Príloha č.4/26.2.2002

Príloha č. 4

k Zápisnici z 26. februára 2002

Vážená maďarská delegácia, vážené dámy a páni,

dovoľte mi hneď prejsť k základným otázkam nášho dnešného rokovania. Napred zhrniem udalosti od nášho ostatného rokovania, ktoré bolo v Budapešti 19. decembra 2001.

Slovenská časť pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (ďalej len slovenská časť pracovnej skupiny) podrobne preštudovala maďarský návrh nazvaný „Mandát odbornej pracovnej skupiny pre riečne hospodárstvo, ochranu životného prostredia, plavbu a energetiku ako aj otázky, ktoré majú byť preskúmané touto pracovnou skupinou“ (Príloha č. 3 Zápisnice z rokovania dňa 19. decembra 2001) a v zmysle Zápisnice z tohoto rokovania vypracovala k nemu písomné Stanovisko, Toto Stanovisko sme odoslali maďarskej časti pracovnej skupiny 29. januára 2002. Maďarská časť pracovnej skupiny nám 11. februára 2002 poslala svoju odpoveď v písomnej forme nazvanej „Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku a otázky, ktoré má táto pracovná skupina posúdiť (Návrh maďarskej strany)“.

Dovoľte mi aby som teraz zhrnul doteraz dosiahnuté výsledky.

Som predovšetkým rád, že maďarská časť pracovnej skupiny vo svojej odpovedi z 11. februára 2002 sa explicitne opiera o normatívne body Rozsudku [131-155]. To znamená, že sa pri našej práci máme opierať nielen o vybrané časti z týchto bodov, ale o ich celý text, celkový zmysel a o celý duch Rozsudku.

S uspokojením konštatujem, že maďarská strana uvádza, že sa opiera aj o svoj materiál, ktorý sme od nej dostali v decembri 1999. Je to materiál Kancelárie vládneho komisára pre Dunaj pri Úrade predsedu vlády Maďarskej republiky, nazvaný: „Úlohy analýzy vplyvov pre Dunaj“, v ktorom maďarská strana definuje nové predstavy na realizáciu Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Tento materiál sa svojim obsahom diametrálne líši od Zmluvného projektu a od predchádzajúcich názorov, spoločne vypracovaných slovenskou a maďarskou stranou, ktoré boli zahrnuté v Rámcovej dohode. Maďarská strana spomína aj stanovisko slovenských odborníkov, ktoré sme odovzdali maďarskej strane v decembri 2000 nazvanom „Stanovisko k návrhu maďarskej strany na vykonanie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) z 25. septembra 1997 vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros“. V tomto stanovisku sú vyjadrené hlavne vecné odborné pripomienky a poznámky k predstave maďarskej strany o naplnení realizácie Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.

Následne, 2. apríla 2001 slovenská strana dostala maďarský materiál „Návrh dohody uzavretej medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou za účelom uvedenia Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora z 25. septembra 1997 do platnosti“ s ubezpečením, že maďarská strana „veľmi pozorne“ preštudovala stanovisko slovenskej vládnej delegácie. Pretože tento maďarský návrh nezohľadňoval vecné odborné stanoviská slovenskej strany k maďarskému technickému návrhu a ekologickému zdôvodneniu z decembra 1999, 5. júna 2001 slovenská delegácia na rokovaní vysvetlila svoje predstavy a odovzdala maďarskej strane materiál nazvaný „Podklady pre ustanovenie a rokovanie spoločných odborných skupín“. V tomto materiále slovenská strana znovu definovala „modality“ na splnenie cieľov Zmluvy 1977, na ktorých sa musíme napred odborne dohovoriť, aby sme mohli pripraviť návrh dohody o uvedení rozsudku MSD do účinnosti.

Som rád, že maďarská strana spomenula, že aj rokovania v našej pracovnej skupine sa majú zaoberať zásadnými materiálmi, ktoré sme si vymenili v decembri 1999 a v decembri 2000. Strany sa však v žiadnej zápisnici nezaviazali, že predmetom rokovania budú iba tieto podklady, teda z toho vyplýva, že neexistuje taká dohoda, že strany okrem týchto podkladov nemôžu posudzovať aj iné rozumnejšie návrhy.

V tejto časti by som rád upriamil pozornosť na niektoré myšlienky z normatívnej časti Rozsudku, ktoré slovenská strana považuje za veľmi dôležité pre naše ďalšie rokovanie, a ktoré boli podkladom pre návrh mandátu, ktorý slovenská strana predložila 29. januára 2002.

Zásadný význam pre naše rokovania má fakt, že Zmluva z roku 1977 a príslušné dokumenty vrátane Spoločného zmluvného projektu platia, a že Slovensko je v tejto Zmluve nástupníckym štátom v rokovaniach, ktoré musia byť vedené v dobrej viere, berúc do úvahy dnešnú situáciu, a že musíme prijať všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy 1977, a že tieto ciele sa majú dosiahnuť v súlade s takými modalitami, na ktorých sa dohodneme. Inými slovami, máme sa spoločne dohodnúť na modalitách, ktorých realizáciou dosiahneme čo najlepšie splnenie cieľov Zmluvy z roku 1977. Slovenská časť pracovnej skupiny je toho názoru, že rokovať v dobrej viere a bez predbežných podmienok v našej pracovnej skupine pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku nie je ohraničené žiadnymi bodmi Rozsudku MSD a má všeobecnú platnosť.

MSD vo svojom Rozsudku neriešil technické otázky vodného hospodárstva, ekológie, plavby a energetiky. Ciele Zmluvy 1977 a teda aj ciele Rozsudku sa nedajú splniť len využitím existujúceho stavu a existujúcich stavieb. Príkladom toho môže byť aj návrh maďarskej strany, preinvestovať v úseku Dunaja od Sapu po Budapešť 136 miliárd HUF, čo je zrejme viac ako cena hate v Nagymarosi.

Celým Rozsudkom sa ako niť tiahne požiadavka v čo najvyššej miere dosiahnuť ciele Zmluvy 1977 a skutočnú situáciu, ktorá sa vyvinula od roku 1989, zaradiť do kontextu ďalej sa rozvíjajúceho zmluvného vzťahu. Dnešný neregulárny stav vecí treba napraviť tak, že obe strany sa majú chovať v súlade s ich zmluvnými záväzkami. Teda základnou myšlienkou Rozsudku je, že záväzky na správanie sa strán a záväzky na výsledok zostávajú v platnosti podľa Zmluvy 1977, že ciele zmluvy nestratili na význame, sú dobré, a teda ich treba splniť tak dobre, ako sa len dajú. Ide predovšetkým o zabezpečenie protipovodňovej ochrany, prevádzanie ľadov, zlepšenie existujúcich plavebných podmienok, výrobu elektrickej energie, o nájdenie a realizovanie uspokojivého riešenia pre ochranu prírodného prostredia a prípadne ďalšie, ako napríklad rozvoj regiónov, pomoc pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rozvoj turistiky a hlavne rozvoj vzájomných vzťahov medzi Maďarskom, Slovenskom a ďalšími podunajskými štátmi, okrem iného, aj podstatne lepším využívaním najvýznamnejšej transeurópskej plavebnej cesty. O záväzkoch na konanie je treba spoločne rokovať.

