Príloha č.1
k Zápisnici zo 14. februára 2002
Maïarská strana na základe komentárov slovenskej strany z 30. novembra 2001 zostavila nový zoznam otázok na stanovenie okruhu úloh právnej odbornej pracovnej skupiny.
1. Aké sú právne dôsledky Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora?[1]
2. Akým spôsobom je treba pri usporiadavaní budúcnosti Dunaja zohľadniť zmeny, ktoré nastali od roku 1992?[2]
3. Aký je vzťah medzi Zmluvou z roku 1977 a ostatnými zmluvnými dokumentmi, akým spôsobom je treba uplatniť pravidlo lex specialis a lex posterior v okruhu súvisiacich zmlúv a či existujú také právne oblasti, v ktorých má zvykové právo rozhodujúci vplyv?[3]
4. Akým spôsobom určia strany postup realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, a ktoré právno-technické otázky s tým súvisia.[4]
5. Či môže Medzivládna dohoda zmeniť skutočnosti uvedené v Zmluve z roku 1977?
6. Vecná účinnosť Medzivládnej dohody.
7. Identifikácia smerodajných medzinárodných záväzkov týkajúcich sa plavebnej cesty.[5]
8. Právne otázky plavby v starom koryte Dunaja a cez objekty.[6]
9. Identifikácia ustanovení slúžiacich na zabudovanie relevantných medzinárodných noriem na ochranu životného prostredia a stanovenie právnych štandardov, ktoré je možné uplatniť. (Akú úlohu majú články č. 13, 14, 15, 16, 19 a 20 Zmluvy z roku 1977?)[7]
10. Identifikácia právneho základu pre podiel na energii vyrobenej od roku 1992, včítane relatívnej váhy použitého hydropotenciálu a uskutočnených investícií.[8]
11. Otázka právneho základu výmeny energie za vodu.[9]
12. Právne stanovenie relevantných druhov škôd a typov výdavkov pre potreby Komisie pre náhradu škôd a rozpočet, ktorá sa má vytvoriť, ak na to vyvstane potreba.
13. Preskúmanie možných právnych riešení vedúcich k odstráneniu protiprávneho prevádzkovania stupňa Čunovo.
14. Popis čunovského objektu, jeho prevádzkový poriadok, rozhodnutie toho, či bude spoloènou alebo národnou investíciou.[10]
15. Identifikácia štandardov delenia vody, ktoré sú v súlade s požiadavkami Rozsudku na ochranu životného prostredia a identifikácia práv strán pri stanovení prevádzkového poriadku objektu v Gabčíkove a pri kontrole prevádzkovania, tak v období pred pozmenením Zmluvy z roku 1977, ako aj potom, z hľadiska konečného riešenia.[11]
16. Vplyv objektu v Čunove a v Dunakiliti na pomery delenia nákladov a úžitkov spojených s vodným dielom Gabčíkovo.[12]
17. Aký je význam toho, že strany nie sú povinné vytvoriť spoločný prevádzkový poriadok a pri plnení cieľov musia vychádzať z existujúcej situácie?[13]
18. Ktorá strana je zaťažená právnou zodpovednosťou za splnenie protipovodňových opatrení a za údržbu starého koryta Dunaja?[14]
19. Nech Pracovná skupina poskytne žiadanú podporu Pracovnej skupine pre vodohospodárske, ekologické, plavebné a energetické otázky.[15]
Budapešť, 11. február 2002.
[1] Otázka navrhnutá v slovenskom stanovisku z 30. novembra – s niekoľkými zmenami, ktoré neovplyvňujú obsah
[2] Podľa slovenskej strany “je otázka príliš izolovaná a z jej súvislostí vytrháva len jedno hľadisko.” Maďarská strana sa domnieva, že otázka poukazuje na všetky zmeny, ale je pripravená zabudovať textové návrhy slovenskej strany.
[3] Komentár slovenskej strany sa odvoláva na bod 132 Rozsudku. Súd však v ňom ako lex specialis nazýva “uplatniteľné” ustanovenia Zmluvy z roku 1977, nie Zmluvu ako celok. Takto otázka poukazujúca na neskoršie zmluvy a zvykové právo ostáva relevantná.
[4] Slovenská strana to chce doplniť poukázaním na dva body Rozsudku (135 a 155). Tie body sa podľa maďarskej strany spájajú skôr k pôvodnej otázke č. 5 a nie sú relevantné z toho hľadiska, v akých krokoch strany vykonajú Rozsudok. Popri tom všetkom maïarská strana navrhuje, aby sme vymenovali všetky relevantné body, alebo aby sme sa odvolali len na “súvisiace” body Rozsudku, bez čísel.
[5] Podľa slovenskej strany sa právne záväzky v prvom rade dotýkajú záväzkov uvedených v Dohode vzťahujúcej sa na režim plavby na Dunaji (Belehrad, 18. august 1948) a očakávaní Dunajskej komisie. Otázky súvisiace s plavbou je treba skúmať vo svetle bodu 135 Rozsudku. Otázka hneď od začiatku umožnila ich zohľadnenie, ale nevynecháva ani odporúčania Európskej hospodárskej komisie OSN, ktoré dostávajú čím ďalej, tým väčšiu váhu.
[6] Otázka má korene v slovenskom návrhu z 13. septembra a zohľadňuje komentár z 30. novembra (spája dohromady pôvodné otázky č. 10 a 11).
[7] Zabudovali sme komentár z 30. novembra, ponechajúc len úlohu identifikácie alebo stanovenia právnych štandardov z kritizovaných otázok č. 26 a 27.
[8] Otázka sa vzťahuje na všetky objekty produkujúce energiu (Gabčíkovo, Čunovo, odberný objekt na Mošonskom ramene Dunaja).
[9] Odpovedajúc na slovenské stanovisko z 30. novembra sme otázky spojili, respektíve z časti zanechali, ich tému sme zúžili bezprostredne na právne prvky.
[10] Otázka, ktorá pochádza zo slovenského stanoviska z 30. novembra, sa vzťahuje len na objekt postavený pri Čunove, ale na objekty v Gabčíkove nie.
[11] V zmysle výkladu uvedeného v poznámke č. 10 sa táto otázka má položiť samostatne. Maďarská strana nezdieľa myšlienkový pochod v slovenskom stanovisku z 30. novembra, ktorý prediskutovanie otázky – vzhľadom na jej ústrednú úlohu – robí ešte potrebnejším.
[12] Otázky prevzaté zo slovenského stanoviska z 30. novembra.
[13] Strany súhlasia s tým, že ich Súd splnomocnil k dohode odlišnej od spoloèného prevádzkovania. Nie je možné vylúčiť, že niektorá z nich by túto možnosť chcela využiť. Nech pracovná skupina sformuluje dôsledky nie spoločného prevádzkovania.
[14] Slovenská strana sa vo svojom komentári odvoláva na Zmluvu z roku 1977. Avšak súčasné pomery sa podstatne líšia od pomerov v nej predpokladaných (neexistuje núdzová plavba, po uvedení variantu C do prevádzky nastalo veľké pretvorenie koryta, strany sa pri zohľadnení bodov Rozsudku, predpisujúcich stavy, ktoré je možné udržať, pravdepodobne dohodnú na kvalitatívne odlišnom riešení než bolo plánované v roku 1977).
[15] Úloha je textom zodpovedajúcim 3. bodu druhého odseku slovenského stanoviska z 30. novembra.