Príloha č. 2  

k Zápisnici z 26. februára 2002

 

MANDÁT PRACOVNEJ SKUPINY PRE VODNÉ HOSPODÁRSTVO, EKOLÓGIU, PLAVBU A ENERGETIKU

A OTÁZKY, KTORÉ MÁ TÁTO PRACOVNÁ SKUPINA RIEŠIŤ

(Návrh slovenskej strany)

 

I.              Mandát pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku

Úlohou pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ekológiu, plavbu a energetiku (ďalej len pracovnej skupiny) je, aby:

1. viedla odborný dialóg a podrobnú diskusiu v otázkach vodného hospodárstva, plavby, ekológie a energetiky, v duchu požadovanom Rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1997 vo veci SVD G-N (ďalej len Rozsudok MSD), a aby rokovala v dobrej viere a bez predbežných podmienok;

2. preskúmala otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, navrhla a posúdila také alternatívy technických riešení, ktoré umožnia čo možno najlepšie splniť mnohoraké ciele[1] Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, podpísanej 16. septembra 1977 (ďalej len Zmluva 1977) na tomto úseku Dunaja berúc do úvahy Rozsudok MSD;

3. pripravila metodiku spoločného posudzovania vplyvov jednotlivých alternatív technických riešení na prírodné prostredie;

4. naformulovala návrh spoločných otázok, navrhla ich riešenie a predložila ich vládnym delegáciám;

5. identifikovala a predložila vládnym delegáciám odlišné stanovisko strán tam, kde nebolo možné vytvoriť spoločné stanovisko;

6. počas prerokovávania otázok sústredila svoju pozornosť prednostne na riešenie otázok na úseku Dunaja Bratislava - Sap a následne na otázky Dunaja v úseku Sap - Budapešť, prípadne ich riešila na oboch úsekoch súčasne, pokiaľ to bude riešenie otázky vyžadovať.

Návrhy technických riešení vypracované pracovnou skupinou sa stanú platnými, ak tieto spoločným súhlasom schvália vládne delegácie alebo obaja vedúci vládnych delegácií.

 

II.              Otázky skúmané v úseku Bratislava - Sap

Pracovná skupina sa bude prednostne zaoberať otázkami na úseku Dunaja Bratislava - Sap nasledovne:

1.       Identifikácia požiadaviek na ochranu proti povodniam a na prevádzanie ľadov

1. stanoviť maximálny povodňový prietok, ktorý treba uvažovať a na ktorý je potrebné upraviť prietokovú kapacitu starého koryta Dunaja, inundáciu a všetky objekty (inundácia – priestor medzi Dunajom a protipovodňovými hrádzami);

2. stanoviť spôsob prevedenia ľadov;

3. stanoviť kritériá a opatrenia spojené s prevedením povodní a prevedením ľadov;

4. určiť kritické úseky z hľadiska protipovodňovej ochrany;

5. navrhnúť, prediskutovať a posúdiť alternatívy technického riešenia, a určiť či je nimi možné uskutočniť splnenie vyššie uvedených požiadaviek (súčasťou spoločného posudzovania alternatív musí byť posudzovanie ich vplyvov na prírodné prostredie inundácie) – s osobitným zreteľom na potrebnú údržbu koryta Dunaja na prevedenie povodňových prietokov.

Zvláštnu pozornosť treba venovať definovaniu funkcie hate Dunakiliti, vplyvu predpokladaných úprav starého koryta Dunaja a funkcii inundácie pri protipovodňovej ochrane a pri prevádzaní povodňových prietokov.