Zmysel bodu [136] Rozsudku hovorí, že časti záväzkov, ktoré sa týkali výstavby Sústavy vodných diel, pokiaľ neboli realizované pred rokom 1992, boli prekonané vývojom, že ich nie je treba realizovať, pokiaľ (vtedy ak) cieľom Zmluvy môžu adekvátne poslúžiť už existujúce stavby. Vo svetle takéhoto chápania Rozsudku slovenskej strane z toho všetkého vyplýva, že:

keď cieľom Zmluvy 1977 môžu adekvátne poslúžiť stavby realizované pred rokom 1992, potom ich treba využiť a netreba ich búrať ani stavať nové (najmä Variant C – Čunovo);
keď neexistujú také stavby, ktoré môžu poslúžiť dosiahnutiu cieľov Zmluvy 1977 a existujúce objekty tieto ciele nevedia zabezpečiť, tak o nich treba rokovať a všetko spraviť preto aby sa ciele Zmluvy 1977 splnili. Ak sa ciele Zmluvy 1977 nedajú dosiahnuť existujúcimi stavbami, potom treba stavby spĺňajúce ciele Zmluvy 1977 navrhnúť, vyprojektovať, posúdiť (EIA) a postaviť (Nagymaros alebo iný dolný stupeň);
o tom, ktoré záväzky boli prekonané vývojom, musia rozhodnúť predovšetkým a v prvom rade samotné strany vzájomným rokovaním. Strany majú zároveň právny záväzok, aby v priebehu rokovaní zvážili v kontexte Zmluvy 1977, akým spôsobom možno najlepšie dosiahnuť mnohoraké ciele Zmluvy 1977, majúc na zreteli, že by mali dosiahnuť všetky ciele Zmluvy 1977 (Záväzok postaviť stupeň Nagymaros alebo analogické dielo spĺňajúce ciele Zmluvy 1977 nie je zrušený).

Slovenskej časti pracovnej skupiny z toho vyplýva, že Súd nezakázal rokovať o žiadnej otázke týkajúcej sa realizácie objektov na plnenie cieľov Zmluvy. Súd nepredpisuje žiadne riešenie, ani žiadne technické riešenie nezakazuje. Súd nezakázal postaviť stupeň Nagymaros ani inú adekvátnu stavbu. Súd odporúča, aby sme o všetkom rokovali, a teda aj stupni Nagymaros. Súd nám v princípe uložil rokovať tak aby sme dospeli k takému riešeniu, ktoré je zo všetkých odborných hľadísk najlepšie. Pritom však musíme, čo možno najlepšie, dosiahnuť mnohoraké ciele Zmluvy 1977. Súd odporúča robiť to rozumným spôsobom a bez predbežných podmienok. Nebolo úlohou Súdu určiť aký má byť výsledok rokovaní. Základnou myšlienkou Rozsudku je, aby sme o všetkom tom, čo chýba (čo nebolo realizované do roku 1992) na naplnenie cieľov Zmluvy 1977, spoločne rokovali a našli čo najlepšie a rozumné riešenie. Slovenská strana je preto názoru, že má plné právo žiadať od maďarskej strany rokovať o všetkých otázkach vedúcich k optimálnemu splneniu cieľov platnej Zmluvy z roku 1977. Nič by nemalo byť v našich odborných rokovaniach v našej pracovnej skupine tabu.

V ďalšom sa budem venovať jednotlivým bodom mandátu a jednotlivým otázkam našej pracovnej skupiny.

I. Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku

Slovenská strana súhlasí so znením úvodného konštatovania spoločného mandátu, ktoré maďarská strana prijala z návrhu slovenskej strany z 29. januára 2002, t.j.:

Úlohou pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (ďalej len pracovnej skupiny) je:

V odseku a) slovenská strana súhlasí s návrhom maďarskej strany a jeho znenie je:

a) viesť odborný dialóg a podrobnú diskusiu v otázkach vodného hospodárstva, plavby, ekológie a energetiky, v duchu a zmysle požadovanom Rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1997 vo veci SVD G-N (ďalej len Rozsudok MSD), a rokovať v dobrej viere a bez predbežných podmienok;

Slovenská strana prijíma aj návrh maďarskej strany na znenie odseku b) Variant A za predpokladu, že maďarskou stranou budú prijaté zmeny, ktoré slovenská strana navrhuje do bodov 1 až 6 tohto odseku. Odsek b) na základe návrhu maďarskej strany teda bude znieť nasledovne:

b) prediskutovať a preskúmať otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, navrhnúť a posúdiť také alternatívy technických riešení, ktoré umožnia nájdenie spôsobu realizácie Rozsudku MSD, osobitne z nasledujúcich hľadísk:

V bode 1 slovenská strana v súlade so svojou argumentáciou, že základnou myšlienkou Rozsudku je, že záväzky na správanie sa strán a záväzky na výsledok zostávajú v platnosti podľa Zmluvy 1977, že ciele zmluvy nestratili na význame, sú dobré, a teda ich treba splniť tak dobre, ako sa len dajú, navrhuje nasledovné znenie tohto bodu:

1. čo možno najlepšie splniť mnohoraké a rovnocenné ciele[1] Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 (ďalej len Zmluva 1977) na tomto úseku Dunaja;

V bode 2 maďarská strana navrhuje, že „je potrebné zasadiť faktickú situáciu, ktorá sa vytvorila od roku 1989 do kontextu zmluvného vzťahu“.

Názor slovenskej strany je, že podľa bodu 133 Rozsudku by tento odsek mal znieť: „Je podstatné, aby sa faktická situácia tak, ako sa vyvinula od roku 1989 zaradila do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu, aby sa tak v čo možno najväčšej miere dosiahli predmet a účel Zmluvy. Iba vtedy sa môže napraviť neregulárny stav vecí, ktorý existuje v dôsledku nedodržania zmluvných záväzkov oboma stranami chovať sa v súlade s ich zmluvnými záväzkami“. Z tohoto dôvodu slovenská strana navrhuje nasledovné znenie bodu 2:

2. zaradiť faktickú situáciu, tak ako sa vyvinula od roku 1989, do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného vzťahu v súlade so zmluvnými záväzkami tak, aby sa v čo možno najväčšej miere dosiahli predmet a účel Zmluvy;

V bode 3 maďarská strana navrhuje, že „je potrebné obnoviť spoločné riadenie v súvislosti so skutočne realizovanými objektmi z pôvodných investičných predstáv“.

