Príloha k zápisnici Pracovnej skupiny
V Bratislave 29.10.2001
Poznámka: maďarská strana menšími modifikáciami prijala slovenské otázky vzťahujúce sa na právnu pracovnú skupinu, ktoré boli odovzdané slovenskou delegáciou počas rokovania uskutočneného 13. septembra 2001 v Bratislave, a ktoré tvorili časť návrhu zápisnice a tieto spolu s vlastnými otázkami zhrnula do jednotnej štruktúry. Otázky, ktoré boli do tohto dokumentu vložené na základe návrhu slovenskej strany sme zvýraznili podčiarknutím.
V súlade s bodom 4. a) zápisnice slovensko-maďarského rokovania uskutočneného 29. júna 2001 maďarská strana predkladá návrh na stanovenie tém, ktoré by mali byť prerokované Pracovnou skupinou pre právne otázky.
Pracovná skupina by v prvej fáze odborných rokovaní mala cestou spoločnej interpretácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu z 25. septembra 1977 zblížiť skutočnosti vyjadrené v návrhu maďarskej strany z 2. apríla 2001 a v slovenskom stanovisku k nemu s cieľom, aby zosúladenie názorov viedlo k vypracovaniu návrhu medzivládnej Dohody vzťahujúcej sa na realizáciu rozsudku Medzinárodného súdneho dvora.
Otázky súvisiace s návrhom maďarskej strany na medzivládnu dohodu z 2. apríla 2001 a stanoviskom slovenskej strany k nemu:
Preambula, k 1. odstavcu:
1. Ktoré sú prikazujúce ustanovenia rozsudku, poukazujúce do budúcnosti, ktorých realizácia v plnom rozsahu je povinnosťou strán?
- Aký je praktický význam bodov 130-131 Rozsudku, podľa ktorých sú časti vzťahujúce sa na otázky položené v článku 2, odstavec 1 Osobitnej dohody „deklaratívneho charakteru“, avšak časti nasledujúce po bode 131 (a nie len bod 155!) sú prikazujúceho charakteru, ktoré určujú povinnosti strán, a ktorým sa strany majú prispôsobovať v priebehu svojich rokovaní?
Preambula, k 4. odstavcu:
2. Akým spôsobom sa majú pri riešení budúcnosti Dunaja zohľadniť zmeny, ktoré nastali po roku 1992?
- Aký je praktický význam tých bodov Rozsudku, v ktorých Súd jednoznačne vyjadruje, že záväzky Zmluvy z roku 1977, ktoré sa nesplnili do roku 1992 „boli prekonané udalosťami“, a že by rozsudok bol chybným, keby v roku 1997 aplikoval právo tak, ako by ho bolo možné aplikovať v roku 1992 alebo 1989?
Preambula, k 5. odstavcu:
3. Aký je vzťah medzi Zmluvou z roku 1977 a ostatnými zmluvnými dokumentmi, akým spôsobom sa má aplikovať pravidlo lex specialis a lex posterior v okruhu súvisiacich zmlúv, a či existujú také právne oblasti, kde má zvykové právo rozhodujúci vplyv?
K článku 1:
4. Akým spôsobom určia strany postup realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, a ktoré právno-technické otázky s tým súvisia?
5. Aké právne prostriedky napomôžu plneniu mnohorakých cieľov a účelov Zmluvy z roku 1997?
K článku 2:
6. Môže Medzivládna Dohoda zmeniť skutočnosti uvedené v Zmluve z roku 1977?
- Podľa slovenskej poznámky č. 2 k článku 2, štatút vodného diela Čunovo by bolo potrebné vyporiadať doplnkom k čl. 1 Zmluvy, z čoho vyplýva, že jeho prevádzkovanie do toho vzdialeného termínu zostane protiprávnym. Nech Pracovná skupina preskúma, či by, opierajúc sa o Rozsudok, ako o dokument (zmluvnej sily) pre strany záväzný, nebolo možné nájsť rýchlejšie riešenie. Aj vo všeobecnosti by bolo treba preskúmať, ako by sa dali prekonané ustanovenia Zmluvy zameniť v Medzivládnej Dohode.
7. Vecná účinnosť Medzivládnej Dohody
- Nech Pracovná skupina uvedie, že vecná účinnosť Medzivládnej Dohody sa môže líšiť od vecnej účinnosti Zmluvy z roku 1977, práve preto, aby mohla zohľadniť zmeny (napr. variant C). Nech Pracovná skupina uvedie, že do vecnej účinnosti patrí celá ovplyvnená oblasť prevádzkovaných objektov, teda aj sústava bočných ramien.
