Návrh slovenskej strany

Návrh maďarskej strany

Mandát pracovnej skupiny

Mandátom pracovnej skupiny je podľa zápisnice z 29. júna 2001, preskúmať otázky na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, posúdiť a porovnať alternatívy riešení, ktoré povedú k dosiahnutiu cieľov Zmluvy z r. 1977 a pripraviť postup na spoločné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Mandátom pracovnej skupiny je podľa Zápisnice z 13. septembra 2001 pripraviť spoločný návrh otázok na základe otázok vypracovaných stranami, ktoré sú priložené k Zápisnici z 13. septembra 2001. Tieto otázky (bod 5 Zápisnice) predložiť vedúcim vládnych delegácií alebo na schválenie na najbližšie rokovanie vládnych delegácií.

Z hľadiska práce pracovnej skupiny a Zápisnice z 29 júna 2001 Dunaj medzi Bratislavou a Budapešťou sa delí na dva úseky:

• 1. Úsek vodného diela Gabčíkovo (od Bratislavy po Sap – Kližská Nemá)

• 2. Úsek vodného diela Nagymaros (od Sapu – Kližská Nemá po Budapešť)

Pracovná skupina sa v prvej fáze práce na otázkach bude zaoberať otázkami v prvom úseku Dunaja od Bratislavy po Sap. Potom, v druhej fáze sa bude zaoberať otázkami úseku od Sapu po Budapešť. Časť otázok oboch úsekov je vzájomne previazaná a na seba nadväzuje. S čiastkovými výsledkami budú priebežne oboznamované vládne delegácie. V záverečnej fáze budú výsledky rokovaní zhrnuté a predložené vládnym delegáciám vo forme celkového záverečného elaborátu.

Mandát pracovnej skupiny expertov

K vytvoreniu dvojstranných pracovných skupín dochádza v zmysle bodov 4 a 5 Zápisnice vyhotovenej na stretnutí 29. júna 2001 v Budapešti zo slovensko maďarských medzivládnych rokovaní o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1997, súvisiaceho s projektom Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ako i jej prílohy č. 6 a ďalej bodov 4 a 5 Zápisnice z rokovania 13. septembra v Bratislave.

Úlohou Pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, ochranu životného prostredia, plavbu a energetiku je, aby v rámci otázok napomáhajúcich príprave návrhu medzivládnej dohody o realizácii Rozsudku, odsúhlasených vedúcimi vládnych delegácií:

1. viedla odborný dialóg a podrobnú diskusiu v duchu požadovanom Rozsudkom;

2. vypracovala spoločné stanovisko, respektívne naformulovala a predložila návrh pred vládne delegácie;

3. zachytila a pred vládne delegácie predložila rozdielne stanoviská strán, tam kde nebolo možné vytvoriť spoločné stanovisko.

Návrhy vypracované odbornou pracovnou skupinou sa stanú platnými vtedy, keď ich vládne delegácie po vzájomnom súhlase schvália.

Tematický okruh, ktorý je úlohou odbornej pracovnej skupiny pre vodné hospodárstvo, životné prostredie, plavbu a energetiku určil bod 4 b) Zápisnice z  29. júna 2001. Otázky potrebné k preskúmaniu tematického okruhu vymedzuje kapitola II tohoto dokumentu.

 Návrh slovenskej strany

 Návrh maďarskej strany

I.1. Cieľom stanoveným v rozsudku MSD je zaradiť faktickú situáciu do kontextu Zmluvy tak, aby sa dosiahli predmet a ciele Zmluvy (133, 134, 135). Strany majú právny záväzok, aby v priebehu rokovaní, zvážili, v kontexte Zmluvy z roku 1977, akým spôsobom možno najlepšie dosahovať mnohoraké ciele Zmluvy, majúc na zreteli, že by sa mali dosiahnuť všetky ciele Zmluvy (139).

I.1. Ciele stanovené v rozsudku maďarská strana nedefinuje

I.2. Ciele Zmluvy a naplnenie rozsudku MSD na tomto úseku Dunaja sú:

I.2.1. Zapojenie stupňa Čunovo ako objektu VD Gabčíkovo do objektovej skladby SVD G-N a zmluvného režimu.

I.2.2. Ochrana životného prostredia.

I.2.3. Zabezpečenie protipovodňovej ochrany a prevádzanie ľadov.

I.2.4. Výroba elektrickej energie.

