Príloha č. 3
k Zápisnici z 26. februára 2002
V texte sme nové textové časti, odlišné od slovenského návrhu z 29. januára, označili podčiarknutím a textové časti navrhované na vynechanie sme odlíšili prečiarknutím a dali sme ich do zátvoriek. Naše zdôvodnenia spojené s návrhmi označuje text v kurzíve.
Úlohou odbornej pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (v ďalšom: pracovná skupina) je, aby:
a) v duchu Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, vynesenom 25. septembra 1997 vo veci SVD G-N (v ďalšom: Rozsudok) v dobrej viere a bez predbežných podmienok viedla odborný dialóg a podrobnú diskusiu v otázkach riečneho hospodárstva, plavby, ekológie a energetiky;
Rozsudok zaväzuje Strany na „dobromyseľné“ rokovania v bode 155 (2) B. Doslovná formulácia „bez predbežných podmienok“ je uplatnená v bode 143 Rozsudku („bilateral negotiations without pre-conditions“). Avšak podľa stanoviska maďarskej strany tieto ustanovenia Rozsudku neznamenajú to, že naša pracovná skupina by mala skúmať aj možnosti riešenia mimo skutočností uvedených v normatívnych bodoch Rozsudku 131-155, určujúcich budúce správanie sa strán, alebo že je možné odhliadnuť od výsledkov doterajších rokovaní strán zachytených v zápisniciach. Osobitne preto, lebo podľa bodu 3 Zápisnice z 5. júna 2001 „Strany konštatovali, že v zmysle bodu 3 Zápisnice z rokovania 14. mája 1999 v Budapešti maďarská a slovenská strana vypracovali materiály, ktoré si strany v decembri 1999 a v decembri 2000 vymenili a vzájomne preštudovali. Rokujúce strany sa zhodujú v tom, že ďalšie rokovania budú pokračovať na základe vyššie uvedených materiálov.“ Podľa bodu 3 Zápisnice zo 14. mája 1999 je úlohou pracovných skupín skúmanie práve týchto materiálov. Určité hľadiská skúmania odbornej pracovnej skupiny teda Strany na svojich rokovaniach z časti stanovili. Tieto – v záujme úspešného pokračovania rokovaní – by bolo účelné vziať do úvahy.
Rokovanie „v dobrej viere a bez predbežných podmienok“ znamená to, že by nebolo správne, keby Strany okrem normatívnych ustanovení Rozsudku a výsledkov dosiahnutých na doterajších rokovaniach uplatňovali iné obmedzujúce hľadisko.
b) Variant A: prediskutovala otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, navrhla a posúdila také alternatívy, ktoré umožnia nájdenie spôsobu realizácie Rozsudku, osobitne z toho hľadiska, že
1. je potrebné, aby strany podľa Rozsudku čo možno najlepšie realizovali mnohoraké a rovnocenné ciele Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 (v ďalšom: Zmluva z roku 1977);
2. je potrebné zasadiť faktickú situáciu, ktorá sa vytvorila od roku 1989 do kontextu zmluvného vzťahu;
3. je potrebné obnoviť spoločné riadenie v súvislosti so skutočne realizovanými objektmi z pôvodných investičných predstáv;
4. je potrebné usporiadať situáciu protiprávne prevádzkovaných objektov;
5. aby spoločná sústava, ktorá sa má vytvoriť spĺňala medzinárodné normy pre ochranu životného prostredia, zásadu trvalo udržateľného rozvoja a aby zabezpečila zodpovedajúce zásobovanie hlavného koryta a bočných ramien vodou;
6. aby spoločná sústava, ktorá sa má vytvoriť zodpovedala základným princípom práva o medzinárodných vodných tokoch:
Variant A vychádza zo slovenského návrhu. Pre maďarskú stranu je prijateľné, aby sme stanovenie mandátu podľa bodu 4. b) Zápisnice z 29. júna 2001 vyjadrili podrobnejšie. Avšak v tomto prípade nepostačuje odvolávanie sa na ciele Zmluvy z roku 1977, hoci je to bezpochyby jeden podstatný, ale nie jediný hlavný prvok Rozsudku. Maďarský návrh, okrem plnenia cieľov Zmluvy z roku 1977, pri formulácii mandátu vyzdvihuje aj prvok, ktorý je v Rozsudku sformulovaný zdôraznene.
