Príloha č. 3 Zápisnice
Vážený pán Supek, vážení členovia pracovnej skupiny!
Pracovná skupina dnes zasadla k rokovaciemu stolu preto, aby sme spoločne definovali tematické okruhy a časové rámce, v ktorých chceme v nasledujúcom období realizovať podľa nášho najlepšieho vedomia úlohy, ktoré nám boli vládnymi delegáciami stanovené.
Od vládnych delegácií sme dostali mandát na to, aby sme preskúmali – sústrediac pritom našu pozornosť najprv na úsek Bratislava - Sap – tie modality, ktoré umožnia splnenie relevantných bodov rozsudku na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou a aby sme pripravili spoločný postup na preskúmanie vplyvov týchto modalít na životné prostredie[1] . Na prístupe k tejto úlohe sme sa v skutočnosti my sami pred štyrmi rokmi dohodli a definovali sme si aj okruhy otázok, ktoré sa majú preskúmať. Tieto vládne delegácie prijali v pôvodnom obsahu na ostatnom stretnutí dňa 3. marca 2005. Máme aj pracovný poriadok, ktorý obsahuje Príloha č. 6 Zápisnice z rokovania 29. júna 2001. Máme teda všetky predpoklady pre meritórnu prácu.
Nemáme veľa času, ak chceme vyhovieť harmonogramu, stanovenému na rokovaní vládnych delegácií dňa 3. marca 2005 a v rámci neho najmä tomu, aby sme do decembra tohto roku ukončili prerokovávanie (nastolených) otázok.
Čo vlastne máme vykonať v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch? V zásade sa musíme dohodnúť v troch okruhoch otázok. Citujme ich, ktoré to vlastne sú!
1) Musíme predložiť návrh na technické modality tak, aby sme vzali do úvahy nasledovné hľadiská:
aby sa naplnili ciele Zmluvy,
aby sa fakticky vytvorený stav sa zasadil do kontextu Zmluvy,
obnovme spoločný režim – pokiaľ sa nedohodneme inak,
zahrňme variant C do zmluvného systému,
zariaďme, aby celá sústava zodpovedala v súčasnosti požadovaným ekologickým normám a
aby sme dosiahli využitie Dunaja, ako medzinárodného vodného toku, spravodlivým optimálnym spôsobom, zodpovedajúcom rovnoprávnosti strán, medzinárodnému právu a právu európskeho spoločenstva.
2) Musíme sa dohodnúť na spoločnom postupe posudzovania vplyvov na životné prostredie a na metódach, ktoré sa v ňom majú aplikovať.
3) Na záver našej práce musíme naformulovať naše návrhy pre vládne delegácie. V ideálnom prípade tieto budú z väčšej časti obsahovať spoločné stanoviská. Buďme optimistami, verme tomu, že takých, v ktorých nedospejeme k dohode, bude nepatrné množstvo, alebo snáď nebudú vôbec.
Musíme si uvedomiť, že na vykonanie toho všetkého je málo času. Ak vychádzame z harmonogramu formulovaného v zápisnici z 3. marca 2005, môžeme v dobrom prípade počítať so šiestimi zasadnutiami. Úloha, ktorú máme vykonať, čas, ktorý máme k dispozícii a, dodajme, komplexnosť úlohy si vyžadujú efektívnu, dobre zorganizovanú prácu.
Vážený pán vedúci delegácie, dámy a páni!
Dovoľte, aby som za maďarskú delegáciu predložil návrh, ako by sme mali zorganizovať prácu v nasledujúcich mesiacoch, ako by sme mali zoskupiť úlohy, ktoré máme vykonať a ako by sme mali hospodáriť s časom, ktorý máme k dispozícii!
Maďarská strana vychádza z toho, že ochrana životného prostredia a prírody – vzhľadom na to, že ciele Zmluvy sú rovnocenné – je nevyhnutným, dôležitým kritériom. Ako je známe, tento vo svete rozšírený a akceptovaný názor, je prínosom uplynulého jeden a pol desaťročia, ktorého celosvetovému rozšíreniu vo veľkej miere prispela Konferencia OSN „Životné prostredie a rozvoj“ usporiadaná v Rio de Janeiro. Dnes sú už také pojmy, ako trvale udržateľný rozvoj, koncepcia spotreby a výnosov pri zužitkovávaní obnoviteľných prírodných zdrojov, určujúcim, ba dokonca nasledovaniahodným princípom. Vieme, že obsah označenia „udržateľnosť“ zahŕňa v sebe ochranu prírodného prostredia. Vzhľadom na jeho určujúcu úlohu navrhujeme, aby sme aj my začali prácu definovaním cieľových stavov, súvisiacich s prírodným prostredím a aby sme dospeli ku konsenzu najprv v tejto otázke. Ostatne, tieto otázky sú formulované v prvých troch podbodoch 2a, 2b, 2c bodu 2 kapitol II a III nášho mandátu.
