Príloha č. 2
k Zápisnici z 27. marca 2002
Vážená maďarská delegácia, vážené dámy a páni,
Dovoľte mi stručne zhrnúť stav našich rokovaní k dnešnému dňu. Na predchádzajúcich rokovaniach sa nám podarilo naformulovať otázky, ktorých zodpovedanie by malo riešiť problémy na úsekoch Dunaja medzi Bratislavou a Sapom a medzi Sapom a Budapešťou. Na ostatnom rokovaní 12. marca v Budapešti sme určitý pokrok dosiahli aj v otázke mandátu našej pracovnej skupiny. Stanoviská strán sú podrobne vyjadrené v Prílohách k Zápisnici z 26. februára 2002. V prílohe č. 2 je Návrh slovenskej strany z 29. januára 2002, v prílohe 3 je Návrh maďarskej strany z 11. februára 2002, v ktorom je vysvetlený postoj maďarskej strany s odôvodnením. V Prílohe č. 4 je opäť slovenský návrh s podrobným odôvodnením. Postoje oboch strán vyjadrené v týchto prílohách sú odlišné. Je to vidieť, ak si bod po bode porovnáme prílohu 3 a prílohu 4, a tie porovnáme s duchom a odsekmi Rozsudku. Z týchto rozdielov vyplývali aj ťažkosti pri príprave technických otázok v oblasti vodného hospodárstva, ekológie, plavby a energetiky, na ktorých sa nám napokon podarilo dospieť k dohode. To je možné považovať za úspech. Zo stanovísk však bolo možné vycítiť, že ciele oboch strán nie sú vždy totožné a tieto rozdiely by sa mohli prejavovať pri prerokovávaní jednotlivých otázok. V záujme toho, aby sa ciele strán čo najviac priblížili by som rád zopakoval ciele slovenskej strany z trošku iného, praktického pohľadu. Nebudem ich menovať všetky. Uvediem len niekoľko príkladov.
Protipovodňová ochrana je pre slovenskú delegáciu základnou negociačnou prioritou. Myslím, že práve vyznievajúca marcová povodeň s prietokom okolo 8400-8500 m3/s nám dáva za pravdu. Uznávame, že z hľadiska Rozsudku žiadnemu cieľu Zmluvy 1977 „nebola daná absolútna priorita“. Napriek tomu sme názoru, že z hľadiska našej odbornej skupiny túto prioritu má protipovodňová ochrana, a že z tohoto hľadiska je potrebné ciele Zmluvy splniť bez diskusie o miere naplnenia protipovodňovej ochrany.
Inundačné územie medzi ochrannými hrádzami bolo v prípade stavieb Gabčíkovskej priehrady rezervované a zachované v originálnom stave. Z hľadiska Projektu je hlavnou funkciou inundácie spolu so starým korytom previesť povodňovú vodu, ktorá nemôže prejsť derivačným kanálom. Druhou funkciou inundácie je funkcia prírodného poldra. Z hľadiska týchto typických a prírodných funkcií inundácie to znamená, že toto územie má byť chápané a podporované ako pravidelne zaplavované územie so všetkými dôsledkami. Ekologické hľadisko slovenskej strany je určené a definované takýmto prístupom k inundácii.
Zlepšenie plavebných podmienok medzi Bratislavou a Budapešťou bolo jedným z cieľov Zmluvy. Na úseku Bratislava – Sap je tento cieľ splnený. Vzdutím hladiny sa nielen zlepšili plavebné podmienky, ale inundácie na oboch stranách môžu dostať potrebné množstvo vody. Bez vodného diela Gabčíkovo by to nebolo možné a hladiny by dnes boli podstatne nižšie ako pred prehradením pred desiatimi rokmi. Slovenská strana má záujem, aby plavebné podmienky boli zlepšené spôsobom navrhnutým v Zmluve 1977 aj v úseku od Sapu po Budapešť. To by prospelo aj ekologickým podmienkam Dunaja a jeho ramien.