I.2.5. Zlepšenie plavebných podmienok

I.2. Ciele Zmluvy 1977, ani svoje ciele ktoré chce dosiahnuť, maďarská strana nedefinuje

K jednotlivým bodom treba spoločne vypracovať nasledujúce podklady:

I.3. Technická časť zapojenia stupňa Čunovo ako objektu VD Gabčíkovo a do zmluvného režimu:

I.3.1. popis stupňa Čunovo,

I.3.2. prevádzkový režim stupni Čunovo,

I.3.3. technické podmienky na rozhodnutie či stupeň Čunovo bude spoločná alebo národná investícia,

I.3.4. stanovenie ceny stupňa Čunovo,

I.3.5. dopad stupňa Čunovo na podiel nákladov a úžitkov z VD Gabčíkovo,

I.3.6. využitie hate Dunakiliti a dopad tohoto rozhodnutia na podiel nákladov a úžitkov z VD Gabčíkovo. 

I.3. Otázky súvisiace s objektami v Čunove a Dunakiliti

I.3.1. Popis objektov v Čunove a prevádzkový režim;

I.3.2. zváženie dôsledkov vyplývajúcich z charakteru spoločnej alebo národnej investície objektov v Čunove;

I.3.3.výpočet nákladov a pomeru úžitkov a výdavkov, pokiaľ by sa objekty v Čunove počítali za spoločnú investíciu;

I.3.4. stanovenie možných funkcií objektov v Dunakiliti a z toho vyplývajúcich dôsledkov spojených so znášaním nákladov a podielu na úžitkoch

I.4.  Protipovodňová ochrana a prevádzanie ľadov:

 I.4.1. definovanie maximálneho prietoku s ktorým je treba uvažovať, a na ktorý je treba upraviť staré koryto Dunaja,

 I.4.2. spôsoby prevádzania ľadov,

 I.4.3. definovanie protipovodňových kritérií,

 I.4.4. definovanie nebezpečných úsekov z hľadiska proti povodňovej ochrany,

 I.4.5. definovanie cieľov protipovodňovej údržby koryta Dunaja,

 I.4.6. identifikácia alternatív, ktorými je možné splniť vyššie uvedené požiadavky

 I.4.7. definovanie funkcie hate Dunakiliti v protipovodňovej ochrane a pri prepúšťaní ľadov,

 I.4.8. definovať potrebnú údržbu starého koryta z hľadiska protipovodňovej ochrany. 

I.4.  Identifikácia požiadaviek protipovodňovej ochrany a prevádzania ľadov

I.4.1. je potrebné stanoviť, že na prevedenie akého povodňového prietoku je treba upraviť kapacitu hlavného koryta Dunaja – včítane prevedenia ľadov;

I.4.2. je treba identifikovať ciele a potreby vzťahujúce sa k prevedeniu povodne a ľadochodu;

I.4.3. je treba identifikovať, že pomocou ktorých alternatív je podľa názoru strán možné splniť vyššie uvedenú požiadavku (skúmanie alternatív musí byť súčasťou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie) – s osobitným ohľadom na možnosti protipovodňovej údržby hlavného koryta Dunaja;

I.4.5. identifikácia úsekov nebezpečných z hľadiska protipovodňovej ochrany.

I.5. Ekologické kritériá úprav starého koryta Dunaja a identifikácia požiadaviek životného prostredia:

 I.5.1. vyhodnotenie vplyvov dočasných opatrení a prietokov do starého koryta Dunaja a Mošonského ramena Dunaja realizovaných podľa Dohody z roku 1995, vzhľadom na prírodné prostredie,

 I.5.2. identifikácia požiadaviek vyplývajúcich z Rozsudku MSD, z medzinárodných zmlúv a nariadení EÚ,

 I.5.3. definovanie požiadaviek na výšku hladiny vody v Dunaji nad haťou Dunakiliti a definovanie funkcie hate Dunakiliti pri regulácii výšky hladiny a zavodňovaní maďarskej ramennej sústavy,

 I.5.4. definovanie požadovaných hladín podzemných vôd na maďarskom území,

 I.5.5. definovať aký stav prírodného prostredia sa môže v inundácii a v ramennej sústave a v Mošonskom ramene Dunaja považovať za optimálny,

 I.5.6. definovať aký stav prírodného prostredia sa má v inundácii pomocou regulovania vodného režimu dosiahnuť a aké sú požiadavky na prepojenie hlavného koryta s dunajskými ramenami.

 I.5.7. vypracovať metodiku a kritériá na posúdenie vplyvu vodného režimu na pôdnu vlhkosť a následne na terestrickú flóru pomocou fytoindikačných metód.

