Príloha č. 2
K Zápisnici z 13. apríla 2004
Vážený pán vedúci delegácie vlády Maďarskej republiky,
Vážení členovia maďarskej delegácie,
Dovoľte mi, aby som po menovaní už tretej delegácie vlády MR o realizácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora stručne zrekapituloval a nadviazal na to, čo sme od vyhlásenia Rozsudku medzinárodným súdnym dvorom, 25. septembra 1997, dosiahli.
Dnešnému stavu vzájomných rokovaní predchádzali spoločné rokovania, ktoré začali po vynesení Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Spoločné slovensko-maďarské vzájomné úsilie, rokovanie v dobrej viere a materiály pripravené spoločne odbornými skupinami a slovenskou a maďarskou delegáciou, vyústili 27. februára 1998 do parafovania návrhu „Rámcovej dohody“ medzi vládou Maďarskej republiky a vládou Slovenskej republiky o zásadách realizácie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Tento návrh vláda SR schválila, čím vyjadrila pripravenosť ho podpísať.
Maďarská vládna delegácia menovaná po voľbách v 1998 prehlásila, že už vypracovaná a parafovaná Rámcová dohoda „O zásadách realizácie rozsudku ...“ nemôže byť východiskom pre nasledujúce rokovania. Slovenská strana si preto vyžiadala, aby vládna delegácia MR predstavila a zdôvodnila svoj iný návrh na naplnenie realizácie Rozsudku.
Následne, Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky - Kancelária vládneho komisára pre Dunaj, vypracoval a 9. decembra 1999 slovenskej strane odovzdal obsiahly materiál nazvaný „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“, ktorý predstavuje inú koncepciu maďarskej strany na realizáciu Rozsudku, diametrálne sa líšiacu od „Spoločného zmluvného projektu“ a od predchádzajúcich názorov zapracovaných do Rámcovej dohody.
Po veľmi podrobnom preštudovaní a zodpovednom posúdení „Úlohy analýzy pre Dunaj“ predložila slovenská strana v decembri 2000 „Stanovisko k návrhu maďarskej strany na vykonanie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“. V tomto stanovisku sú vyjadrené hlavne odborné expertné pripomienky a poznámky k maďarskej predstave o naplnení a realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.
Následne, 2. apríla 2001, slovenská strana dostala maďarský materiál „Návrh dohody... uvedenia rozsudku MSD z 25. septembra 1977 do účinnosti“ s ubezpečením, že maďarská strana „veľmi pozorne“ preštudovala stanovisko slovenskej vládnej delegácie a dospela k predloženému „Návrhu dohody“.
Pretože tieto návrhy MR nezohľadňovali ani neoponovali vecné odborné stanoviská slovenskej strany k maďarskému technickému návrhu a ekologickému zdôvodneniu z novembra 1999, slovenská delegácia vysvetlila na rokovaniach 5.6.2001 a 29.6.2001 svoje predstavy a odovzdala maďarskej strane materiál nazvaný „Podklady pre ustanovenie a rokovanie spoločných odborných skupín“. V tomto materiále sú znovu definované „modality“ na splnenie cieľov Zmluvy, na ktorých sa musíme napred odborne dohovoriť, aby sme mohli pripraviť návrh Rámcovej dohody o implementácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.
Musel som hlboko zalistovať v kalendári, aby som zistil, kedy sa naposledy stretli vládne delegácie. Bolo to 13. septembra 2001 v Bratislave, teda pred viac ako dva a pol rokmi. Na tomto rokovaní slovenská vládna delegácia presvedčila maďarskú stranu, že bez diskusie o technických a odborných otázkach, bez dohody o technickom usporiadaní a využívaní stavieb a bez dohody o spôsobe technickej realizácie Zmluvy z roku 1977 a jej porovnaní s cieľmi Zmluvy (vo vodnom hospodárstve, plavbe, výrobe energie, ochrane pred povodňami a ekológie) na úseku Dunaja celej Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, nie je možné vypracovať rozumný, pre obe strany prijateľný návrh implementácie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.