Názor slovenskej strany je, že Zmluva 1977 predpokladá spoločný investičný program a určuje aj jeho režim. Podľa Zmluvy 1977 sú hlavné objekty Sústavy vodných diel spoločným vlastníctvom strán, budú v prevádzke ako koordinované jednotné dielo a úžitky sa budú rozdeľovať rovnakým dielom. Zmluva 1977 je platná, treba splniť rovným dielom investičný program, obnoviť zmluvný režim a úžitky rozdeľovať rovným dielom, pokiaľ sa nedohodneme inak. To je zmysel bodu 144 Rozsudku. Z tohoto dôvodu slovenská strana navrhuje nasledovné znenie bodu 3:

3. splniť rovným dielom spoločný investičný program tak, aby mohol byť nastolený režim prevádzky podľa Zmluvy 1977, aby sa projektované hlavné objekty Sústavy vodných diel stali spoločným vlastníctvom strán, aby mohli byť v prevádzke ako koordinované jednotné dielo, ktorého úžitky sa budú rozdeľovať rovnakým dielom, ak sa nedohovoríme inak;

V bode 4 maďarská strana navrhuje, že „je potrebné usporiadať situáciu protiprávne prevádzkovaných objektov“.

Názor slovenskej strany je, že Súd dospel k záveru, že Variant C, ktorého spôsob prevádzky je podľa súdu nezlučiteľný so Zmluvou 1977, by sa mal uviesť do súladu so Zmluvou 1977. Zapojením Maďarska do jeho prevádzky, riadenia a poberania úžitkov, na základe rovnosti, sa Variant C pretransformuje z faktického stavu na zmluvný režim (bod 146 Rozsudku). Ak sa má Maďarsko podieľať na prevádzke a úžitkoch čunovského komplexu, musí zaplatiť zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov (bod 154 Rozsudku). Je teda potrebné, aby maďarská strana jasne vyjadrilo svoj názor, že či sa chce, alebo nechce podieľať na nákladoch, prevádzke a úžitkoch čunovského komplexu, a ak áno s akým podielom. Na základe tohoto slovenská strana navrhuje znenie bodu 4 nasledovne:

4. vyrovnať zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov, zapojiť Maďarsko do prevádzky, riadenia a poberania úžitkov na základe rovnosti a tak pretransformovať Variant C z faktického stavu na zmluvný režim;

V bode 5 maďarská strana navrhuje, „aby spoločná sústava, ktorá sa má vytvoriť, spĺňala medzinárodné normy pre ochranu prírodného prostredia, zásadu trvalo udržateľného rozvoja a aby zabezpečila zodpovedajúce zásobovanie hlavného koryta a bočných ramien vodou".

Názor slovenskej strany je, že podľa bodu 140 Rozsudku treba spoločne posúdiť účinky prevádzky gabčíkovskej elektrárne na životné prostredie a nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ ide o množstvo vody, ktoré sa bude prepúšťať do starého koryta Dunaja a do bočných ramien na oboch stranách rieky. V tomto zmysle je okrem toho treba spoločne posúdiť účinky uspokojivého riešenie plnenia cieľov Zmluvy 1977 v nagymarošskom úseku Dunaja a jeho bočných ramien a predpokladaného vplyvu na prírodné prostredie. Z tohoto dôvodu slovenská strana navrhuje bod 5 nasledovne:

5. spoločne posúdiť účinky spoločnej sústavy vodných diel, ktorá sa má vytvoriť, na prírodné prostredie a nájsť uspokojivé riešenie, pokiaľ ide o množstvo vody, ktoré sa bude prepúšťať do starého koryta Dunaja a do bočných ramien v celom úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť;

V bode 6 maďarská strana navrhuje, „aby spoločná sústava, ktorá sa má vytvoriť zodpovedala základným princípom práva o medzinárodných vodných tokoch“.

Názor slovenskej strany je, že táto otázka patrí predovšetkým právnej pracovnej skupine a preto navrhujeme jej preradenie. Z hľadiska rokovaní pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku si dovolíme len upozorniť na nasledujúce fakty. Aj v predloženom maďarskom návrhu sa hovorí o „spoločnej sústave“. Z toho je zrejmé že ide o „spoločný záujem o Dunaj a tým o spoločné právoplatné právo, ktorého podstatné vlastnosti tvoria dokonalá rovnosť pri využívaní spoločnej trasy Dunaja a vylúčenie akéhokoľvek preferenčného privilégia ktorejkoľvek strany“. A práve o takomto technickom usporiadaní „spoločnej sústavy“ z hľadiska vodného hospodárstva, ekológie, plavby, energetiky a iných úžitkov a povinností spoločne rokujeme. Preto je treba pripomenúť že Súd konštatoval, že Zmluva 1977 je stále v platnosti a preto upravuje vzťah medzi stranami.

Pod „spoločnou sústavou“ slovenská strana rozumie celý úsek Dunaja v zmysle Zmluvy 1977 od Bratislavy po Budapešť, to znamená aj s vodným dielom Nagymaros, prípadne iným dolným stupňom, alebo zariadeniami, ktoré adekvátne plnia ciele Zmluvy 1977, napĺňajú spoločný investičný program, budú spoločným vlastníctvom strán, budú v prevádzke ako koordinované jednotné dielo a umožnia rozdeľovať úžitky rovnakým dielom, pokiaľ sa nedohodneme inak. To je zmysel bodu 144 Rozsudku.

Podľa bodu 147 Rozsudku, opätovné nastolenie spoločného zmluvného režimu optimálne zohľadní koncepciu spoločného využívania spoločne zdieľaných vodných zdrojov v záujme dosiahnutia viacerých cieľov Zmluvy 1977 v súlade s Dohovorom o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov, podľa ktorého sa „poriečne štáty zúčastňujú na využívaní, zhodnocovaní a ochrane medzinárodného vodného toku spravodlivým a rozumným spôsobom“. Účasť zahŕňa súčasne právo na využitie vodného toku a povinnosť spolupracovať pri jeho ochrane a rozvoji, ako sa ustanovuje v tomto „dohovore“. Pokiaľ by maďarská strana trvala na ponechaní tohoto bodu na rokovanie našej pracovnej skupiny slovenská strana navrhuje znenie bodu 6 nasledovne:

6. nájsť také technické usporiadanie „spoločnej sústavy“ na spoločnom záujmovom úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť, aby spoločné právoplatné právo bolo založené na dokonalej rovnosti a vylúčení akéhokoľvek preferenčného privilégia ktorejkoľvek strany. Znovu nastoliť spoločný zmluvný režim, ktorý optimálne zohľadní koncepciu spoločného využívania spoločne zdieľaných vodných zdrojov v záujme dosiahnutia viacerých cieľov Zmluvy 1977 v súlade s Dohovorom o práve neplavebného využívania medzinárodných vodných tokov. Zúčastňovať sa na využívaní, zhodnocovaní a ochrane medzinárodného vodného toku spravodlivým a rozumným spôsobom a spolupracovať pri jeho ochrane a rozvoji, ako sa ustanovuje v tomto „dohovore“.

