhadu, spolu s úsekom Dunaja od Gabčíkova po Adony je to viac ako 2000 GWh.

Bolo by vhodné, aby maďarská strana predstavila svoju energetickú politiku a zároveň predstavila svoj návrh, ako bude riešiť svoje záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu.

Záver

Ak máme spolupracovať v rámci EÚ, potom by sme sa mali zaoberať aj záujmami EÚ.  Potom do tohto procesu musíme zahrnúť aj energetické požiadavky EÚ a tiež plavebné požiadavky EÚ. Slovenská strana si praje do tohto procesu zapojiť aj orgány EÚ. V týchto otázkach odporúčame spoločne sa obrátiť o pomoc na Generálne riaditeľstvo Európskej Komisie pre energiu a dopravu v Bruseli.

a)       identifikovať energetické nároky strán súvisiace so Sústavou vodných diel podľa Zmluvy 1977;

Základom identifikácie energetických nárokov Slovenska a Maďarska je predovšetkým plánovaný výkon Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a jeho delenie medzi strany podľa Zmluvy 1977. K tomu je možné sa oprieť o nasledujúcu tabuľku.

Tabuľka: plánovaný výkon Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros

Z hľadiska ekonomiky, prípadne zatriedenia výroby elektriny do kategórii základná energia, pološpičková energia a  špičková energia je možné dohodnúť prepočítavacie parametre, napríklad podľa zápisnice z 18. 6. 1996 ako 1 : 1,67 : 2,67.

b)     prediskutovať tie alternatívy, pomocou ktorých je možné na tomto úseku Dunaja naplniť energetické ciele Zmluvy 1977 a porovnať množstvo a kvalitu elektrickej energie vyrobenej navrhovanými riešeniami s riešením podľa Zmluvy 1977;

Naplnenie energetických cieľov Zmluvy 1977 je možné len vybudovaním vodnej elektrárne. Jej umiestnenie by malo byť také, aby čo najlepšie vyhovovalo aj z iných hľadísk, napríklad z hľadiska plavby, aby úpravy pre plavbu boli minimálne. Zároveň by mali vyhovovať ekologickým cieľom popísaným aj v Uznesení vlády MR č. 1139/2004 a to: rehabilitácii Dunaja v tomto úseku, krajiny a biotopov so zreteľom hlavne na:

• rehabilitáciu rieky Dunaj a jej bočných ramien (zvýšenie hladín v rieke a ramenách) s čo najmenšími technickými zásahmi (podobne ako v monografii odovzdanej maďarskej strane (Lisický, Mucha, Eds. 2003),

• vytvorenie prírodne blízkych biotopov a dobrého ekologického stavu, resp. potenciálu,

• vytvorenie  trvalo udržateľného rozvoja z rôznych hľadísk, hlavne lesného hospodárstva, poľnohospodárstva, turistiky, vodných zdrojov, infraštruktúrnych prvkov.

c)      vyhodnotiť splnenie energetických cieľov Zmluvy 1977 na celom úseku Dunaja;

Vyhodnotenie energetických cieľov Zmluvy založiť na porovnaní s cieľmi zmluvy 1977, globálne napríklad porovnaním s predchádzajúcou tabuľkou. Pre exaktné porovnanie prietokov, vodných stavov a výroby energie použiť detailnejšie spoločne odsúhlasené metódy.

d)      stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné, v závislosti od navrhovaných riešení, vypočítať podiel strán na elektrickej energii vyrábanej celou sústavou vodných diel.

Pozri časť II. Bod. 4

5.       Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA)

a)      stanoviť cieľ a metodiku posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA);

Základným cieľom je vypracovanie spoločne akceptovateľnej metodiky pre určenie vplyvov zámerov a technických riešení vypracovaných v predchádzajúcich bodoch na životné prostredie. Cieľom takejto metodiky je vylúčenie ekologicky neakceptovateľných alternatív riešení a navrhnutie opatrení alebo nových návrhov ktoré chránia prírodné prostredie s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj a v súlade s Direktívou EÚ 2000 o vode a ďalšími relevantnými zákonmi a normami oboch strán.

b)     stanoviť postup súvisiaci s realizáciou posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) (vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

Slovenská aj maďarská strana má vypracovaný zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na špeciálnu situáciu Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a na to, že časť projektovaných prác na stupni Nagymaros bola už realizovaná a časť ešte nie, navrhujeme viac krokov určovania vplyvu na prírodné prostredie.

