Príloha č.3/12.3.2002

Príloha č. 3

k Zápisnici z 12. marca 2002

I. Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo,
ekológiu, plavbu a energetiku

Úlohou pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (ďalej len pracovnej skupiny) je:

a) viesť odborný dialóg a podrobnú diskusiu v otázkach vodného hospodárstva, plavby, ekológie a energetiky, v duchu a zmysle požadovanom Rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1997 vo veci SVD G-N (ďalej len Rozsudok MSD), a rokovať v dobrej viere a bez predbežných podmienok;

b) prediskutovať a preskúmať otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, navrhnúť a posúdiť také alternatívy riešení, predovšetkým technických, ktoré umožnia nájdenie spôsobu realizácie Rozsudku MSD, osobitne z nasledujúcich hľadísk:

1. v čo najväčšej uskutočniteľnej miere splniť mnohoraké a rovnocenné ciele Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 (ďalej len Zmluva 1977);

2. zaradiť faktickú situáciu, tak ako sa vyvinula od roku 1989, do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu tak, aby sa v čo možno najväčšej miere dosiahli predmet a účel Zmluvy 1977;

3. splniť rovným dielom spoločný investičný program tak, aby mohol byť nastolený režim prevádzky podľa Zmluvy 1977, aby sa projektované hlavné objekty Sústavy vodných diel stali spoločným vlastníctvom strán, aby mohli byť v prevádzke ako koordinované jednotné dielo, ktorého úžitky sa budú rozdeľovať rovnakým dielom, ak sa nedohovoríme inak;

4. vyrovnať zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov, zapojiť Maďarsko do prevádzky, riadenia a poberania úžitkov na základe rovnosti a tak pretransformovať Variant C z faktického stavu na zmluvný režim;

5. spoločne posúdiť účinky spoločnej sústavy vodných diel, ktorá sa má vytvoriť, na prírodné prostredie a nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ ide o množstvo vody, ktoré sa bude prepúšťať do starého koryta Dunaja a do bočných ramien v celom úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť;

6. nájsť také technické usporiadanie „spoločnej sústavy“ na spoločnom záujmovom úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť, aby spoločné právoplatné právo bolo založené na dokonalej rovnosti a vylúčení akéhokoľvek preferenčného privilégia ktorejkoľvek strany. Znovu nastoliť spoločný zmluvný režim, ktorý optimálne zohľadní koncepciu spoločného využívania spoločne zdieľaných vodných zdrojov v záujme dosiahnutia viacerých cieľov Zmluvy 1977 v súlade s Dohovorom o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov. Zúčastňovať sa na využívaní, zhodnocovaní a ochrane medzinárodného vodného toku spravodlivým a rozumným spôsobom a spolupracovať pri jeho ochrane a rozvoji, ako sa ustanovuje v tomto „dohovore“.

c) pripraviť metodiku a postup spoločného posudzovania vplyvov jednotlivých alternatív riešení na prostredie (EIA);

d) naformulovať návrh spoločných otázok, navrhnúť ich riešenie a predložiť ich vládnym delegáciám;

e) identifikovať a predložiť vládnym delegáciám odlišné stanovisko strán tam, kde nebolo možné vytvoriť spoločné stanovisko;

f) počas prerokovávania otázok sústrediť svoju pozornosť najprv na riešenie otázok súvisiacich s úsekom Dunaja Bratislava - Sap a nadväzne na otázky súvisiace s úsekom Dunaja Sap - Budapešť, respektíve v prípade súhlasu oboch strán riešiť tieto otázky súčasne na oboch úsekoch súčasne, pokiaľ to bude riešenie otázky nevyhnutne vyžadovať.

Návrhy technických riešení vypracované pracovnou skupinou sa stanú platnými, ak tieto spoločným súhlasom schvália vládne delegácie alebo obaja vedúci vládnych delegácií.

II. Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Bratislavou a Sapom

Pracovná skupina sa v prvej etape rokovaní bude zaoberať problémami úseku Dunaja medzi Bratislavou a Sapom nasledovne:

1. Identifikácia požiadaviek súvisiacich s ochranou proti povodniam a s prevádzaním ľadov

a) stanoviť maximálny povodňový prietok, na ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu starého koryta Dunaja, inundácie a všetkých objektov;

b) stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

c) identifikovať kritériá prevádzania povodní a ľadov a opatrenia s tým súvisiace;

d) určiť kritické úseky z hľadiska povodní;

e) identifikovať a prediskutovať alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné uskutočniť splnenie vyššie uvedených požiadaviek (posúdenie technických riešení musí byť súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie) – s osobitným zreteľom na protipovodňovú údržbu starého koryta Dunaja a možnosti prevádzania povodňových prietokov.

2. Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

a) prediskutovať, predovšetkým na základe hľadiska ochrany prírodného prostredia a ochrany vodných zdrojov, nároky prírodného prostredia a z nich vyplývajúce požiadavky zamerané na postačujúce množstvo vody, hladinový a prietokový režim;

b) prediskutovať cieľové stavy, s ktorými je možné uvažovať, a pokiaľ to bude možné, prediskutovať a určiť parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, identifikovať optimálny stav prírodného prostredia starého koryta Dunaja a jeho inundácie (vrátane sústavy bočných ramien) a Mošonského ramena Dunaja;

c) identifikovať požiadavky vyplývajúce z Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora a medzinárodných dohôd prijatých obidvoma stranami, pričom sa vezmú do úvahy aj súvisiace právne normy Európskej únie;

d) treba prerokovať alternatívy technického riešenia schopné vyhovieť požiadavkám životného prostredia, naplniť ekologické cieľové stavy, ktorými sa môžu zároveň naplniť ciele Zmluvy 1977 a ktoré nenarúšajú požiadavky protipovodňovej ochrany;

e) prerokovať možnosti úpravy úseku Dunaja medzi stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti;

f) rámci navrhovaných technických riešení pripraviť materiál so zoznamom poškodených území, posúdiť ich a pripraviť návrh na ich rehabilitáciu.

3. Identifikácia plavebných požiadaviek

a) preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť v starom koryte Dunaja s prihliadnutím na ostatnú plavbu v dotknutom úseku Dunaja;

b) prediskutovať tie alternatívy technického riešenia, ktoré vyhovujú plavebným požiadavkám;

c) z hľadiska zabezpečenia plavebných požiadaviek stanoviť nevyhnutný rozsah údržby v úseku starého koryta Dunaja.

4. Identifikácia energetických požiadaviek

a) stanoviť vzájomne odsúhlasený spôsob (vzorec, metodiku), pomocou ktorého je možné vypočítať množstvo elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo, v závislosti od prichádzajúceho prietoku a rozdielu výšok vodnej hladiny;

b) stanoviť množstvo a kvalitu elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od rôznych prevádzkových spôsobov a rôzneho delenia prietokov – porovnanie technických riešení, vrátane riešenia podľa maďarského návrhu z decembra 1999 a podľa Zmluvy 1977;

c) oboznámiť sa s charakteristikami energetického trhu, ktoré sú v oboch krajinách platné v súčasnosti, a ktoré je možné očakávať v blízkej budúcnosti (povoľovanie, tarifná sústava, cenová regulácia, vplyv dôsledkov harmonizácie práva vyplývajúceho z pripojenia sa k EÚ);

d) stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné vypočítať, akým spôsobom sa strany budú podieľať na elektrickej energii vyrábanej vodnou elektrárňou Gabčíkovo, určiť podiel, ktorý prináleží maďarskej strane z doteraz vyrobenej elektrickej energie.

5. Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na prostredie (EIA)

a) stanoviť cieľ a metodiku posudzovania vplyvov na prostredie (EIA);

b) stanoviť postup súvisiaci s realizáciou (vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

c) identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie, osobitne na flóru a faunu.

6. Dočasné opatrenia potrebné v období do realizácie riešenia vytvoreného na základe výsledkov posúdenia vplyvov na prírodné prostredie

a) vyhodnotiť vplyvy dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a preskúmať potrebu ich modifikácie;

b) preskúmať potrebu prípadných ďalších dočasných technických opatrení pri zohľadnení požiadaviek prírodného prostredia, plavby a iných užívateľov.