V odsekoch c), d) e) a f) slovenská strana navrhuje minimálne úpravy textu, ktorý navrhla maďarská strana, pričom slovenská strana zaradila späť aj odsek e) zo slovenského návrhu z 29. januára 2002, ktorý bol pravdepodobne z maďarského návrhu vynechaný nedopatrením. Návrh slovenskej strany na znenie odsekov c), d), e) a f) je nasledovný:

c) pripraviť metodiku a postup spoločného posudzovania vplyvov jednotlivých alternatív technického riešenia na prírodné prostredie;

d) naformulovať návrh spoločných otázok, navrhnúť ich riešenie a predložiť ich vládnym delegáciám;

e) identifikovať a predložiť vládnym delegáciám odlišné stanovisko strán tam, kde nebolo možné vytvoriť spoločné stanovisko;

f) počas prerokovávania otázok sústrediť svoju pozornosť najprv na riešenie otázok súvisiacich s úsekom Dunaja Bratislava - Sap a nadväzne na otázky súvisiace s úsekom Dunaja Sap - Budapešť, respektívne ich riešiť na oboch úsekoch súčasne, pokiaľ to bude riešenie otázky nevyhnutne vyžadovať.

Návrhy technických riešení vypracované pracovnou skupinou sa stanú platnými, ak tieto spoločným súhlasom schvália vládne delegácie alebo obaja vedúci vládnych delegácií.

II. Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Bratislavou a Sapom

Slovenská časť pracovnej skupiny súhlasí s formuláciou úvodného konštatovania, ktorú navrhla maďarská strana, t.j., že:

Pracovná skupina sa v prvej etape rokovaní bude zaoberať problémami úseku Dunaja medzi Bratislavou a Sapom nasledovne:

V bode 1 je slovenská strana názoru, že v súvislosti s ochranou proti povodniam a s prevádzaním ľadov je miesto identifikácie otázok výstižnejšie použiť výraz identifikácia požiadaviek, t.j. kritériá, ktoré je potrebné v záujme protipovodňovej ochrany priľahlého územia splniť. Tieto kritériá sú potom uvedené v odsekoch a) až d), s formuláciou ktorých súhlasíme. Teda znenie bodu 1 a odsekov a) až d) navrhuje slovenská strana takto:

1. Identifikácia požiadaviek súvisiacich s ochranou proti povodniam a s prevádzaním ľadov

a) je treba stanoviť maximálny povodňový prietok, pre ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu koryta Dunaja, inundácie a všetkých objektov;

b) je treba stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

c) je treba identifikovať kritériá prevádzania povodní a ľadov a opatrenia s tým súvisiace;

d) je potrebné určiť kritické úseky z hľadiska povodní;

V odseku e) slovenská strana navrhuje určité zmeny, ktoré však podľa nášho názoru neovplyvnia obsah uvedeného odseku. Navrhujeme zameniť výraz alternatívy za výraz technické riešenia alebo alternatívy technického riešenia, pretože podľa nášho názoru sa vyššie uvedené požiadavky dajú riešiť len nejakým technickým riešením. Ďalej navrhujeme vynechanie výrazu podľa názoru strán, pretože diskutovať budú strany samotné a budú si obhajovať svoje názory, ale pokiaľ by maďarská strana trvala na tomto znení slovenská strana nebude mať námietky. Znenie odseku e) slovenská strana navrhuje nasledovne:

e) je treba identifikovať a prediskutovať technické riešenia, pomocou ktorých je možné uskutočniť splnenie vyššie uvedených požiadaviek (posúdenie technických riešení musí byť súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie) – s osobitným zreteľom na protipovodňovú údržbu koryta Dunaja a možnosti prevádzania povodňových prietokov.

V bode 2 slovenská strana navrhuje zameniť výraz očakávaní za výraz cieľových stavov a okrem prediskutovania je treba aj definovať. Znenie bodu 2, ako aj odsekov a) a b), ku ktorým nemáme žiadne pripomienky, by bolo potom nasledovné:

2. Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

a) je treba prediskutovať a definovať, predovšetkým na základe hľadiska ochrany prírodného prostredia a ochrany vodných zdrojov, nároky prírodného prostredia a z nich vyplývajúce požiadavky zamerané na postačujúce množstvo vody, hladinový a prietokový režim;

b) je treba prediskutovať cieľové stavy, s ktorými je možné uvažovať, a pokiaľ to bude možné, je potrebné prediskutovať a určiť parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, je treba identifikovať optimálny stav prírodného prostredia starého koryta Dunaja a jeho inundácie (vrátane sústavy bočných ramien) a Mošonského ramena Dunaja;

K odseku c) má slovenská strana nasledovnú pripomienku: podľa názoru slovenskej časti právnej skupiny je z právneho hľadiska nesprávne sa zaväzovať na plnenie predpisov EÚ v čase keď ešte ani jedna zo strán nie je členom EÚ aj keď je pravda, že obe krajiny sa o členstvo v EÚ usilujú. Slovenská časť technickej skupiny bola toho názoru, že pod výrazom medzinárodných dohôd prijatých oboma stranami sa automaticky budú chápať aj všetky postupne prijímané predpisy a normy EÚ. Ak si však maďarská strana myslí, že je potrebné explicitne spomenúť aj súvisiace nariadenia Európskej únie, slovenská strana je pripravená prijať kompromisný text, v ktorom sa vyjadrí ochota strán zohľadniť aj spomenuté súvisiace nariadenia EÚ a to aj v prípade keď ešte nebudeme členmi EÚ. Slovenská strana preto navrhuje nasledovné znenie odseku c):

c) je treba identifikovať požiadavky vyplývajúce z Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora a medzinárodných dohôd prijatých obidvoma stranami, pričom sa vezmú do úvahy aj súvisiace právne normy Európskej únie;

V súvislosti s odsekom d) je slovenská strana toho názoru, že uspokojenie požiadaviek prírodného prostredia je tiež otázkou technického riešenia, preto navrhuje zameniť výraz alternatívy za výraz technické riešenia alebo alternatívy technického riešenia. Keďže technické riešenie, ktoré sa má v súvislosti s plnením požiadaviek prírodného prostredia prediskutovať, by v súlade so zásadou rovnocennosti cieľov Zmluvy, potvrdenou aj v Rozsudku, nemalo ísť na úkor ostatných cieľov, slovenská strana považuje za potrebné túto skutočnosť zdôrazniť pri formulovaní úlohy pracovnej skupiny. Napriek tomu, že ciele Zmluvy sú rovnocenné, slovenská strana je toho názoru, že pri výbere alternatív by sa mal zvýšený dôraz klásť na splnenie požiadaviek protipovodňovej ochrany. Ostatné ciele Zmluvy by mali byť uspokojené súčasne, bez vzájomného obmedzovania sa. Z tohto dôvodu navrhuje slovenská strana nasledovné znenie odseku d):

d) je treba prediskutovať a predbežne posúdiť technické riešenia, pomocou ktorých je možné splnenie cieľov Zmluvy 1977, osobitne protipovodňovej ochrany, pri súčasnom uspokojení požiadaviek prírodného prostredia;