Variant B: preskúmala otázky úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, tie alternatívy, ktoré umožňujú splnenie relevantných bodov Rozsudku;
Variant B je doslovným prevzatím časti Zápisnice z rokovania v Budapešti 29. júna 2001, vzťahujúcej sa na mandát pracovnej skupiny.
c) pripravila postup (metodiku) spoločného posudzovania
vplyvov vyššie uvedených alternatív na prírodné prostredie;
Všeobecnejšia formulácia okrem prípravy metodiky obsahuje aj iné podstatné hľadiská, napríklad znášanie nákladov alebo zapojenie verejnosti, prípadne predbežné zúženie alternatív, ktoré sa majú skúmať.
d) naformulovala návrh vzťahujúci sa na spoločné otázky, navrhla ich riešenie a predložila ich vládnym delegáciám;
e) počas prerokovávania otázok sústredila svoju pozornosť najprv
(prednostne) na otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi Bratislavou
a Sapom a následne na otázky súvisiace s úsekom Dunaja medzi
Sapom a Budapešťou, respektíve sa občas - pokiaľ by
riešenie otázok podľa súhlasného stanoviska oboch strán ináč nebolo
možné - s nimi zaoberala na oboch úsekoch súčasne.
Zápisnica z 29. júna 2001 medzi úsekmi Dunaja jednoznačne vytvorila poradie. Dohody na plenárnej úrovni nepovažujeme za zmeniteľné na úrovni odbornej pracovnej skupiny. Súčasné zaoberanie sa úsekmi považujeme za možné výlučne v takých prípadoch, kde by osobitné zaoberanie sa viedlo k vedeckej- odbornej nemožnosti.
Návrhy vzťahujúce sa na riešenia vypracované pracovnou skupinou sa stanú platnými vtedy, ak tieto spoločným súhlasom schvália vládne delegácie alebo vedúci vládnych delegácií.
Pracovná skupina
sa bude v prvej etape rokovaní (prednostne) zaoberať
problémami úseku Dunaja medzi Bratislavou a Sapom nasledovne:
Pozri naše predchádzajúce odôvodnenie.
a) je treba stanoviť maximálny povodňový prietok, pre ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu koryta Dunaja, inundácie a objektov;
b) je treba stanoviť spôsob prevedenia ľadov;
c) je treba identifikovať kritériá prevedenia povodní a ľadochodu a opatrenia s tým súvisiace;
d) je treba určiť kritické úseky z hľadiska povodní;
e)
(je treba navrhnúť
a prediskutovať technické alternatívy, a je treba
určiť či je nimi možné uskutočniť splnenie vyššie
uvedených požiadaviek (súčasťou spoločného posudzovania
alternatív musí byť posudzovanie ich vplyvov na prírodné prostredie
inundácie), s osobitným zreteľom na potrebnú údržbu koryta Dunaja
a na prevedenie povodňových prietokov).
Tu je jasnejší pôvodný maďarský návrh – doplnený dvoma slovenskými návrhmi:
je treba identifikovať a je trebA prediskutovať, že pomocou akých alternatív je podľa strán možné uskutočniť splnenie vyššie uvedených požiadaviek (posúdenie alternatív musí byť súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie) – s osobitným zreteľom na protipovodňovú údržbu koryta Dunaja a možnosti prevedenia povodňových prietokov.
a) predovšetkým na základe hľadiska ochrany prírodného prostredia a ochrany vodných zdrojov je treba prediskutovať nároky prírodného prostredia a z nich vyplývajúce požiadavky zamerané na postačujúce množstvo vody, hladinový a prietokový režim ;
b) je treba prediskutovať tie cieľové stavy, s ktorými je možné uvažovať, a pokiaľ to bude možné, je potrebné prediskutovať parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, je treba identifikovať optimálny stav prírodného prostredia starého koryta Dunaja a jeho inundácie (včítane sústavy bočných ramien) a Mošonského Dunaja;
c)
je treba identifikovať požiadavky
vyplývajúce z Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, (ako aj)
medzinárodných dohôd prijatých obidvoma stranami, a ďalej
z súvisiacich nariadení Európskej únie;
Skutočnosti uvedené v druhoradých právnych normách EU nie je možné nebrať do úvahy, pretože pravdepodobne v čase uskutočnenia praktických krokov realizácie Rozsudku budú obe krajiny členmi EU.