8. Aký štatút má územie pôvodne projektovanej zdrže na maďarskej strane?
9. Identifikácia smerodajných medzinárodných záväzkov týkajúcich sa plavebnej dráhy
- Ktoré parametre, vzťahujúce sa na kategóriu lodí EHK, je potrebné uplatniť medzi rkm 1867,0 a 1708,2?
10. Právne otázky plavby uskutočňovanej v derivačnom kanáli a cez plavebné komory
11. Právne otázky plavby uskutočňovanej v starom koryte Dunaja a cez plavebné komory v Čunove a v Dunakiliti
12. Identifikácia ustanovení slúžiacich ako „premostenie“ pre zabudovanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia
- Rozsudok považuje články č. 15, 19 a 20 Zmluvy z roku 1977 za takú bránu, cez ktoré je na investíciu možné aplikovať medzinárodné normy ochrany životného prostredia, slovenská strana do tohoto rámca zaraďuje aj články 13, 14 a 16. Nech Pracovná skupina odstráni toto protirečenie.
13. Akým spôsobom je treba splniť ciele Zmluvy, ak doslovná aplikácia protirečí požiadavke dobromyseľnosti, akým spôsobom je treba budúce riešenie zaradiť do kontextu zachovaného a rozvíjajúceho sa zmluvného stavu?
- Zásada dobromyseľnosti a zásada pacta sun servanda podľa rozsudku Súdu vyžaduje, aby sa pred doslovným dodržaním Zmluvy z roku 1977 uprednostnili ciele zmluvy a zámery strán. Inde Súd pripomína otvorený a nie statický charakter zmluvy. Nech Pracovná skupina sformuluje z tohto vyplývajúce závery.
K článku 3:
14. Výpočet toho, koľko energie prislúcha stranám podľa ich podielu na hydropotenciáli a na investícii na obdobie do modifikácie Zmluvy z roku 1977
- Medzi stranami je zhoda v tom, že do modifikácie Zmluvy z roku 1977 sú výpočty vzťahujúce sa na delenie vyprodukovateľnej energie dočasné, ale potrebné. Nech Pracovná skupina preskúma, že ako je možné, s prihliadnutím na existujúcu situáciu a s uplatnením zásad vzťahujúcich sa na využívanie riek na neplavebné účely ako aj relevantných zmlúv, stanoviť právny titul a pomer podielu na energii.
15. Spôsob výpočtu množstva a hodnoty skutočne vyprodukovanej energie od roku 1992, ktorá prináleží maďarskej strane, ale nebola jej odovzdaná a právny titul jej využitia
- Pri znalosti odpovede na predchádzajúcu otázku bude možné vypočítať to množstvo energie, ktoré bolo prevádzkovateľmi vodného diela Gabčíkovo zadržané. Nech Právna odborná pracovná skupina poskytne oporné body plánovanej Komisii pre otázky náhrady škôd a vyúčtovanie nákladov pre takéto výpočty.
16. Otázka zámeny energia-voda
- Nech Pracovná skupina preskúma, či zámena energie za vodu považovaná maďarskou stranou do definitívneho usporiadania za dočasnú, je v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy z roku 1977 a s bodom č. 140 Rozsudku.
17. Otázka podielu na energii vyprodukovanej na čunovskom objekte a na mošonskom odbernom objekte
- Nech Pracovná skupina preskúma, či sa pri výpočte investičného podielu strán zohľadňujú aj investičné náklady čunovských objektov, a pokiaľ bude odpoveď kladná, mala by zaujať stanovisko v otázke, aké práva prislúchajú stranám pri prevádzkovaní a na úžitkoch tohoto objektu do dosiahnutia definitívneho riešenia.
K článku 4:
18. Vypracovanie pojmov používaných pri vyúčtovaní nákladov a vzájomnom vysporiadaní škôd
- Nech Pracovná skupina vyhotoví prípravný dokument pre plánovanú Komisiu pre otázky náhrady škôd a vyúčtovanie nákladov, v ktorom vysvetlí pojmy „náklady“, „opodstatnené náklady“, „úžitok“, „škoda“ a „ekologická škoda“, ako aj ďalšie výrazy nevyhnutných pre vzájomné vyúčtovania.
