Príloha č. 3
k Zápisnici z 13. apríla 2004
Vážený pán splnomocnenec vlády!
Vážení členovia vládnej delegácie!
Predovšetkým ďakujem za Vaše srdečné pozvanie. Teraz, keď naše delegácie opäť zasadli za rokovací stôl, stojí za to v krátkosti zhrnúť pokiaľ sme dospeli pri našich rokovaniach, hľadajúcich spôsoby implementácie rozsudku hágskeho Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997.
Avšak, kým sa k tomu dostanem, rád by som informoval našich vážených rokovacích partnerov o organizačných a personálnych zmenách, ktoré nastali na maďarskej strane. Nová vláda, ktorá sa vytvorila po parlamentných voľbách v roku 2002 rozhodla, že vo vládnej štruktúre úlohy ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva sústredí do jedného rezortu. Rozhodnutie súvisí aj s pripojením sa k Európskej únii, ktoré sa uskutoční 1. mája, čo napomáha vytvoreniu efektívnej verejnej správy, zodpovedajúcej výzvam spoločnej Európy. Okrem toho, vláda v novembri 2003 rozhodla aj o tom, že úlohy súvisiace s realizáciou hágskeho Rozsudku bude koordinovať medzirezortná komisia, ktorej vedúcim je minister ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva dr. Miklós Persányi. Sme si istí, že tieto organizačné zmeny úspešne napomôžu zodpovedať ešte nevyriešené otázky spoločného maďarsko-slovenského úseku Dunaja.
Pri zabezpečení úloh súvisiacich s oblasťou vodného diela Gabčíkovo a úsekom Dunaja nad Nagymarosom dostal významnú úlohu najpovolanejší rezort, pretože zabezpečenie štátnych úloh súvisiacich s ochranou životného respektíve prírodného prostredia, vodným hospodárstvom a ochranou proti povodniam patrí do kompetencie Ministerstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva Maďarskej republiky.
V záujme toho, aby boli zastúpené aj otázky územného rozvoja, plavby, výroby energie, ako aj otázky lesného hospodárstva a poľnohospodárstva zodpovedajúc ich vážnosti, náš mandát na rokovanie stanovuje medzirezortná komisia takého zloženia, v ktorej sa zúčastňujú všetky dotknuté ministerstvá.
Tieto organizačné zmeny idú nevyhnutne spolu aj s personálnymi zmenami. Maďarskú delegáciu na rokovaniach vedie – v mojej osobe – nový splnomocnenec vlády a zmenila sa aj osoba zástupcu pre Haag.
Vážený pán Kocinger, dámy a páni!
Popri organizačných a personálnych zmenách, o ktorých som informoval v predchádzajúcom, angažovanosť maďarskej strany, pri implementácii rozsudku hágskeho Medzinárodného súdneho dvora v jeho úplnosti a bezo zvyšku a na rokovaniach bez predbežných podmienok a v dobrej viere, ktoré sa v záujme toho majú uskutočniť, ako na úrovni odborníkov, tak na úrovni vládnej delegácie, zostala nezmenená.
Odkiaľ vlastne budú teraz rokovania pokračovať? Po vynesení rozsudku v septembri 1997 strany začali intenzívne rokovania, výsledkom ktorých bola začiatkom roku 1998 načrtnutý „návrh rámcovej dohody“, ktorý neskôr nebol podpísaný a ktorý sa ukázal byť slepou uličkou. Toto riešenie ani vtedajšia, ani nasledujúca maďarská vláda nepovažovala za vyhovujúce, preto v priebehu neskorších rokovaní, od jesene 1998, sme spoločne vytýčili nový smer spoločnému mysleniu, ktorého cieľ už nie je nezávislý od rozsudku, ale je ním hľadanie riešenia, ktoré je na ňom založené. Výsledkom toho bolo, že sme sa v máji 1999, z iniciatívy slovenskej strany, dohodli, že maďarská strana pripraví podrobný návrh usporiadania s riešením bez dolného stupňa. Tento 1300 stranový balík dokumentov maďarská strana svojmu slovenskému partnerovi odovzdala v decembri 1999. Odpoveď slovenskej strany bola dokončená v decembri 2000.
Po starostlivom preštudovaní odpovede mohla maďarská strana skonštatovať, že aj keď sú medzi rokujúcimi partnermi podstatné rozdiely v posudzovaní jednotlivých dielčích otázok, predsa sa pre riešenia núkal určitý okruh, kde by obe strany mohli dospieť k dohode. V návrhu dohody z 2. apríla 2001 sa maďarská strana pokúsila naformulovať takýto kompromis. Slovenská strana bola pripravená tento návrh prediskutovať, avšak ako podmienku si stanovila, aby sme o návrhoch rokovali aj na úrovni odborníkov, v pracovných skupinách.