 I.5.8. definovanie úprav územia zdrže Dunakiliti na maďarskom území a možnosti spoločného využívania na rekreáciu, šport a kultúru,

 I.5.9. zostavenie alternatív, ktoré sú schopné vyhovieť požiadavkám na splnenie cieľov Zmluvy v úseku starého koryta Dunaja a požiadavkám na vodný režim slovenskej a maďarskej časti ramennej sústavy. 

I.5.    Identifikácia požiadaviek životného prostredia

 I.5.1. Prediskutovanie nárokov životného prostredia – osobitne ekologických a na ochranu vodných zdrojov - a z nich vyplývajúcich požiadaviek, ako aj cieľových stavov; ktoré je možné vziať do úvahy, a pokiaľ to bude možné, parametrov technického charakteru a životného prostredia (ako základ toho môže slúžiť k tomu sa vzťahujúca časť návrhu dohody maďarskej strany a slovenské stanovisko k nemu), identifikácia optimálneho stavu životného prostredia ramennej sústavy;

 I.5.2. Identifikácia požiadaviek vyplývajúcich z Rozsudku, z medzinárodných zmlúv a súvisiacich nariadení EÚ;

 I.5.3. zhromažďovanie alternatív ktoré sú schopné vyhovieť sústave požiadaviek, respektívne nárokom životného prostredia;

 I.5.4. možnosti usporiadania úseku nad Dunakiliti.

I.6. Plavebná cesta

 I.6.1. rozhodnúť aká plavba a za akých podmienok má byť zabezpečená v starom koryte Dunaja,

 I.6.2. definovať možnosti využívania hate Dunakiliti na plavbu,

 I.6.3. definovať aké prace treba vykonať na zabezpečenie navrhovanej plavby.

 I.6.4definovať potrebnú údržbu starého koryta z hľadiska požadovanej úrovne plavebnej cesty.

I.6. Identifikácia nárokov na plavbu

 I.6.1. prieskum zabezpečenia plavebných podmienok pre typy plavidiel (člny a malé plavidlá pre rôzne záľuby), ktoré nepremávajú v gabčíkovskom derivačnom kanáli (konečné riešenie spomedzi zistených alternatív je treba určiť pomocou spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie, je možné predložiť aj návrh na dočasné riešenie, ktoré sa bude uplatňovať dovtedy);

 I.6.2. či je možné a potrebné uvažovať s hlavným korytom Dunaja ako núdzovou plavebnou dráhou.

 I.7. Energetika

 I.7.1. vypracovať a odsúhlasiť metodiku na výpočet množstva elektrickej energie (vzorce), ktorú je možné vyrobiť v závislosti na prietokoch a na spáde na VE Gabčíkovo podľa SZP a podľa návrhov maďarskej strany, prípadne podľa ďalších návrhov,

 I.7.2. určenie charakteristiky špičkového spôsobu výroby elektrickej energie porovnaním definície v SZP a v návrhoch maďarskej strany, prípadne podľa ďalších návrhov,

 I.7.3. bilančne porovnať výrobu elektrickej energie pre každý návrh riešenia a porovnať ich s riešením podľa Zmluvy 1977,

 I.7.4. identifikácia charakteristík energetického trhu v oboch krajinách a očakávaný vývoj (cena elektrickej energie, definovanie kvality a relácie hodnôt elektrickej energie rôznej kvality, tvorba cien, regulácia cien, povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ, a iné),

 I.7.5. vypracovať spôsob výpočtu podielu strán na energii vyrobenej vo VE Gabčíkovo obsiahnutej v SZP, určenie časti pripadajúcej Maďarsku z doteraz vyrobeného množstva elektrickej energie. 

I.7. Energetické otázky

 I.7.1. identifikácia odsúhlasenej metodiky (vzorca) na výpočet elektrickej energie, ktorú je možné vyrobiť na vodnej elektrárni Gabčíkovo v závislosti na prichádzajúcom prietoku a rozdiele výšky hladín;

 I.7.2. výpočet toho, že aké množstvo elektrickej energie je možné vyrobiť v prípade rôznych prevádzkových režimov a rôzneho delenia prietokov;

 I.7.3. spoznanie charakteristík energetického trhu platných v súčasnosti a očakávaných v blízkej budúcnosti v oboch krajinách (povoľovací režim, tarifný systém, regulácia cien, vplyv dôsledkov harmonizácie práva vyplývajúceho z pripojenia sa k EU, atd.)

 I.7.4. spôsob výpočtu podielu strán na elektrickej energii vyrobenej vodnou elektrárňou Gabčíkovo, identifikácia časti prislúchajúcej Maďarsku z doteraz vyrobenej elektrickej energie.