2.       Identifikácia požiadaviek a nárokov prírodného prostredia

1. prerokovať nároky prírodného prostredia – hlavne z hľadiska ochrany prírodného prostredia a ochrany vodných zdrojov – a z nich vyplývajúcich požiadaviek (zamerané na stanovenie postačujúceho množstva vody, hladinového a prietokového režimu);

2. prerokovať cieľové stavy, s ktorými je možné uvažovať, a pokiaľ to bude možné, prerokovať parametre technického charakteru a charakteru prírodného prostredia, a najmä identifikovať optimálny stav prírodného prostredia starého koryta Dunaja a jeho inundácie (včítane sústavy bočných ramien) a Mošonského Dunaja;

3. identifikovať požiadavky vyplývajúce z Rozsudku MSD, medzinárodných dohôd prijatých obidvoma stranami;

4. prediskutovať a posúdiť alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné realizovať splnenie cieľov Zmluvy 1977 v úseku starého koryta Dunaja, pri súčasnom uspokojení nárokov a požiadaviek prírodného prostredia (zabezpečenie vyhovujúceho vodného režimu);

5. prerokovať možnosti úpravy úseku Dunaja medzi Čunovom a Dunakiliti.

Dôležitým podkladom na to je vyhodnotenie vplyvov dočasných technických opatrení a prietokov do starého koryta Dunaja a Mošonského ramena Dunaja realizovaných a spoločne monitorovaných podľa Dohody medzi vládou SR a vládou MR o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, podpísanej 19. apríla 1995 (ďalej len Dohody 1995). Takéto vyhodnotenie maďarská a slovenská strana vykonávajú spoločne od roku 1995 každý rok. Vyhodnotenie týchto opatrení sa nachádza aj v materiále Kancelárie vládneho komisára pre Dunaj pri Úrade predsedu vlády Maďarskej republiky, odovzdanom slovenskej vládnej delegácii v decembri 1999.

Dôležité je definovať, aký stav prírodného prostredia sa má v inundácii pomocou vodného režimu dosiahnuť, aké sú požiadavky na prepojenie starého koryta Dunaja s jeho ramenami, aké sú požiadavky na hladiny povrchových a podzemných vôd, pôdnu vlhkosť a podobne. Dôležité je tiež dohodnúť kritériá a metodiku umožňujúce kontrolovať plnenie ekologických požiadaviek v inundácii tohoto úseku Dunaja.

3.       Identifikácia plavebných požiadaviek

1. preskúmať a určiť akú plavbu a za akých podmienok je potrebné zabezpečiť v starom koryte Dunaja;

2. posúdiť alternatívy technického riešenia, ktoré vyhovujú plavebným požiadavkám;

3. stanoviť nutný rozsah údržby na dotknutom úseku starého koryta Dunaja, z hľadiska zabezpečenia plavebných požiadaviek.

V zásade sa treba dohovoriť na druhu plavby a zabezpečení gabaritov vodnej cesty v úseku starého koryta Dunaja od stupňa Čunovo po obec Sap.

To znamená, dohovoriť sa na otázkach ako sa do plavby zapojí stupeň Čunovo a jeho plavebná komora, ako sa na plavbu využije plavebná komora hate Dunakiliti, aké úpravy sa vykonajú v starom koryte Dunaja a ako sa zabezpečí požadovaná vodná cesta.

4.       Energetické otázky

1. stanoviť vzájomne odsúhlasený spôsob (vzorec) výpočtu množstva elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v závislosti od prichádzajúceho prietoku a rozdielu výšok vodnej hladiny;

2. výpočet množstva elektrickej energie, ktoré je možné vyrobiť vodnou elektrárňou Gabčíkovo v prípade rôznych prevádzkových spôsobov a rôzneho delenia prietokov;

3. porovnať kvantitu a kvalitu výroby elektrickej energie podľa rôznych prevádzkových spôsobov a rôzneho delenia prietokov (včítane porovnania s riešením podľa Zmluvy 1977);

4. oboznámiť sa s charakteristikami energetického trhu v oboch krajinách, ktoré sú platné v súčasnosti, a ktoré je možné očakávať v blízkej budúcnosti (povoľovanie, tarifná sústava, cenová regulácia, vplyv dôsledkov harmonizácie práva vyplývajúceho z pripojenia sa k EU, atď.);

5. stanoviť spôsob výpočtu podielu strán na elektrickej energii vyrábanej vodnou elektrárňou Gabčíkovo, identifikovať podiel, ktorý prináleží Maďarskej republike z doteraz vyrobeného množstva elektrickej energie.