K odseku e) nemáme pripomienky a navrhujeme ho prijať v pôvodnom tvare:

e) je treba prerokovať možnosti úpravy úseku Dunaja medzi Čunovom a Dunakiliti;

K odseku f) navrhovaného maďarskou stranou aj pre úsek Bratislava - Sap uvádzame, že slovenská strana ho považuje s určitou úpravou za prijateľný. Maďarská strana vo svojich materiáloch z decembra 1999 veľmi detailne vykreslila územia na úseku Sap - Budapešť, ktoré považuje za poškodené alebo dokonca až za zdevastované. Z tohoto dôvodu slovenská strana navrhla znenie tohto bodu pre úsek od Sapu po Budapešť. Ak je maďarská strana toho názoru, že takéto územia sa nachádzajú aj na úseku od Bratislavy po Sap, bolo by najprv potrebné pripraviť ich zoznam a posúdiť stupeň poškodenia, podobne ako to bolo uskutočnené vo vašom materiále z decembra 1999, a potom v rámci technického riešenia pripraviť návrhy na rehabilitáciu týchto území. Z tohoto dôvodu navrhuje slovenská strana nasledovné znenie odseku f):

f) v rámci navrhovaných technických riešení je potrebné pripraviť materiál so zoznamom poškodených alebo zdevastovaných území pred a po uvedení vodného diela do prevádzky, posúdiť ich a pripraviť návrh na ich rehabilitáciu.

So znením bodu 3 slovenská strana súhlasí, to znamená, že ostáva nasledovná pôvodná formulácia:

3. Identifikácia plavebných požiadaviek

Avšak v odsekoch a) a c) navrhujeme určité zmeny. Namiesto výrazu dotknutý úsek Dunaja navrhujeme vrátiť sa späť k výrazu staré koryto Dunaja a to z toho dôvodu, že na úseku Bratislava - Sap je plavba riešená v súlade so Zmluvou 1977 a teda nie je potrebné sa ňou podrobnejšie zaoberať. Naopak, plavba v starom koryte Dunaja ostala otvorená a v rámci rokovaní našej skupiny je potrebné sa dohovoriť o tom aká plavba a za akých podmienok by mala prebiehať v starom koryte Dunaja. Maďarská strana spomínala aj plavbu v bočných ramenách, avšak táto je v zmysle Zmluvy 1977 riešená nie ako spoločná, ale ako národná záležitosť. Pokiaľ by však maďarská strana prejavila záujem skoordinovať možnosti plavby v starom koryte Dunaja s plavbou v bočných ramenách na maďarskej strane, slovenská strana je pripravená tento záujem zohľadniť pri návrhu alternatív technického riešenia, ktoré budú vyhovovať plavebným požiadavkám pre staré koryto Dunaja. Keďže k odseku b) slovenská strana nemá pripomienky navrhuje nasledovné znenie odsekov a), b) a c).

a) je treba preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť v starom koryte Dunaja;

b) je treba prediskutovať tie alternatívy technického riešenia, ktoré vyhovujú plavebným požiadavkám;

c) z hľadiska zabezpečenia plavebných požiadaviek je treba stanoviť nevyhnutný rozsah údržby v úseku starého koryta Dunaja.

V bode 4 z hľadiska vyjadrenia rovnocennosti cieľov, ako sme to už vyjadrili vyššie navrhuje zmeniť názov bodu 4 nasledovne:

4. Identifikácia energetických požiadaviek

K odseku a) slovenská strana nemá pripomienky a súhlasí s pôvodným znením, ktoré je nasledovné:

a) je treba stanoviť vzájomne odsúhlasený spôsob (vzorec, metodiku), pomocou ktorého je možné vypočítať množstvo elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od prichádzajúceho prietoku a rozdielu výšok vodnej hladiny;

K odseku b) a c) uvádzame, že je možné spojenie týchto dvoch odsekov, tak ako to navrhuje maďarská strana. Avšak na otázku maďarskej strany ohľadom kvality elektrickej energie uvádzame, že slovenská strana pod ňou rozumie kvalitu v zmysle rozdielu medzi špičkovou, pološpičkovou a základnou energiou, tak ako to rozlišuje Zmluva 1977. Rozlišovanie medzi špičkovou, pološpičkovou a základnou energiou má ďalej vplyv na rýchlosť ekonomickej návratnosti vynaložených investícií, t.j. na veľkosť úžitkov, na ktorých sa strany mali v zmysle Zmluvy podieľať. Samozrejme je možné posudzovať kvalitu energie z hľadiska dodávky, t.j. podľa udržiavania kmitočtu a napätia a tieto hodnoty môžu zabezpečovať okrem základných zdrojov hlavne špičkové zdroje, čo bolo práve úlohou SVD G-N. Z uvedeného vyplýva, že slovenská strana aj naďalej trvá na vzájomnom porovnaní technických riešení, ale aj na porovnaní s riešením podľa Zmluvy 1977, nielen z hľadiska množstva, ale aj kvality vyrobenej elektrickej energie. Z tohoto dôvodu navrhuje slovenská strana nasledovné znenie odseku b), prípadne je ho možné rozdeliť na odseky b) a c), v ktorých by sa v jednom porovnávalo množstvo a v druhom kvalita vyrobenej elektrickej energie pre rôzne prevádzkové spôsoby a rôzne delenie prietokov:

b) výpočet množstva a kvality elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od rôznych prevádzkových spôsobov a rôzneho delenia prietokov – porovnanie technických riešení, vrátane riešenia podľa Zmluvy 1977;

K zostávajúcim odsekom d) a e) by slovenská strana chcela pripomenúť, že elektrická energia zo Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros podľa platnej Zmluvy 1977 a platného SZP sa má medzi SR a MR deliť v pomere dohodnutých úžitkov vo fyzikálnych jednotkách, na čo by vo vzťahoch SR a MR nemala vplývať cena elektrickej energie, tvorba a regulácia cien, vplyv povinností vyplývajúcich z členstva v EÚ, atď. Stanovenie ceny elektrickej energie by mohlo mať význam len pri vyčísľovaní škôd z nedodržania zmluvných záväzkov. Napriek vyššie uvedenému slovenská strana nemá pripomienky a súhlasí s navrhovanou formuláciou týchto odsekov s tým, že ich označenie sa v závislosti od predchádzajúceho odseku upraví nasledovne:

c) oboznámenie sa s charakteristikami energetického trhu, ktoré sú v oboch krajinách platné v súčasnosti, a ktoré je možné očakávať v blízkej budúcnosti (povoľovanie, tarifná sústava, cenová regulácia, vplyv dôsledkov harmonizácie práva vyplývajúceho z pripojenia sa k EÚ);

d) je treba stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné vypočítať, akým spôsobom sa strany podieľajú na elektrickej energii vyrábanej vodnou elektrárňou Gabčíkovo; je treba určiť podiel, ktorý prináleží Maďarskej republike z doteraz vyrobenej elektrickej energie.

