Príloha č. 6

k Zápisnici z rokovania vládnych

delegácií v Győri 3.3.2005

 

 

I.   Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku

Úlohou pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (ďalej len pracovná skupina) je:

a)        rokovať v dobrej viere a bez predbežných podmienok, viesť odborný dialóg a podrobnú diskusiu v otázkach vodného hospodárstva, ekológie, plavby, a energetiky v duchu a v zmysle Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros vyneseného 25. septembra 1997 (ďalej len Rozsudok MSD);

b)        prediskutovať a preskúmať otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, navrhnúť a preskúmať také alternatívy riešení, predovšetkým technických, ktoré umožnia nájdenie spôsobu realizácie Rozsudku MSD, osobitne z nasledujúcich hľadísk:

  1. v čo najväčšej možnej miere splniť mnohoraké a rovnocenné ciele Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 (ďalej len Zmluva 1977);

  2. zaradiť faktickú situáciu, tak ako sa vyvinula od roku 1989, do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu v záujme toho, aby sa v čo najväčšej možnej miere dosiahol predmet a účel Zmluvy 1977;

  3. obnoviť spoločný režim podľa Zmluvy z roku 1977 – ktorý je okrem iného založený na spoločnom vlastníctve hlavných objektov, na koordinovanej jednotnej prevádzke a podieľaní sa na prínosoch investície na základe rovnosti strán –, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. Je potrebné preskúmať návrhy vzťahujúce sa na veľkosť vlastníckych podielov, mieru podieľania sa na prevádzke a delení úžitkov a prevádzkových nákladov;

  4. usporiadať status Variantu C tak, aby bol súčasťou zmluvného režimu;

  5. spoločný systém, ktorý sa má vytvoriť musí zodpovedať medzinárodným normám na ochranu životného prostredia, zásade trvalo udržateľného rozvoja, ďalej je potrebné spoločne preskúmať vplyvy spoločného systému, ktorý sa má vytvoriť, na životné prostredie a treba nájsť uspokojivé riešenie týkajúce sa množstva vody, ktoré sa má prepúšťať do koryta Dunaja, ako aj do bočných ramien nachádzajúcich sa na oboch stranách rieky;

  6. spoločný systém, ktorý sa má vytvoriť musí zodpovedať zásadám práva medzinárodných vodných tokov; pre spoločnú sústavu na úseku rieky spoločného záujmu medzi Bratislavou a Budapešťou je potrebné nájsť také technické riešenie, ktoré sa v záujme splnenia cieľov Zmluvy 1977 zakladá na rovnosti strán a na optimálnom využívaní spoločných zdrojov energie; treba sa zúčastňovať na spravodlivom a rozumnom spôsobe využívania medzinárodného vodného toku, na jeho rozvoji a ochrane a rozumným spôsobom sa treba podieľať na spolupráci prebiehajúcej v záujme jeho ochrany a rozvoja.

c)        pripraviť postup a metodiku spoločného posudzovania vplyvov jednotlivých alternatív riešení na životné prostredie (EIA);

d)        naformulovať spoločné stanoviská a návrhy riešenia otázok a predložiť ich vládnym delegáciám;

e)        identifikovať rozdielne stanoviská strán na otázky, na ktoré nebolo možné vytvoriť spoločné stanovisko a predložiť ich vládnym delegáciám;

f)         počas prerokovávania otázok sústrediť svoju pozornosť najprv na úsek Dunaja Bratislava - Sap a nadväzne na úsek Dunaja Sap - Budapešť, respektíve riešiť tieto otázky na oboch úsekoch súčasne, pokiaľ to bude riešenie otázky, so súhlasom oboch strán, nevyhnutne vyžadovať.

Návrhy riešení vypracované pracovnou skupinou sa stanú platnými, ak tieto spoločným súhlasom schvália vládne delegácie alebo obaja vedúci vládnych delegácií.

Nezaradenie akejkoľvek otázky do mandátu a otázok odbornej pracovnej skupiny nebude žiadnou zo strán interpretované ako súhlas jednej zo strán, že takáto otázka nemôže byť prerokovaná. Znenie mandátu nenahradzuje Zmluvu 1977 ani Rozsudok Medzinárodného súdneho dvora.

 

II.          Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Bratislavou a Sapom

Pracovná skupina sa v prvej etape rokovaní bude zaoberať problémami úseku Dunaja medzi Bratislavou a Sapom nasledovne:

1.        Identifikácia požiadaviek súvisiacich s ochranou pred povodňami a s prevádzaním ľadov

  1. stanoviť maximálny povodňový prietok, na ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851, inundácie a všetkých objektov;

  2. stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

  3. identifikovať kritériá prevádzania povodní a ľadov a opatrenia s tým súvisiace;

  4. určiť kritické úseky z hľadiska ochrany pred povodňami;

  5. identifikovať a prediskutovať alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné uskutočniť splnenie vyššie uvedených požiadaviek (posúdenie technických riešení musí byť súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie) – s osobitným zreteľom na protipovodňovú údržbu úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a možnosti prevádzania povodňových prietokov.