K tomu je potrebné určiť charakteristiky špičkového spôsobu výroby elektrickej energie porovnaním riešenia a definície v Spoločnom zmluvnom projekte Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (ďalej len SZP) s návrhmi maďarskej strany. Bilančne porovnať každú alternatívu s riešením podľa Zmluvy 1977.

 5.       Metodika a realizácia spoločného posudzovania vplyvov na prírodné prostredie

1. stanoviť cieľ a metodiku posudzovania vplyvov na prírodné prostredie;

2. stanoviť postup realizácie (včítane zapojenia verejnosti), časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov;

3. identifikovať metódy vhodné na posúdenie vplyvu na flóru a faunu (napr. fytoindikačné postupy).

Úlohou pracovnej skupiny je navrhnúť metodiku posudzovania vplyvov na prírodné prostredie (EIA) pre tento úsek Dunaja, a to v súlade s bodom 2.

6.       Dočasné opatrenia potrebné v období do realizácie riešenia, ktoré sa má vytvoriť na základe výsledkov posúdenia vplyvov na prírodné prostredie

1. vyhodnotiť vplyvy dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a preskúmať potrebu ich modifikácie;

2. preskúmať potrebu prípadných ďalších dočasných opatrení – na základe požiadaviek prírodného prostredia, plavby a iných užívateľov.

Dohoda 1995 je stále v platnosti a je v nej zahrnutý aj spoločný monitoring prírodného prostredia, ktorý sa každoročne spoločne vyhodnocuje.

7.       Otázky spojené so stupňom Čunovo a haťou Dunakiliti

1. popis objektov stupňa Čunovo a prevádzkový režim;

2. posúdiť dôsledky vyplývajúce z toho, či objekty stupňa Čunovo budú mať charakter spoločnej alebo národnej investície;

3. určiť cenu objektov stupňa Čunovo;

4. vypočítať náklady a podiel strán na nákladoch výstavby, prevádzky a na úžitkoch v prípade, že by sa objekty stupňa Čunovo považovali za spoločnú investíciu a spoločné vlastníctvo strán;

5. využitie hate Dunakiliti a dôsledky takéhoto rozhodnutia na podiel strán na nákladoch a úžitkoch celej sústavy vodných diel SVD G-N (posúdenie charakteru – spoločná, respektívne národná investícia).

Treba pripraviť technické podklady na zapojenie stupňa Čunovo ako objektu VD Gabčíkovo do režimu Zmluvy 1977 a rozhodnúť, či stupeň Čunovo bude spoločná alebo národná investícia a či bude tvoriť spoločné vlastníctvo strán. V tom zmysle je potrebné posúdiť aj hať Dunakiliti a dohodnúť sa na charaktere a využití tejto investície.

 

III.              Otázky skúmané v úseku Sap - Budapešť

Pracovná skupina sa bude na úseku Dunaja Sap - Budapešť zaoberať najmä nasledovnými otázkami:

1.       Identifikácia požiadaviek na ochranu proti povodniam a na prevádzanie ľadov

1. stanoviť spôsob splnenia cieľov protipovodňovej ochrany na tomto úseku Dunaja;

2. stanoviť maximálny povodňový prietok, ktorý treba uvažovať pri návrhu riešení;

3. stanoviť spôsob prevedenia ľadov;

4. vyhodnotiť úroveň protipovodňovej ochrany na úsekoch Sap - Szob a Szob - Budapešť;

5. určiť kritické úseky z hľadiska protipovodňovej ochrany;

6. prediskutovať a posúdiť alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné uskutočniť splnenie požiadaviek protipovodňovej ochrany so zreteľom na možnosti údržby koryta Dunaja a na protipovodňovú ochranu (posudzovanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie).