Strany v roku 2001 vytvorili Odbornú pracovnú skupinu pre právne otázky, ako aj Odbornú pracovnú skupinu pre otázky vodného hospodárstva, ekológiu, plavbu a energetiku. Odbornú pracovnú skupinu pre právne otázky strany spoločne poverili, aby začala vypracovávanie návrhu medzivládnej dohody vzťahujúcej sa na implementáciu Rozsudku hágskeho Medzinárodného súdneho dvora, s uvažovaním návrhu maďarskej strany z 2. apríla 2001 a slovenského stanoviska k nemu. Odbornú pracovnú skupinu pre otázky vodného hospodárstva, ekológiu, plavbu a energetiku sme poverili, aby v prvom rade sústrediac svoju pozornosť na úsek Bratislava-Sap, preskúmala tie varianty, ktoré umožnia splnenie relevantných bodov Rozsudku a pripravila postup spoločného posúdenia vplyvov týchto variantov na životné prostredie.
Počas ostatných dvoch plenárnych zasadnutí sme sa dohodli na pláne práce týchto pracovných skupín, ale nepodarilo sa nám vytýčiť mandát pracovných skupín. Preto sme prípravu návrhu mandátu ponechali na samé pracovné skupiny, odsúhlasenie ktorých sa čakalo na plenárnej úrovni. Členovia oboch odborných pracovných skupín sa od jesene 2001 do jari 2002 viackrát stretli. Počas posledných dvoch rokovaní v roku 2002 sa členovia Odbornej pracovnej skupiny pre otázky vodného hospodárstva, ekológie, plavby a energetiky predbežne dohodli na okruhu otázok, ktoré by mali byť preskúmané, a tieto postúpili na schválenie pred plenárne delegácie. Avšak v Odbornej pracovnej skupine pre právne otázky sa vyjasňovanie otázok, ktoré by sa mali skúmať neskončilo a rokovania – bez nádeje na ďalšie zbližovanie – sa 8. apríla 2002 dostali do mŕtveho bodu. Tak teda, potiaľto sme sa dostali počas našich rokovaní.
Vážený pán splnomocnenec!
27. augusta 2003 ste nám odovzdali dokument nazvaný „Komplexné vyhlásenie vládnej delegácie Slovenskej republiky“ a „Vyhlásenie slovenskej časti pracovnej skupiny pre otázky vodného hospodárstva, ekológie, plavby a energetiky“, ktorý podľa názoru slovenskej strany „môže slúžiť ako dobrý základ pre ďalšie rokovania súvisiace s rozsudkom hágskeho Medzinárodného súdneho dvora“. Rád by som aj tu oznámil, že maďarská strana je pripravená hoci v písomnej forme, alebo v rámci plenárneho rokovania komentovať, respektíve prediskutovať otázky nadhodené v tomto dokumente, ak spoločne posúdime, že to bude potrebné aj po nadviazaní nite rokovaní.
Avšak predbežne by som rád zdôraznil, že naše stanovisko vo vzťahu k interpretácii rozsudku a k záväzku rokovať v dobrom úmysle a bez predbežných podmienok sa nezmenilo. Zdá sa nám, že strany považujú ciele protipovodňovej ochrany, ochrany životného prostredia, plavby a vodohospodárstva za rovnako dôležité, ale v tom sa už podstatne odlišujú, že akým konkrétnym technickým spôsobom je možné tieto hľadiská optimálne uspokojiť.
Zatiaľ čo sa slovenská strana usiluje o zvýšenie výroby elektrickej energie, maďarská strana – už pätnásť rokov – chce dolný stupeň – práve v záujme plnenia cieľov ochrany životného prostredia – zanechať. Nezdalo sa, že by sa tieto radikálne odlišné názory počas doterajších rokovaní zbližovali. V tejto situácii šancu na dohodu strán znamená uplatnenie usmernení uvedených v rozsudku a noriem, ktoré sa vzťahujú na obe strany, odrážajúcich aspekty XXI. storočia. Súd povedal, že ciele zmluvy je možné splniť objektmi, ktoré existovali už v roku 1992, ak sa podarí dosiahnuť to, aby v hlavnom koryte opäť tieklo primerané množstvo vody s primeranou dynamikou. Rozsudok vo svojom 136. bode definuje jasnú rovnováhu: nepožaduje ani postavenie objektov, ktoré neboli postavené do roku 1992, ani zbúranie čunovskej hate, ktorá nebola v zmluve z roku 1977 uvedená, ba dokonca ponecháva voľnú aj tú možnosť, aby strany neprevádzkovali gabčíkovské vodné dielo spoločne. Maďarsko teda nie je zaviazané postaviť nagymarošskú hať. Rozsudok prikazovacím spôsobom formuluje len v 140. bode, keď požaduje návrat k primeranému zásobovaniu hlavného koryta vodou a obnovenie prepojenia s bočnými ramenami. O výsledku, ktorý sa má dosiahnuť vyhlasuje, že ten sa musí prispôsobiť cieľom zmluvy z roku 1977, medzinárodnému právu na ochranu životného prostredia a právnym zásadám vzťahujúcich sa na medzinárodné toky. Pri stanovení priestoru pre kompromis je dôležitým prvkom to, že slovenská strana uznala, že hoci by za najlepšie riešenie považovala vodné dielo Nagymaros, ale prijíma návrh maďarskej strany na usporiadanie ako technicky realizovateľnú, reálnu alternatívu.