Ďalšou negociačnou prioritou slovenskej strany je aj produkcia elektrickej energie na vodnom diele pri Nagymarosi alebo inom vodnom diele postavenom na tomto úseku Dunaja. Spojenie protipovodňovej ochrany, ekologických opatrení, zlepšenia plavebných podmienok s výrobou elektrickej energie považuje slovenská strana za optimálne. Zlepšenie plavebných podmienok a výroba elektrickej energie majú aj ekonomické dôsledky, ktoré sa prejavia v podstatnom znížení nákladov na udržiavanie plavebnej cesty a príjmoch za vyrobenú elektrickú energiu.
Samozrejme rozdielov v cieľoch, ktoré je treba dosiahnuť, je podstatne viac.
Tieto rozdiely sa zvýraznili pri prerokovávaní mandátu pracovnej skupiny. Slovenská časť pracovnej skupiny je názoru, že mandát sa má opierať o Rozsudok a o Zmluvu 1977, ktorú Rozsudok definuje ako stále platnú a ako lex specialis. Mandát by v žiadnom prípade nemal nahrádzať alebo vysvetľovať rozsudok.
Vo svojom návrhu na znenie zatiaľ neprerokovaných odsekov č. 3, 4, 5 a 6 bodu b) mandátu pracovnej skupiny z 12. marca 2002 sa maďarská strana sa v podstate snaží inými slovami povedať to, čo je obsahom návrhu slovenskej strany z 26. februára 2002. Avšak maďarská strana nepoužíva výrazy používané v Rozsudku MSD dôsledne a tým formulácie umožňujú odlišnú interpretáciu. Z tohoto dôvodu slovenská strana nepovažuje za vhodné pokračovať v prerokovávaní týchto odsekov podľa tohto návrhu. V návrhu slovenskej strany sú použité výrazy tak ako ich uvádza Rozsudok MSD, preto navrhujeme, aby sme sa pri spoločnej formulácii týchto odsekov vrátili k návrhu slovenskej strany z 26. februára 2002, kde sme uviedli aj ich zdôvodnenie.
Znenie odsekov 3 až 6 bodu b) mandátu pracovnej skupiny teda navrhujeme nasledovne:
3. splniť rovným dielom spoločný investičný program tak, aby mohol byť nastolený režim prevádzky podľa Zmluvy 1977, aby sa projektované hlavné objekty Sústavy vodných diel stali spoločným vlastníctvom strán, aby mohli byť v prevádzke ako koordinované jednotné dielo, ktorého úžitky sa budú rozdeľovať rovnakým dielom, ak sa nedohovoríme inak;
4. vyrovnať zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov, zapojiť Maďarsko do prevádzky, riadenia a poberania úžitkov na základe rovnosti a tak pretransformovať Variant C z faktického stavu na zmluvný režim;
5. spoločne posúdiť účinky spoločnej sústavy vodných diel, ktorá sa má vytvoriť, na prírodné prostredie a nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ ide o množstvo vody, ktoré sa bude prepúšťať do starého koryta Dunaja a do bočných ramien v celom úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť;
6. nájsť také technické usporiadanie „spoločnej sústavy“ na spoločnom záujmovom úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť, aby spoločné zmluvné vzťahy (common legal right) boli založené na rovnosti s vylúčením akéhokoľvek zvýhodnenia ktorejkoľvek strany. Znovu nastoliť spoločný zmluvný režim, ktorý optimálne zohľadní koncepciu spoločného využívania spoločne zdieľaných vodných zdrojov v záujme dosiahnutia viacerých cieľov Zmluvy 1977 v súlade s Dohovorom o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov. Zúčastňovať sa na využívaní, zhodnocovaní a ochrane medzinárodného vodného toku spravodlivým a rozumným spôsobom a spolupracovať pri jeho ochrane a rozvoji, ako sa ustanovuje v tomto „dohovore“.