K bodu 5 a odsekom a), b) a c) slovenská strana nemá zásadnejšie pripomienky, navrhuje však miesto všeobecného výrazu prostredie používať výraz prírodné prostredie, alebo nejako inakšie zadefinovať, že pod výrazom prostredie rozumieme prírodné prostredie.

5. Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na prírodné prostredie

a) stanovenie cieľa a metodiky posudzovania vplyvov na prírodné prostredie;

b) je treba stanoviť postup súvisiaci s realizáciou (aj vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

c) je treba identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie, osobitne na flóru a faunu.

K bodu 6 slovenská strana opäť nemá pripomienky a jeho znenie je nasledovné:

6. Dočasné opatrenia potrebné v období do realizácie riešenia vytvoreného na základe výsledkov posúdenia vplyvov na životné prostredie

V odseku a) slovenská strana odporúča vo výraze vplyvy dočasných opatrení v súvislosti so zásobovaním vody vrátiť sa k predchádzajúcej formulácii z návrhu slovenskej strany z 29. januára 2002, t.j. použiť výraz vplyvy dočasných technických opatrení a prietokov, pretože táto formulácia vychádza z platnej medzivládnej dohody z 19. apríla 1995. Znenie odsekov a) a b) by teda bolo nasledovné:

a) je treba vyhodnotiť vplyvy dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, porovnať ich zo stavom pred prehradením a preskúmať potrebu ich modifikácie;

b) je treba preskúmať potrebu prípadných ďalších dočasných technických opatrení pri zohľadnení požiadaviek prírodného prostredia, plavby a iných užívateľov.

K bodu č. 7 a odsekom a) a b) slovenská strana nemá pripomienky a navrhuje ich prijať v pôvodnom tvare.

7. Otázky súvisiace so stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti

a) popis objektov stupňa Čunovo a prevádzkový režim;

b) hodnotenie dôsledkov vyplývajúcich z toho, či objekty stupňa Čunovo budeme považovať za spoločnú alebo národnú investíciu;

V prípade odsekov c) a d) súhlasíme s návrhom maďarskej strany na ich zlúčenie a s malou formulačnou zmenou, ktorá nemá vplyv na obsah navrhuje slovenská strana nasledovné znenie odseku:

c) je treba vypočítať investičné náklady, vrátane investičných nákladov stupňa Čunovo, ako aj pomery podielov strán na nákladoch výstavby a prevádzky, respektíve na úžitkoch v prípade, že by sme objekty stupňa Čunovo považovali za spoločnú investíciu a spoločné vlastníctvo strán;

K odseku e) slovenská strana nemá žiadne pripomienky, s tým že sa upraví označenie odseku:

d) využitie hate Dunakiliti a vplyv takéhoto rozhodnutia na rozdelenie podielu strán na nákladoch, respektíve úžitkoch celej Sústavy vodných Gabčíkovo - Nagymaros (posúdenie charakteru spoločnej, respektívne národnej investície).

III. Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou

Slovenská strana súhlasí s formuláciou úvodného konštatovania, navrhnutého maďarskou stranou:

Pracovná skupina sa v druhej etape rokovaní bude v súvislosti s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou zaoberať nasledovnými otázkami:

V bode 1 a v odsekoch a), b) a c) nemá slovenská strana žiadne pripomienky a ich znenie navrhujeme nasledovne:

1. Identifikácia požiadaviek na ochranu proti povodniam a na prevádzanie ľadov

a) stanovenie spôsobu splnenia cieľov protipovodňovej ochrany na tomto úseku Dunaja;

b) je treba stanoviť maximálny povodňový prietok, s ktorým je treba v súvislosti s návrhom riešenia uvažovať;

c) je treba stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

V odseku d) slovenská strana nesúhlasí s názorom maďarskej strany, že sa jej opatrenia proti povodniam na úseku Dunaja Szob - Budapešť netýkajú. Jednak je tento úsek súčasťou Zmluvy 1977, pretože priebeh hladín a odvedenie povodňových prietokov na úseku Bratislava - Budapešť je jedným zo základných cieľov Zmluvy 1977, ale aj preto, lebo je to v rozpore so súčinnosťou krajín pri riešení protipovodňovej ochrany na svojich územiach. Slovenská strana navrhuje ponechanie pôvodného znenia odseku d) zo slovenského návrhu:

d) je treba vyhodnotiť úroveň protipovodňovej ochrany na úseku rieky medzi Sapom a Budapešťou;

K odsekom e) a f) slovenská strana opäť nemá pripomienky a navrhuje ich prijať v nasledovnom znení:

e) je potrebné určiť kritické úseky z hľadiska povodní;

f) je treba prediskutovať a posúdiť tie alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné splniť požiadavky protipovodňovej ochrany so zreteľom na možnosti údržby koryta Dunaja a na protipovodňovú ochranu (posudzovanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie).

V bode 2 slovenská strana, podobne ako v časti II navrhuje zameniť výraz očakávaní za výraz cieľových stavov a teda znenie bodu 2, ako aj odseku a), ku ktorému nie sú pripomienky by bolo nasledovné:

2. Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

a) je treba stanoviť optimálny stav prírodného prostredia v Dunaji, v bočných ramenách a priľahlom území; je treba určiť cieľové stavy, ktoré treba dosiahnuť; je treba vypracovať koncepciu na určenie cieľového stavu, pričom je treba určiť ekologické ciele súvisiace s korytom Dunaja, bočnými ramenami a podzemnou vodou priľahlých území;

S argumentáciou maďarskej strany v odseku b) slovenská strana nesúhlasí. Stanovenie optimálnej výšky hladiny vody, respektíve rýchlosti prúdenia vody v Dunaji, ako aj optimálnej výšky podzemných vôd je možné uskutočniť rámcovo ešte pred posudzovaním vplyvov na prírodné prostredie. Toto nevylučuje ich prípadné spresnenie alebo úpravu v závislosti od výsledkov dosiahnutých pri posudzovaní vplyvov na prírodné prostredie. Naviac sú tieto požiadavky uvedené v materiále maďarskej strany z decembra 1999. Z tohoto dôvodu navrhujeme zachovať pôvodné znenie odseku b) podľa návrhu slovenskej strany z 29. januára 2002:

b) je treba stanoviť optimálnu výšku hladiny vody, respektíve rýchlosť prúdenia vody v Dunaji a bočných ramenách, ako aj optimálnu výšku hladiny podzemných vôd; je treba stanoviť tie opatrenia, pomocou ktorých je možné zabrániť zmenšovaniu sa vodnej plochy v ramenách;