I.8. Metodika a realizácia spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie.

I.8.1. úlohou pracovnej skupiny je navrhnúť metodiku posudzovania vplyvov na prírodné prostredie (EIA) pre alternatívy možných technických riešení.

Porovnaj s bodom  Ekologické kritéria úprav starého koryta Dunaja a identifikácia požiadaviek životného prostredia.

I.8.1. Spoločná metodika a realizácia posudzovania vplyvov na životné prostredie (PVŽP)

 I.8.2. identifikácia cieľov posudzovania vplyvov na životné prostredie;

 I.8.3. stanovenie metodických otázok posudzovania vplyvov na životné prostredie

 I.8.4. realizačný postup (včítane zapojenia verejnosti), jeho časový rozvrh a pravidlá znášania nákladov

 I.8.5. identifikácia metód (napríklad fytoindikačné postupy) vhodných na posúdenie vplyvu zásahov na flóru a faunu. 

I.9. Definovať mieru plnenia cieľov Zmluvy 1977 

Maďarská strana neuvádza

I.10. Dočasné opatrenia

Existuje Dohoda vlád Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“ podpísaná 19. apríla 1995. Dohoda je stále v platnosti a je v nej zahrnutý aj spoločný monitoring prírodného prostredia, ktorý sa každoročne spoločne vyhodnocuje. V rámci tejto dohody je možné navrhnúť doplnky a zmeny. Porovnaj s bodom  Ekologické kritériá úprav starého koryta Dunaja a identifikácia požiadaviek životného prostredia.

1.10. Dočasné opatrenia potrebné v období do realizácie riešenia, ktoré má byť vytvorené na základe výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie

 I.10.1.vyhodnotenie dočasného delenia prietokov medzi gabčíkovským derivačným kanálom, respektívne hlavným korytom Dunaja, Mošonským Dunajom a bočnými ramenami na obidvoch stranách a preskúmanie potreby jeho modifikácie (maďarská strana navrhla zvýšenie prietoku do hlavného koryta a do bočných ramien; slovenská strana navrhla vypracovanie návrhu vzťahujúceho sa na veľkosť prietokov, ktoré majú byť prepúšťané do hlavného koryta);

 I.10.2. vyhodnotenie dočasných technických opatrení riadenia vodného režimu realizovaných v hlavnom koryte a v bočných ramenách, preskúmanie potreby prípadných ďalších dočasných opatrení - na základe identifikovaných nárokov životného prostredia, plavby a požiadaviek iných užívateľov;

 I.10.3. stanovenie dočasného prevádzkového poriadku energetických objektov..

Návrh slovenskej strany

Návrh maďarskej strany

II.1. Cieľom stanoveným rozsudkom MSD je zaradiť faktickú situáciu do kontextu Zmluvy tak, aby sa v čo možno najväčšej miere dosiahli predmet a ciele Zmluvy (133, 134, 135). Strany majú právny záväzok, aby v priebehu rokovaní, zvážili v kontexte Zmluvy z roku 1977, akým spôsobom možno najlepšie dosahovať mnohoraké ciele Zmluvy, majúc na zreteli, že by sa mali dosiahnuť všetky ciele Zmluvy (139). 

II.2. Ciele Zmluvy a naplnenie rozsudku MSD na tomto úseku Dunaja sú:

II.2.1. Zabezpečenie protipovodňovej ochrany a prevádzanie ľadov.

II.2.2. Zlepšenie plavebnej cesty.

II.2.3. Ochrana životného prostredia.

II.2.4. Výroba elektrickej energie využitím hydroenergetického potenciálu tohoto úseku Dunaja a zlepšením kvality energie vyrábanej na stupni Gabčíkovo.

II.2.5. Nájsť spôsob, ako možno splniť ciele Zmluvy, ako ich dokázal určiť SZP pre VD Nagymaros.

II.2.6. Vytvorenie podmienok na špičkový režim prevádzky vodnej elektrárne Gabčíkovo v zmysle Zmluvy 1977.

II.2.7. Porovnať parametre a úžitky navrhovaných technických riešení s riešením podľa Zmluvy 1977. 

K jednotlivým bodom je treba spoločne vypracovať nasledujúce podklady:

II.3. Protipovodňová ochrana

 II.3.1. maximálny prietok s ktorým treba uvažovať pri návrhu riešení,

 II.3.2. definovanie nebezpečných úsekov z hľadiska protipovodňovej ochrany,

 II.3.3. vyhodnotenie úrovne protipovodňovej ochrany od Sapu po Szob a ďalej po Budapešť. 