O princípoch starostlivosti o prírodné prostredie dotknutej oblasti detailne hovorí Uznesenie vlády Maďarskej republiky z decembra 2004[2] a taxatívne vymenúva tie hľadiská, ktoré sa vo zvýšenej miere musia brať do úvahy počas projektovania a počas realizácie rehabilitácie rieky, krajiny a biotopu. Tieto sú nasledovné:
potrebné technické zásahy by mali byť sprevádzané čo najmenšími zásahmi pretvárajúcimi prírodu
je potrebné vytvoriť stavy, ktoré sa približujú samoregulačnému fungovaniu prírody
je potrebné, aby bolo zabezpečené živé prepojenie medzi hlavným korytom Dunaja a jeho ramenami
je potrebné, aby sa uplatnila dynamika vôd, charakteristická pre prirodzený vodný režim
je potrebné, aby aj v oblastiach so zníženým prietokom vody, spôsobeným v dôsledku prevádzky vodného diela Gabčíkovo, bol k dispozícii prietok, ktorý bude dostatočný na zabezpečenie udržateľného stavu prostredia
je potrebné snažiť sa o vytváranie takých biotopov, ktoré sú, v súlade so súvisiacimi normami európskeho spoločenstva, schopné dosiahnuť a udržať dobrý ekologický stav, respektíve ekologický potenciál, zachovať biologickú rôznorodosť a umožňujú rozvoj územia prispôsobeného krajine, využívanie, založené na princípoch udržateľného prínosu, vrátane poľnohospodárstva, rybárstva, lesného hospodárstva a hospodárenia so zverou, ako aj turistiky
územia, ktoré sú alebo sa počas rehabilitácie stanú cennými z ekologického alebo krajino- ochranného hľadiska, by sa mali dostať pod záštitu ochrany prírody.
Keď sa zaoberáme týmito otázkami, je dôležité, aby sme dôležitý ohľad kládli aj na to, že od 1. mája 2004 musíme naše predstavy, vzťahujúce sa na spoločnú sústavu, ktorá sa má vytvoriť, prispôsobiť podmienkam takého systému záväzkov, ktorý ani v čase uzavretia Zmluvy z roku 1977, ani v čase vyhlásenia haagskeho rozsudku nebol pre naše krajiny relevantný. Maďarská strana to vidí tak, že v mnohých, oboma stranami diskutovaných otázkach, by malo byť právo spoločenstva smerodajné. Najdôležitejším medzi nimi je Rámcová smernica o vode, ale dôležité záväzky vyplývajú aj z iných právnych predpisov, napríklad zo Smernice o biotopoch (Habitat Directive).
Rámcová smernica o vode napríklad presne predpisuje, ako treba stanoviť ekologické ciele v povodiach riek. Tento právny predpis dáva usmernenie aj z toho hľadiska, ako je možné zosúladiť protichodné záujmy, súvisiace s využitím riek, teda aj hľadiská plavby, výroby energie, ako aj ochrany prírody a životného prostredia.
Vyplývajúc z Rámcovej smernice o vode sa v oboch krajinách už museli vykonať mnohé záväzné úlohy, tak sme napríklad museli referovať Komisii o vyhodnotení stavu povrchových a podpovrchových vodných telies, o zozname chránených území, alebo sme museli dočasne identifikovať tie vodné telesá, ktoré bude rozhodne alebo pravdepodobne treba zaradiť do kategórie silne zmenených vodných telies.
Nakoľko je zrejmé, že v prípade tej istej rieky nemôže existovať dvojaké vytýčenie cieľového stavu prostredia, jedno podľa práva spoločenstva, druhé zas podľa akejkoľvek inej úvahy, počas našich rokovaní musíme okrem iného brať do úvahy rámce vyplývajúce z realizácie Rámcovej smernice o vode, a tak je účelné konzultovať s tými orgánmi a inštitúciami, ktoré v oboch krajinách uskutočňujú projekčné a hodnotiace práce podľa Rámcovej smernice o vode.
Poznajúc návrh vedúceho slovenskej vládnej delegácie, ktorý zaslal ministrovi Maďarskej republiky pre životné prostredie a vodné hospodárstvo na jeseň 2004 ohľadne projektu optimalizácie vodného režimu ramennej sústavy Dunaja medzi Dobrohošťou a Sapom, verím, že sa vo veci cieľových stavov životného prostredia dokážeme pomerne ľahko dohodnúť. Tento aspekt iba potvrdil horeuvedenú predstavu.