Vážený pán vedúci delegácie!
Dámy a páni!
Hoci som sa doteraz nezúčastňoval na priebehu rokovaní, oboznámil som sa s ich výsledkami, a teda aj o serióznom úsilí, ktoré ste vy a moji predchodcovia vynaložili na nájdenie spôsobu realizácie rozsudku. To, kde teraz stojíme ukazuje, že to všetko bolo málo. Z mojej strany je stredobodom budúcnosť a prosím, aby sme spoločne hľadali, ako sa môžeme dostať bližšie k spoločne prijateľným riešeniam.
Čo sa týka budúcnosti, maďarská strana usiluje o to, aby sa rokovania odborníkov koncentrovali v prvom rade na tie otázky, kde Súd zaviazal strany na zásadnú dohodu.
Takouto je otázka množstva vody prepúšťanej do ramennej sústavy na Szigetköze, respektíve Žitnom ostrove. V súvislosti s tým súd uviedol, že strany majú spoločnú povinnosť zabezpečiť množstvo vody potrebné pre dlhodobé zachovanie prírody, respektíve variant C je treba pretvoriť tak, aby zodpovedal podstatným požiadavkám životného prostredia. Tu je v skutočnosti potrebná dohoda na stanovenie primeraného, to jest optimálneho prietoku vody a dynamiky. Rovnako nevyhnutná je dohoda o kompenzácii doteraz spôsobených a sústavne vznikajúcich škôd.
Naše krajiny sa od. 1. mája 2004 stanú členskými štátmi Európske únie. Aj nás bude zaväzovať – popri medzinárodnom práve a Rozsudku – súhrn bohatých a náročných pravidiel a praxe Únie („acquis“), včítane predpisov vzťahujúcich sa na hodnoty životného prostredia, prírodné zdroje – okrem iných – aj zabezpečenie plavby. Nevyhnutne teda musíme preskúmať, aké nové hľadiská, možnosti urovnania sporu môže pri našich rokovaniach zabezpečiť právny a inštitucionálny systém EÚ, pretože naše rokovania zrejme nemôžu viesť k takému výsledku, ktorý by bol v protiklade s nariadeniami a smernicami uplatňovanými v Únii.
Rád by som Vás požiadal o to, aby ste k úspechom našich ďalších rokovaní prispeli z vašej strany aj tým, že maďarskej strane odovzdáte všetky aktuálne údaje, ktoré sú k dispozícii, ktoré súvisia s prevádzkou objektov v Čunove a Gabčíkove, respektíve ktoré súvisia s výrobou elektrickej energie.
Považujem za aktuálne, aby Odborná pracovná skupina pre právne otázky dospela k dohode čo sa týka otázok, ktoré majú byť preskúmané. V súvislosti s tým navrhujem, aby táto pracovná skupina čo najskôr opäť začala svoje rokovania a aby definitívne stanovili témy pracovnej skupiny. Považoval by som za účelné, keby sa pracovná skupina v priebehu stanovovania si vlastných úloh v prvom rade koncentrovala na sformulovanie tých otázok, ktorých relevanciu uznajú obe strany. Takými sú vytvorenie stavu prijateľného pre životné prostredie na gabčíkovskom úseku, identifikácia právnych materiálov EÚ, ktoré treba uplatniť na spoločné úseky Dunaja a jeho povodie, uplatnenie ich obsahu vo vzťahu ku konkrétnej situácii. Po dosiahnutí vytýčeného cieľa môžu vládne delegácie odsúhlasiť mandáty oboch pracovných skupín a v oboch pracovných skupinách sa môžu začať rokovania, na ktorých sa budú otázky skúmať.
Na plenárnej úrovni navrhujem prediskutovať dve témy:
Ak sa vzájomne dohodneme na tom, že v súvislosti so slovenským „komplexným vyhlásením“ odovzdaným v roku 2003 maďarská strana pripraví svoju písomnú odpoveď, potom by stálo za to na základe oboch dokumentov analyzovať zhodnosť a rozdielnosť názorov strán;
Popri dielčích právnych otázkach musíme aj vo všeobecnosti preskúmať, aké nové možnosti, či dokonca záväzky vo vzťahu k vytvoreniu spôsobu implementácie rozsudku znamená to, že sa staneme členskými štátmi EÚ.
Verím, že v nadchádzajúcich týždňoch naše rokovania dostanú nový impulz, ktorý bude – ako dúfam – podporovaný novou energiou uvoľnenou z nášho blížiaceho sa členstva v EÚ.
Ďakujem za vašu úctivú pozornosť!