II.4. Plavba

 II.4.1. definovanie požadovaných plavebných podmienok na zabezpečenie medzinárodnej plavebnej cesty,

 II.4.2. definovanie možností vytvorenia požadovaných plavebných podmienok,

 II.4.3.definovanie potrebnej údržby plavebnej cesty. 

II.5. Ekologické kritériá úprav koryta Dunaja

 II.5.1. definovať stav hladiny vody v Dunaji pred zaklesávaním a to aj vo vedľajších ramenách, ich prepojenosť s Dunajom a tiež stav podzemných vôd priľahlého územia,

 II.5.2. definovanie ekologicky optimálnych výšok hladín v Dunaji a v dunajských ramenách,

 II.5.3. definovať aký stav prírodného prostredia sa v Dunaji, v dunajských ramenách a priľahlých územiach považuje z ekologického hľadiska za optimálny,

 II.5.4. definovanie aký stav prírodného prostredia sa v Dunaji, v dunajských ramenách a priľahlom území má dosiahnuť,

 II.5.5. vypracovať metodiku a kritériá na posúdenie vplyvu vodného režimu na prírodné prostredie na tomto úseku koryta Dunaja,

 II.5.6. definovať ekologické hodnoty Dunaja, priľahlých ramien a územia, včítane typov biotopov, ktoré sú cenné a ktoré treba vodným režimom podporiť, prípadne rehabilitovať,

 II.5.7. vypracovať ekologickú koncepciu na určenie cieľového stavu,

 II.5.8. určiť ekologické ciele pre koryto Dunaja, pre vedľajšie ramená, a pre podzemnú vodu na priľahlom území,

 II.5.9. navrhnúť rehabilitáciu zdevastovaných území,

 II.5.10. definovať možné opatrenia voči zužovaniu sa voľnej šírky hladiny vody v ramenách a iným javom, aby hydraulický kontakt bol dosť intenzívny,

 II.5.11. definovať potrebné rýchlosti prúdenia a vyčleniť z ekologického hľadiska typy ramien od parapotamalu po plesiopotamal, ktoré, sú pre inundáciu typické a pre biodiverzitu potrebné,

 II.5.12. z ekologického hľadiska vyhodnotiť technické práce v koryte Dunaja a v ramenách ako aj údržbu plavebnej dráhy. 

II.6. Energetika

 II.6.1. bilančne porovnať výrobu elektrickej energie pre každý návrh riešenia a porovnať ho so zmluvným projektom.

II.7. Metodika a realizácia spoločného posudzovania vplyvov na životné prostredie.

 II.7.1. úlohou pracovnej skupiny je navrhnúť metodiku posudzovania vplyvov na prírodné prostredie (EIA) pre alternatívy možných technických riešení.

II.8. Definovať v akej miere plnil Spoločný zmluvný projekt ciele stanovené v Zmluve 1977:

 II.8.1. definovať ako plnil projekt cieľ zlepšiť plavebné podmienky,

 II.8.2. definovať ako plnil projekt cieľ protipovodňovej ochrany,

 II.8.3. definovať ako plnil projekt ekologické požiadavky v podmienkach prevádzky bez špičkovania a so špičkovaním na Gabčíkove,

 II.8.4. definovať ako vplýval projekt na prírodné podmienky pozdĺž Dunaja,

 II.8.5. definovať ako plnil projekt energetické požiadavky,

 II.8.6. definovať ako plnil projekt náväznosť na iné projekty, závlahy, vnútrozemskú lodnú dopravu, vodné zdroje a podobne.

II.9. Nájsť spôsob, ako je v čo možno najväčšej miere možné splniť ciele Zmluvy, aspoň v takej miere, ako ich dokázal plniť projekt VD Nagymaros.

 II.9.1. definovať ako zlepšiť plavebné podmienky,

 II.9.2. definovať ako plniť cieľ protipovodňovej ochrany,

 II.9.3. definovať ako plniť ekologické požiadavky

 II.9.4. definovať ako zlepšiť prírodné podmienky pozdĺž Dunaja,

 II.9.5. definovať ako splniť energetické požiadavky,

 II.9.6. definovať ako splniť náväznosť na iné projekty, závlahy, vnútrozemskú lodnú dopravu, vodné zdroje a podobne.

II.10. Porovnať parametre a úžitky navrhovaných technických riešení s riešením podľa Zmluvy 1977 a definovať mieru plnenia cieľov Zmluvy 1977. 

Ing. Marián Supek v.r.

Vedúci slovenskej časti pracovnej skupiny