Popri ochrane prírodného prostredia existuje ešte jedna oblasť, ktorá sa o niečo vyvyšuje nad ostatné: je to protipovodňová ochrana. Z dôvodu jej významného charakteru považujeme za odôvodnené, ak identifikáciu požiadaviek súvisiacich s ochranou proti povodniam a s prevedením ľadov prerokujeme v jednom balíku spolu s definovaním cieľových stavov prírodného prostredia. Tento okruh otázok je formulovaný v podbodoch 1a, 1b, 1c a 1d kapitoly II a v podbodoch 1b, 1c, 1d a 1e kapitoly III mandátu.
Druhým krokom v našom logickom systéme je identifikácia požiadaviek súvisiacich s využitím obnoviteľných prírodných zdrojov. Tu musíme dospieť k dohode v dvoch dôležitých oblastiach: v otázke výroby energie a v otázke plavby. Prvú popisuje bod 4. kapitoly II ako aj podbody 4a, 4c a 4d kapitoly III, zatiaľ čo druhú body 3a a 3c kapitoly II, ako aj podbody 3b a 3c kapitoly III nášho mandátu..
Pri týchto dvoch témach je dôležité urobiť malú odbočku. Tak, ako v prípade každého využívania, aj v týchto dvoch oblastiach vznikajú náklady a úžitky. Predpokladám, že budete súhlasiť s mojim návrhom, aby sme prerokovanie prísne ekonomických otázok prenechali na Pracovnú skupinu pre ekonomické otázky, ktorá bola vytvorená po vyhotovení nášho mandátu. Hoci sú určité prekrytia pravdepodobne nevyhnutné, aj tak sformulujme ako zásadu to, že sa budeme pridŕžať logickej deľby práce medzi oboma pracovnými skupinami. Samozrejme, že základnou požiadavkou je, aby sa obe pracovné skupiny priebežne vzájomne informovali o svojej práci. Zaiste tomu bude tak, už len preto, lebo určité prekrytie je v osobách, rovnako na slovenskej aj maďarskej strane.
Pokiaľ sa dohodneme na cieľových stavoch prostredia, požiadavkách na protipovodňovú ochranu, ako aj požiadavkách na využívanie, v tretej etape si rad-radom preberme tie prostriedky, alebo, ak sa Vám to páči, technické riešenia, ktorými sa dá riešiť udržateľné využívanie, ba čo viac, rehabilitácia spomínaného prírodného systému. S tým súvisiace otázky obsahujú podbody 1e, 2d, 2e, 2f a 3b kapitoly II nášho mandátu, ako aj podbody 1e, 2d, 2e, 2f, 3a a 4b kapitoly III. Na našich rokovacích stoloch sú návrhy riešenia, ale navrhujem, aby sme sa neuzatvárali ani pred prijatím nových, ak sa tieto ukážu ako vhodné na prediskutovanie.
Pri tomto bode je dôležité zdôrazniť, že naša úloha nie je ani viac, ani menej, než to, aby sme identifikovali možné, technicky a ekologicky akceptovateľné návrhy a aby sme spoločne predložili návrh vládnym delegáciám na ich zahrnutie do spoločného posúdenia ich vplyvov na životné prostredie. Nie je teda našou úlohou, aby sme rozhodli o definitívnom riešení.
A tým sme dospeli ku štvrtému kroku, a to príprave posudzovania vplyvov technických variantov na životné prostredie, ktorú predpisujú body 5 kapitol II a III nášho mandátu. Je zrejmé, že pri príprave posudzovania vplyvov na životné prostredie, musíme brať do úvahy medzinárodné predpisy a predpisy Európskeho spoločenstva. Popritom však musíme klásť veľký dôraz na to, aby sme sa dohodli na takých metódach a postupe, ktorých konečný výsledok nespochybní ani jedna strana. To si prirodzene bude od oboch strán vyžadovať veľkú obozretnosť.
Piatym, a zároveň i posledným krokom procesu je formulácia našich návrhov adresovaných vládnym delegáciám. Teraz sa môžeme iba nádejať, že medzi nimi bude nepatrný počet takých, ktoré budú referovať o protichodných stanoviskách.