2.        Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

  1. prediskutovať, predovšetkým na základe hľadiska ochrany prírodného prostredia a ochrany vodných zdrojov, potreby prírodného prostredia a z nich vyplývajúce požiadavky na postačujúce množstvo vody a na regulovanie hladín a prietokov;

  2. prediskutovať cieľové stavy s ktorými je možné uvažovať, prediskutovať a pokiaľ to bude možné určiť parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, identifikovať optimálny stav prírodného prostredia úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a jeho inundácie (vrátane sústavy bočných ramien) a Mošonského ramena Dunaja;

  3. identifikovať požiadavky vyplývajúce z Rozsudku MSD a medzinárodných dohôd prijatých obidvoma stranami, pričom strany zohľadnia aj súvisiace právne normy Európskej únie;

  4. prerokovať alternatívy technického riešenia schopné vyhovieť potrebám životného prostredia a dosiahnuť ekologické cieľové stavy, ktorými sa môžu zároveň naplniť ciele Zmluvy 1977 a ktoré nenarúšajú požiadavky ochrany pred povodňami;

  5. prerokovať možnosti úpravy úseku Dunaja medzi stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti;

  6. v rámci navrhovaných technických riešení pripraviť materiál so zoznamom poškodených území, posúdiť ich a pripraviť návrh na ich rehabilitáciu.

3.        Identifikácia plavebných požiadaviek

  1. preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť v úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 s prihliadnutím na ostatnú plavbu v dotknutom úseku Dunaja;

  2. prediskutovať tie alternatívy technického riešenia, ktoré vyhovujú plavebným požiadavkám;

  3. z hľadiska zabezpečenia plavebných požiadaviek stanoviť nevyhnutný rozsah údržby úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851.

4.  Identifikácia energetických požiadaviek

  1. stanoviť vzájomne odsúhlasený spôsob (vzorec, metodiku) na výpočet množstva elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo, v závislosti od prichádzajúceho prietoku a rozdielu výšok vodnej hladiny;

  2. stanoviť množstvo a kvalitu elektrickej energie, ktorú je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od rôznych prevádzkových spôsobov a rôzneho delenia prietokov, ako aj porovnať rôzne technické riešenia, vrátane riešenia podľa maďarského návrhu z decembra 1999 a podľa Zmluvy 1977;

  3. oboznámiť sa s charakteristikami energetického trhu, ktoré sú v oboch krajinách platné v súčasnosti a ktoré je možné očakávať v blízkej budúcnosti (povoľovanie, tarifná sústava, cenová regulácia, vplyv dôsledkov harmonizácie práva vyplývajúceho z pripojenia sa k EÚ);

  4. stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné vypočítať, akým spôsobom sa strany budú podieľať na elektrickej energii vyrábanej vodnou elektrárňou Gabčíkovo, určiť podiel, ktorý prináleží maďarskej strane z doteraz vyrobenej elektrickej energie.

5.    Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA)

  1. stanoviť cieľ a metodiku posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA);

  2. stanoviť postup súvisiaci s realizáciou posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) (vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

  3. identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie, osobitne na flóru a faunu.

6.    Dočasné opatrenia potrebné v období do realizácie riešenia vytvoreného na základe výsledkov posúdenia vplyvov na životné prostredie

  1. vyhodnotiť vplyvy dočasných technických opatrení a prietokov na úseku Dunaja medzi rkm 1811-1851 a Mošonského ramena Dunaja, súvisiacich s dotáciou vody, na prírodné prostredie a preskúmať potrebu ich modifikácie;

  2. preskúmať potrebu prípadných ďalších dočasných technických opatrení pri zohľadnení požiadaviek prírodného prostredia, plavby a iných užívateľov.

7.    Otázky súvisiace so stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti

  1. popis objektov a manipulačný poriadok stupňa Čunovo;

  2. vyhodnotiť dôsledky vyplývajúce z toho, či objekty stupňa Čunovo budeme považovať za spoločnú alebo národnú investíciu;

  3. vypočítať investičné náklady, vrátane investičných nákladov stupňa Čunovo, ako aj pomery podielov strán na nákladoch výstavby a prevádzky, respektíve na úžitkoch v prípade, že by sme objekty stupňa Čunovo považovali za spoločnú investíciu a spoločné vlastníctvo strán;

  4. prediskutovať spôsoby využitia hate Dunakiliti a určiť ich vplyv na podiel strán na nákladoch, respektíve úžitkoch celej Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (posúdenie charakteru spoločnej, respektíve národnej investície).