d)
(je treba prediskutovať
a posúdiť tie alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je
možné realizovať splnenie cieľov Zmluvy z roku 1977, pri
súčasnom uspokojení prírodného prostredia (zabezpečenie vyhovujúceho
vodného režimu) na úseku starého koryta Dunaja); zhromaždenie
a predbežné prediskutovanie alternatív schopných uspokojiť
požiadavky, respektíve súbor požiadaviek životného prostredia;
Pôvodný maďarský návrh presnejšie formuluje úlohu pracovnej skupiny. Pracovná skupina nie je schopná posúdiť alternatívy z hľadiska životného prostredia, na to je určené Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré je mimochodom uvedené v bode II.5.
e) je treba prerokovať možnosti úpravy úseku Dunaja medzi Čunovom a Dunakiliti;
f) medzi navrhovanými alternatívami technického riešenia je potrebné pripraviť návrh na rehabilitáciu poškodených území.
Táto formulácia je prevzatím bodu III.2.e slovenského návrhu aj na úsek Bratislava - Sap.
a) je treba preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť na dotknutom úseku Dunaja;
b) je treba prediskutovať tie alternatívy technického riešenia, ktoré vyhovujú plavebným požiadavkám;
c) je treba stanoviť nutný rozsah údržby na dotknutom úseku Dunaja, z hľadiska plavebných požiadaviek.
Plavba neprebieha len v hlavnom koryte Dunaja, ale aj v derivačnom kanále a v bočných ramenách, respektíve môže prebiehať, preto navrhujeme použitie výrazu „dotknutého úseku Dunaja“.
a) je treba stanoviť vzájomne odsúhlasený spôsob (vzorec), pomocou ktorého je možné vypočítať množstvo elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od prichádzajúceho prietoku a rozdielu výšok vodnej hladiny;
b) výpočet množstva elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od rôznych prevádzkových spôsobov a rôzneho delenia prietokov – porovnanie alternatív;
c)
(porovnanie kvantity a kvality
vyrobenej elektrickej energie na základe rôznych prevádzkových spôsobov, ako aj
rôzneho delenia prietokov (včítane porovnania s riešením podľa
Zmluvy z roku 1977));
Tento bod je v podstate totožný s predchádzajúcim a zároveň nie je jasné, čo je treba rozumieť pod kvalitou elektrickej energie. Kvalita sa vzťahuje na frekvenciu elektrickej energie a iné fyzikálne charakteristiky?
d) oboznámenie sa s charakteristikami energetického trhu v oboch krajinách, ktoré sú platné v súčasnosti, a ktoré je možné očakávať v blízkej budúcnosti (povoľovanie, tarifná sústava, cenová regulácia, vplyv dôsledkov harmonizácie práva vyplývajúceho z pripojenia sa k EU);
e) je treba stanoviť spôsob výpočtu, pomocou ktorého je možné vypočítať, že akým spôsobom sa strany podieľajú na elektrickej energii vyrábanej vodnou elektrárňou Gabčíkovo; je treba určiť podiel, ktorý prináleží Maďarskej republike z doteraz vyrobenej elektrickej energie.
a) stanovenie cieľa a metodiky posudzovania vplyvov na životné prostredie;
b) je treba stanoviť postup súvisiaci s realizáciou (aj včítane zapojenia verejnosti), jej časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;
c)
je treba identifikovať metódy vhodné
na posúdenie vplyvov na životné prostredie, osobitne na flóru a faunu ((napr.
fytoindikačné postupy)).