K odseku c) slovenská strana nemá pripomienky a navrhuje ho prijať v navrhovanom znení:

c) je treba prediskutovať nároky prírodného prostredia, ako aj a z toho vyplývajúce požiadavky, hlavne z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany vodných zdrojov;

V súvislosti s odsekom d) slovenská strana súhlasí s maďarskou stranou v tom, že je to duplicita s bodom 6 odsek b) a v súlade s argumentáciou uvedenou k tomuto bodu v časti II navrhuje ponechanie tohoto odseku v bode 2 s tým, že sa vynechá odsek b) v bode 6, ku ktorému maďarská strana nemala žiadne pripomienky. Slovenská strana navrhuje formuláciu upraviť podobne ako v časti II, bod 2 odsek d):

d) je treba prediskutovať a predbežne posúdiť technické riešenia, pomocou ktorých je možné dosiahnuť splnenie cieľov Zmluvy 1977, osobitne protipovodňovej ochrany, pri súčasnom uspokojení požiadaviek prírodného prostredia;

Odsek e) slovenská strana navrhuje preformulovať podobne ako v časti II, bez dopadu na jeho obsah:

e) v rámci navrhovaných technických riešení je potrebné pripraviť návrhy (bez a s dolným stupňom) na rehabilitáciu poškodených alebo zdevastovaných území;

V súvislosti s odsekom f) je slovenská strana názoru, že využitie krajiny na základe spoločenských nárokov patrí do rozvoja infraštruktúry dotknutého územia. Túto otázku nepriamo podporuje aj Zmluva 1977, ale zaraďuje ju do kategórie národných záležitostí. Ak by bola maďarská strana toho názoru, že by sa naša pracovná skupina mala zaoberať aj týmito otázkami, navrhujeme aby sa tieto otázky riešili v rámci bodu 6, kde by maďarská strana naformulovala znenie otázky. Na základe tohto slovenská strana navrhuje, aby znenie odseku f) bolo nasledovné:

f) je treba stanoviť ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a inundácie, vrátane tých hodnotných typov biotopov, ktorých zachovanie je potrebné podporiť, prípadne rehabilitovať pomocou zodpovedajúceho vodného režimu;

Odsek g) slovenská strana navrhuje zachovať s menšou úpravou, tak aby bolo zrejmé, že táto otázka, či skôr zásada patrí do bodu 2, ktorý pojednáva o požiadavkách prírodného prostredia:

g) technické práce v koryte Dunaja a bočných ramenách, ako aj práce súvisiace s údržbou vodnej cesty je treba navrhovať z ekologicky prijateľného hľadiska.

K názvu bodu 3 slovenská strana nemá pripomienky a súhlasí s jeho znením:

3. Identifikácia plavebných požiadaviek

V odseku a) je slovenská strana toho názoru, že síce Zmluva 1977 ani Rozsudok nezdôrazňujú odporúčania Dunajskej komisie, avšak jej odporúčania sú uvedené v Spoločnom zmluvnom projekte, ktorý je integrálnou súčasťou Zmluvy 1977. Maďarskou stranou spomínané posudzovanie plavebných podmienok podľa vývoja spoločenských potrieb, veľkosti spoločenských nákladov a úžitkov je úlohou Dunajskej komisie, ktorá na základe toho dáva odporúčania. Odporúčania týkajúce sa úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou naše krajiny prijali a ich plnenie je jedným zo základných cieľov Zmluvy 1977. Treba vychádzať zo zásady, že je potrebné aj z plavebného hľadiska riešiť komplexne celý úsek Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou. Z tohoto dôvodu slovenská strana navrhuje nasledovné znenie odseku a):

a) je treba prerokovať a posúdiť technické riešenia, pomocou ktorých je možné splniť ciele Zmluvy z roku 1977 a zlepšiť plavebné podmienky na tomto úseku Dunaja v súlade so SZP a odporúčaniami Dunajskej komisie;

K odseku b) slovenská strana nemá pripomienky a navrhuje jeho formuláciu podobným spôsobom ako v časti II:

b) z hľadiska plavebných požiadaviek je treba stanoviť spôsoby údržby plavebnej cesty na úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou.

Pri bode 4 slovenská strana navrhuje zmenu jeho názvu podobne ako v časti II:

4. Identifikácia energetických požiadaviek

V odseku a) sa maďarská strana pýtala na význam „spôsobu plnenia energetických cieľov na tomto úseku Dunaja“ a na výraz „nahradenia cieľov“. Slovenská strana tu má na mysli plnenie cieľov Zmluvy 1977, ktoré v súlade s Rozsudkom majú byť splnené aj na tomto úseku Dunaja. Nahradením cieľov slovenská strana naznačila, že pokiaľ by bolo možné dosiahnuť energetické úžitky z tohto úseku Dunaja iným spôsobom, je ochotná posúdiť aj tieto možnosti. V záujme toho, aby bola otázka obsiahnutá v tomto odseku jasnejšia, slovenská strana navrhuje nasledovné znenie odseku a):

a) je treba prediskutovať tie alternatívy technického riešenia, pomocou ktorých je možné splniť energetické ciele na tomto úseku Dunaja, prípadne je treba posúdiť možnosti nahradenie úžitkov, ktoré mali byť dosiahnuté;

V odseku b) slovenská strana v súlade s argumentáciou k bodu 4 odsek b) trvá na pôvodnom znení odseku, tak ako bol uvedený v návrhu slovenskej strany z 29. januára 2002. Zároveň súhlasí s návrhom maďarskej strany, ktorý je uvedený v odseku a) maďarského návrhu z 11. februára 2002 a navrhuje ho zaradiť do odseku b), ktorý by znel nasledovne:

b) je treba porovnať množstvo a kvalitu výroby elektrickej energie súvisiacej s navrhovanými technickými riešeniami, vrátane riešenia podľa Zmluvy 1977; je treba vyhodnotiť splnenie energetického cieľa Zmluvy 1977 na celom úseku Dunaja.

K odseku c) slovenská strana nemá pripomienky a navrhuje jeho nasledovné znenie:

c) je treba stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné v závislosti od navrhovaných technických riešení vypočítať podiel strán na elektrickej energii vyrábanej celou sústavou vodných diel.

V bode 5 slovenská strana navrhuje znenie podobne ako v časti II:

5. Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na prírodné prostredie

S návrhom maďarskej strany, aby formulácia odsekov a) a b) bola rovnaká ako v časti II, slovenská strana súhlasí:

a) stanovenie cieľa a metodiky posudzovania vplyvov na prírodné prostredie;

b) je treba stanoviť postup súvisiaci s realizáciou (aj vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov.