19. Aké materiálne požiadavky môže predložiť tá strana, ktorá sa nemieni podieľať na prevádzke?
- Či z Rozsudku vyplýva, že na náklady investície musia strany prispieť vtedy, ak sa podieľajú na prevádzkovaní? Ak si to však ktorákoľvek z nich neželá a na spoločnom prevádzkovaní sa nevedia dohodnúť, tak sa má preinvestovaná čiastka vrátiť a nie je možné požadovať protihodnotu prác následne vykonaných druhou stranou. Odstavec E bodu 155 totiž pri vyúčtovaní nákladov nariaďuje prihliadať aj na odstavec C.
20. Či si Súd skutočne želá, aby Maďarská republika uhradila škody vyplývajúce zo zanechania Nagymarosu len do doby do vynesenia Rozsudku, zatiaľ čo náhrada škôd vyvolaných variantom „C“ je nepretržitým záväzkom Slovenska?
- Či Maďarsko spomedzi škôd vzniknutých následkom nepostavenia vodného diela Nagymaros v skutočnosti zodpovedá len za tie, ktoré nastali v období do vynesenia rozsudku, zatiaľ čo Slovensko zodpovedá za škody spôsobené variantom C dovtedy, kým sa situácia variantu C nelegalizuje? Odstavec D bodu 155 sa totiž o škodách v dôsledku nepostavenia Nagymarosu vyjadruje v jednoduchom (dokonavom) minulom čase, avšak o škodách spôsobených variantom C v priebežnom prítomnom čase.
K článku 5:
21. Ako je možné do zmluvného vzťahu zaradiť objekt v Čunove a v Dunakiliti?
22. Ako stanovia Strany budúcu úlohu hatí vybudovaných v Čunove a pri Dunakiliti s osobitným ohľadom na úlohu zdrže v Dunakiliti pri prevádzaní ľadov?
23. Aký je význam toho, že strany nie sú povinné vypracovať spoločný prevádzkový poriadok a pri plnení cieľov musia vychádzať z existujúcej situácie?
- Vzhľadom na to, že na prvý odstavec druhého článku Osobitnej dohody sa vzťahujú len deklaratívne tézy, platí to aj pre prvky uvedené vo výrokovej časti Rozsudku v odstavci 1 bodu 155, ktoré sa vzťahujú práve na 1. odstavec článku 2 Osobitnej dohody. Tým, budúce správanie strán stanovuje odstavec 2 bodu 155. Nech Pracovná skupina vysvetlí, čo znamená, že strany
- sa musia usilovať nie o splnenie všetkých ustanovení Zmluvy z roku 1977, ale len o realizáciu cieľov (155 (2) B),
- musia rokovať dobromyseľne, s prihliadnutím na existujúcu situáciu (tamtiež),
- musia vypracovať spoločný prevádzkový poriadok len vtedy, „ak sa nedohodnú inak“, to jest môžu sa dohodnúť aj na prevádzkovom poriadku, ktorý nie je spoločný (155 (2) C).
K článku 6:
24. Ktorú stranu zaťažuje právna zodpovednosť za plnenie protipovodňových opatrení a údržbu starého koryta Dunaja?
25. S ohľadom na odpovede na otázky viažuce sa k článku 2 nech Pracovná skupina vypracuje pravidlá vzťahujúce sa na riadenie vodného režimu, na prevádzkový poriadok založený na súhlase oboch strán, ako aj na právo kontroly takým spôsobom, aby do nich patrili tak legálne, ako aj protiprávne prevádzkované objekty.
K článku 7:
26. Ako je možné definovať právne povinnosti ochrany životného prostredia v samotných ramenných sústavách a v inundácii?
27. Ako je možné zaradiť ochranu životného prostredia uskutočňovanú na maďarskej a slovenskej strane do kontextu zmluvy?
28. Nech Pracovná skupina poskytne oporu Technickej, ekologickej, plavebnej a energetickej pracovnej skupine pre interpretáciu zásad uvedených v článku 7 návrhu Medzivládnej dohody a pre výber alternatív, ktoré budú s nimi v súlade a budú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
K článku 8:
29. Nech pracovná skupina stanoví právny štatút normy obsahujúcej dočasný prevádzkový poriadok objektov tvoriacich prvky investície.
30. Ako majú strany formovať reguláciu výroby elektrickej energie na gabčíkovskom a čunovskom vodnom diele?
K článku 9:
31. Nech pracovná skupina preskúma právne základy „teoretickej zámeny energetického podielu na vodu“ vo vzťahu k prechodnému obdobiu do doby vstupu Doplnkovej Zmluvy do platnosti.
Budapešť, 24. septembra 2001.