Návrh robí formuláciu všeobecnejšou, zároveň navrhujeme zanechanie príkladu, pretože by bolo možno pomenovať množstvo ďalších metód. Prirodzene to neznamená, že by sme nesúhlasili s prípadným uplatnením fytoindikačných metód.
a) je treba vyhodnotiť vplyvy dočasných opatrení v súvislosti so zásobovaním vody do Dunaja a Mošonského Dunaja a je treba preskúmať potrebu ich modifikácie;
b) je treba preskúmať potrebu prípadných ďalších dočasných opatrení pri zohľadnení požiadaviek prírodného prostredia, plavby a iných užívateľov.
a) popis objektov stupňa Čunovo a prevádzkový režim;
b) hodnotenie dôsledkov vyplývajúcich z toho, či objekty stupňa Čunovo budeme považovať za spoločnú alebo národnú investíciu;
c)
stanovenie ceny objektov
stupňa Čunovo;
d) je treba vypočítať náklady – medzi iným investičné náklady stupňa Čunovo –, ako aj pomery podielu strán na nákladoch výstavby a prevádzky, respektíve na úžitkoch v prípade, že by sme objekty stupňa Čunovo považovali za spoločnú investíciu a spoločné vlastníctvo strán;
Navrhujeme zlúčenie bodov c) a d), keďže aj náklady stupňa Čunovo majú z hľadiska rokovaní význam vtedy, keby sa prípadne považoval za spoločnú investíciu Variant C.
e) využitie hate Dunakiliti a vplyv takéhoto rozhodnutia na rozdelenie podielu strán na nákladoch, respektíve úžitkoch celej Sústavy vodných Gabčíkovo - Nagymaros (posúdenie charakteru spoločnej, respektívne národnej investície).
Treba pripraviť technické podklady na zapojenie stupňa Čunovo ako objektu VD Gabčíkovo do režimu Zmluvy 1977 a rozhodnúť, či stupeň Čunovo bude spoločná alebo národná investícia a či bude tvoriť spoločné vlastníctvo strán. V tom zmysle je potrebné posúdiť aj hať Dunakiliti a dohodnúť sa na charaktere a využití tejto investície.
Pracovná skupina
sa v druhej etape rokovaní bude na úseku Dunaja medzi Sapom
a Budapešťou zaoberať (predovšetkým) nasledovnými
otázkami:
a) stanovenie spôsobu splnenia cieľov protipovodňovej ochrany na tomto úseku Dunaja;
b) je treba stanoviť maximálny povodňový prietok, ktorý treba v súvislosti s návrhom riešenia uvažovať;
c) stanovenie spôsob prevedenia ľadochodu;
d)
je treba vyhodnotiť úroveň
protipovodňovej ochrany na úseku rieky medzi Sapom a Szobom (,
respektíve medzi Szobom a Budapešťou);
Povodne vyskytujúce sa na úseku Dunaja pod Szobom sa v zásade už nedotýkajú záujmov slovenskej strany.
e) je treba určiť kritické úseky z hľadiska protipovodňovej ochrany;
f) je treba prediskutovať a je treba posúdiť tie alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné splniť požiadavky protipovodňovej ochrany so zreteľom na možnosti údržby koryta Dunaja a na protipovodňovú ochranu (posudzovanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie).
a) je treba stanoviť optimálny stav prírodného prostredia v Dunaji, v bočných ramenách a priľahlom území; je treba určiť cieľové stavy, ktoré treba dosiahnuť; je treba vypracovať koncepciu na určenie cieľového stavu, je treba určiť ekologické ciele súvisiace s korytom Dunaja, bočnými ramenami a podzemnou vodou priľahlých území;
b)
(je treba stanoviť optimálnu
výšku hladiny vody, respektíve rýchlosť prúdenia vody v Dunaji
a bočných ramenách, ako aj optimálnu výšku hladiny podzemných vôd; je
treba stanoviť tie opatrenia, pomocou ktorých je možné zabrániť
zmenšovaniu sa vodnej plochy v ramenách;)
Stanovenie týchto charakteristík je možné určiť na základe dôkladných prieskumov a výpočtov, to jest na základe procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
c) je treba prediskutovať nároky prírodného prostredia, ako aj a z toho vyplývajúce očakávania, hlavne z hľadiska ochrany životného prostredia a ochrany vodných zdrojov;
d)
(je treba prediskutovať a je
treba posúdiť tie alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je
možné dosiahnuť splnenie cieľov Zmluvy z roku 1977 pri
súčasnom uspokojení nárokov prírodného prostredia (zabezpečenie
vyhovujúceho vodného režimu));
Zbytočné opakovanie, doslovne to obsahuje bod III.6.b).