 

III.         Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou

Pracovná skupina sa v druhej etape rokovaní bude v súvislosti s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou zaoberať nasledovnými otázkami:

1.    Identifikácia požiadaviek súvisiacich s ochranou pred povodňami a s prevádzaním ľadov

  1. stanovenie spôsobu splnenia cieľov protipovodňovej ochrany na tomto úseku Dunaja;

  2. stanoviť maximálny povodňový prietok, ktorý treba zohľadniť v súvislosti s návrhom riešenia;

  3. stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

  4. vyhodnotiť úroveň ochrany pred povodňami na úseku rieky medzi Sapom a Budapešťou;

  5. určiť kritické úseky z hľadiska ochrany pred povodňami;

  6. prediskutovať a posúdiť tie alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné splniť požiadavky ochrany pred povodňami so zreteľom na možnosti údržby koryta Dunaja (posudzovanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie).

2.    Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

  1. stanoviť optimálny stav prírodného prostredia v Dunaji, v bočných ramenách a priľahlom území; určiť cieľové stavy, ktoré treba dosiahnuť; vypracovať koncepciu na určenie cieľového stavu a zároveň určiť ekologické ciele súvisiace s korytom Dunaja, bočnými ramenami a podzemnou vodou v priľahlom území;

  2. prediskutovať a pokiaľ to bude možné určiť parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, a to najmä optimálnu výšku hladiny vody, respektíve rýchlosť prúdenia vody v Dunaji a bočných ramenách, ako aj optimálnu výšku hladiny podzemných vôd; stanoviť tie opatrenia, pomocou ktorých je možné zabrániť zmenšovaniu sa vodnej plochy v ramenách;

  3. prediskutovať potreby prírodného prostredia, ako aj z nich vyplývajúce požiadavky, predovšetkým z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany vodných zdrojov;

  4. prerokovať alternatívy technického riešenia vyhovujúce požiadavkám životného prostredia, schopné naplniť ekologické cieľové stavy, ktorými sa môžu zároveň naplniť ciele Zmluvy 1977 a ktoré nenarúšajú požiadavky ochrany pred povodňami;

  5. porovnať navrhované technické riešenia (vrátane riešenia podľa maďarského návrhu z decembra 1999 a podľa Zmluvy 1977) a pripraviť návrhy na rehabilitáciu poškodených území;

  6. stanoviť ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a inundácie, vrátane tých hodnotných typov biotopov, ktorých zachovanie je potrebné podporiť, prípadne rehabilitovať pomocou zodpovedajúceho vodného režimu a nadväzne stanoviť spôsoby využitia krajiny;

3.    Identifikácia plavebných požiadaviek

  1. prerokovať zlepšenie plavebných podmienok a posúdiť technické riešenia, pomocou ktorých je na tomto úseku Dunaja možné splniť ciele Zmluvy z roku 1977, berúc do úvahy aj Odporúčania Dunajskej komisie;

  2. stanoviť spôsoby údržby vodnej cesty na úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou z hľadiska plavebných požiadaviek;

  3. návrhy na technické práce v koryte Dunaja a bočných ramenách, ako aj návrhy na práce súvisiace s údržbou vodnej cesty, ktoré je potrebné uskutočniť, formulovať z ekologicky prijateľného hľadiska.

4.    Identifikácia energetických požiadaviek

  1. identifikovať energetické nároky strán súvisiace so Sústavou vodných diel podľa Zmluvy 1977;

  2. prediskutovať tie alternatívy, pomocou ktorých je možné na tomto úseku Dunaja naplniť energetické ciele Zmluvy 1977 a porovnať množstvo a kvalitu elektrickej energie vyrobenej navrhovanými riešeniami s riešením podľa Zmluvy 1977;

  3. vyhodnotiť splnenie energetických cieľov Zmluvy 1977 na celom úseku Dunaja;

  4. stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné, v závislosti od navrhovaných riešení, vypočítať podiel strán na elektrickej energii vyrábanej celou sústavou vodných diel.

5.    Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA)

  1. stanoviť cieľ a metodiku posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA);

  2. stanoviť postup súvisiaci s realizáciou posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) (vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

  3. identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie, osobitne na flóru a faunu.

6.    Súvisiace úlohy

  1. stanoviť ostatné súvisiace ciele na úseku Dunaja Sap - Budapešť.