Maximálny povodňový prietok v tomto úseku nie je totožný s prietokom v Bratislave a záleží na technických riešeniach dohodnutých na úseku Bratislava - Sap. Prietok v Dunaji nad Budapešťou a aj protipovodňová ochrana Budapešti závisia od riešení v celom úseku Dunaja nad Budapešťou.

Cieľom je v prvom rade zabezpečiť protipovodňovú ochranu územia od Gabčíkova po Budapešť na úseku Dunaja, kde bola v roku 1965 jedna z najrozsiahlejších povodní, pri ktorej voda zaplavila 49 obcí a osád a zo zatopeného územia bolo treba vysťahovať 54000 obyvateľov.

2.       Identifikácia požiadaviek a nárokov prírodného prostredia

1. stanoviť optimálny stav prírodného prostredia v Dunaji, v bočných ramenách a priľahlom území a určiť cieľové stavy, ktoré treba dosiahnuť. Vypracovať ekologickú koncepciu na určenie cieľového stavu, určiť ekologické ciele pre koryto Dunaja, pre bočné ramená a podzemnú vodu priľahlého územia;

2. definovať ekologicky optimálnu výšku hladiny vody a rýchlosti prúdenia v Dunaji a bočných ramenách a optimálnu výšku hladín podzemných vôd. Definovať opatrenia voči zužovaniu sa plochy hladiny vody v ramenách;

3. prerokovať nároky prírodného prostredia – hlavne z hľadiska jeho ochrany a ochrany vodných zdrojov – a z toho vyplývajúce požiadavky;

4. prediskutovať a posúdiť alternatívy technických riešení, pomocou ktorých je možné dosiahnuť splnenie cieľov Zmluvy 1977 pri súčasnom uspokojení nárokov a požiadaviek prírodného prostredia (zabezpečenie vyhovujúceho vodného režimu);

5. navrhnúť spôsob rehabilitácie zdevastovaných území v rámci navrhovaných alternatív technického riešenia;

6. definovať ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a územia inundácie, včítane typov biotopov, ktoré sú cenné a ktoré treba vodným režimom podporiť, prípadne rehabilitovať;

7. z ekologického hľadiska vyhodnotiť navrhované technické práce v koryte Dunaja a jeho ramenách, ako aj údržbu vodnej cesty.

Postupnosť prác by mala byť nasledovná:

• definovať stav hladiny vody v Dunaji v období pred zaklesávaním a to aj vo vedľajších ramenách, ich prepojenosť s Dunajom a tiež stav podzemných vôd;

• na základe predchádzajúceho bodu a na základe ekologických kritérií, s uvážením dnešného stavu, definovať ekologicky optimálne výšky hladín v Dunaji a v dunajských ramenách;

• definovať aký stav prírodného prostredia sa v Dunaji a v dunajských ramenách považuje z ekologického hľadiska za optimálny a aký sa odporúča dosiahnuť;

• vypracovať metodiku a kritériá na posúdenie vplyvu vodného režimu na prírodné prostredie na tomto úseku koryta Dunaja;

• definovať ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a územia, včítane typov biotopov, ktoré sú cenné a ktoré treba vodným režimom podporiť, prípadne rehabilitovať;

• vypracovať ekologickú koncepciu na určenie cieľového stavu prírodného prostredia;

• určiť ekologické ciele pre koryto Dunaja, pre vedľajšie ramená a pre podzemnú vodu na priľahlom území;

• navrhnúť rehabilitáciu zdevastovaných a znečistených plôch a ramien Dunaja;

• definovať možné opatrenia voči zužovaniu sa plochy hladiny vody v ramenách a iným javom, aby hydraulický kontakt s hlavným korytom bol dosť intenzívny;

• definovať potrebné rýchlosti prúdenia vody a vyčleniť typy ramien z ekologického hľadiska od parapotamalu po plesiopotamal, ktoré sú pre inundáciu typické a pre biodiverzitu potrebné;

• vyhodnotiť navrhované technické riešenia v koryte Dunaja a v ramenách ako aj údržbu vodnej dráhy z ekologického hľadiska.