e) medzi navrhovanými alternatívami technického riešenia je potrebné pripraviť návrh na rehabilitáciu poškodených území;
f) je treba stanoviť ekologické hodnoty, Dunaja, priľahlých ramien a inundácie, aj včítane tých hodnotných typov biotopov a tých funkcií využitia krajiny stanovených na základe spoločenských nárokov, ktorých zachovanie je potrebné podporiť, prípadne rehabilitovať, pomocou zodpovedajúceho vodného režimu;
Navrhujeme rozšírenie o hľadiská súvisiace s využitím krajiny.
g)
z ekologického hľadiska
je treba vyhodnotiť navrhované technické práce v koryte Dunaja
a bočných ramenách, ako aj práce súvisiace s údržbou vodnej
cesty.
Aj táto úloha musí byť súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie.
a)
je treba rokovať o zlepšení
plavebných podmienok na dotknutom úseku Dunaja a je treba stanoviť
tie (podmienky) alternatívy, ktoré je možné realizovať,
pomocou ktorých je možné splniť ciele Zmluvy z roku 1977 (zabezpečenie
medzinárodnej plavby zodpovedajúc Spoločnému zmluvnému projektu,
odporúčaniam Dunajskej komisie a iným medzinárodným dohodám);
Ani Zmluva z roku 1977, ani Rozsudok nerobia odporúčania Dunajskej komisie zdôrazneným hľadiskom. Neodporúčame prílišné zdôrazňovanie týchto hľadísk takouto formou.
V súvislosti s plavbou nie je možné odhliadnuť od vývoja spoločenských potrieb, od veľkosti spoločenských úžitkov a nákladov a ani od ich vzájomného pomeru.
b) je treba stanoviť spôsoby údržby plavebnej cesty na dotknutom úseku Dunaja, so zohľadnením plavebných požiadaviek.
a)
(je treba označiť ten
spôsob, ktorým je na tomto úseku Dunaja možné splniť energetické ciele,
prípadne je treba posúdiť možnosti nahradenia týchto cieľov;)
Maďarská strana si nevie vysvetliť, čo je treba rozumieť pod výrazom „spôsobu plnenia energetických cieľov na tomto úseku Dunaja“: snáď to, že ciele Zmluvy roku 1977 je treba splniť osobitne na každom jednom riečnom kilometri? A ďalej, čo rozumie slovenská strana pod „nahradením cieľov“? Snáď tu by bolo napríklad potrebné spoločné prerokovanie úsekov;
je treba vyhodnotiť splnenie energetického cieľa na celom úseku Dunaja dotknutého Zmluvou z roku 1977;
b)
je treba porovnať množstvo (a
kvalitu) výroby elektrickej energie súvisiacej s navrhovanými
technickými riešeniami ((včítane porovnania s riešením podľa
SZP));
V súvislosti s „kvalitou“ pozri našu poznámku pripojenú k II.4. Alternatívy podľa SZP je samozrejme možné skúmať, ale dobromyseľný prístup a rovnocenné zaoberanie sa alternatívami vedúcimi k splneniu cieľov Zmluvy od nás vyžaduje, aby sme predbežne spomedzi ostatných nevyzdvihovali ani jednu alternatívu, tým že ju pomenujeme už aj v otázke.
c) je treba stanoviť ten spôsob výpočtu, ktorým je – v závislosti od navrhovaných technických riešení – možné vypočítať podiel strán na elektrickej energii vyrábanej celou sústavou.
a) stanovenie cieľa a metodiky posudzovania vplyvov na životné prostredie;
Navrhujeme zopakovanie textu II.5.a).
b)
je treba stanoviť postup (metodiku)
súvisiaci s realizáciou navrhnúť metodiku posudzovania vplyvov na
prírodné prostredie (aj včítane zapojenia verejnosti), jeho časový
rozvrh a pravidlá znášania nákladov.
Navrhujeme zopakovanie textu II.5.b).
a) je treba stanoviť ostatné súvisiace ciele na úseku Dunaja Sap - Szob - Budapešť;
b) je treba prediskutovať tie alternatívy, pomocou ktorých je možné dosiahnuť splnenie súvisiacich cieľov Zmluvy 1977 pri súčasnom uspokojení nárokov a požiadaviek prírodného prostredia (zabezpečenie vyhovujúceho vodného režimu).
Budapešť, 11. februára 2002.