Na tomto základe sa podarilo ustanoviť spoločnú technickú pracovnú skupinu pre otázky vodného hospodárstva, ekológiu, plavbu a energetiku a pracovnú skupinu pre právne otázky. Na šiestom rokovaní technickej pracovnej skupiny, dňa 23. apríla 2002 v Budapešti, bol spoločne dohodnutý mandát pracovnej skupiny a otázky, ktoré budú spoločne preskúmané. Pracovná skupina pre právne otázky, ktorá by sa mala opierať o výsledky odbornej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku, zatiaľ nedospela k návrhu dohody o právnom usporiadaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a o naplnení rozsudku MSD.
Vedúci delegácie SR Dominik Kocinger v liste z 26. apríla 2002 navrhol splnomocnencovi vlády MR pre Dunaj L. Székelyimu stretnutie vládnych delegácií, kde by sa schválil mandát a otázky technickej skupiny, aby sa mohlo prikročiť k technickému riešeniu konkrétnych otázok.
13. mája 2002 pán Székely odpovedal, že plenárne zasadnutie vládnych delegácií bude účelné zvolať vtedy, keď sa podarí dohodnúť aj o mandáte Právnej pracovnej skupiny. Nevyhnutne však tomu musí predchádzať uznesenie novej vlády MR zostavenej na základe výsledkov volieb konaných 21. apríla 2002. Tento list bol posledným kontaktom s vládnym komisárom pre Dunaj pánom L. Székelyim.
Od tohoto dátumu boli vymenené viaceré oficiálne listy medzi ministrami zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarskej republiky a nóty medzi zastupiteľskými úradmi SR a MR. Nótou Ministerstva zahraničných vecí SR č. 739/2003 MEPO z 27. augusta 2003 bol maďarskej strane postúpený dokument „Komplexné stanovisko delegácie Slovenskej republiky k naplneniu cieľov Zmluvy z roku 1977 na základe Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora“ a dokument „Stanovisko slovenskej časti Pracovnej skupiny pre vodohospodárske, ekologické, plavebné a energetické otázky“, v anglickom jazyku.
Vážený pán Erdey, tieto materiály si Vám dovolím znovu odovzdať, aj keď sa Vám už možno dostali do rúk. Materiály sú podľa nášho názoru vhodnou odbornou bázou na naše rokovania o tom, akými spoločnými riešeniami naplniť ciele Zmluvy 1977.
Pretože sme pred dvoma rokmi spoločne prijali otázky, o ktorých máme rokovať, využili sme čas a pre úsek Starého koryta Dunaja sme pripravili štúdiu, ktorá zahŕňa výsledky spoločného monitorovania prírodného prostredia podľa Dohody z roku 1995, ďalej rôzne predchádzajúce návrhy, a aj návrhy maďarskej strany. Počas dlhej prestávke v rokovaniach, sme štúdiu stihli aj publikovať vo forme monografie. Pri príprave tejto monografie sme sa opierali o vedecké, technické a monitorovaním získané údaje, o environmentálne štúdie a o spoluprácu so širokým okruhom prírodovedných odborníkov. Dovoľte, aby som Vám túto monografiu aj oficiálne odovzdal. Dúfam, že ju prijmete ako podklad k rokovaniu o riešení starého koryta Dunaja od Dunakiliti po Sap. Štúdia netrvá na doslovnom rešpektovaní všetkých názorov, ale navrhuje cieľ, ku ktorému je možné sa dostať práve postupnými krokmi, diskusiou o názoroch, využitím interpretácie monitorovaných údajov. Predpokladáme, že všetky návrhy budú odborne prediskutované, odskúšané na modeloch. Po ich realizácii budú spoločne monitorované, vyhodnotené a postupne doplňované tak, aby viedli k naplneniu navrhovanej vízie. Víziou je funkcia protipovodňovej ochrany, zachovanie funkčnej prírodnej inundácie na prevádzanie povodňových prietokov, doplnenej o funkciu prírodného poldra. Toto nás ďalej vedie k zachovaniu ekologicky prirodzeného inundačného územia.