K bodu 6 a odseku a) slovenská strana nemá pripomienky, odsek b), v súlade s jeho zaradením do bodu 2, navrhuje vynechať. To znamená, že bod 6 a odsek a) budú mať nasledovné znenie:

6. Súvisiace úlohy

a) je treba stanoviť ostatné súvisiace ciele na úseku Dunaja Sap - Szob – Budapešť.

I. Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo,
ekológiu, plavbu a energetiku

(Návrh slovenskej strany)

Text vychádza z materiálu, ktorý slovenskej časti pracovnej skupiny zaslala 11. februára 2002 maďarská časť pracovnej skupiny.

Úlohou pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (ďalej len pracovnej skupiny) je:

1. čo možno najlepšie splniť mnohoraké ciele[2] Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 (ďalej len Zmluva 1977) na tomto úseku Dunaja;

c) pripraviť metodiku a postup spoločného posudzovania vplyvov jednotlivých alternatív technického riešenia na prírodné prostredie;

d) naformulovať návrh spoločných otázok, navrhnúť ich riešenie a predložiť ich vládnym delegáciám;

e) identifikovať a predložiť vládnym delegáciám odlišné stanovisko strán tam, kde nebolo možné vytvoriť spoločné stanovisko;

Návrhy technických riešení vypracované pracovnou skupinou sa stanú platnými, ak tieto spoločným súhlasom schvália vládne delegácie alebo obaja vedúci vládnych delegácií.

II. Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Bratislavou a Sapom

Pracovná skupina sa v prvej etape rokovaní bude zaoberať problémami úseku Dunaja medzi Bratislavou a Sapom nasledovne:

1. Identifikácia požiadaviek súvisiacich s ochranou proti povodniam a s prevádzaním ľadov

a) je treba stanoviť maximálny povodňový prietok, pre ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu koryta Dunaja, inundácie a všetkých objektov;

b) je treba stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

c) je treba identifikovať kritériá prevádzania povodní a ľadov a opatrenia s tým súvisiace;

d) je potrebné určiť kritické úseky z hľadiska povodní;

2. Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

e) je treba prerokovať možnosti úpravy úseku Dunaja medzi Čunovom a Dunakiliti;

3. Identifikácia plavebných požiadaviek

a) je treba preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť v starom koryte Dunaja;

b) je treba prediskutovať tie alternatívy technického riešenia, ktoré vyhovujú plavebným požiadavkám;

c) z hľadiska zabezpečenia plavebných požiadaviek je treba stanoviť nevyhnutný rozsah údržby v úseku starého koryta Dunaja.

4. Identifikácia energetických požiadaviek

a) je treba stanoviť vzájomne odsúhlasený spôsob (vzorec), pomocou ktorého je možné vypočítať množstvo elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od prichádzajúceho prietoku a rozdielu výšok vodnej hladiny;

5. Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na prírodné prostredie

a) stanovenie cieľa a metodiky posudzovania vplyvov na prírodné prostredie;

b) je treba stanoviť postup súvisiaci s realizáciou (aj vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

c) je treba identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvov na prírodné prostredie, osobitne na flóru a faunu.

6. Dočasné opatrenia potrebné v období do realizácie riešenia vytvoreného na základe výsledkov posúdenia vplyvov na životné prostredie

a) je treba vyhodnotiť vplyvy dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, porovnať ich zo stavom pred prehradením a preskúmať potrebu ich modifikácie;

b) je treba preskúmať potrebu prípadných ďalších dočasných technických opatrení pri zohľadnení požiadaviek prírodného prostredia, plavby a iných užívateľov.

7. Otázky súvisiace so stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti

a) popis objektov stupňa Čunovo a prevádzkový režim;

b) hodnotenie dôsledkov vyplývajúcich z toho, či objekty stupňa Čunovo budeme považovať za spoločnú alebo národnú investíciu;

III. Otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou

Pracovná skupina sa v druhej etape rokovaní bude v súvislosti s úsekom Dunaja medzi Sapom a Budapešťou zaoberať nasledovnými otázkami:

1. Identifikácia požiadaviek na ochranu proti povodniam a na prevádzanie ľadov

a) stanovenie spôsobu splnenia cieľov protipovodňovej ochrany na tomto úseku Dunaja;

b) je treba stanoviť maximálny povodňový prietok, s ktorým je treba v súvislosti s návrhom riešenia uvažovať;

c) je treba stanoviť spôsob prevádzania ľadov;

d) je treba vyhodnotiť úroveň protipovodňovej ochrany na úseku rieky medzi Sapom a Budapešťou;

e) je potrebné určiť kritické úseky z hľadiska povodní;

2. Identifikácia cieľových stavov a požiadaviek súvisiacich s prírodným prostredím

c) je treba prediskutovať nároky prírodného prostredia, ako aj a z toho vyplývajúce požiadavky, hlavne z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany vodných zdrojov;

e) v rámci navrhovaných technických riešení je potrebné pripraviť návrhy (bez a s dolným stupňom) na rehabilitáciu poškodených alebo zdevastovaných území;

g) technické práce v koryte Dunaja a bočných ramenách, ako aj práce súvisiace s údržbou vodnej cesty je treba navrhovať z ekologicky prijateľného hľadiska.

3. Identifikácia plavebných požiadaviek

b) z hľadiska plavebných požiadaviek je treba stanoviť spôsoby údržby plavebnej cesty na úseku Dunaja medzi Sapom a Budapešťou.

4. Identifikácia energetických požiadaviek

5. Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na prírodné prostredie

a) stanovenie cieľa a metodiky posudzovania vplyvov na prírodné prostredie;

b) je treba stanoviť postup súvisiaci s realizáciou (aj vrátane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov.

6. Súvisiace úlohy

a) je treba stanoviť ostatné súvisiace ciele na úseku Dunaja Sap - Szob - Budapešť;

Bratislava, 26. februára 2002.

[1] Ciele Zmluvy 1977:
hlavné ciele: ochrana priľahlého územia proti povodniam, zlepšenie plavebných podmienok, ochrana životného a prírodného prostredia, výroba elektrickej energie;
súvisiace ciele: rozvoj infraštruktúry priľahlých obcí, zabezpečenie splavnosti dolného úseku rieky Váh, zabezpečenie závlah na dolnom toku rieky Ipeľ, rozvoj rekreačných možností, ...

[2] Ciele Zmluvy 1977:
hlavné ciele: ochrana priľahlého územia proti povodniam, zlepšenie plavebných podmienok, ochrana životného a prírodného prostredia, výroba elektrickej energie;
súvisiace ciele: rozvoj infraštruktúry priľahlých obcí, zabezpečenie splavnosti dolného úseku rieky Váh, zabezpečenie závlah na dolnom toku rieky Ipeľ, rozvoj rekreačných možností, ...