Opätovne sa musíme vyrovnať so skutočnosťou, že k vykonaniu toho všetkého máme k dispozícii iba obdobie niekoľkých mesiacov a v rámci nich zhruba 6 zasadnutí. Ich časové zadelenie – pri použití iba kľúčových slov – by evidentne mohlo byť nasledovné:
(1) zasadnutie koncom mája - začiatkom júna - cieľový stav prostredia a protipovodňová ochrana,
(2) zasadnutie koncom júna – otázky využitia: výroba energie a plavba,
(3) po jednom zasadnutí v septembri a októbri: varianty technických riešení,
(4) zasadnutie v novembri – posudzovanie vplyvov na životné prostredie,
(5) zasadnutie v decembri – formulácia návrhov.
K tomu, aby horeuvedený sled mohol byť do konca roka realizovateľný, musia byť splnené veľmi prísne podmienky. Ktoré mám na mysli?
(1) Predovšetkým je nevyhnutné, aby sme dodržali základnú požiadavku pre rokovanie, formulovanú aj v našom mandáte, menovite to, aby sme naše rozhovory viedli dobromyseľne a bez predbežných podmienok.
(2) Musíme mať pred očami aj tú skutočnosť, že momentálne našou prácou pripravujeme len text medzivládnej dohody, zakotvujúcej princípy implementácie rozsudku. Nemôžeme teda sami od seba očakávať, že vyhotovíme detailný plán, táto práca bude úlohou nasledujúcich etáp našich pracovných rokovaní. Súčasné rokovania musia ísť len do takej hĺbky technických a prírodovedných detailov, aby tieto usmernili vládne delegácie v zásadných otázkach implementácie rozsudku.
(3) Mali by sme si stanoviť, že každú z tém uzavrieme na vopred určenom zasadnutí tak, aby sme dospeli k uspokojivému konsenzu. Pokiaľ by predsa ostali odlišné stanoviská, dohodnime sa na tom, že tieto zaradíme do kategórie „odlišné stanoviská“ a budeme ich brať takto do úvahy pri formulácii návrhov neskôr, pokiaľ medzičasom nedospejeme ku konsenzu.
(4) V záujme toho, aby sme mali dostatok času k dispozícii na uzavretie každej etapy, deklarujme náš zámer, že sme pripravení jednodenné zasadnutie v prípade potreby, spolu s náležitou prípravou, rozšíriť na dva, alebo hoci aj tri dni.
Oprávnene je možné položiť otázku, ako sa máme zaoberať s tými témami, ktoré figurujú v našom mandáte ako otázky, ktoré sa majú preskúmať, ale do horeuvedeného systému neboli zaradené. Moje návrhy na tieto otázky zhrňujem v nasledovnom:
(1) Vo vzťahu k dočasným opatreniam, formulovaným v bode 6 kapitoly II mandátu navrhujem, aby sme ich prerokovali v decembri pri formulovaní našich návrhov pre vládne delegácie, keď už budeme vidieť, kam sme dospeli a pred čím stojíme.
(2) Navrhujem, aby sme sa spomedzi otázok, figurujúcich v bode 7 kapitoly II mandátu zaoberali len bodom a), prediskutovanie bodov b), c) a d) prenechajme v plnej miere Pracovnej skupine pre ekonomické otázky, a to tým skôr, lebo v mandáte tejto pracovnej skupiny sa tieto otázky bezo zvyšku opakujú.
Hoci to v našom mandáte nefiguruje, považujem za dôležité, aby sme do budúceho zasadnutia pripravili zoznam zdrojov, ktoré máme k dispozícii pre ďalšie rokovania, a aj tých zdrojov, ktoré postrádame, pričom vyznačíme termín, dokedy je ich potrebné zadovážiť.
Napokon mi dovoľte, aby som spomenul aj nasledovné dve všeobecné hľadiská:
(l) Nezabúdajme, že náš pracovný poriadok dovoľuje spoluprácu expertov tretej strany a využime aj túto možnosť, pokiaľ by to napomohlo napredovaniu našich rokovaní.
(2) Berme do úvahy tie okolnosti, ktoré ohraničujú naše rokovania. Medzi tieto okolnosti radím – bez toho, žeby som sa usiloval o kompletnosť – tú časť uznesenia maďarskej vlády z decembra 2004, ktorá hovorí o zásadách rehabilitácie rieky, krajiny a biotopov, ktoré je možné uplatniť v oblasti vplyvu projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na Dunaji, novo vytvorené prostredie Európskej Únie, výsledky monitoringu v Szigetköze a aj nespokojnosť, ktorú môžeme cítiť v našich krajinách v súvislosti s nedoriešením tejto záležitosti.
Vážený pán Supek, dámy a páni!
Dúfam, že sa budete vedieť stotožniť s načrtnutým návrhom maďarskej delegácie odborníkov a budete ho považovať za hodný prediskutovania a napokon aj prijatia.
Ďakujem Vám za ctenú pozornosť.