I. krok predpokladá určenie vplyvov existujúcich (už realizovaných) prác na prírodné prostredie. Ide predovšetkým o práce spojené s protipovodňovou ochranou, hrádze, drény, prečerpávacie stanice, úpravy terénov a podobne. K týmto prácam je treba zaradiť aj práce spojené s údržbou plavebnej kynety.

II. krok predstavuje predbežné posúdenie vplyvu na životné prostredie dokončenia prác podľa Zmluvy 1977, podľa návrhov podľa rámcovej dohody z roku 1998 – Výstavba dolného stupňa v lokalite Pilismarót, Návrh opevneného Dunaja podľa materiálu Úradu predsedu vlády MR odovzdaného v decembri 1999 a podľa prípadného nového, alebo upraveného návrhu Pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku MR.

III. krok predstavuje definitívne posúdenie vplyvov vybraného návrhu na prírodné prostredie.

Pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie bude použitá smernica EÚ DIRECTIVE 2001/42/EC.

c)      identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie, osobitne na flóru a faunu.

Identifikovanie metód vhodných na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie je možné na základe publikácií citovaných v úvode. V publikácii Mucha ed. 2004 je vypracovaná fytoindikačná metóda pre posúdenie vplyvov na flóru (str. 151). Hodnotenie vývoja lesných porastov je na strane 162. Podobne je možné vypracovať indikačné metódy pre faunu. Odporúčame túto publikáciu ako základ naplnenia tohto bodu.

 

6.       Súvisiace úlohy

a)       stanoviť ostatné súvisiace ciele na úseku Dunaja Sap - Budapešť.

Podľa štúdie TÉRTEV z januára 1998 je možné ciele na maďarskej strane definovať nasledovne:

• Využitie objektov na vybudovanie mostov (napríklad šírky 8 m čo znamená dvojprúdový most s chodníkom a cestou pre chodcov).

• Vodné zdroje, využitie a vytvorenie nových vodných zdrojov (pre zásobovanie obyvateľstva).

• Vybudovanie rekreačných možností, vodných plôch, využívanie vodných brehov, zabezpečenie kvality vodných brehov pre šport a príbrežnú rekreáciu.

• Vybudovanie cestnej siete, infraštruktúry.

• Prepojenie inžinierskych sietí medzi oboma stranami Dunaja.

• Rekultivovanie a ozelenenie plôch na území.

• Rekultivovanie ťažobných plôch pri Dunaji (napríklad pri Pilismaróte).

• Vplyv na existujúce chránené územia a Národné parky.

• Výstavba prístavov pre bežnú a rekreačnú plavbu.

• Vyriešenie tvorby plavebných prekážok.

• Kultúrno-historické a stavebné hodnoty.

 Na slovenskej strane ide hlavne o: 

• Vytvorenie vzdutia hlavne pre plavbu.

• Prehĺbenie koryta vzhľadom na prevádzanie povodňových prietokov.

• Splavnenie Váhu (napojenie existujúcej plavebnej cesty Váhu na Dunaj).

• Zvýšenie hladiny vody v ústí rieky Ipeľ.

• Dokončiť opatrenia protipovodňovej ochrany v súlade so Zmluvou 1977.

• Zvýšenie výdatnosti príbrežných vodných zdrojov.

 

IV.      Literatúra a existujúci základný materiál k práci pracovných skupín

VIZITERV Budapest, HYDROCONSULT Bratislava, VVIP Bratislava, OVIBER Budapest, 1978: Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, Spoločný zmluvný projekt

Stanovisko delegácie vlády Slovenskej republiky k návrhu maďarskej strany na vykonanie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, Bratislava, december 2000.