7. Otázky súvisiace so stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti

a) popis objektov stupňa Čunovo a prevádzkový režim;

b) vyhodnotiť dôsledky vyplývajúcich z toho, či objekty stupňa Čunovo budeme považovať za spoločnú alebo národnú investíciu;

c) vypočítať investičné náklady, vrátane investičných nákladov stupňa Čunovo, ako aj pomery podielov strán na nákladoch výstavby a prevádzky, respektíve na úžitkoch v prípade, že by sme objekty stupňa Čunovo považovali za spoločnú investíciu a spoločné vlastníctvo strán;

d) rozhodnúť o využití hate Dunakiliti a určiť vplyv takéhoto rozhodnutia na podiel strán na nákladoch, respektíve úžitkoch celej Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (posúdenie charakteru spoločnej, respektívne národnej investície).

III. Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou

Pracovná skupina sa v druhej etape rokovaní bude v súvislosti s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou zaoberať nasledovnými otázkami:

1. Identifikácia požiadaviek na ochranu proti povodniam a na prevádzanie ľadov

a) stanovenie spôsobu splnenia cieľov protipovodňovej ochrany na tomto úseku Dunaja;

b) je treba stanoviť maximálny povodňový prietok, s ktorým je treba v súvislosti s návrhom riešenia uvažovať;

c) je treba stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

d) je treba vyhodnotiť úroveň protipovodňovej ochrany na úseku rieky medzi Sapom a Budapešťou;

e) je potrebné určiť kritické úseky z hľadiska povodní;

f) je treba prediskutovať a posúdiť tie alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné splniť požiadavky protipovodňovej ochrany so zreteľom na možnosti údržby koryta Dunaja a na protipovodňovú ochranu (posudzovanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie).

2. Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

a) je treba stanoviť optimálny stav prírodného prostredia v Dunaji, v bočných ramenách a priľahlom území; je treba určiť cieľové stavy, ktoré treba dosiahnuť; je treba vypracovať koncepciu na určenie cieľového stavu, pričom je treba určiť ekologické ciele súvisiace s korytom Dunaja, bočnými ramenami a podzemnou vodou priľahlých území;

b) pokiaľ to bude možné treba prediskutovať a určiť parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, a to zvlášť optimálnu výšku hladiny vody, respektíve rýchlosť prúdenia vody v Dunaji a bočných ramenách, ako aj optimálnu výšku hladiny podzemných vôd; je treba stanoviť tie opatrenia, pomocou ktorých je možné zabrániť zmenšovaniu sa vodnej plochy v ramenách;

c) je treba prediskutovať nároky prírodného prostredia, ako aj a z toho vyplývajúce požiadavky, hlavne z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany vodných zdrojov;

e) v rámci navrhovaných technických riešení porovnať technické riešenia vrátane riešenia podľa maďarského návrhu z decembra 1999 a podľa Zmluvy 1977 a pripraviť návrhy na rehabilitáciu poškodených území;

f) je treba stanoviť ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a inundácie, vrátane tých hodnotných typov biotopov, ktorých zachovanie je potrebné podporiť, prípadne rehabilitovať pomocou zodpovedajúceho vodného režimu a nadväzne stanoviť podmienky využitia krajiny;

3. Identifikácia plavebných požiadaviek

a) je treba prerokovať a posúdiť technické riešenia, pomocou ktorých je možné splniť ciele Zmluvy z roku 1977 a zlepšiť plavebné podmienky na tomto úseku Dunaja aj s ohľadom na Odporúčania Dunajskej komisie;

b) z hľadiska plavebných požiadaviek je treba stanoviť spôsoby údržby plavebnej cesty na úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou;

c) technické práce v koryte Dunaja a bočných ramenách, ako aj práce súvisiace s údržbou vodnej cesty je treba navrhovať z ekologicky prijateľného hľadiska.

4. Identifikácia energetických požiadaviek

a) je treba identifikovať energetické nároky strán súvisiace so Sústavou vodných diel podľa Zmluvy 1977;

b) je treba prediskutovať tie alternatívy riešení, pomocou ktorých je možné naplniť energetické ciele Zmluvy 1977 a treba porovnať množstvo a kvalitu výroby elektrickej energie súvisiacej s navrhovanými riešeniami s riešením podľa Zmluvy 1977;

c) je treba vyhodnotiť splnenie energetického cieľa Zmluvy 1977 na celom úseku Dunaja.

d) je treba stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné v závislosti od navrhovaných technických riešení vypočítať podiel strán na elektrickej energii vyrábanej celou sústavou vodných diel.