3.       Identifikácia plavebných požiadaviek

1. prerokovať možnosti splnenia požiadaviek na zlepšenie plavebných podmienok na dotknutom úseku Dunaja a stanoviť plavebné podmienky na zabezpečenie medzinárodnej plavby podľa SZP, odporúčaní Dunajskej komisie a iných medzinárodných dohôd;

2. stanoviť spôsob údržby na dotknutom úseku Dunaja, z hľadiska zabezpečenia plavebných požiadaviek.

V zmysle Zmluvy 1977 ide o zlepšenie plavebných podmienok na úseku od Sapu po Budapešť podľa odporúčaní Dunajskej komisie na triedu VIc, pre plavbu lodí s ponorom do 3,5 m a pre plavebnú šírku 180 m. Za jestvujúceho stavu rakúska strana definuje plavebné podmienky pre nízku plavebnú a regulačnú hladinu od Sapu po Mohács ako nevhodnú. Európskou hospodárskou komisiou bol Dunaj v roku 1994 nanovo ohodnotený a klasifikovaný ako Európsky vodný dopravný systém. Podľa odporúčaní Dunajskej komisie sa v tomto úseku predpokladá plavebná hĺbka 3,5 m. Memorandum vodného dopravného systému odporúča plavebnú hĺbku 3,2 m. Predpisy európskej vnútrozemskej vodnej cesty udávajú ponor 2,5 - 4,5 m. Od 1.4.1995 do 31.3.1996 boli hĺbky menšie ako 2,5 m pozorované na slovensko-maďarskom úseku Dunaja 166 dní, na maďarskom úseku 109 dní. Z pohľadu vodnej dopravy je potrebné riešiť v prvom rade plavebný úsek Sap - Szob na parametre vodnej cesty odporúčané Dunajskou komisiou a stanovené Dohodou AGN.

4.       Energetické otázky

1. stanoviť spôsob naplnenia energetických cieľov na tomto úseku Dunaja, prípadne posúdiť možnosti ich nahradenia;

2. porovnať kvantitu a kvalitu výroby elektrickej energie v závislosti od navrhovaných technických riešení (včítane porovnania s riešením podľa SZP);

3. stanoviť spôsob výpočtu podielu strán na množstve vyrobenej elektrickej energie vyrábanej celou sústavou v závislosti od navrhovaných technických riešení.

Vo všeobecnosti ide o porovnanie výroby elektrickej energie pre každý návrh technického riešenia (teda aj riešenia s dolným stupňom a bez dolného stupňa), s riešením podľa Zmluvy 1977.

 5.       Metodika a realizácia spoločného posudzovania vplyvov na prírodné prostredie

1. stanoviť cieľ;

2. navrhnúť metodiku posudzovania vplyvov na prírodné prostredie (včítane zapojenia verejnosti), jeho časového rozvrhu a pravidiel znášania nákladov.

Ide o vypracovanie metodiky posudzovania vplyvov na prírodné prostredie (EIA) a jej použitie pre rôzne alternatívy technických riešení v úseku Dunaja od Sapu po Budapešť.

6.       Súvisiace ciele

1. stanoviť ostatné súvisiace ciele na úseku Dunaja Sap - Szob a Szob - Budapešť;

2. prediskutovať a posúdiť alternatívy, pomocou ktorých je možné dosiahnuť splnenie súvisiacich cieľov Zmluvy 1977 pri súčasnom uspokojení nárokov a požiadaviek prírodného prostredia (zabezpečenie vyhovujúceho vodného režimu).

V tejto skupine otázok ide o súvisiace ciele spoločnej investície a národných investícií. Ako príklad uvedieme napojenie vodnej cesty Váh na Dunaj, zvýšenie hladín na dolnom Ipli, rozvoj infraštruktúry, vodné zdroje, čistiace stanice odpadových vôd a iné, definované v priebehu rokovaní.

 

V Bratislave, 29. januára 2002.