Dočasný manipulačný poriadok pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na území SR, Aktualizácia VI, Textová časť, Apríl 2000, odovzdaný ako súčasť Stanoviska delegácie vlády Slovenskej republiky, Bratislava, december 2000

Úrad predsedu vlády, Kancelária vládneho komisára pre Dunaj, Úlohu Analýzy Vplyvov pre Dunaj, november 1988 – január 1999, odovzdaný slovenskej strane 9. decembra 1999.

Stanovisko delegácie vlády Slovenskej republiky k návrhu maďarskej strany na vykonanie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, Bratislava, december 2000

Complex Statement of the Slovak republic governmental delegation How to fulfil the Objectives of the 1977 Treaty on base of the International Court of Justice Judgement and Statement of the Slovak part of the Working group for water management, ecology, navigation and energy, Bratislava, October 2002

DIRECTIVE 2000/60/EC of the European Parliament and of the Council of 23 October establishing a framework for Community action in the field of water policy

DIRECTIVE 2001/42/EC of the European Parliament and of the Council of 27 June 2001 on the assessment of the effects of certain plans and programmes on the environment

DIRECTIVE 2001/77/EC of the European Parliament and of the Council of 27 September 2001 on the promotion of electricity produced from renewable sources in the internal electricity market

Electricity from renewable energy sources, Directorate-General for Energy and Transport, European Commission, European Communities, 2004

Green Paper entitled „Towards a European strategy for the security of energy supply“

White Paper entitled „European transport policy for 2010: time to decide“

Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o spolupráci v spoločných povodiach a na hraničných vodách, 2005

Lisický, M., J., Mucha, I. (sc.ed)., 2003: Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť - Sap z hľadiska prírodného prostredia. PRIF UK, Splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy VD G-N, Konzultačná skupina Podzemná Voda, s.r.o., Bratislava, 205 s.

Mucha, I., (sc. ed.), 1995: Gabčíkovo Part of the Hydroelectric Power Project - Environmental Impact Review. (Evaluation based on two Year Monitoring) Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Bratislava, 384 s.

Mucha, I., (sc. ed.), 1999: Gabčíkovo Part of the Hydroelectric Power Project, Environmental Impact Review, (Evaluation Based on Six Year Monitoring), (Mucha, I., sc. Ed.), Faculty of Natural Sciences, Comenius University Bratislava, Slovakia and Plenipotentiary of the Slovak Republic for Construction and Operation of Gabčíkovo - Nagymaros Hydropower Scheme, Bratislava, 399 s.

Mucha, I., (sc. ed.), 2004: Vodné dielo Gabčíkovo a prírodné prostredie. Súhrnné spracovanie výsledkov slovenského a maďarského monitoringu v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo, 413 s.

Národná ročná správa (Maďarská): Report on the Activity in 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003 of the Hungarian - Slovak Joint Monitoring System Defined in the Intergovernmental Agreement, 19 April 1995, submitted by the Hungarian side as the Hungarian National Annual Report.

Národná ročná správa (Slovenská) z monitorovania prírodného prostredia na slovenskom území za roky 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, podľa „Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“ podpísanej dňa 19.apríla 1995

Spoločné výročné správy z monitorovania životného prostredia za roky 1995-2003, podľa „Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“ podpísanej dňa 19.apríla 1995.

Project proposal: Optimalization of the Water regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť - Sap from the Viewpoint of Natural Environment. Prepared by the Plenipotentiary of the Slovak Republic for Construction and Operation of Gabčíkovo - Nagymaros Hydropower Scheme.

 

1.  Pracovný materiál odovzdaný maďarskej strane pri príležitosti rokovania

Project proposal: Optimalization of the Water regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť - Sap from the Viewpoint of Natural Environment. Prepared by the Plenipotentiary of the Slovak Republic for Construction and Operation of Gabčíkovo - Nagymaros Hydropower Scheme.

Optimisation of the Water Regime in the Danube River Branch System in the Stretch Dobrohošť - Sap from the Viewpoint of Natural Environment. Lisický M.,J., Mucha I., (Sci. eds.) 2003, 205 pp.

Vodné dielo Gabčíkovo a prírodné prostredie, Súhrnné spracovanie výsledkov slovenského a maďarského monitoringu v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo. Mucha I. (Sci. ed.) 2004, 413 pp.