Slovenská strana metódami modelovania skúmala i takzvaný „prirodzený vývoj koryta Dunaja“ ktorý by nasledoval bez vybudovania vodného diela Gabčíkovo. Výsledky sú stručne interpretované v uvedenej monografii. Skúmali sme aj koľko dní v rokoch 1992 – 2003 by do Mošonského ramena Dunaja vtekala voda z Dunaja. Je preukázateľné, že by to bol ešte menší počet dní ako pred rokom 1992, pričom už v roku 1992 bola situácia nepriaznivá. O vývoji vodného režimu a prírody na ostrove Szigetköz pred rokom 1989 je možné sa dočítať v knižke s názvom „Szigetköz“, ktorú napísal pán Zoltán Alexay.
Práve uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky vznikla situácia, že môžeme spoločne diskutovať aj o ekologicky optimálnom vodnom režime ramennej sústavy, prírodných a prirodzených funkciách inundácie a tiež o celom území Žitného ostrova a ostrova Szigetköz. Bez vodného diela Gabčíkovo by sme dnes mali úplne iné problémy spojené s vysýchaním ramien, klesaním podzemných vôd a zabezpečením protipovodňovej ochrany. Určite by sme diskutovali aj o možnom vzdutí a o postavení vodných diel.
Spomeňme si, ako sa na Dunaj v úseku Vodného diela Gabčíkovo pozerali experti EÚ v novembri 1992. Píšu: „V minulosti vykonané zásahy pre plavbu obmedzili možnosti pre rozvoj Dunaja a jeho inundácie. Za predpokladu, že hlavné riečne koryto sa nebude viac používať na plavebné účely, vznikla unikátna situácia. S podporou technických opatrení sa rieka a záplavové územie môže vyvíjať prirodzenejšie“. Správa Trojstrannej komisie Európskeho spoločenstva na zistenie faktov, z októbra 1992 uvádza: “neuvedenie sústavy do prevádzky by viedlo ku značným finančným stratám a viedlo by ku vzniku vážnych environmentálnych problémov“.
Na Vodnom diele Gabčíkovo vznikla nová situácia, ktorú môžeme definovať takto:
Plavba je preložená mimo Starého koryta Dunaja, inundácia je zachovaná na prevedenie povodní, hladiny podzemných vôd stúpli pri zdrži a nad prehrádzkou pri Dunakiliti na stav aký bol v minulosti. Vďaka sprietočneniu a zásobovaniu ramenných sústav stúpli hladiny podzemných vôd na Žitnom ostrove i na ostrove Szigetköz a je ich možné podľa požiadaviek ďalej zlepšovať. Dnes môžeme hovoriť i o meandrovaní v inundácii, aké tu dakedy bolo pred napriamením a opevnením Dunaja.
V dôsledku nevybudovania stupňa Nagymaros nebola v Dunaji v úseku Nagymaros-Komárno vzdutá hladina. To robí rôzne problémy plavbe (výrazne v roku 2003). Maďarské materiály uvádzajú, že na úseku projektovaného vzdutia Nagymaros, dno koryta Dunaja postupne poklesáva, že riečne ramená už nie sú prepojené s Dunajom, voda v nich netečie, sú zabahnené a mnohé sú znečistené olejmi a rôznymi odpadovými látkami. Maďarská strana navrhuje klasické úpravy Dunaja reguláciou toku, opevnením brehov, výstavbou výhonov a podobne, v snahe zabezpečiť plavebnú cestu. Okrem toho navrhuje v ôsmych úsekoch Dunaja medzi Sapom a Nagymarošom, dlhých po 1 km, opevniť nielen brehy, ale stabilizovať aj dno, kamenným záhozom alebo kamennými košmi. Nebolo by prijateľnejšie a prirodzenejšie vzdutie hladiny? Aký Dunaj by bol prirodzenejší? A kedy by boli Dunajské ramená prírodnejšie? Zamyslime sa nad tým! A to som nehovoril o iných úžitkoch ako o plavbe, vodných zdrojoch, energii, premostení Dunaja, infraštruktúre a podobne.
Slovensko a Maďarsko sa medzištátnou Zmluvou 1977 dohodli spoločnou investíciou všestranne využiť prírodné bohatstvo Dunaja v úseku Bratislava-Budapešť pre rozvoj vodného hospodárstva, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a ďalšie odvetvia národného hospodárstva. Dohodli sa, že zabezpečia a postarajú sa, aby sa nezhoršila kvalita vody v Dunaji a aby sa dodržali požiadavky ochrany prírody. Dohodli sa, že vybudujú jednotnú a nerozdielnu sústavu objektov.
Na dnešnom rokovaní by sme mali určiť predovšetkým smer, ktorým sa naše ďalšie rokovania budú uberať. Základy na rokovania už boli v minulosti postavené, záleží teraz na vôli oboch strán, či v nich pokračovať, alebo začať prakticky odznova. Spoločná pracovná skupina expertov na technické otázky dohodla, ktoré odborné otázky treba doriešiť, aby bolo možné pristúpiť k dohode o realizácii Rozsudku. V tejto chvíli je čas, aby som prezentoval pozíciu SR na tieto otázky.
Slovenská strana je stále názoru, že Rámcová dohoda z 27. februára 1998, vychádzajúca zo striktne odborných stanovísk je naďalej najlepším základom pre riešenie otázky implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. V zmysle konštruktívnosti a rokovania v dobrej viere je slovenská strana stále pripravená vypočuť odborné argumenty, prípadne iné návrhy maďarskej strany. Rokovania by však mali vychádzať z nasledujúcich princípov.
Rokovania oboch strán musia vychádzať z rozsudku Medzinárodného súdneho dvora. Súd obom stranám vo svojom rozsudku z 25. septembra 1997 odpovedal na otázky, položené spoločne oboma stranami v Osobitnej dohode z roku 1993. Súd tak stanovil právny rámec, z ktorého je potrebné vychádzať pri rokovaní.
Ďalej je potrebné vychádzať zo Zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977, ktorej platnosť potvrdil svojim Rozsudkom Medzinárodný súdny dvor.
Vážený pán vedúci delegácie,
Slovenská strana vždy bola pripravená rokovať o všetkých otázkach Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, a to rokovať v konštruktívnom duchu, v dobrej viere, a na odbornej báze. Stanovisko slovenskej strany je, že na rokovacom stole nesmie chýbať žiadna z relevantných otázok, vrátane otázky dolného stupňa na maďarskom území.
V prípade, že maďarskej strane robí problém pokračovať v riešení podľa Rámcovej dohody navrhujeme pokračovať v rokovaniach na úrovniach Vládnych delegácií a pracovných skupín. Ďalej navrhujeme, aby sme už dnes odsúhlasili mandát a otázky pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku, a aby sa začali spoločne riešiť otázky, ktoré boli spoločne formulované 23. apríla 2002. Ďalej navrhujeme, aby sa právna pracovná skupina pokúsila dohovoriť na mandáte a na otázkach, o ktorých sa má rokovať, a tieto otázky predložila na schválenie na rokovaní Vládnych delegácií. Okrem toho navrhujeme vytvorenie pracovnej skupiny pre ekonomiku.
Myslím si, vážená Vládna delegácia maďarskej strany, že na týchto záveroch by sme sa dnes mohli dohovoriť.
Ďakujem Vám za Vašu pozornosť.